DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslankyne Lucia Plaváková, Zuzana Števulová, Beáta Jurík a Zuzana Mesterová predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je odstránenie praktických problémov objavujúcich sa pri uplatňovaní rokovacieho poriadku, ako aj posilnenie princípov pluralitnej demokracie, ktoré majú garantovať vyvážené práva koalície a opozície a posilnenie legislatívneho procesu tak, aby sa nezneužíval na vylúčenie účasti verejnosti, či úplné negovanie základných princípov, ktoré slúžia na garanciu zodpovedného, transparentného a dobromyseľného prijímania právnych predpisov.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 až 3 [§ 32 Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále]

Navrhuje sa zavedenie povinnosti zvolania poslaneckého grémia ešte pred vykázaním poslanca alebo poslankyne zo sály. V praxi rokovania parlamentu sa, žiaľ, začali opakovať situácie, kedy sú poslanci či poslankyne vykazovaní predsedajúcim v rozpore s rokovacím poriadkom, t.j. v prípadoch, kedy poslanec alebo poslankyne rokovací poriadok neporušili. Povinnosť zvolať poslanecké grémium má za cieľ zabrániť nezákonnému vykazovaniu poslancov a poslankýň z pléna a predchádzať podaniam na Ústavný súd pre porušenie práv poslancov a poslankýň, k čomu už dochádza.

K bodu 4 [§ 32 Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále]

Navrhuje sa úprava zákazu vnášania, vyhotovovania a používania vizuálnych pomôcok iba na také, ktoré narúšajú vážnosť a dôstojnosť rokovania alebo zasahujú do dôstojnosti jednotlivcov. Takéto precizovanie uvedeného zákazu je primeraným vyvážením slobody prejavu poslancov a poslankýň a oprávneného záujmu na riadnom a dôstojnom priebehu rokovania parlamentu.

K bodu 5 a 6 [§ 33 Faktická poznámka]

Dopĺňa sa možnosť reakcie faktickou poznámkou aj na navrhovateľa.

K bodu 7 [§ 37 Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch]

Navrhuje sa, aby v prípade ak boli schválené pozmeňujúce návrhy, ktoré zásadne menia pôvodné znenie návrhu, sa návrh so zapracovanými pozmeňujúcimi návrhmi vrátil do prvého a druhého čítania na opätovné prerokovanie na návrh navrhovateľa, spravodajcu alebo pätiny poslancov a poslankýň. Cieľom tejto úpravy je zlepšiť legislatívnu kultúru a odstrániť neželanú prax, v dôsledku ktorej sa návrhy zákonov zásadným spôsobom menia na poslednú chvíľu pozmeňujúcimi návrhmi, čo znemožňuje riadnu odbornú diskusiu a zapojenie verejnosti, a zároveň vedie k prijímaniu chybných právnych predpisov.

K bodu 8 [§ 49 Schôdze výborov]

Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť riadnu informovanosť poslancov a poslankýň o jednotlivých bodoch programu schôdze výboru. Základným predpokladom je možnosť oboznámiť sa so všetkými písomnými materiálmi včas a vopred. V práci výborov sa žiaľ rozšírila prax zasielania, často aj rozsiahlych, materiálov na poslednú chvíľu, čo znemožňuje ich riadne preštudovanie, čím schôdza výboru prestáva plniť svoj účel, ktorým je odborné prerokovanie jednotlivých bodov.

K bodu 9 [§ 53 Účasť pozvaných osôb na výboroch]

Vzhľadom na rozšírenú praxu vyhýbania sa zasadnutiam výborov zo strany ministrov a ministeriek sa navrhuje zakotviť povinnosť ich osobnej účasti. Takáto úpravy vyplýva z ústavného princípu, podľa ktorého sa vláda (t.j. ministri a ministerky) zodpovedá parlamentu.

K bodu 10 [§ 60 Osobitné kontrolné výbory]

Posilňuje sa postavenie opozície vo vzťahu k zloženiu osobitných kontrolných výborov. Navrhuje sa explicitne zakotviť, že predsedom alebo predsedníčkou osobitného kontrolného výboru je opozičný poslanec alebo poslankyňa. A zároveň sa navrhuje pravidlo definujúce, že väčšinu v osobitných kontrolných výborov tvoria opoziční poslanci a poslankyne.

K bodu 11 [§ 81 Rokovanie v druhom čítaní]

Navrhuje sa vypustenie možnosti skrátenia 48-hodinovej lehoty v prípade prerokovania v druhom čítaní od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu, keďže z tohto osobitného postupu sa stalo pravidlo a parlamentná väčšina zákonnú možnosť skrátenia zneužíva, a to na úkor riadneho, transparentného a odborného prijímania právnych predpisov.

K bodu 12 [§ 83 Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch]

Navrhuje sa vypustenie možnosti skrátenia 48-hodinovej lehoty v prípade pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných na schôdzi od ich podania v rozprave, keďže z tohto osobitného postupu sa stalo pravidlo a parlamentná väčšina zákonnú možnosť skrátenia zneužíva, a to na úkor riadneho, transparentného a odborného prijímania právnych predpisov.

K bodu 13 a 14 [§ 84 Tretie čítanie]

V navrhovanom znení sa vypúšťa možnosť skrátenia lehoty pre konanie III. čítania v prípade, ak boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Zároveň sa navrhuje, aby v prípade schválenia zmien, ktoré zásadným spôsobom menia pôvodný návrh zákona, bolo III. čítanie odsunuté až na ďalšiu schôdzu parlamentu.

Zmena má za cieľ zabezpečiť riadny legislatívny proces a možnosť zodpovedne, odborne a riadne vyhodnotiť schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Len za posledné dva roky boli parlamentom pri viacerých zákonoch schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré zásadným spôsobom zmenili pôvodné znenie zákona a niekoľko z nich už Ústavný súd medzičasom vyhlásil za nesúladné s Ústavou. Navrhovaná zmena má za cieľ vytvoriť priestor pre minimalizáciu prijímania chybný, škodlivých či protiústavných návrhov.

K bodu 15 [§ 131 Hodina otázok]

Zakotvuje sa pravidlo, podľa ktorého má poslanec alebo poslankyňa právo reagovať na odpoveď premiéra, premiérky, ministra alebo ministerky na doplňujúcu otázku. Navrhovaná zmena rešpektuje základný ústavný princíp, v zmysle ktorého sa vláda zodpovedá parlamentu, a nie naopak.