D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Mária Kolíková, Martina Bajo Holečková a Marián Viskupič.

Návrh sleduje cieľ odstrániť z Trestného zákona dve novozavedené skutkové podstaty trestných činov, ktoré boli do právneho poriadku Slovenskej republiky vložené spôsobom odporujúcim ústavnoprávnym štandardom a ktoré sú obsahovo i aplikačne neudržateľné, a to:

•§ 351a (Marenie volebnej kampane),

•§ 417f (Popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne).

Obe rušené ustanovenia boli do Trestného zákona vložené zákonom z 11. decembra 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (parlamentná tlač 1115). Vládny návrh zákona pôvodne smeroval výlučne k zavedeniu tzv. horalkového paragrafu v § 212 ods. 1 Trestného zákona; samotné skutkové podstaty trestných činov marenia volebnej kampane (§ 351a) a popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne (§ 417f) v ňom obsiahnuté neboli.

Tieto ustanovenia sa do návrhu zákona dostali pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predloženým 11. decembra 2025 priamo na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky (poslanci R. Glück, Z. Plevíková, R. Eliáš), bez medzirezortného pripomienkového konania, bez odbornej diskusie a bez akéhokoľvek vecného posúdenia ich obsahu. Zákon bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní; rozprava v druhom čítaní bola skrátená podľa § 29a rokovacieho poriadku. Zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov 27. decembra 2025.

Skupina 51 poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky podala 23. decembra 2025 návrh na začatie konania o súlade týchto ustanovení s Ústavou Slovenskej republiky. Vec je vedená Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 2/2026. Ústavný súd návrh prijal na ďalšie konanie a zároveň pozastavil účinnosť časti novely Trestného poriadku (§ 119 ods. 6) prijatej tým istým zákonom. Konanie o súlade § 351a a § 417f Trestného zákona s Ústavou pokračuje.

Skutková podstata § 351a Trestného zákona kriminalizuje porušenie zákazov ustanovených zákonom č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani (vykonávanie činnosti na podporu alebo v neprospech politických subjektov v čase ustanovenom na volebnú kampaň, resp. zverejňovanie informácií o kandidujúcich subjektoch v čase volebného moratória) v

spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom. Táto úprava trpí viacerými ústavnými vadami:

Po prvé, ide o priame porušenie zásady ultima ratio trestného práva. Porušenie pravidiel volebnej kampane je v Slovenskej republike dlhodobo a systematicky regulované administratívnoprávnymi nástrojmi prostredníctvom zákona o volebnej kampani a sankcionované cestou priestupkov a správnych deliktov. Sama Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán uznesením č. 23.5.1 zo 7. októbra 2025 navrhla naopak zníženie dolnej hranice správnych pokút a zmenu sadzieb tak, aby zohľadňovali nízku závažnosť bežných porušení. Trestnoprávna kriminalizácia tej istej oblasti tak ide proti odôvodneným záverom rozhodovacej praxe samotného dotknutého správneho orgánu.

Po druhé, skutková podstata trpí extrémnym deficitom určitosti v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege certa (čl. 49 Ústavy). Pojmy ako „činnosť na podporu alebo v neprospech“ politických strán či kandidátov a „spojenie s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ nedávajú adresátovi normy reálnu možnosť rozlíšiť dovolený politický prejav od trestného činu. Tieto závery sú plne v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä nález PL. ÚS 5/2017 k tzv. extrémistickej novele).

Po tretie, ustanovenie zasahuje do jadra slobody prejavu a politického prejavu chráneného čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a čl. 31 Ústavy a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Volebná kampaň je obdobím zvýšenej, nie zníženej ochrany slobody prejavu (Bowman v. Spojené kráľovstvo, TV Vest AS v. Nórsko). Ústavný súd vo svojej novšej judikatúre (najmä PL. ÚS 26/2019, PL. ÚS 22/2017) jednoznačne odmieta paternalistické chápanie ochrany voliča a presadzuje reštriktívny výklad obmedzení politického prejavu počas volebného moratória. Trestnoprávna sankcia s hrozbou odňatia slobody vytvára neprípustný „chilling effect“ na novinárov, aktivistov, opozičných politikov a samotných voličov.

Po štvrté, zavedenie tejto skutkovej podstaty kriticky zhodnotila aj Rada prokurátorov SR, ktorá v stanovisku z decembra 2025 výslovne uviedla, že „povyšovať takéto konanie na trestný čin s hrozbou odňatia slobody je v hrubom rozpore so zásadou ultima ratio“ a že úprava „povedie k autocenzúre novinárov a aktivistov“.

Ustanovenie § 417f kriminalizuje samotné verejné popretie alebo spochybnenie „mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“ (t. j. tzv. Benešových dekrétov a obdobných nariadení SNR). Aj toto ustanovenie je z viacerých dôvodov neudržateľné:

Po prvé, skutková podstata trpí zásadným deficitom určitosti. Nie je vymedzené, ktoré konkrétne právne akty tvoria „mierové usporiadanie“, aký je ich časový a vecný dosah, ani aká intenzita historickej, právnej alebo politickej polemiky už napĺňa znak „popierania alebo spochybňovania“. Ustanovenie tak nespĺňa ústavné požiadavky vyjadrené v náleze PL. ÚS 5/2017, ako aj v náleze Ústavného súdu ČSFR PI. ÚS 5/92.

Po druhé, ustanovenie nesankcionuje žiadne konanie smerujúce k násiliu, diskriminácii alebo bezprostrednému ohrozeniu práv iných osôb. Sankcionuje výlučne obsah prejavu

spočívajúci v odlišnej historickej či právno-politickej interpretácii. Ide tak o normatívne presadzovanie štátom preferovaného výkladu dejín, ktoré je v demokratickom a právnom štáte neprípustné. Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutiach Lehideux a Isorni v. Francúzsko a Perinçek v. Švajčiarsko opakovane potvrdil, že diskusia o historických udalostiach – aj kontroverzná a citlivá – patrí do jadra slobody prejavu chránenej čl. 10 Dohovoru. Aj Spolkový ústavný súd Nemecka v rozhodnutí Wunsiedel (1 BvR 2150/08) zdôraznil, že štát nesmie vystupovať ako „strážca historickej ortodoxie“.

Po tretie, ustanovenie zasahuje do slobody vedeckého bádania a do otvorenej historickej, právnej i politickej debaty o aktuálnom uplatňovaní povojnových aktov, ktoré majú v súčasnosti reálne majetkovoprávne dôsledky (najmä pri správe štátnej pôdy). Práve v takto citlivej oblasti má štát vystupovať ako garant pluralitnej diskusie, nie ako trestnoprávny arbiter.

Ustanovenie § 417f sa od svojej účinnosti ukázalo ako prakticky nevymáhateľné. Orgány činné v trestnom konaní nedisponujú metodickým usmernením, podľa ktorého by bolo možné rozlíšiť dovolenú historickú a právnu polemiku od trestnoprávne sankcionovaného „spochybňovania“. Dôsledkom je, že napriek viacerým podaniam doposiaľ nebola podaná obžaloba; ustanovenie tak plní výlučne symbolickú a odstrašujúcu funkciu, čo je v trestnom práve neprípustný stav.

V medzinárodnopolitickej rovine spôsobilo prijatie § 417f výrazné zhoršenie vzťahov medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó oficiálne odmietol akceptovať trestnoprávne potvrdzovanie aktov založených na princípe kolektívnej viny. Maďarský ombudsman vyzval európske inštitúcie na prijatie opatrení smerujúcich k zrušeniu predmetného ustanovenia. Predseda strany TISZA a nový predseda maďarskej vlády Péter Magyar verejne deklaroval účasť na protestoch proti slovenskej úprave a označil ju za neprijateľnú v rámci Európskej únie. Príslušníci maďarskej menšiny na Slovensku avizovali občiansku neposlušnosť a úmyselné porušovanie zákona s cieľom preukázať jeho absurditu. Strana Maďarská aliancia predložila Slovenskému pozemkovému fondu vyše 5 000 prípadov konfiškácií založených na povojnových aktoch, ktoré sú v sporovom režime.

Trestná norma, ktorá je orgánmi činnými v trestnom konaní fakticky nevymáhaná a ktorej hlavným preukázateľným dôsledkom je zhoršenie zahraničnopolitických vzťahov a vyvolávanie napätia s príslušníkmi národnostnej menšiny, neplní žiadnu ochrannú funkciu. Naopak, oslabuje dôveru v trestnú zákonnosť a v právnu istotu.

Predkladaný návrh zákona je v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky, najmä s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1, 2 a 4, čl. 31 a čl. 49 Ústavy. Zrušením § 351a a § 417f Trestného zákona dochádza k odstráneniu zásahov do slobody prejavu, slobody politickej súťaže a zásady nullum crimen sine lege certa, a tým k uvedeniu právneho poriadku Slovenskej republiky do súladu s ústavnými garanciami a s čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Návrh nie je v rozpore s právom Európskej únie ani s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne vplyvy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa vypustenie § 351a Trestného zákona, ktorý zaviedol skutkovú podstatu trestného činu marenia volebnej kampane. Dôvodom je rozpor tohto ustanovenia so zásadou ultima ratio trestného práva, so zásadou určitosti trestnej normy (čl. 49 Ústavy) a so slobodou prejavu a slobodou politickej súťaže (čl. 26 a čl. 31 Ústavy, čl. 10 Dohovoru). Porušenia pravidiel volebnej kampane sú a aj naďalej zostávajú postihnuteľné prostredníctvom správnych deliktov a priestupkov podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani; tento administratívnoprávny režim je vo vzťahu k charakteru regulácie volebnej kampane primeraný a postačujúci.

K bodu 2

Navrhuje sa vypustenie § 417f Trestného zákona, ktorý zaviedol skutkovú podstatu trestného činu popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne. Ustanovenie je v rozpore so zásadou určitosti trestnej normy, so slobodou prejavu vrátane slobody historickej, vedeckej a politickej diskusie a so slobodou vedeckého bádania. Sankcionuje výlučne obsah prejavu bez akéhokoľvek kvalifikačného znaku podnecovania nenávisti, násilia alebo bezprostredného ohrozenia konkrétneho právneho statku, čím prekračuje rámec ústavne prípustnej trestnoprávnej regulácie. Ustanovenie sa zároveň ukázalo ako prakticky nevymáhateľné a vyvolalo závažné medzinárodnopolitické napätie. Ochrana spoločenského pokoja a citlivá historická diskusia majú byť riešené prostriedkami politického dialógu, vedeckej polemiky a prípadne civilnoprávnych mechanizmov ochrany osobnostných práv, nie nástrojmi trestnej represie.

K čl. II

Vzhľadom na naliehavosť odstránenia ustanovení napadnutých na Ústavnom súde Slovenskej republiky a vzhľadom na ich aplikačné a medzinárodnopolitické dopady sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia.