D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Marcinková, Vladimír Ledecký a Alojz Hlina.
Cieľom predkladanej novely zákona je zabezpečiť rovnaké postavenie príslušníkov finančnej správy, ktorých nárok na materskú a rodičovskú dovolenku upravuje zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, so zamestnancami, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce. Navrhované zmeny sa týkajú príslušníkov finančnej správy, ktorí prevzali dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Aktuálne platná právna úprava zakladá neodôvodnený rozdiel v nároku na materskú a rodičovskú dovolenku v neprospech príslušníkov finančnej správy.
Vychádzajúc z § 169 ods. 1 Zákonníka práce platí, že materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka patrí aj žene a mužovi, ktorí prevzali dieťa na základe rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa osobitného predpisu. Takúto úpravu považujeme za správnu, pretože nárok na materskú dovolenku vzniká aj na základe neodkladného opatrenia súdu, ktoré je vykonateľné doručením, teda aj pred nadobudnutím právoplatnosti. Oproti tomu § 227 ods. 1 zákona o finančnej správe podmieňuje nárok právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu, čím sa nástup na materskú dovolenku neodôvodnene predlžuje. S ohľadom na konkrétnu situáciu nie je možné určiť, o koľko — v prípade podania odvolania môže ísť o týždne až mesiace. Keďže aj v týchto situáciách je nevyhnutné sledovať najlepší záujem dieťaťa, navrhuje sa zosúladiť podmienky vzniku nároku na materskú dovolenku príslušníkov finančnej správy s úpravou v Zákonníku práce tak, aby nárok vznikal od prvého rozhodnutia súdu. Cieľom je predísť aplikačným problémom, právnej neistote a diskriminácii príslušníkov finančnej správy v porovnaní so zamestnancami v pracovnom pomere.
Pokiaľ ide o nárok na rodičovskú dovolenku, § 169 ods. 2 Zákonníka práce umožňuje čerpať rodičovskú dovolenku v trvaní troch rokov odo dňa prvého rozhodnutia súdu, najdlhšie do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa. Táto úprava vytvára priestor na vybudovanie stabilnej a pevnej väzby medzi náhradným rodičom a dieťaťom. Naproti tomu § 227 ods. 2 zákona o finančnej správe obmedzuje rodičovskú dovolenku len do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Pri prevzatí dvojročného dieťaťa teda príslušník finančnej správy čerpá rodičovskú dovolenku len jeden rok namiesto troch. Pri prevzatí dieťaťa staršieho ako tri roky nárok nevzniká vôbec, čo núti rodiča voliť medzi zachovaním pracovného pomeru a osobnou starostlivosťou o dieťa.
Predkladatelia majú za to, že osoby, ktorých nárok na materskú a rodičovskú dovolenku pri prevzatí dieťaťa do náhradnej starostlivosti upravuje zákon o finančnej správe, sú neopodstatnene diskriminované, a preto navrhujú zavedenie totožného nároku podľa vzoru Zákonníka práce.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.