Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona (ďalej len „návrh“) obsahuje systémové opatrenia zamerané predovšetkým na posilnenie sociálnej spravodlivosti a ochranu pacientov pred neregulovaným spoplatnením zdravotnej starostlivosti, administratívnych služieb a služieb spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Vláde umožňuje regulovať rozsah a výšku platených administratívnych služieb prostredníctvom nariadenia vlády. Návrh má za cieľ sprehľadniť a zjednotiť výber priamych platieb od poistencov, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi („legálnych poplatkov“) a zamedziť vyberaniu platieb, ktoré sú v rozpore s právnou úpravou („nelegálnych poplatkov“).

Zároveň predkladaný návrh umožňuje stabilizáciu príjmov poskytovateľov so zmluvami so zdravotnými poisťovňami počas doplnkových ordinačných hodín, ktoré výrazne administratívne zjednodušuje.

V neposlednom rade predkladaný návrh reflektuje na potrebu zvýšenia kontrolných mechanizmov zameraných na predchádzanie neregulovaným spoplatneniam výkonov a služieb v ambulantnej, ale aj ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Impulzom pre prípravu návrhu bol zjavný nesúlad medzi súčasnou právnou úpravou, ktorá (až na špecifické výnimky) neumožňuje poskytovateľom prijímať od pacientov – poistencov verejného zdravotného poistenia (ďalej len „VZP“), priame platby (tzv. poplatky) v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou hradenou na základe VZP a realitou praxe, v ktorej sú takéto poplatky od pacientov napriek tomu vyberané. Uvedenému zodpovedajú aj zistenia verejného ochrancu práv, obsiahnuté v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd v oblasti priamych úhrad v zdravotníctve a súvisiacej dozornej činnosti (parlamentná tlač 1300, ďalej len „správa VOP“).

Nielen na základe správy VOP, ale aj na základe mnohých ďalších správ, analýz a zistení a v neposlednom rade aj na základe podnetov občanov a vlastných skúseností možno súhlasiť s konštatovaním verejného ochrancu práv, že poplatky sú „systémový problém, ktorého podstatou je súbeh dvoch vzájomne prepojených deficitov: na jednej strane nedostatočne určitý a interpretačne nestabilný právny rámec priamych úhrad, na druhej strane oslabená účinnosť dozorných mechanizmov, ktoré majú neoprávnenému spoplatňovaniu predchádzať a sankcionovať ho“. Tento stav výrazne negatívne zasahuje do ústavou garantovaných práv poistenca, pričom (pochopiteľne) najviac postihuje najzraniteľnejších poistencov.

V právnom štáte nie je akceptovateľné, aby kompetentné orgány nečinne tolerovali bezprostredné a každodenné porušovanie práv občanov. Nad rámec zistení obsiahnutých v správe VOP je nutné poukázať aj na to, že požadovanie či prijatie akéhokoľvek plnenia od pacienta bez konkrétneho právom aprobovaného dôvodu môže byť považované za prijímanie

úplatku, a to aj v prípade, ak sa nepodmieňuje poskytnutím zdravotnej starostlivosti či inou protislužbou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. júna 2018, sp. zn. 5 To/ 5/2018). Obdobne poskytnutím takéhoto plnenia zo strany pacienta či iných osôb môže dôjsť k spáchaniu trestného činu podplácania. Z uvedeného vyplýva, že aktuálna právna úprava a aplikačná prax súvisiaca s poplatkami sa javí byť neudržateľná aj z trestnoprávneho hľadiska.

Návrh zakotvuje jednoznačné rozlíšenie zdravotných výkonov (vrátane ich súčastí) a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré sú hradené na základe VZP a zdravotných výkonov, služieb a nadštandardných plnení, ktoré z VZP hradené nie sú, a teda môžu byť poskytované za priamu úhradu. Výška úhrad poistenca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti tak bude na celom území Slovenskej republiky jednoznačná a predvídateľná. Poistenec bude presne vedieť, aké náklady bude znášať v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a aké náklady môže znášať v prípade, ak sa tak slobodne rozhodne (napr. využiť doplnkové ordinačné hodiny).

Podstatou predkladaného návrhu je:

1.vymedzenie pojmu manažment zdravotnej starostlivosti, ktorého súčasťou je aj objednávanie na presný termín, odosielanie poistenca na iné vyšetrenia a akékoľvek s tým súvisiace doplnkové služby (napr. SMS notifikácie, služby recepcie), pričom manažment zdravotnej starostlivosti u zmluvného poskytovateľa poistenec neuhrádza – či už poskytovateľovi alebo inej osobe,

2.využívanie ordinačných hodín zmluvného poskytovateľa na poskytovanie zdravotnej starostlivosti hradenej na základe VZP,

3.sfunkčnenie inštitútu doplnkových ordinačných hodín (§ 2a zákona č. 576/2004 Z. z.), počas ktorých poskytovateľ môže poskytovať zdravotnú starostlivosť poistencovi za priamu úhradu; súčasťou tohto riešenia je nastavenie efektívnych pravidiel kontroly plnenia povinností súvisiacich s doplnkovými ordinačnými hodinami samosprávnym krajom a zdravotnou poisťovňou,

4.doplnenie “zoznamu“ služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „služby“) v § 13 zákona č. 576/2004 Z. z. o administratívne služby, ktorých zoznam vydáva vláda nariadením, čím sa odstránia rozdiely medzi poskytovateľmi v zahŕňaní rôznych plnení medzi administratívne služby,

5.umožnenie vyberania úhrady za konkrétne nadštandardné plnenia (nadštandardný pobyt na lôžku, nadštandardný pobyt sprievodcu a výber ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v ústavnej zdravotnej starostlivosti) všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pri splnení zákonom definovaných podmienok,

6.zákaz uložený zmluvnému poskytovateľovi vyberať od poistenca iné platby než úhradu za nehradené zdravotné výkony, úhradu spoluúčasti (vrátane doplatku) za čiastočne hradenú zdravotnú starostlivosť a úhradu za nadštandardné plnenia,

7.uloženie povinnosti zdravotnej poisťovni preplatiť poistencovi úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby hradené na základe VZP a úpravu práva poisťovne si úhradu preplatenú poistencovi uplatniť u poskytovateľa,

8.zefektívnenie výkonu dozornej činnosti vykonávanej samosprávnymi krajmi (§ 81 a nasl. zákona č. 578/2004 Z. z.), vrátane zavedenia dozoru pod utajenou identitou (tzv. mystery shopping), ukladania pokút v rozkaznom konaní a prenesenia rozhodovania v odvolacom konaní z ministerstva zdravotníctva na predsedu samosprávneho kraja,

9.zahrnutie dodržiavania právnych predpisov súvisiacich s úhradami poistencov do rozsahu kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne (§ 44 zákona č. 577/2004 Z. z. v spojení s § 9 zákona č. 581/2004 Z. z.).

Predkladateľ si je vedomý argumentácie vybraných poskytovateľov ambulantnej starostlivosti a ich záujmových združení, že bez vyberania poplatkov nedokážu udržať svoje ambulancie v zmluvnom režime. Treba však uviesť, že zodpovednosť za adekvátne financovanie výkonov a finančnú stabilitu v sektore je na zdravotných poisťovniach a nemôže byť prenášaná na plecia poistencov. Zdravotné poisťovne musia byť viac aktívne v spravodlivejšej distribúcii zdrojov a vyrovnávaní finančných rozdielov medzi poskytovateľmi, musia viac prispievať k redukcii duplicitných výkonov, nepotrebných dispenzárnych vyšetrení, nezazmluvňovať napr. jednodňovú zdravotnú starostlivosť v regiónoch s dostatočnou kapacitou, atď. Nemôžu sa pasívne prizerať ako sa ambulantný sektor dofinancováva prostredníctvom priamych platieb poistencov.

Na zabezpečenie finančnej stability nad rámec disponibilných zdrojov poisťovní budú mať zmluvní poskytovatelia možnosť využiť doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých budú poskytovať zdravotnú starostlivosť za priamu úhradu. Ďalšie priame platby (okrem platieb umožnených v novo navrhovanom znení § 44 zákona č. 577/2004 Z. z.) – zavedené napr. formou zvýšenia úhrad za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, však nemožno považovať za akceptovateľné. Nie je úlohou poistenca, nota bene poistenca zaťaženého poistnou sadzbou 16 % z vymeriavacieho základu (!) „dofinancovávať“ poskytovanie ambulantnej starostlivosti. Akékoľvek zvýšenie úhrad za služby (napr. formou spoplatnenia návštevy ambulancie) by nevyhnutne znášali pracujúci poistenci, nakoľko poistenci štátu by s ohľadom na svoju sociálnu zraniteľnosť museli byť od takýchto úhrad oslobodení.

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. januára 2027, čím sa adresátom právnej úpravy poskytne dostatočne dlhá legisvakačná lehota na oboznámenie sa s novou právnou úpravou a adaptáciu na nové práva a povinnosti z nej vyplývajúce.

Návrh zákona nepredpokladá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu. Zákon predpokladá pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 576/2004 Z. z.)

Bod 1 (§ 2 ods. 32)

Ordinačné hodiny poskytovateľa ambulantnej starostlivosti, ktorý má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou (ďalej len „zmluvný poskytovateľ“), sú časový úsek, ktorý musí byť využívaný na poskytovanie zdravotnej starostlivosti hradenej na základe VZP, a nie na poskytovanie z VZP nehradených zdravotných výkonov. Uvedené jednoznačne vyplýva z logiky systému VZP, v ktorom zdravotná poisťovňa plní svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť svojim poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti predovšetkým tým, že uzatvára zmluvy s poskytovateľmi (§ 7 zákona č. 581/2004 Z. z.). Ak zmluvný poskytovateľ využíva ordinačné hodiny na poskytovanie z VZP nehradenej zdravotnej starostlivosti (nad rámec rozsahu pripadajúceho na poistencov zdravotných poisťovní, s ktorými nemá uzatvorenú zmluvu), skracuje tým čas, ktorý by inak venoval poskytovaniu hradenej starostlivosti, čím znižuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti hradenej na základe VZP, a tým aj priestor na realizáciu práva poistenca na bezplatnú zdravotnú starostlivosť podľa čl. 40 ústavy SR. Vymedzením ordinačných hodín ako časového úseku, v ktorom zmluvný poskytovateľ nemôže poskytovať z VZP nehradené výkony, sa zároveň zamedzí v praxi sa vyskytujúcej neistote poistenca, či mu poskytovateľ poskytol výkon hradený alebo nehradený z VZP. Poistenec tak bude mať istotu, že ak navštívi poskytovateľa, ktorý má uzatvorenú zmluvu s jeho zdravotnou poisťovňou (o čom je poskytovateľ povinný poistenca informovať - § 79 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 578/2004 Z. z.), poskytovateľ od neho môže požadovať výlučne úhradu spoluúčasti, a to iba v prípade, ak ide o výkon čiastočne hradený na základe VZP (o čom taktiež poistenec musí byť poskytovateľom informovaný - § 79 ods. 1 písm. zp) zákona č. 578/2004 Z. z.). Poskytovateľ, ktorý má záujem poskytovať poistencom nehradené zdravotné výkony, môže na tento účel využívať doplnkové ordinačné hodiny (§ 2a).

Bod 2 (§ 2 ods. 33)

Úprava sa navrhuje z dôvodu vypustenia povinnosti objednávania osôb na poskytnutie zdravotnej starostlivosti počas doplnkových ordinačných hodín prostredníctvom informačného systému na objednávanie osôb (novelizačný bod 4).

Bod 3 (§ 2 ods. 47 a 48)

Účinná právna úprava obsahuje legálnu definíciu pojmu zdravotný výkon (zdravotný výkon je základnou jednotkou poskytovania zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť sa

skladá zo zdravotných výkonov - § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z.), aj pojmu súčasť zdravotného výkonu v § 3 ods. 4 zákona 577/2004 Z. z. (t. j. objednanie na vyšetrenie, predpísanie lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny, vypísanie odporúčania na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti alebo vypísanie odporúčania na poskytnutie ústavnej starostlivosti, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu a vystavenie potvrdenia o návšteve lekára alebo potvrdenia o návšteve iného zdravotníckeho pracovníka). Absentuje však vymedzenie pojmu manažment zdravotnej starostlivosti, čo následne vedie v aplikačnej praxi k faktickému oddeleniu objednávania na poskytnutie zdravotnej starostlivosti od jej samotného poskytnutia - pacienti sa objednávajú prostredníctvom špecializovaných portálov, ktorým platia poplatky za „sprostredkovanie služby“ alebo sú nútení uhrádzať rôzne „členské karty“, platiť si „služby recepcie“ či iné kreatívne pomenované poplatky, na základe ktorých poskytovateľ poistencovi umožní navštíviť lekára. Navrhované ustanovenie definuje pojem manažment zdravotnej starostlivosti s cieľom poskytnúť poskytovateľom právny základ pre efektívne objednávanie pacienta na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ako aj na jeho prípadné následné odoslanie na nadväzujúce vyšetrenia k inému poskytovateľovi, pričom tento pojem súčasne zahŕňa aj akékoľvek iné aktivity (vrátane služieb recepcie), ktoré s poskytnutím zdravotnej starostlivosti súvisia, s výnimkou služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré sú v právnej úprave definované osobitne. Keďže zdravotný výkon (a tým aj jeho súčasť, vrátane objednania) môže podľa účinnej právnej úpravy realizovať iba zdravotnícky pracovník (zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z.), v navrhovanom ustanovení sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu manažment poskytovať, a to aj na osobu, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu s poskytovateľom, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom (§ 18 ods. 1; táto osoba je pracovníkom v zdravotníctve), ako aj na inú fyzickú alebo právnickú osobu (napr. osobu prevádzkujúcu tzv. objednávací portál). Na rozdiel od súčasného stavu však poskytovateľ ani iná osoba nesmú od poistenca požadovať ani prijať úhradu za objednanie ani za akékoľvek doplnkové služby (príslušné novelizačné body k novo navrhovanému § 6 zákona č. 577/2004 Z. z. a novo definovanému § 82 ods. 12 zákona č. 578/2004 Z. z.).

Bod 4 (§ 2a)

Účinná právna úprava doplnkových ordinačných hodín fakticky znemožňuje využívanie tohto inštitútu ustanovením povinného objednávania prostredníctvom informačného systému na objednávanie osôb, naviazaním doplnkových ordinačných hodín na pracovný deň a určený čas, obmedzením výšky úhrady na sumu 30 eur, a v neposlednom rade aj neprimeranými (a duplicitnými) sankciami za porušenie povinnosti poskytovateľa v zákone č. 578/2004 Z. z.

Navrhovaná právna úprava odstraňuje tieto nedostatky. Spôsob objednávania si určuje poskytovateľ, rovnako ako konkrétny deň v týždni (vrátane soboty alebo nedele) a časový rozsah doplnkových ordinačných hodín. Objednávanie tak nebude realizované

prostredníctvom informačného systému na objednávanie osôb spravovaného NCZI (s tým súvisia úpravy v § 2 ods. 33 a § 46 ods. 1 písm. m) zákona č. 576/2004 Z. z.). Zdravotnú starostlivosť poskytnutú počas doplnkových ordinačných hodín uhrádza poistenec podľa cenníka poskytovateľa (rovnako ako podľa účinnej úpravy); odstraňuje sa však v praxi demotivujúce obmedzenie maximálnej výšky úhrady. Po plnom zavedení nového zoznamu (“katalógu“) výkonov pre ambulantnú starostlivosť s náležitosťami predpokladanými v § 3 zákona č. 576/2004 Z. z. (vrátane ohodnotenia zdravotného výkonu) bude možné pristúpiť k zavedeniu maximálnej výšky úhrady poistenca za zdravotný výkon poskytnutý počas doplnkových ordinačných hodín v § 2a ods. 4.

Lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny a zdravotné výkony poskytnuté zariadením spoločných zložiek, ktoré lekár predpísal alebo indikoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas doplnkových ordinačných hodín, sú hradené z VZP (§ 3 ods. 18 zákona č. 577/2004 Z. z. v spojení s § 6 ods. 1 písm. aa) zákona č. 581/2004 Z. z.). Z uvedeného dôvodu je potrebné umožniť zdravotnej poisťovni účinne kontrolovať zdravotnú starostlivosť poskytovanú počas doplnkových ordinačných hodín, ktorá nie je hradená z VZP, avšak môže vyvolávať potrebu úhrad z VZP.

Doplnkové ordinačné hodiny si nebude môcť určiť poskytovateľ, ktorý nemá určené ordinačné hodiny (t. j. poskytovateľ ambulantnej pohotovostnej služby - § 2 ods. 32), poskytovateľ primárnej špecializovanej zubno-lekárskej starostlivosti a poskytovateľ, ktorého rozsah ordinačných hodín nedosahuje 30 hodín (prebraté z účinnej právnej úpravy). Z uvedeného vyplýva, že doplnkové ordinačné hodiny si bude môcť určiť iba poskytovateľ, ktorý v zákonom požadovanej miere prispieva k zabezpečeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti hradenej z VZP pre všetkých poistencov. Výnimkou z tohto pravidla budú prípady hodné osobitného zreteľa, pri ktorých bude mať samosprávny kraj za preukázané, že pre zabezpečenie poskytovania a dostupnosti zdravotnej starostlivosti je potrebné schváliť doplnkové ordinačné hodiny aj poskytovateľovi všeobecnej alebo špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ktorý podmienku 30 ordinačných hodín týždenne v konkrétnom zdravotníckom zariadení nespĺňa.

Doplnkové ordinačné hodiny (rovnako ako ordinačné hodiny špecialistu) môžu byť určené na akýkoľvek deň kalendárneho týždňa a v akomkoľvek časovom rozsahu - je preto na poskytovateľovi, aký prístup k určovaniu doplnkových ordinačných hodín si zvolí a či sa rozhodne na tento účel zamestnať ďalšieho lekára (napr. na skrátený pracovný úväzok) a prípadne aj iných zdravotníckych pracovníkov.

V súvislosti s úpravou doplnkových ordinačných hodín v zákone č. 576/2004 Z. z. dochádza zároveň k úprave súvisiacich ustanovení zákona č. 577/2004 Z. z. a zákona č. 578/2004 Z. z. Poskytovateľ, ktorý má určené doplnkové ordinačné hodiny bude povinný:

-bezodkladne informovať zdravotnú poisťovňu o schválení doplnkových ordinačných hodín (§ 79 ods. 1 písm. z) zákona č. 578/2004 Z. z.),

-umožniť osobe objednať sa na vyšetrenie počas doplnkových ordinačných hodín spôsobom určeným poskytovateľom (§ 79 ods. 1 písm. am) zákona č. 576/2004 Z. z.); určený spôsob musí spĺňať náležitosti ustanovené v § 2a zákona č. 576/2004 Z. z.,

-vydať pri poskytnutí ambulantnej starostlivosti počas doplnkových ordinačných hodín rovnopis potvrdenia o rozsahu poskytnutých zdravotných výkonov, ich cene a výške úhrady poistencovi alebo jeho zákonnému zástupcovi, ak tieto údaje nie sú uvedené na pokladničnom doklade (§ 79 ods. 1 písm. an) zákona č. 578/2004 Z. z. v spojení s § 3 ods. 26 zákona č. 577/2004 z. z.),

-pri určovaní výšky úhrady za zdravotné výkony poskytnuté počas doplnkových ordinačných hodín dodržiavať cenník (§ 79 ods. 1 písm. ao) zákona č. 578/2004 Z. z.),

-oznamovať do 20. dňa kalendárneho mesiaca v elektronickej podobe zdravotnej poisťovni poistenca, ktorému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v predchádzajúcom mesiaci počas doplnkových ordinačných hodín nielen zdravotné výkony, ktoré boli poistencovi poskytnuté, ale aj výšku úhrady poistenca za tieto zdravotné výkony (§ 79 ods. 1 písm. ap) zákona č. 578/2004 Z. z.).

Poskytovateľ bude naďalej povinný aj:

-viesť zdravotnú dokumentáciu súladne so zákonom č. 576/2004 Z. z. (§ 79 ods. 1 písm. l) zákona č. 578/2004 Z. z.), čo v súvislosti s doplnkovými ordinačnými hodinami znamená, že zdravotná dokumentácia osoby musí obsahovať zápis o poučení osoby, ktorej sa má poskytnúť zdravotná starostlivosť počas doplnkových ordinačných hodín o tom, že ide táto zdravotná starostlivosť nie je hradená na základe VZP, výške úhrady za zdravotnú starostlivosť a možnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti mimo doplnkových ordinačných hodín podľa § 19 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z.; kombináciou takéhoto poučenia a prezumpcie súhlasu na základe “informovaného“ objednania sa na poskytnutie zdravotnej starostlivosti počas doplnkových ordinačných hodín podľa § 2a sa zabezpečí dostatočná informovanosť poistenca alebo jeho zákonného zástupcu o tom, že táto zdravotná starostlivosť je poskytovaná za priamu úhradu,

-umiestniť na prístupnom mieste v ambulancii a na svojom webovom sídle (ak ho má zriadené) informáciu o tom, že má určené doplnkové ordinačné hodiny a o ich rozsahu (§ 2a v spojení s § 79 ods. 1 písm. za) zákona č. 578/2004 Z. z.).

Zároveň sa upravujú sankcie za porušenie povinností poskytovateľa súvisiacich

s doplnkovými ordinačnými hodinami (§ 81 zákona č. 576/2004 Z. z.) a kontrolná pôsobnosť zdravotnej poisťovne sa rozširuje aj na dodržiavanie povinností poskytovateľa súvisiacich

s doplnkovými ordinačnými hodinami (§ 9 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.).

Body 5 a 6 (§ 13)

Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo 17. mája 2004, sp. zn. PL. ÚS 38/03, služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti možno vymedziť ako úkony a činnosti, ktoré so

zdravotnou starostlivosťou úzko súvisia, ale netvoria jej bezprostrednú súčasť. Z uvedeného vyplýva, že tieto úkony a činnosti nie sú zdravotnými výkonmi (zdravotný výkon je základnou jednotkou poskytovania zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť sa skladá zo zdravotných výkonov - § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z.), a nie sú ani súčasťou zdravotného výkonu, na rozdiel od úkonov a činností vymedzených v § 3 ods. 4 zákona 577/2004 Z. z. (t. j. objednanie na vyšetrenie, predpísanie lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny, vypísanie odporúčania na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti alebo vypísanie odporúčania na poskytnutie ústavnej starostlivosti, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu a vystavenie potvrdenia o návšteve lekára alebo potvrdenia o návšteve iného zdravotníckeho pracovníka). Z uvedeného vyplýva, že za službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nemôže byť označený úkon, ktorý patrí do obsahu zdravotnej starostlivosti.

Účelom doplnenia “zoznamu“ služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti o administratívne služby, ktorých zoznam vydáva vláda SR nariadením, ako aj súvisiaca úprava splnomocňujúca vládu SR na vydanie nariadenia, ktorým sa ustanoví maximálna výška úhrad za administratívne služby (§ 38a ods. 9 zákona č. 577/2004 Z. z.) je odstránenie rozdielov medzi poskytovateľmi v zahŕňaní rôznych plnení medzi administratívne služby. Ustanovením jednotne uplatňovaného zoznamu administratívnych služieb s konkrétnou výškou úhrady, ktorá nesmie byť na celom území Slovenskej republiky prekročená, sa zabezpečí predvídateľnosť výšky úhrad za tieto služby pre všetkých poistencov. Hoci je ustanovenie zoznamu administratívnych služieb v pôsobnosti vlády, na základe prieskumu cenníkov poskytovateľov by takýmito administratívnymi službami mohli byť rôzne potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti vydané na žiadosť poistenca (napr. na vedenie motorového vozidla, držanie pre držanie a nosenie zbraní, pred pobytom v zahraničí), vystavenie náhradných tlačív pri ich strate, vystavenie potvrdenia o prekonaní konkrétneho ochorenia, t. j. administratívne úkony, ktoré na rozdiel od služieb podľa § 13 ods. 1 písm. a) až e) možno realizovať aj bez poskytnutia zdravotnej starostlivosti (t. j. zdravotných výkonov vrátane ich súčastí), výlučne na základe zdravotnej dokumentácie poistenca, pričom osobou, ktorá ich môže poskytnúť je aj osoba, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom a ktorá má prístup k zdravotnej dokumentácii na základe § 18 ods. 1. V súvislosti s administratívnymi službami je zároveň potrebné zdôrazniť, že nimi nemôžu byť potvrdenia alebo iné písomnosti vydávané na účely sociálneho zabezpečenia, ktorých vystavenie je na základe príslušných právnych predpisov poskytovateľovi hradené orgánmi sociálneho zabezpečenia (napr. podľa § 17 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Bod 7 (§ 46 ods. 1 písm. m)

Úprava sa navrhuje z dôvodu vypustenia povinnosti objednávania osôb na poskytnutie zdravotnej starostlivosti počas doplnkových ordinačných hodín prostredníctvom informačného systému na objednávanie osôb.

K čl. II (zákon č. 577/2004 Z. z.)

Bod 1 (§ 3 ods. 26)

V záujme zvýšenia právnej istoty poistenca, zefektívnenia dozornej činnosti, ako aj v záujme umožnenia realizácie novo navrhovanej povinnosti zdravotnej poisťovne preplatiť poistencovi priame platby uhradené poskytovateľovi bez právneho dôvodu sa navrhuje ustanovenie povinnosti poistenca potvrdiť svojim podpisom rozsah zdravotnej starostlivosti a služieb poskytnutých počas ordinačných hodín a doplnkových ordinačných hodín, ich cenu a výšku úhrady (analogicky k § 3 ods. 7, podľa ktorého takto poistenec potvrdzuje zdravotnú starostlivosť poskytnutú poskytovateľom zubno-lekárskej starostlivosti). Navrhovanej povinnosti poistenca zodpovedá novo navrhovaná povinnosť poskytovateľa takéto potvrdenie poistencovi vydať (§ 79 ods. 1 písm. an) zákona č. 578/2004 Z. z.).

Bod 2 (§ 6)

V súvislosti s novo navrhovaným zavedením pojmu manažment zdravotnej starostlivosti v zákone č. 576/2004 Z. z. je potrebné v zákone č. 577/2004 Z. z. vymedziť podmienky úhrady tohto manažmentu. Keďže sa manažmentom zdravotnej starostlivosti manažuje poskytovanie zdravotných výkonov a ich súčastí (vrátane objednania), je iba logické, aby sa rozsah úhrady úkonov súvisiacich s manažmentom viazal na rozsah úhrady takto manažovanej zdravotnej starostlivosti. Zároveň je potrebné ustanoviť, že poistenec sa na úhrade manažmentu nepodieľa. Ak by takéto ustanovenie v zákone absentovalo, viedlo by to erózii priamych platieb za doplnkové služby (vymedzené v novo navrhovanom § 2 ods. 48 zákona č. 576/2004 Z. z., napr. SMS objednávanie).

Body 3 a 4 (§ 38 ods. 10 a 11)

Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zavedenie pojmu administratívne služby a včlenenie poskytnutia výpisu zo zdravotnej dokumentácie medzi administratívne služby (§ 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z.).

Bod 5 (§ 38a ods. 8)

V nadväznosti na zahrnutie administratívnych služieb medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej uvedené v zozname, na vydanie ktorého sa splnomocňuje vláda

SR (§ 13 zákona č. 576/2004 Z. z.), sa navrhuje splnomocniť vládu SR na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví maximálnu výšku úhrad poistenca alebo iných osôb za administratívne služby. Poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie je jednou z takýchto administratívnych služieb, pri ustanovovaní výšky úhrady za výpis vyžiadaný poistencom bude vláda SR povinná reflektovať rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C‑307/22, podľa ktorého má pacient právo na poskytnutie prvej kópie svojej zdravotnej dokumentácie bez poplatku, spoplatniť možno až druhú a ďalšiu kópiu. Hoci výpis zo zdravotnej dokumentácie v zmysle v § 24 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. nie je “technickou“ kópiou zdravotnej dokumentácie, je zrejmé, že obsahuje informácie, na bezplatnú reprodukciu ktorých má pacient právo („diagnóza, výsledky vyšetrení, posudky ošetrujúcich lekárov a akákoľvek poskytnutá terapia alebo zákroky na nej uskutočnené“, bod 79 rozsudku SDEÚ).

Bod 6 (§ 44)

V záujme odstránenia vágnych a neurčitých elementov účinnej právnej úpravy, ktoré v aplikačnej praxi vedú k erózii “spoplatnenia“ zdravotnej starostlivosti so všetkými jej zásadnými negatívnymi dôsledkami, je nevyhnutné presne definovať, že zmluvný poskytovateľ je oprávnený požadovať od poistenca úhradu len za zdravotnú starostlivosť nehradenú na základe VZP podľa zákona č. 577/2004 Z. z. (napr. poskytnutú počas doplnkových ordinačných hodín) alebo podľa zákona č. 363/2011 Z. z. (napr. podanie nekategorizovaného lieku); v prípade čiastočne hradenej zdravotnej starostlivosti je zmluvný poskytovateľ oprávnený od poistenca žiadať výlučne úhradu vo výške spoluúčasti, resp. doplatku.

Pokiaľ ide o služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, každý poskytovateľ je povinný dodržiavať výšku úhrad za služby ustanovenú v § 38a alebo v nariadení vlády SR vydanom na základe príslušného splnomocňovacieho ustanovenia. Poskytovateľ ústavnej starostlivosti s adekvátnym personálnym a materiálnym vybavením bude môcť poistencovi popri zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytovať aj nadštandardné plnenia definované v odseku 4. . Nadštandardné plnenia bude poskytovateľ oprávnený poskytovať iba na základe súhlasu poistenca, pričom nimi nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti hranenej z VZP. Úhradu za nadštandardné služby platí poistenec poskytovateľovi.

V súvislosti s novo definovanými zákonnými obmedzeniami vyberania úhrad od poistencov je zároveň nevyhnutné adekvátne rozšíriť a ukotviť výkon dozornej a kontrolnej činnosti realizovanej samosprávnymi krajmi a zdravotnými poisťovňami, s čím súvisia aj nadväzujúce úpravy v § 79 až 82a zákona č. 578/2004 Z. a § 9 zákona č. 581/2004 Z. z. Keďže zdravotná poisťovňa nebude oprávnená ukladať poskytovateľovi sankcie, nejde o porušenie zásady ne bis in idem.

Zároveň sa v záujme zvýšenia ochrany poistenca a zefektívnenia kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne navrhuje úprava (analogická k § 38b), na základe ktorej bude zdravotná poisťovňa povinná preplatiť poistencovi úhradu, ktorú poskytovateľovi zaplatil bez právneho dôvodu. Zo znenia navrhovaného ustanovenia je zrejmé, že poistenec sa so žiadosťou o úhradu na zdravotnú poisťovňu obracia iba v prípade, ak poskytovateľovi uhradil zdravotný výkon alebo službu, ktoré sú hradené na základe VZP. Zdravotná starostlivosť poskytnutá počas doplnkových ordinačných hodín z VZP hradená nie je, a teda poistenec nemôže žiadať o jej preplatenie zdravotnú poisťovňu. V súvislosti so zavedením novej povinnosti poskytovateľa už v rámci objednávania poistenca upozorniť, že sa objednáva na poskytnutie z VZP nehradenej zdravotnej starostlivosti počas doplnkových ordinačných hodín (§ 2a zákona č. 576/2004 Z. z.), ako aj v súvislosti s už zavedenou povinnosťou poskytovateľa poučiť poistenca o tejto skutočnosti aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 19 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z.), nie je možné racionálne predpokladať, že poistenci, ktorým bola poskytnutá zdravotná starostlivosť počas doplnkových ordinačných hodín, si nebudú vedomí skutočnosti, že ide o starostlivosť nehradenú z VZP a budú o jej preplatenie žiadať zdravotnú poisťovňu. Uvedené platí aj pre zdravotné výkony nehradené z VZP pri poskytovaní ústavnej starostlivosti – poistenci, ktorým je takýto výkon poskytnutý, sú poskytovateľom poučený o povinnosti priamej úhrady daného výkonu.

Úhradu preplatenú poistencovi si zdravotná poisťovňa bude môcť následne uplatniť u poskytovateľa (novelizačné body k zákonu č. 581/2004 Z. z.).

K čl. III (zákon č. 578/2004 Z. z.)

Body 1 a 2 [§ 79 ods. 1 písm. g) a písm. o)]

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením inštitútu nadštandardných plnení v § 44 zákona č. 577/2004 Z. z. a úpravou úhrad za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vrátane administratívnych služieb v § 38a zákona č. 577/2004 Z. z., ktorá vyvoláva potrebu zabezpečenia plnej informovanosti poistenca (cenník) a potrebu preukázania výšky úhrady poistenca (doklad o úhrade). Nadštandardné plnenia definované v § 44 bude môcť poskytovať zmluvný poskytovateľ poistencovi za ustanovených podmienok; nezmluvný poskytovateľ bude môcť poskytovať nadštandardné plnenia definované v § 44 a iné výkony a úkony na základe dohody s osobou alebo jej zákonným zástupcom.

Bod 3 [§ 79 ods. 1 písm. z)]

V súvislosti s potrebou umožniť zdravotnej poisťovni účinne kontrolovať zdravotnú starostlivosť poskytovanú počas doplnkových ordinačných hodín, ktorá nie je hradená z VZP, avšak môže vyvolávať potrebu úhrad z VZP, je predovšetkým nevyhnutné zabezpečiť informovanosť zdravotnej poisťovne o určení doplnkových ordinačných hodín.

Body 4 a 5 [§ 79 ods. 1 písm. zj) a zo)]

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením inštitútu nadštandardných plnení v § 44 zákona č. 577/2004 Z. z. a úpravou výšky úhrad za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v § 38a zákona č. 577/2004 Z. z., ktorá vyvoláva potrebu zabezpečenia plnej informovanosti poistenca, a to aj zverejnením informácie o výške úhrad na webovom sídle poskytovateľa.

Body 6 až 8 [§ 79 ods. 1 písm. am) až ap]

Ustanovenia definujú povinnosti poskytovateľa, ktorý má určené doplnkové ordinačné hodiny (§ 2a zákona č. 576/2004 Z. z.) s cieľom zabezpečiť napĺňanie účelu tohto inštitútu a ochranu poistenca.

Body 9 a 10 (§ 81 ods. 6 a § 81a)

Dozor nad dodržiavaním výlučne dvoch konkrétnych povinností poskytovateľa (povinnosť vydať poistencovi doklad o konkrétnych poskytnutých výkonoch, službách a nadštandardných plneniach a výške úhrady poistenca za tieto výkony, služby a plnenia podľa § 79 ods. 1 písm. o) a povinnosť vydať pri poskytnutí ambulantnej starostlivosti počas ordinačných hodín a doplnkových ordinačných hodín rovnopis potvrdenia o rozsahu poskytnutých zdravotných výkonov a služieb, ich cene a výške úhrady poistenca podľa § 79 ods. 1 písm. an), bude môcť samosprávny kraj vykonávať aj pod utajenou identitou, a to prostredníctvom svojich zamestnancov aj prizvaných osôb (§ 15 zákona č. 10/1996 Z. z.), pričom prizvanou osobou bude môcť byť aj “skutočný“ pacient dozorovaného poskytovateľa. Dozor nad plnením ostatných povinností poskytovateľa súvisiacich s úhradami od poistenca je možné realizovať na základe dokladu vystaveného poskytovateľom, v ktorom budú uvedené jednotlivé výkony, služby a plnenia, ktoré poistencovi poskytol a výška úhrady, pričom tento doklad poistenec potvrdzuje svojim podpisom (novo navrhovaný § 3 zákona č. 577/2004 Z. z). Ak by sa však poskytovateľ rozhodol takýto doklad poistencovi nevydať, orgán dozoru by sa “automaticky“ dostal do stavu dôkaznej núdze. Z uvedeného je zrejmé, že zavedenie možnosti (nie však povinnosti) realizovať dozor pod utajenou identitou nad plnením dvoch povinností poskytovateľa súvisiacich s vystavením dokladu poistencovi, je motivované výlučne snahou predchádzať medzerám zákona, ktoré by samosprávnym krajom sťažovali efektívny výkon dozornej činnosti. Výkon kontrolnej činnosti pod utajenou identitou (tzv. mystery shopping) je zavedený aj v iných právnych predpisoch (napr. zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Aj v týchto právnych predpisoch je dozor pod utajenou identitou zavedený z toho dôvodu, že konkrétne poznatky o možnom porušení vybraných povinností dozorovaného subjektu nie je možné efektívne získať iným spôsobom.

Bod 11 (§ 82 ods. 10)

V nadväznosti na novo definované povinnosti poskytovateľa súvisiace s doplnkovými ordinačnými hodinami je potrebné adekvátne upraviť aj ustanovenia o výške pokút za porušenie týchto povinností.

Bod 12 (§ 82 ods. 12)

Vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú poskytovateľmi, sa navrhuje nahradiť pojem podmieňuje pojmami obstaráva, sprostredkúva alebo inak zabezpečuje v znení predmetného ustanovenia. Samosprávny kraj tak uloží osobe pokutu, ak táto za úhradu obstaráva objednanie na vyšetrenie alebo iné poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo takéto poskytnutie zdravotnej starostlivosti sprostredkúva či inak zabezpečuje, t. j. ak sa na nich akokoľvek podieľa. Uvedeným sa vyrieši obchádzanie súčasnej právnej úpravy tým, že tretia osoba požaduje úhradu za manažment objednávky (napr. zaslanie SMS správy o objednaní), nie za objednanie ako také. Súčasne sa ustanovenie dopĺňa v nadväznosti na novo definovaný pojem manažment zdravotnej starostlivosti v § 2 zákona č. 576/2004 Z. z. a zvyšuje sa maximálna výška pokuty za porušenie povinností v záujme odradiť tretie osoby od takejto činnosti. Ustanovenie však nijako nebráni tomu, aby tretia osoba zabezpečovala objednávanie poistenca na poskytnutie zdravotnej starostlivosti hradenej na základe VZP podľa zmluvy s poskytovateľom, na základe ktorej poskytovateľ môže tejto osobe takéto aktivity uhrádzať. Súčasne sa navrhuje zaviesť minimálnu výšku pokuty za porušenie tejto povinnosti na úrovni 10 % novo navrhovanej maximálnej výšky. V účinnom (dlhodobo nenovelizovanom) znení zákona je maximálna výška pokuty ustanovená na 16 596 eur, a teda navrhované zvýšenie (aj vzhľadom na infláciu a ďalšie ekonomické ukazovatele) rozhodne nemožno označiť za neprimerané.

Body 13 a 14 (§ 82 ods. 13 a 14)

Ustanovenia sa navrhujú vypustiť z dôvodu zjavnej duplicity k ustanoveniu § 82 ods. 10 upravujúcemu ukladanie pokút za porušenie povinností poskytovateľa súvisiacich s doplnkovými ordinačnými hodinami podľa § 79 ods. 1 písm. am) až ap).

Bod 15 (§ 82 ods. 14)

Ustanovenie ods. 15 v platnej právnej úprave je formulované zmätočne a nejednoznačne. V záujme právnej istoty poskytovateľov a samosprávnych krajov sa preto navrhuje ustanoviť pokutu v konkrétnej maximálnej výške; minimálna výška pokuty za porušenie tejto povinnosti je prevzatá z účinného znenia ods. 15, podľa ktorého je pokuta „najmenej 1 000 eur“.

Bod 16 (§ 82a)

Navrhovaná úprava reflektuje nedostatky platnej právnej úpravy v aplikačnej praxi. Pred uložením pokuty musí prebehnúť správne konanie podľa správneho poriadku, ktoré je časovo

a administratívne náročné. Preto sa umožňuje, aby v prípade spoľahlivého zistenia porušenia povinností poskytovateľa, mohol samosprávny kraj uložiť pokutu rozkazom. Zároveň sa ustanovuje, že pokuta uložená rozkazom môže byť najviac 2 500 eur. Maximálna výška pokuty bola zvolená tak, aby nespôsobila poskytovateľovi zásadné finančné ťažkosti, no súčasne pôsobila aspoň v nejakej miere na zmenu správania subjektu. Ak by maximálna pokuta, ktorú možno uložiť v rozkaznom konaní bola nižšia, neplnila by elementárne funkcie sankcie.

Bod 17 (§ 83 ods. 4)

Navrhuje sa, aby aj poskytovateľ, ktorý od poistenca prijal vyššiu úhradu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti počas doplnkových ordinačných hodín, než je výška úhrady stanovená v § 2a ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z., bol povinný neoprávnene prijatú časť úhrady poistencovi vrátiť na základe rozhodnutia samosprávneho kraja. Zároveň je však potrebné zamedziť tomu, aby bola neoprávnená úhrada vrátená poistencovi, ktorému už bola preplatená zdravotnou poisťovňou podľa novo navrhovaného znenia § 44 zákona č. 577/2004 Z. z.

Bod 18 (§ 92 ods. 2)

S ohľadom na preukázané nedostatky v rozhodovacej činnosti ministerstva zdravotníctva, popísané v správe VOP (a známe z aplikačnej praxe) sa navrhuje, aby o odvolaní poskytovateľov proti rozhodnutiam o uložení pokuty za porušenie povinností súvisiacich s prijímaním úhrad od poistencov a informovanosťou poistencov o týchto úhradách rozhodoval predseda samosprávneho kraja (analogicky k úprave konania o rozklade podľa správnom poriadku).

K čl. IV. (zákon č. 581/2004 Z. z.)

Navrhované úpravy v zákone č. 581/2004 Z. z. reflektujú novo navrhovanú úpravu povinností zmluvného poskytovateľa súvisiacich s:

-využívaním ordinačných hodín na poskytovanie zdravotnej starostlivosti hradenej na základe VZP,

-doplnkovými ordinačnými hodinami,

-úhradami za zdravotné výkony a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a súvisiacou povinnosťou zdravotnej poisťovne preplatiť poistencovi úhradu za výkony a služby, ktorú poskytovateľovi zaplatil bez právneho dôvodu.

Na tieto zmeny nadväzuje novo navrhované rozšírenie rozsahu kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne (§ 9) a zavedenie oprávnenia zdravotnej poisťovne zohľadňovať dodržiavanie povinností poskytovateľa súvisiacich s úhradami zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmlúv (§ 7 ods. 4 písm. o), t. j. napr. reflektovať skutočnosť, že poskytovateľovi nebola právoplatne uložená sankcia za porušenie povinnosti dodržiavať § 44 zákona č. 577/2004 Z. z.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zdravotná poisťovňa nenadobúda vo vzťahu k poskytovateľovi sankčnú právomoc (nebude mu ukladať pokutu za porušenie povinností), nakoľko oprávnenie zdravotných poisťovní sankcionovať poskytovateľov za porušenie povinností ustanovených zákonom voči poistencovi by mohlo vybočovať z medzí ústavne prijateľnej nerovnosti strán (nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. Pl. ÚS 36/11). Zdravotná poisťovňa však má (rovnako ako ktorýkoľvek iný subjekt) právo obrátiť sa so svojimi zisteniami na príslušný orgán dozoru.