Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda SR

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/1275, 8.5.2024)

Termín začiatku a ukončenia PPK

november 2025

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

december 2025

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

marec 2026

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Sektor budov patrí medzi kľúčové oblasti klimatickej politiky Európske únie, ktorá prijala ciele klimatickej neutrality do roku 2050. Problémom je vysoká energetická náročnosť existujúcich budov a ich závislosť od fosílnych palív, čo vedie k významným emisiám skleníkových plynov a prispieva ku klimatickej zmene.

Európska únia prijala Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov, ktorá podporuje zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov a znižovanie emisií skleníkových plynov z budov. Návrhom zákona sa transponuje uvedená smernica.

Návrh zákona obsahovo zavádza novú definíciu „budovy s nulovými emisiami“, určuje obsah plánu obnovy budov a pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť (minimálne normy energetickej hospodárnosti). Ďalej zavádza požiadavku na zavedenie systému pasportov obnovy budovy a požiadavku na inštaláciu zariadení, ktoré využívajú slnečnú energiu v budove. Rozširuje požiadavku na infraštruktúru pre udržateľnú mobilitu miernym navýšením doterajšej povinnosti, a to vybaviť nabíjacími bodmi a infraštruktúrou vedenia pre elektrické vozidlá pre vlastníka novej alebo významne obnovovanej nebytovej budovy, ktorá má viac ako 5 parkovacích miest, resp. s viac ako 20 parkovacími miestami. V prípade novej alebo významne obnovovanej bytovej budovy sa požiadavky na infraštruktúru vedenia pre elektrické vozidlá uplatňujú vtedy, ak má táto budova viac ako 3 parkovacie miesta.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom právnej úpravy je podporiť energetickú hospodárnosť budov a obnovu existujúceho fondu budov vzhľadom na dlhodobý cieľ dekarbonizácie fondu budov do roku 2050. Zlepšia sa tak predpoklady naplnenia dlhodobého cieľa dekarbonizovať fond budov do roku 2050, to znamená zníženia emisií skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990. Na národnej úrovni je stanovený cieľ pre sektor budov v Dlhodobej stratégií obnovy fondu budov v rozpätí 0,7-2,8 MtCO2. Priebežný míľnik zníženia emisií do roku 2030 je na úroveň 5,5 MtCO2.

Návrh zákona upravuje najmä:

−určenie pôsobnosti orgánov verejnej správy,

−zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov a znižovanie emisií skleníkových plynov z budov,

−novú požiadavku na budovy s nulovými emisiami po roku 2030,

−cielenú inštaláciu a využívanie zariadení na slnečnú energiu v budovách,

−zavedenie systému pasportov obnovy budovy.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Návrh zákona sa priamo dotýka vlastníkov budov, verejného sektora ako aj súkromného sektora, a to v prípade výstavby nových budov alebo pri uskutočňovaní ich významnej obnovy.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Cieľom predloženej právnej úpravy je transponovať do vnútroštátneho právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov. Smernica ukladá povinnosti členským štátom.

Smernica nemá alternatívne možnosti pre naplnenie uložených povinností. Nie je na rozhodnutí alebo výbere členského štátu uplatňovanie jednotlivých povinností, ktoré smernica (EÚ) ukladá. Cieľom smernice je harmonizovať požiadavky naprieč členskými štátmi, aby sa predišlo „národným variáciám“, ktoré by ohrozili účinnosť regulácie. Neuskutočnenie opatrení, ktoré sú povinné podľa smernice, by znamenalo nedodržanie záväzkov EÚ, čo môže viesť k sankciám.

Preto ako nulový variant bolo uvažované zavedenie povinností nad rámec požiadaviek, ktoré sú stanovené pre súčasnú alebo budúcu výstavbu nových budov, čo sa týka tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií alebo prvkov a tiež požiadavky na primárnu energiu. Avšak z dôvodu posúdenia nákladovej optimálnosti nebol tento variant aplikovaný.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

V prípade nevykonania úprav v návrhu zákona by Slovenská republika nesplnila povinnosť vyplývajúcu z čl. 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275, za čo by hrozil postih zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike. Neprijatie návrhu zákona by mohlo znamenať obmedzenie pri napĺňaní dlhodobého cieľa dekarbonizácie budov najmä nenapĺňaním stanovených predpokladov v oblasti zvyšovania využívania obnoviteľných zdrojov na vykurovanie v existujúcich budovách podľa Dlhodobej stratégii obnovy fondu budov a stagnáciu znižovania emisií skleníkových plynov z nových budov, pretože od roku 2030 by nové budovy nemali mať inštalovaný zdroj vykurovania na fosílne palivo.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Zmena vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa bude týkať spresnenia a doplnenia vzoru energetického certifikátu vrátane požiadaviek na budovy s nulovými emisiami a nastavenia pravidiel sprístupňovania údajov o energetickej hospodárnosti budov.

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☒ Áno ☐ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka: vplyv na inú oblasť – pozitívny vplyv na vlastníka budovy, resp. budúceho vlastníka budovy.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Pravidelne každých desať rokov prebieha štatistické zisťovanie údajov o domoch a bytoch, ostatné zisťovanie sa uskutočnilo k referenčnému dátumu 01. 01. 2021. K preskúmaniu účelnosti návrhu zákona by malo dôjsť na základe vykonaného štatistického zisťovania k referenčnému dátumu 31. 12. 2031 po zverejnení týchto štatistických údajov (predpoklad rok 2032).

Potreba preskúmať, či návrh zákona prináša dostatočný pokrok smerom k dosiahnutiu plne dekarbonizovaného fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050 bude súvisieť so stavom fondu budov a jeho spotrebou energie a preto vzhľadom na stanovené termíny plnenia úloh v súvislosti so zlepšovaním energetickej hospodárnosti budov a znižovaním emisií skleníkových plynov z budov (väčšina platných od roku 2030), nastane najskôr v roku 2032.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zákona nezavádza žiadne nové povinnosti, ktoré by boli nad rámec požadovanej právnej úpravy vyplývajúcej zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275. Ak znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 pripúšťa možnosť výberu alebo uplatnenia výnimky, tak je to zohľadnené v príslušnom ustanovení návrhu zákona.

Informatizácia spoločnosti

Návrh nepredpokladá zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb.

11.Kontakt na spracovateľa

Ministerstvo dopravy SR

Sekcia bytovej politiky a stavebníctva

Odbor stavebníctva

Ing. Zuzana Barnová, tel.: 02/594 94 485,

zuzana.barnova@mindop.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

−smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie),

−konzultácie s odbornou verejnosťou pred začatím procesu prípravy materiálu formou aktívnej účasti v diskusných paneloch, spolu s možnosťou predkladania pripomienok a komentárov,

−konzultácie s verejnosťou prostredníctvom diskusných panelov, napr. na medzinárodnom stavebnom veľtrhu CONECO, aktívnou účasťou na konferenciách a workshopoch (napr. organizovanými samosprávnymi krajmi),

−prostredníctvom možnosti predkladania pripomienok a komentárov v priebehu prípravy návrhu zákona a aj vnútrorezortného pripomienkového konania.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 054/2025

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada v časti 2. doložky vybraných vplyvov doplniť definovanie problému.

Odôvodnenie: Transpozícia smernice nie je definovanie problému podľa Jednotnej metodiky vybraných vplyvov.

Samotná smernica aj návrh zákona riešia konkrétne vecné problémy, ktoré je nevyhnutné pomenovať.

Vyhodnotenie MD SR – doplnené

Komisia žiada v doložke vybraných vplyvov upraviť bod 8. Preskúmanie účelnosti.

Odôvodnenie: Európska komisia vykonáva preskúmanie účelnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)

2024/1275, nie navrhovaného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Je potrebné v tomto bode popísať, kedy a akým spôsobom overí predkladateľ plnenie cieľov daného zákona.

Vyhodnotenie MD SR – upravené

Komisia žiada predkladateľa v bode 9. Vybrané vplyvy materiálu doložky vybraných vplyvov o vyznačenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie a zároveň vyznačenie negatívneho vplyvu na malé a stredné podniky. Komisia taktiež žiada o vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. V prípade, že budú

vplyvy na podnikateľské prostredie kvantifikované, Komisia žiada vyznačiť mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov v bode 9. doložky vybraných vplyvov.

Odôvodnenie: Materiál zakladá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, nakoľko zavedenie

a zapracovanie obnoviteľných zdrojov energie v rámci energetickej hospodárnosti budov a obnovy existujúceho fondu budov bude vyžadovať zvýšenie investičných a administratívnych nákladov. V zmysle bodu 4.5. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, ak predkladateľ doložke vybraných vplyvov identifikuje pozitívne vplyvy alebo negatívne vplyvy, vypracuje Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.

Vyhodnotenie MD SR – vyznačený bol negatívny vplyv na podnikateľské prostredie plynúci z nákladov na inštaláciu zariadenia využívajúceho slnečnú energiu a súčasne bol vyznačený aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie plynúci zo zníženia prevádzkových nákladov na budovu, čo súvisí s inštaláciou zariadenia. Rovnako bol označený (negatívny a pozitívny) vplyv na malé a stredné podniky. V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie bol v bode 3.4 vypracovaný kvalitatívny opis vplyvov.

Komisia žiada v bode 9. doložky vybraných vplyvov označiť negatívne sociálne vplyvy a vypracovať analýzu sociálnych vplyvov s ich bližším kvalitatívnym a pokiaľ možno aj kvantitatívnym zhodnotením.

Odôvodnenie: Predložený materiál výrazne mení súčasný zákon o energetickej hospodárnosti budov vrátane

samotného rozšírenia predmetu, ktorý podľa navrhovaného stavu už nemá ustanovovať iba postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, ale po novom už zákon má ustanovovať aj postupy a opatrenia na znižovanie emisii. Podľa predloženého návrhu sa opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti majú vzťahovať nielen na budovy, ale po novom aj na jednotky budovy, pričom ide o budovy nielen vo verejnom vlastníctve, ale aj vo vlastníctve fyzických osôb. Návrh ďalej napr. predpokladá vo všetkých nových budovách (aj v budovách po ich významnej obnove) inštaláciu samoregulačných zariadení pre každú miestnosť. Materiál ďalej napr. predpokladá zaviesť povinnosť zabezpečiť budovu vhodným zariadením využívajúcim slnečnú energiu, pričom zabezpečenie povinnosti bude vyžadovať náklady na obstaranie a montáž zariadenia. Ďalej napr. sa upravuje povinnosť v oblasti zabezpečenia infraštruktúry pre elektrické vozidlá a bicykle, pričom povinnosti budú zabezpečovať vlastníci budov, resp. bytov v bytovej budove z vlastných zdrojov.

Vzhľadom na to, že väčšina budov na Slovensku, ako aj bytov v bytovej budove, je vo vlastníctve fyzických osôb, predložený materiál zakladá sociálne vplyvy, ktoré nie je možné považovať za marginálne. Z materiálu vyplýva, že predovšetkým sa vplyvy týkajú negatívneho vplyvu na hospodárenie domácnosti – majiteľov budov a bytov, a vplyvov na oblasť prístupu k zdrojom, práva, tovarom a službám. Vzhľadom na veľký počet domácnosti, ktorý môže byť zmenou legislatívy ovplyvnený, je potrebné v analýze sociálnych vplyvov uviesť aj modelový príklad vplyvu na jednotlivé skupiny domácnosti, napr. na skupinu majiteľov rodinných domov, na skupinu majiteľov bytov a pod. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať zraniteľnej skupine majiteľov domov a bytov, ktorými môžu byť jednoosobové domácnosti.

Vyhodnotenie MD SR – neakceptované z dôvodu:

Terajšia právna úprava ustanovuje opatrenia a postupy na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, čiže také, ktoré znižujú potrebu energie pri prevádzke budov a tým majú vplyv aj na zníženie emisií. Doplnenie predmetu úpravy o znižovanie emisií súvisí s cieľmi a súčasnými politikami vo všeobecnosti prechádzajúcimi na sledovanie dopadov na zmenu klímy a to prostredníctvom znižovania tvorby emisií a nielen energie, čo sa diala doteraz aj v iných politikách. Rozsah pôsobnosti sa nerozširuje, týka sa stavebných konštrukcií a prvkov ako aj technických systémov budovy, tak ako tomu bolo do teraz. V prípade budov ide o opatrenia, ktoré sú totožne, t.j. opatrenia s vplyvom na zníženie energie majú vplyv aj na zníženie emisií.

Terajšia právna úprava sa týka nielen budov ale aj samostatne užívaných častí a návrh zákona iba reaguje na terminologickú úpravu v zmene pomenovania „samostatná časť“ na „jednotka budovy“, čo je uvedené aj v

dôvodovej správe (napr. k bodu 2 a 3 alebo 24).

V § 8 ods. 7 v platnom znení zákona už existuje povinnosť vybaviť samoregulačnými zariadeniami na individuálnu

reguláciu vnútornej teploty v každej vykurovanej miestnosti a v každej vykurovanej samostatnej časti. Nezavádza sa nová povinnosť pre vlastníkov bytov.

Povinnosť zabezpečiť budovu vhodným zariadením využívajúcim slnečnú energiu sa netýka existujúcej bytovej budovy. Týka sa predovšetkým verejnej nebytovej budovy a nebytovej budovy, ktorá prechádza významnou obnovou. V prípade výstavby nových bytových budov od roku 2030 sa nezavádza nová požiadavka na inštaláciu

obnoviteľného zdroja, pretože už v súčasnosti platná požiadavka (od roku 2021) na výstavbu budov s takmer nulovou potrebou energie (nové bytové aj nebytové budovy) požaduje mať inštalovaný obnoviteľný zdroj energie

v budove a teda ide o existujúcu povinnosť (§ 2 ods. 10), avšak uprednostňovať sa bude inštalácia solárnych

zariadení (napr. pred tepelným čerpadlom).

Povinnosť v oblasti zabezpečenia infraštruktúry pre elektrické vozidlá pre nové bytové budovy a významne obnovované už existuje v platnom znení zákona (§ 8a ods. 2). Táto povinnosť sa týka bytových budov, ktoré majú parkovacie miesta v budove alebo v jej blízkosti, t. j. parkovacie miesta patria k budove (sú v rovnakom vlastníctve). V prípade bytových domov postavených hromadnou výstavbou v období do roku 1990 (čo je

prevažná väčšina bytového fondu) nie sú parkovacie miesta súčasťou budovy a preto sa ich povinnosť zabezpečiť infraštruktúru vedenia pre elektrické vozidlá nebude týkať ani v prípade ich významnej obnovy. V prípade existujúcej výstavby nových typov bytových domov, ktorých súčasťou sú aj parkovacie miesta, postavených po roku 2000 sa ich významná obnova nepredpokladá (najskôr o 45 rokov).

Aby sa povinnosť inštalácie kabeláže týkala rodinných domov, tak by musel mať viac ako tri parkovacie miesta,

čo nie je v súčasnosti bežný štandard.

Komisia žiada v bode 9. v doložky vybraných vplyvov vyznačiť pozitívne vplyvy na životné prostredie a vypracovať súvisiacu analýzu vplyvov.

Odôvodnenie: Komisia nesúhlasí s tvrdením predkladateľa, že materiál nemá významné vplyvy na životné

prostredie. Novelizácia zákona významným spôsobom mení viaceré paragrafy a odseky zákona s cieľom zvýšiť úspory energie, energetickú efektívnosť a znížiť dopady na zmenu klímy. V samotnej doložke vybraných vplyvov predkladateľ uvádza, že je cieľom právnej úpravy podporiť energetickú hospodárnosť budov a obnovu existujúceho fondu budov vzhľadom na dlhodobý cieľ dekarbonizácie fondu budov do roku 2050. Návrh zákona upravuje najmä určenie pôsobnosti orgánov verejnej správy, zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov a znižovanie emisií skleníkových plynov z budov, novú požiadavku na budovy s nulovými emisiami po roku 2030, cielenú inštaláciu a využívanie zariadení na slnečnú energiu v budovách, zavedenie systému pasportov obnovy budovy. Je teda jednoznačné, že materiál bude mať významný vplyv na zlepšenie životného prostredia. Komisia žiada predkladateľa tieto vplyvy pomenovať a kvantifikovať v Analýze vplyvov na životné prostredie.

Vyhodnotenie MD SR – vypracovaná Analýza vplyvov na životné prostredie

K identifikácii goldplatingu – k Tabuľke zhody

Komisia žiada náležite vyplniť stĺpce 9 a 10 tabuľky zhody pri každom transponovanom ustanovení. Pokiaľ nebol identifikovaný goldplating, je potrebné v stĺpci 9 vyznačiť poznámku GP-N, a stĺpec 10 zostane bez vyplnenia. Pokiaľ bol identifikovaný goldplating, je potrebné v stĺpci 9 vyznačiť poznámku GP-A a zároveň v stĺpci 10 vyplniť oblasti goldplatingu a vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy.

Odôvodnenie: Tabuľka zhody, ktorej náležitosti sú upravené v prílohe č. 3 k Legislatívnym pravidlám vlády SR,

má obsahovať aj vyplnené stĺpce 9 a 10, ktoré slúžia k identifikácií goldplatingu a v predloženej tabuľke zhody absentujú.

Vyhodnotenie MD SR – doplnené

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov sú označené negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy (vrátane negatívnych vplyvov na rozpočty obcí a vyšších územných celkov), ktoré sú rozpočtovo zabezpečené. V analýze vplyvov na rozpočet nie sú tieto negatívne vplyvy na rozpočet kvantifikované. Predkladateľ uvádza, že: „V súčasnosti sa nedá presne konkretizovať dopad na zvýšenie výdavkov verejnej správy vzhľadom na absenciu údajov o budovách, ktoré už majú zabezpečenú inštaláciu nabíjacích bodov a v akom rozsahu, a inštalovaný obnoviteľný zdroj alebo energetický certifikát... Výdavky verejnej správy budú zabezpečené v rozpočte jednotlivých subjektov v príslušnom roku inštalácie nabíjacej stanice.“.

S uvedeným odôvodnením nekvantifikovania rozpočtových vplyvov sa Komisia nestotožňuje a žiada vyčísliť všetky predpokladané rozpočtové dôsledky materiálu na rozpočet verejnej správy v členení podľa kapitol/subjektov verejnej správy v zmysle § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. K dispozícii sú viaceré databázy s údajmi o budovách, na základe ktorých by malo byť možné odhadnúť počet dotknutých budov, a teda aj predpokladané rozpočtové dôsledky. Zároveň je potrebné uviesť aj návrhy na zdroje úhrady zvýšených výdavkov dotknutých subjektov verejnej správy (vrátane obcí a vyšších územných celkov).

Vyhodnotenie MD SR – doplnená Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy

Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy Komisia žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu/subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok, t. j. bez nekrytého vplyvu na rozpočet verejnej správy a negatívneho vplyvu na limit verejných výdavkov. Komisia upozorňuje, že limity verejných výdavkov na roky 2026 až 2028 boli schválené uznesením NR SR č. 1211 z 21. októbra 2025 a sú záväzné.

Komisia odporúča doplniť do dôvodovej správy zdôvodnenie vypustenia poskytovania príspevkov. Zároveň je potrebné v prípade identifikácie rozpočtových dôsledkov v súvislosti s vypustením poskytovania niektorých príspevkov (úspora výdavkov) tieto tiež zohľadniť v doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet.

Vyhodnotenie MD SR – doplnené v dôvodovej správe bez rozpočtových dôsledkov

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Sankcie a pokuty

D. Nepriame finančné náklady

E. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D+E

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

G. Goldplating

VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./

Goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet

dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

/ Nemení sa

1in

2out celkom

Goldplating celkom

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie2

Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).

Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..

Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti už existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.

Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy EÚ je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie sú natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Konzultácie s odbornou verejnosťou pred začatím procesu prípravy materiálu, spolu

s možnosťou predkladania pripomienok a komentárov

Konzultácie sa uskutočnili prostredníctvom e-mailovej komunikácie, online stretnutí alebo osobných stretnutí v období marec až november 2025 so zástupcami stavebného sektora – Slovenská komora stavebných inžinierov, Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, Integrovaný odborový zväz, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy; odborných združení - Asociácia výrobcov minerálnej izolácie, Budovy pre budúcnosť; orgánov verejnej správy – Ministerstvo hospodárstva SR; bankového sektora – Slovenská banková asociácia; obchodu - Slovenská aliancia moderného obchodu, skupina Schwarz Gruppe.

Predbežná informácia

2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

Dňa 15. 8. 2025 bola zverejnená predbežná informácia na portáli Slov-Lex (PI/2025/183).

K predbežnej informácii boli predložené vyjadrenia zástupcov stavebného sektora.

Konzultácie počas prípravy materiálu

Konzultácie sa konali so zástupcami stavebného sektora, obchodu a bankového sektora.

V rámci konzultácie bolo predložených viacero pripomienok a návrhov, ktoré boli zohľadnené pri príprave materiálu.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje x nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Žiadne vplyvy neboli identifikované

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje x nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

- Zavedenie povinnosti inštalácie zariadení využívajúcich slnečnú energiu

Vlastníkom nebytových budov s úžitkovou plochou presahujúcou 500 m² sa ukladá povinnosť zabezpečiť zavedenie zariadení využívajúcich slnečnú energiu do 31. 12. 2027, ak sa budova významne obnovuje alebo sa na nej vykonávajú činnosti vyžadujúce povolenie na obnovu budovy, obnovu strechy alebo inštaláciu technického systému budovy, pokiaľ je realizácia takýchto opatrení technicky, ekonomicky a funkčne uskutočniteľná.

Povinnosť sa týka určitých kategórií budov, ktoré sú ustanovené v § 3 odseku 5 zákona č. 555/2005 Z. z., napr. administratívne budovy, budovy škôl, budovy nemocníc, hotely a reštaurácie, budovy určené na šport, veľkoobchodné a maloobchodné služby. Povinnosť sa netýka budov, ktoré sú uvedené v § 2 odseku 2 zákona č. 555/2005 Z. z. (napr. priemyselné stavby, dielne, poľnohospodárske budovy).

Vyčíslenie nákladov inštalácie zariadení na slnečnú energiu na nebytové budovy sa nedá presne určiť vzhľadom na absenciu konkrétnych údajov o budove, o počte budov, ktorých sa inštalácia takéhoto zariadenia týka. Na základe prieskumu zverejnených ponúk na internetových stránkach môžeme predpokladať, že cena aj s inštaláciou takéhoto zariadenia na jednu budovu sa môže pohybovať v rozsahu od 6 000 do 12 000 eur, pričom sa uvažuje zariadenie s nižším menovitým výkonom od 3 kW do 10 kW. Investícia do inštalácie zariadenia je v danom roku realizácie výdavkom, avšak v nasledujúcom období sa v závislosti od konkrétneho riešenia technického systému prejaví pozitívne a to znížením prevádzkových nákladov budovy. Tiež existujú finančné nástroje napr. národný projekt Zelená podnikom, ktorý podporuje takéto inštalácie.

Náklady regulácie sa tak týkajú úzkej skupiny subjektov, ktoré budú počas životnosti tohto zariadenia profitovať z jeho inštalácie nižšími prevádzkovými nákladmi (úspory zo zníženia prevádzkových nákladov sa stávajú významnejšie s rastom cien za energie).

- Zavedenie povinnosti inštalácie infraštruktúry pre udržateľnú mobilitu

Predmetná regulácia sa týka existujúcich nebytových budov (kategórie budov podľa § 3 odseku 5 zákona č. 555/2005 Z. z., napr. administratívne budovy, budovy škôl, budovy nemocníc, hotely a reštaurácie, budovy určené na šport, veľkoobchodné a maloobchodné služby), ktoré majú

−viac ako 20 parkovacích miest, budova musí mať do 1. 1. 2027 inštalovaný 1 nabíjací bod na každých 10 parkovacích miest alebo inštalované vedenie a rozvody pre elektrické káble najmenej na 50 % parkovacích miest,

−ak ide o budovu s viac ako 5 parkovacími miestami, ktorá sa bude významne obnovovať, musí mať inštalovaný 1 nabíjací bod na každých 5 parkovacích miest a kabeláž najmenej na 50 % parkovacích miest.

Ak nebytová budova prešla významnou obnovou počas dvoch rokov pred 28. 5. 2024, tak sa na ňu uplatňuje odklad povinnosti a uvedené požiadavky musí spĺňať od 1. 1. 2029.

Údaje o počte dotknutých subjektov nie sú známe, nakoľko sa povinnosť netýka všetkých subjektov, ale iba tých, ktorí vlastnia nebytovú budovu s určitým počtom parkovacích miest (viac ako 20 parkovacích miest alebo idú obnovovať nebytovú budovu s viac ako 5 parkovacími miestami).

Vyčíslenie regulácie na podnikateľské prostredie alebo na jeden podnikateľský subjekt nie je možné, vzhľadom na absenciu údajov o nebytových budovách a počtoch parkovacích miest.

Náklady spojené s inštaláciou nabíjacích bodov a infraštruktúry kabeláže závisia od rozsahu inštalácie, pričom sa vychádza z počtu parkovacích miest v nebytovej budove alebo parkovacích miest parkoviska v blízkosti nebytovej budovy (a patriaceho k nebytovej budove). Pri zavádzaní tejto povinnosti v roku 2019 sa predpokladali investičné náklady vo výške cca 4 000 eur spojené s inštaláciou jednej nabíjacej stanice (s výkonom od 3,5 – 22 kW, s počtom 2 konektorov). Na základe prieskumu zverejnených ponúk na internetových stránkach môžeme predpokladať, že cena nabíjacieho bodu sa v závislosti od typu a výkonu pohybuje v rozsahu od 160 eur do 370 eur, s platobným terminálom cca 4 000 eur.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2026

2027

2028

2029

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

9 986 895

14 980 107

9 049 520

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Ministerstvo dopravy SR

4 557

7 017

2 460

z toho:

- vplyv na ŠR

4 557

7 017

2 460

Rozpočtové prostriedky

4 557

7 017

2 460

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Ministerstvo financií SR

276 956

307 604

105 780

z toho:

- vplyv na ŠR

276 956

307 604

105 780

Rozpočtové prostriedky

276 956

307 604

105 780

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Ministerstvo kultúry SR

7 271

11 574

2 460

z toho:

- vplyv na ŠR

7 271

11 574

2 460

Rozpočtové prostriedky

7 271

11 574

2 460

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Ministerstvo obrany SR

109 163

140 710

49 200

z toho:

- vplyv na ŠR

109 163

140 710

49 200

Rozpočtové prostriedky

109 163

140 710

49 200

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

23 511

23 765

7 380

z toho:

- vplyv na ŠR

23 511

23 765

7 380

Rozpočtové prostriedky

23 511

23 765

7 380

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

18 954

24 381

9 840

z toho:

- vplyv na ŠR

18 954

24 381

9 840

Rozpočtové prostriedky

18 954

24 381

9 840

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Ministerstvo spravodlivosti SR

223 097

282 137

59 040

z toho:

- vplyv na ŠR

223 097

282 137

59 040

Rozpočtové prostriedky

223 097

282 137

59 040

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR

4 920

2 460

z toho:

- vplyv na ŠR

4 920

2 460

Rozpočtové prostriedky

4 920

2 460

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Ministerstvo vnútra SR

335 278

120 540

61 500

z toho:

- vplyv na ŠR

114694

120 540

61 500

Rozpočtové prostriedky

63 960

120 540

61 500

EÚ zdroje

POO - Komponent 19 – REPowerEÚ

220 584

spolufinancovanie

50 734

Ministerstvo zdravotníctva SR

4 557

z toho:

- vplyv na ŠR

4 557

Rozpočtové prostriedky

4 557

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

4 920

2 460

z toho:

- vplyv na ŠR

4 920

2 460

Rozpočtové prostriedky

4 920

2 460

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Ministerstvo životného prostredia SR

9 477

4 811

2 460

z toho:

- vplyv na ŠR

9 477

4 811

2 460

Rozpočtové prostriedky

9 477

4 811

2 460

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Národný bezpečnostný úrad SR

4 920

2 460

z toho:

- vplyv na ŠR

4 920

2 460

Rozpočtové prostriedky

4 920

2 460

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Najvyšší kontrolný úrad SR

9 621

9 368

2 460

z toho:

- vplyv na ŠR

9 621

9 368

2 460

Rozpočtové prostriedky

9 621

9 368

2 460

EÚ zdroje

spolufinancovanie

Štatistický úrad SR

14 541

19 208

7 380

z toho:

- vplyv na ŠR

14 541

19 208

7 380

Rozpočtové prostriedky

14 541

19 208

7 380

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

8 935 152

14 021 612

8 732 180

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na vyššie územné celky

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

9 986 895

14 980 107

9 049 520

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Tabuľka č. 1/B

2026

2027

2028

2029

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Výdavky verejnej správy budú zabezpečené v rozpočte jednotlivých subjektov, podrobnosti sú uvedené v časti 2.2.4.

Vzhľadom na nedostatočné podklady a informácie pre vypracovanie tabuľky 4/A, táto nebola spracovaná pre jednotlivé subjekty.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona podporuje energetickú hospodárnosť budov a znižovanie emisií fondu budov tým, že zavádza požiadavku na výstavbu nových budov s nulovými emisiami od roku 2030, na inštaláciu zariadení, ktoré využívajú slnečnú energiu a inštaláciu infraštruktúry pre udržateľnú mobilitu a povinnosť pre verejné subjekty mať energetický certifikát budovy.

1.Nová povinnosť mať energetický certifikát sa týka každej existujúcej budovy, ktorú vlastní alebo využíva verejný subjekt a bude platiť odlišne od súčasného stavu, keď povinnosť mať energetický certifikát má iba budova orgánu verejnej moci, ktorá je často navštevovaná verejnosťou.

2.Najneskôr do decembra 2030 všetky existujúce verejné budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 250 m2 majú mať inštalované zariadenie využívajúce slnečnú energiu, ak to bude technicky vhodné a ekonomicky a funkčne uskutočniteľné. Požiadavka na inštaláciu obnoviteľného zdroja bude platiť pre existujúce verejné

budovy, avšak je rozložená v čase podľa veľkosti celkovej podlahovej plochy (ďalej len „CPP“) budovy nasledovne:

-do 31.12.2027 ak je CPP budovy väčšia ako 2 000 m2

-do 31.12.2028 ak je CPP budovy väčšia ako 750 m2

-do 31.12.2030 ak je CPP budovy väčšia ako 250 m2

3.Rozširuje sa požiadavka na infraštruktúru pre udržateľnú mobilitu a mierne sa navyšuje doterajšia povinnosť pre vlastníka nebytovej budovy s viac ako 20 parkovacími miestami, inštalovať jeden nabíjací bod na každé desiate parkovacie miesto alebo vedenie rozvodov pre elektrické káble najmenej na 50 % parkovacích miest do 1.1.2027. Podľa platnej právnej úpravy od 1.1.2025 všetky nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami musia mať už inštalovanú aspoň jednu nabíjaciu stanicu pre elektrické vozidlá.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Pre stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky boli uvažované povinnosti uvedené v časti 2.2.1.

Výpočet podľa výdavkov jednotlivých subjektov nie je možné uskutočniť, vzhľadom na absenciu potrebných údajov pre stanovenie rozsahu povinností dotknutých budov, preto bolo vyčíslenie vplyvu na rozpočet jednotlivých subjektov urobené na základe odborného odhadu.

Ku každej budove je nevyhnutné

−vedieť či je potrebné vypracovať energetický certifikát, alebo ho má vypracovaný (resp. zohľadniť vypracovanie nového energetického certifikátu podľa dátumu jeho platnosti),

−zohľadniť konkrétny stav budovy a možnosti aplikácie solárneho zariadenia na konkrétnej budove z hľadiska technickej, ekonomickej a funkčnej uskutočniteľnosti,

−poznať počet parkovacích miest patriacich ku konkrétnej budove pre stanovenie rozsahu povinnosti.

Existujúce databázy údajov o verejných budovách (napr. CEM, MSEE) neevidujú tieto potrebné údaje, nebolo možné uskutočniť konkrétne vyčíslenie po dotknutých subjektoch a preto sa vplyvy na verejné financie stanovili na základe odborného odhadu.

I.Bežné výdavky

-zabezpečenie energetického certifikátu budovy

V čase prípravy reformy financovanej z Plánu obnovy a odolnosti v časti REPowerEÚ bola cena energetických certifikátov na účely zabezpečenia financovania energetického certifikátu verejným subjektom vyčíslená v závislosti od veľkosti podlahovej plochy budovy: energetický certifikát pre budovu s plochou do 2 000 m2 cca 1 911 eur a nad 2 000 m2 cca 3 705 eur. Podľa reformy sa predpokladá vyhotoviť 2 050 energetických certifikátov, na ktoré sú alokované finančné prostriedky z POO kapitola REPowerEÚ.

Stanoviť presný rozsah potreby vyhotovenia energetických certifikátov s uvedením na príslušný verejný subjekt v jednotlivých rokoch nie je možné.

Na základe odborného odhadu so zohľadnením

-počtu verejných budov uvádzaných v

Dlhodobej stratégii obnovy fondu budov

(Príloha č. 5, Tabuľka 8),

https://www.mindop.sk/fileadmin/documents/vystavba/StavebnictvoDokumenty/D

lhodoba_strategia_obnovy_fondu_budov.pdf

-údajov uvedených v zozname relevantných budov (ÚOŠS)

https://www.mindop.sk/fileadmin/documents/vystavba/relevantn%C3%A9_budov

y/Zoznam_relevantn%C3%BDch_budov_k_31.12._2024.pdf

-uskutočnenej obnovy v predchádzajúcom období,

-predpokladanej ceny energetického certifikátu,

-najpočetnejších kategórii budov, na ktoré sa návrh zákona bude uplatňovať,

predpokladáme počty energetických certifikátov v jednotlivých rokoch:

Kategória budovy

2026

2027

2028

2029

administratívne budovy

1 800

210

235

280

školy

1 130

2 370

480

510

zdravotnícke zariadenia

380

780

125

spolu

3 310

3 360

840

880

Vo výpočte bola zohľadnená skutočnosť, že mnohé verejné administratívne budovy majú už vyhotovený energetický certifikát v predchádzajúcom období. Platnosť energetického certifikátu je najviac 10 rokov a preto bude potrebné následne vykonať opäť energetickú certifikáciu budov. Tiež bolo uvažované, že obce majú prevažne budovy s nižšou celkovou podlahovou plochou (do 2 000 m2) ako sú budovy v mestách, v ktorých boli uvažované budovy nad 2 000 m2.

– inštalácia zariadení na využívanie slnečnej energie

Existujúce verejné budovy nad 2 000 m2 (termíny pre 750 m2, 250 m2 - viď bod 2 v časti 2.2.1), ak to bude technicky vhodné a ekonomicky a funkčne uskutočniteľné, majú mať inštalované zariadenie využívajúce slnečnú energiu. Rozsah inštalácie zariadení využívajúcich slnečnú energiu v budovách verejných subjektov sa nedá presne vyčísliť vzhľadom na absenciu konkrétnych údajov o miestnych podmienkach, a či sa takáto inštalácia na konkrétnej budove dá uskutočniť. Pri každej konkrétnej budove je potrebné zobrať do úvahy najmä aktuálny stav strešnej konštrukcie, pretože priťaženie konštrukcie po inštalácii zariadení na využívanie slnečnej energie má dopad na statickú bezpečnosť a únosnosť strešnej konštrukcie.

Na základe odborného odhadu predpokladáme možný rozsah aplikácie zariadení využívajúcich slnečnú energiu inštalovaných v budovách:

Kategória budovy

2026

2027

2028

2029

Administratívne budovy

100

245

330

395

školy

210

255

215

zdravotnícke zariadenia

spolu

170

485

625

660

Na základe prieskumu zverejnených ponúk na internetových stránkach môžeme predpokladať, že cena aj s inštaláciou takéhoto zariadenia sa môže pohybovať v rozsahu od 6 000 do 12 000 eur na jednu budovu, pričom sa uvažuje zariadenie s nižším menovitým výkonom od 3 kW do 10 kW. Životnosť takéhoto zariadenia sa predpokladá na viac ako 25 rokov, pričom niektorí výrobcovia uvádzajú 40 – 50 ročnú životnosť zariadenia.

Investícia je v danom roku realizácie výdavkom verejného subjektu. Keďže nepredpokladáme veľkoplošné inštalácie takých zariadení na existujúcich budovách z dôvodu ich technickej, ekonomickej a funkčnej uskutočniteľnosti pozitívny dopad na zníženie prevádzkových nákladov budovy v nasledujúcom období bude vzhľadom na celkovú ročnú potrebu energie marginálny a nevyčísluje ani na základe odborného odhadu.

-zabezpečenie nabíjacích bodov, vedenia rozvodov pre elektrické káble alebo inštalácie kabeláže

Podstatným parametrom pre výpočet vplyvu na rozpočet verejnej správy novej povinnosti, mať inštalovaný najmenej jeden nabíjací bod pre elektrické vozidlá na každých 10 parkovacích miest pre autá alebo vedenie rozvodov pre elektrické káble najmenej pre 50 % parkovacích miest, je počet parkovacích miest patriacich ku konkrétnej budove a počet budov, ktorých sa povinnosť týka. Povinnosť sa týka budovy s parkovacími miestami, nie samostatného parkoviska vo vlastníctve iného subjektu.

Z troch najpočetnejších kategórií budov sme pri tejto povinnosti vôbec neuvažovali s budovami škôl, vzhľadom na nízku pravdepodobnosť, že by ku školám patrili parkovacie miesta, a to v rozsahu viac ako 20 parkovacích miest. Tiež sa predpokladá, že všetky nebytové budovy, ktoré majú viac ako 20 parkovacích miest už splnili povinnosť inštalácie jedného nabíjacieho bodu podľa platného znenia zákona. Budovy s menej ako 20 parkovacími miestami takúto povinnosť nemajú v súčasnosti a ani sa nezavádza. Pri stanovení dopadov tejto povinnosti sme vychádzali z predpokladu, že väčšina administratívnych budov v obciach má nižší počet parkovacích miest ako 20, v mestách bol uvažovaný počet do 30 parkovacích miest a pri budovách ÚOŠS bol uvažovaný veľkostný mix t. j. časť budov aj s počtom do 40 parkovacích miest.

Možný rozsah dotknutých budov bol stanovený, vzhľadom na termín plnenia povinnosti do 1.1.2027, iba pre rok 2026 pre administratívne budovy v počte 197 a zdravotnícke zariadenia v počte 12.

Na základe prieskumu zverejnených ponúk na internetových stránkach môžeme predpokladať, že cena nabíjacieho bodu sa v závislosti od typu a výkonu pohybuje v rozsahu od 160 eur do 370 eur, s platobným terminálom cca 4 000 eur.

Pri zavádzaní tejto povinnosti v roku 2019 sa predpokladali investičné náklady vo výške cca. 4 000 eur spojené s inštaláciou jednej nabíjacej stanice (s výkonom od 3,5 – 22 kW, s počtom dvoch konektorov).

Výdavky verejnej správy budú zabezpečené v rozpočte jednotlivých subjektov v príslušnom roku vykonania energetickej certifikácie, inštalácie zariadení využívajúcich slnečnú energiu alebo inštalácie nabíjacích bodov, resp. vedenia rozvodov pre elektrické káble.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2026

2027

2028

2029

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

Analýza vplyvov na životné prostredie

V prípade, že je predkladaný materiál posudzovaný podľa Zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (EIA/SEA), tak nie je nutné vypĺňať túto analýzu. Proces EIA/SEA nahrádza Analýzu vplyvov na životné prostredie podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Túto informáciu je potrebné uviesť v Doložke vybraných vplyvov a v Poznámkach uviesť odkaz na proces. Pred predložením do PPK je však nutné mať Záverečné stanovisko z EIA/SEA procesu.

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä klimatickú zmenu, ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené, a aký bude ich vplyv?

(Typ, veľkosť a rozsah vplyvu. Popíšte základné vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia)

Predkladaný návrh zákona bude mať trvalý pozitívny, nepriamy environmentálny vplyv na zmenu klímy tým, že sa budú uplatňovať opatrenia na znižovanie emisií z budov.

5.1.1 Vplyvy na ovzdušie (množstvo očakávaných navýšených alebo ušetrených emisií ovzdušie znečisťujúcich látok):

Predkladaný návrh zákona nepredpokladá vplyv na ovzdušie.

Emisie znečisťujúcich látok neboli pre nové budovy posudzované vzhľadom na skutočnosť, že smernica (EÚ) pri novej výstavbe budov s nulovými emisiami nepovoľuje inštaláciu samostatne stojaceho zdroja na vykurovanie založeného na fosílnom palive a pripúšťa použitie biomasy ako zdroja vykurovania budov ako obnoviteľného zdroja energie. Vzhľadom na to, že zavádzané opatrenia sa týkajú najmä nových budov (novej výstavby), vplyv na množstvo znečisťujúcich látok je minimálny.

Projekcie emisií zo spaľovania domácností boli modelované v rámci publikácie Prvej BTR (Biennial Transparency Report). Pri výpočte bolo zohľadnené zlepšovanie účinnosti, stavu a štruktúry zariadení.

Scenár WEM počíta s výrazným znížením spotreby tuhých fosílnych palív a vyváženým trendom spotreby plynu, tieto dva trendy stabilizujú emisie skleníkových plynov do roku 2030 s miernym poklesom v porovnaní s rokom 2022. V scenári WAM je významné zníženie emisií do roku 2030 (-23,6 %). Toto zníženie bude spôsobené najmä výraznými úsporami pri vykurovaní vplyvom investícií do izolácie a efektívnejšieho vybavenia. V scenári WAM sa ráta s poklesom spotreby zemného plynu (-19,7 %) a tuhých palív (-76,1 %).

Smernica sa primárne zameriava na energetickú hospodárnosť budov a minimálne energetické štandardy. Hlavným cieľom smernice (EÚ) 2024/1275 je zníženie energetickej spotreby budov a podpora zavádzania obnoviteľných zdrojov v budovách vo väčšej miere. Efekt na lokálne znečistenie je nepriamy a závisí od toho, aké palivá budú nahradené a v akej miere. Prepočet emisií závisí od množstva variabilných faktorov. Mix

palív v domácnostiach a malých kotloch sa líši podľa regiónu, typu kotla, kvality paliva a sezónnej spotreby. Emisné faktory pre PM₂,₅ a NOx pri malých zdrojoch (domácich kotloch) sú veľmi heterogénne a často len orientačné. Kvantifikácia by vyžadovala detailnú databázu existujúcich kotlov a spotreby palív, ktorá v súčasnosti neexistuje. Mnohé opatrenia smernice (EÚ) 2024/1275 sú už čiastočne pokryté WEM scenárom v NECP alebo BTR. Je takmer nemožné izolovať efekt smernice od iných politík, pretože zníženie emisií PM₂,₅ alebo NOx bude kombináciou viacerých opatrení súčasne. Ak sa elektrifikácia a zateplenie budov realizuje postupne, efekt na emisie lokálneho znečistenia bude marginálny, najmä vo väčších mestách, kde podiel domácich kotlov na celkových emisiách klesá.

5.1.2 Vplyvy na vodu vrátane odpadových vôd (množstvo pitnej a úžitkovej vody, akým spôsobom a odkiaľ budú vodné zdroje získavané, množstvo a spôsob likvidácie/nakladania s odpadovými vodami a pod.):

Realizácia predkladaného návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na vodu vrátane odpadových vôd.

5.1.3 Vplyvy na pôdu a horninové prostredie:

Realizácia predkladaného návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na pôdu a horninové prostredie.

5.1.4 Vplyvy na organizmy:

Realizácia predkladaného návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na organizmy.

5.1.5 Vplyvy na odpady (koľko akého druhu odpadu bude prijatím a realizovaním predkladaného materiálu produkované, ako s ním bude nakladané a ako prispeje materiál k rozvoju a posilneniu obehovej ekonomiky):

Realizácia predkladaného návrhu zákona nebude mať vplyv na produkciu odpadov.

Aj keď inštalácia zariadení využívajúcich slnečnú energiu nemá významný environmentálny dopad počas ich životnosti, ktorá je odhadovaná na 40 - 50 rokov. Očakáva sa, že po ukončení životnosti týchto zariadení sa niektoré časti najmä sklo alebo kovové časti dajú recyklovať, avšak z časti zariadenia vznikne elektroodpad.

Na odhad o jeho množstve je možné využiť dostupné informácie o stavebnotechnických parametroch identifikovaného okruhu budov a technických parametroch zariadení využívajúcich slnečnú energiu.

Predpoklady:

1.Odhadovaný počet budov dotknutých povinnosťou inštalácie zariadení:

-cca 12 000 nových budov ročne (zdroj:

www.inforeg.sk

-existujúce verejné budovy s celkovou podlahovou plochou viac ako 2000 m2, (zdroj: zoznam relevantných budov 216 budov, uvažovaná asi 1/3 čo je 72 budov),

•počet budov pre scenár: 12 072 budov

•čas vzniku odpadu – po roku 2070 (pri predpokladanej životnosti zariadení 40 rokov)

2.Technické parametre zariadení na jednu budovu

−plocha inštalovaných zariadení (panelov v m²) – 3 m2

−hmotnosť zariadenia (3 m2): 30 kg

•vzhľadom na vysoký podiel recyklovateľných materiálov(až 95 % ich hmotnosti možno zhodnotiť) – uvažovaná hmotnosť elektrooodpadu 1,5 kg

Odhad vzniku elektroodpadu po ukončení životnosti zariadení po roku 2070 je 18 108 kg ročne. Uvedené množstvo môže byť ovplyvnené novými technológiami na recykláciu elektroodpadov v budúcnosti.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Popíšte typ, veľkosť a rozsah vplyvu. Popíšte na ktoré chránené územia môže mať predkladaný materiál vplyvy (Natura 2000, národné parky, CHKO a pod.) Do ktorých stupňov ochrany bude prekladaný materiál zasahovať.

Predkladaný návrhu zákona nepredpokladá vplyvy na chránené územia.

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyv na zmenu klímy a ak áno, aký? (typ, veľkosť a rozsah vplyvu).

Popíšte, akým spôsobom (pozitívne, negatívne) sa bude predkladaný materiál podieľať na znižovaní emisií skleníkových plynov a na adaptácii na zmenu klímy.

Predkladaný návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na zmenu klímy.

Na základe analýz Európskej komisie a relevantných hodnotení sa predpokladá, že zavedenie revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) umožní znížiť spotrebu energie v sektore budov v EÚ o 5–6 %, čo by mohlo viesť k zníženiu emisií CO2 o približne 5 %. Tým sa významne prispeje k environmentálnym cieľom EÚ v oblasti dekarbonizácie.

Zatiaľ čo presné kvantifikovanie redukcie lokálnych emisií znečisťujúcich látok (ako sú prachové častice a oxidy dusíka) nie je možné vyčísliť, očakáva sa ich zníženie v dôsledku uplatňovania prísnejších požiadaviek na novú výstavbu budov od roku 2030, ktorá bude znamenať využívanie obnoviteľných zdrojov energie v budovách vo väčšej miere. Tiež uskutočňovanie obnovy fondu budov bude pozitívne vplývať na znižovanie emisií. Pozitívny vplyv sa očakáva aj zo zákazu poskytovať finančné stimuly na inštaláciu samostatných kotlov na fosílne palivá od 1.1.2025.

Na základe odborného odhadu môžeme predpokladať, že výstavba nových budov s nulovými emisiami po roku 2030 prinesie oproti súčasnej požiadavke na výstavbu budov zníženie produkcie emisií skleníkových plynov o 5 %.

Existujúce scenáre, zamerané na projekcie emisií skleníkových plynov zahŕňajú viaceré opatrenia, ktoré nie je možné izolovať iba na určitú skupinu budov alebo návrh opatrení a tým je znemožnené uviesť konkrétny príspevok návrhu zákona k poklesu emisií skleníkových plynov bez dodatočného modelovania.

5.4 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Popíšte typ, veľkosť a rozsah cezhraničných vplyvov.

Predkladaný návrhu zákona nepredpokladá cezhraničné vplyvy.

5.5 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Uveďte konkrétne všetky kompenzačné opatrenia, ktoré budú prijaté na zmiernenie uvádzaných vplyvov.