Dôvodová správa

1.Všeobecná časť

Návrh zákona o pomoci osobám zažívajúcim násilie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Zákon o pomoci osobám zažívajúcim násilie“) predkladajú poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Beáta Jurík, Zuzana Števulová, Lucia Plaváková a Ondrej Prostredník.

Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť právny rámec, ktorý efektívne ochráni osoby pred rôznymi formami rodovo-podmieneného násilia a dopomôže vytvoriť bezpečné prostredie offline aj online.

Návrh okrem novej skutkovej podstaty sexuálneho obťažovania či vraždy ženy - femicídy zahŕňa aj úpravy týkajúce sa kybernetického násilia, ktorým dnes osoby, najmä no nie výlučne ženy čelia čoraz častejšie, ako je napríklad mobbing, krádež identity, ponižovanie či nežiadúce zdieľanie intímnych fotografií alebo videí bez súhlasu.

Navrhuje sa redefinícia znásilnenia na základe absencie súhlasu a zrušenie premlčacej doby pri tomto ohavnom čine, ktorý naša spoločnosť nemôže zľahčovať a ticho tolerovať. Súčasná právna úprava definície znásilnenia a sexuálneho násilia nespĺňa moderné kritériá ochrany ľudských práv, navrhovaná úprava naopak vychádza z odborných a vedeckých poznatkov. Jej cieľom je uľahčiť obetiam domôcť sa spravodlivosti ako aj pôsobiť preventívne a odoslať spoločnosti jasný odkaz toho, čo je a čo nie akceptovateľné v zdravej a slušnej spoločnosti.

Podľa online prieskumu, ktorý pre Amnesty International Slovensko vypracovala agentúra Focus, až 93 % ľudí na Slovensku považuje sex bez súhlasu za znásilnenie. Napriek tomu v našej spoločnosti stále pretrvávajú stereotypy, ktoré sex bez súhlasu ospravedlňujú alebo minimalizujú. Nová právna úprava by predstavovala odstránenie spoločenskej stigmy, ktorá prenáša ťarchu viny na obete, a naopak ospravedlňuje a vyviňuje páchateľov.

Sexuálne obťažovanie je tiež súčasťou rodovo-podmieneného násilia. Náš antidiskriminačný zákon z roku 2004 definuje v § 2a ods. 4 a 5 sexuálne obťažovanie ako formu diskriminácie. Z tejto definície vychádza aj predkladateľkami navrhovaná skutková podstata. Popri už existujúcich civilných sankciách (upustenie od konania, ospravedlnenie, náhrada nemajetkovej ujmy) je však potrebná aj trestnoprávna úprava sankcii.

K zmene právnej úpravy, ktorá reflektuje závažnosť kybernetického násilia nás nabáda aj nedávno schválená Smernica Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Náš návrh zákona predpokladá aplikovanie najdôležitejších častí Smernice Európskej únie a Rady v časti online násilia tak, aby sa obete týchto trestných činov vedeli ľahšie domôcť svojich práv.

Slovenský právny poriadok doposiaľ nedostatočne chránil práva osôb zažívajúcich offline aj online násilie a dnes je načase modernizovať právny systém tak, aby odpovedal na tieto závažné porušenia ľudských práv.

Vražda ženy z dôvodu, že je žena, je často dôsledkom násilia v partnerských vzťahoch Femicídu je potrebné chápať ako krajný prejav nepretržitého násilia voči ženám, ku ktorému dochádza všade, vrátane Slovenska, aj keď jej formy sa môžu líšiť. Absencia trestného činu

femicída z trestného zákona bráni meraniu rozsahu femicídy, ktorá sa tak medzi všeobecnými údajmi o vraždách, zabitiach a iných trestných činoch (§ 144, 145, 147 a 148) stáva v podstate neviditeľnou. Právne vymedzenie pojmu femicída teda napomôže tomuto zberu dát.

Návrh reaguje aj na osobitnú potrebu chrániť deti pred násilím. Zvýšenie ochrany detí ako sekundárnych obetí je aj jedným z cieľov Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (známy aj ako “Istanbulský dohovor”). Článok 46 Istanbulského dohovoru explicitne odporúča, aby ako priťažujúca okolnosť boli zohľadnené situácie, “kedy bol trestný čin spáchaný proti alebo v prítomnosti dieťaťa”.

Návrh obsahuje aj doplnenie osobitného motívu z nenávisti, skutkovej podstaty trestného činu hanobenie národa, rasy a presvedčenia a podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti tak, že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “sexuálnu orientáciu”, „pohlavie“ a “rodovú identitu”.

Rodovo-podmienené násilie je nielen hrubým porušením základných ľudských práv osôb, ktoré ho zažívajú, ale aj rastúcim celosvetovým problémom s významnými hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami a aj preto je potrebné, aby naň štát dostatočne a efektívne odpovedal.

Medzinárodné a európske právo v oblasti ľudských práv požaduje, aby štáty podnikli opatrenia na prevenciu a ochranu žien a dievčat pred rodovo podmieneným násilím, aby vyšetrovali a trestali všetky činy tohto násilia a poskytli obetiam odškodnenie. Tiež to znamená, že opatrenia musia presahovať rámec jednotlivých prípadov a štáty by sa mali snažiť o zmenu zákonov, politík a praktík, ktoré sú príčinami alebo ktoré v spoločnosti ustaľujú prejavy sexuálneho násilia a sexualizovaného násilia.

V roku 2011 Rada Európy prijala Istanbulský dohovor, ktorý nadobudol platnosť v roku 2014. Slovensko Dohovor v roku 2011 podpísalo a v roku 2021 odmietlo ratifikáciu: aj z toho dôvodu momentálna legislatíva neposkytuje vhodný právny rámec na ochranu a pomoc preživším.

2.Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť okolnosti vylučujúce protiprávnosť trestného činu o situáciu, keď je osoba odvracajúca útok (nutná obrana) obeťou týrania alebo inej formy rodovo-podmieneného násilia.

K bodom 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 3 až 5

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia o novú priťažujúcu okolnosť, ktorou je situácia, keď páchateľ spácha trestný čin v prítomnosti dieťaťa. Tento návrh vychádza z potreby chrániť deti

ako sekundárne obete trestných činov a potreby prijímania právnej úpravy v najlepšom záujme detí.

K bodu 6 až 7

Legislatívno-technická úprava

K bodu 8

Navrhuje sa úprava skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k nenávisti tak, že sa že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “sexuálnu orientáciu”, „pohlavie“ a “rodovú identitu”, pre ktoré ľudia čelia najzávažnejším nenávistným činom. Navrhovanou zmenou sa v súlade s európskym ľudskoprávnym štandardom odstraňuje absencia týchto dôvodov, ktoré patria k základnému výpočtu viažucich sa na príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva, obdobne ako tomu je napríklad v antidiskriminačnom zákone.

K bodu 9

Navrhuje sa zrušenie premlčacej doby pre niektoré trestné činy proti ľudskej dôstojnosti z dôvodu ich závažnosti. Takáto právna úprava je v súlade s ľudskoprávnymi štandardmi ale aj s najnovšími poznatkami vedy, podľa ktorých obete a preživšie osoby týchto trestných činov potrebujú často veľmi dlhý čas na to, aby skutok nahlásili. Cieľom je umožniť im nahlásenie trestného činu v momente, keď budú pripravené.

K bodu 10 až 14

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 15

Navrhuje sa doplnenie osobitného motívu z nenávisti o motív “rodová identita”, pre ktorú ľudia čelia najzávažnejším nenávistným činom. Navrhovanou zmenou sa v súlade s európskym ľudskoprávnym štandardom a v záujme zabezpečenia kompatibility slovenskej právnej úpravy s právnou úpravou krajín Európskej únie odstraňuje absencia tohto osobitného motívu, ktorý patrí k základnému výpočtu motívov viažucich sa na príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva, obdobne ako tomu je napríklad v antidiskriminačnom zákone. To, že rodová identita nebola doteraz zavedená medzi nenávistné motívy v rámci trestnoprávnej legislatívy si všíma aj správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) zriadená Radou Európy o Slovenskej republike (šiesty monitorovací cyklus) (bod 30 správy).

K bodu 16

Navrhuje sa zavedenie nového trestného činu – femicídy. Tento pojem označuje najzávažnejšiu formu rodovo-podmieneného násilia, vraždu ženy z dôvodu, že je žena. Páchateľom je najčastejšie partner alebo bývalý partner, prípadne iná blízka osoba bez ohľadu na to, či s obeťou zdieľa alebo zdieľala spoločnú domácnosť. Z dôvodu doterajšej absencie pojmu v trestnom zákone spadajú prípady pod trestné činy vražda, úkladná vražda a zabitie. Tieto trestné činy však nevystihujú podstatu femicídy presne a aj preto o skutočnom počte zavraždených žien nemáme presné dáta a počty vrážd môžu byť v skutočnosti vyššie ako medializované informácie.

K bodu 17

Navrhuje sa zmena súčasnej definície znásilnenia tak, aby sa každá forma sexuálneho styku alebo iná sexuálna aktivita, ku ktorým došlo bez súhlasu zúčastnených osôb, považovali za znásilnenie. Trestná sadzba by sa mala líšiť podľa situácie: presnejšie podľa spôsobu, akým

bolo znásilnenie vykonané (sexuálna aktivita alebo penetrácia) a tiež podľa toho, či došlo k aktivite bez súhlasu (prečin), alebo bolo použité aj násilie alebo hrozba násilia (zločin alebo obzvlášť závažný zločin). Predkladateľky zároveň navrhujú upraviť definíciu tak, aby brala do úvahy fakt, že preživšou osobou nemusí byť len žena – ale akákoľvek osoba.

K bodu 18

Navrhuje sa tiež zadefinovanie novej, samostatnej skutkovej podstaty: prečinu sexuálneho obťažovania. Navrhuje sa zavedenie nového trestného činu sexuálneho obťažovania, ktorého objektom je ochrana slobody a ľudskej dôstojnosti pred správaním sexuálneho charakteru, ktoré vytvára zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, zneúcťujúce alebo urážlivé prostredie. Toto môže zahŕňať napríklad nútenie k obnažovaniu či k sebaukájaniu, vynucovanie si sexu alebo iných sexuálnych aktivít, vystavovanie osoby pornografickému alebo inému hrubému a urážlivému materiálu proti jej vôli, sexuálne gestá alebo sugestívne pohyby tela smerom k druhej osobe a ďalšie podobné aktivity.V kvalifikovaných skutkových podstatách sa poskytuje osobitná zvýšená ochrana chráneným osobám (napr. deťom či osobám vyššieho veku). Prísnejšie sa trestá tiež obťažovanie z pomsty či z dôvodu nenávisti pre príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie, ako aj spoločné konanie viacerých osôb.

K bodu 19

Navrhuje sa doplniť do znenia skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby ďalšie elementy charakterizujúce situáciu týrania.

K bodu 20

Navrhuje sa zavedenie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu domáceho a partnerského násilia, ktorej absencia z Trestného zákona znemožňuje adekvátnu odpoveď nášho právneho systému na toto závažné a komplexné porušenie ľudských práv. Navrhovaná úprava by do nášho Trestného zákona doplnila chýbajúci pojem, ktorým sa však trestné právo zaoberá v teórii aj v praxi. Za domáce násilie sa považujú rôzne formy násilia a utrpenia (fyzické, sexuálne, psychické, emočné, ekonomické), ktoré malo, má alebo môže mať negatívne dopady na život, zdravie, telesnú alebo duševnú integritu, slobodu a dôstojnosť osoby vo vzťahu s osobou páchajúcou násilie.

Domáce alebo rodinné prostredie je jedným z charakteristických prvkov definície. Definuje sa preto vzťah medzi osobou zažívajúcou domáce násilie a osobou páchajúcou násilie, ktorý môže okrem rodinných a partnerských väzieb zahŕňať aj iný obdobný pomer, pričom skutočnosť, či obeť žije alebo žila s páchateľom nie je obligatórnym prvkom. Trvanie vzťahu taktiež nie je podmienkou pretože ani separáciou partnerov často domáce násilie nekončí.

Ďalším charakteristickým prvkom v navrhovanej definícii domáceho násilia je jeho opakovanosť a pravidelnosť. Jasne tiež rozdeľuje situáciu obete a páchateľa, kde nerovný a mocenský vzťah má za následok neslobodné rozhodovanie a konanie obete domáceho násilia v rozpore s jej slobodnou vôľou.

Navrhuje sa tiež prísnejšie trestať domáce násilie v prítomnosti dieťaťa.

K bodom 21 až 24

Navrhuje sa upraviť súčasnú definíciu § 360a Nebezpečné prenasledovanie tak, aby objektívna stránka viac nemusela spĺňať podmienky “dlhodobosti”, “dôvodnej” obavy a “podstatným spôsobom” zhoršiť kvalitu života osoby, ktorá je jeho obeťou, pretože je dôležité zjednodušiť posúdenie a vyhodnotenie pojmových znakov v tomto trestnom čine.

K bodu 25

Vzhľadom na veľké riziko, ktoré už v súčasnosti ženy aktívne vo verejnom priestore čelia a vzhľadom na narastajúce prípady online násilia, je potrebné prijať do slovenského právneho poriadku právnu úpravu vychádzajúcu zo Smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu už teraz, keďže sú vážne ohrozené ľudské práva. Existujúcu právnu úpravu trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania je potrebné spresniť a uviesť do súladu so znením smernice, konkrétne s čl. 7, 8 a 9.

V množstve prípadov sa tieto útoky dejú najmä prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov alebo cez sociálne siete. Páchatelia sa tiež môžu rozhodnúť zastrašiť obeť napríklad prostredníctvom zhromažďovania a následného rozširovania materiálu osobnej povahy, iniciovať takýto útok tretími stranami, alebo sa na taktomto útoku tretích strán podieľať.

Ako uvádza návrh smernice v bode 18, “Používanie informačných a komunikačných technológií nesie riziko jednoduchého, rýchleho a rozsiahleho šírenia niektorých foriem kybernetického násilia, ktoré obeti spôsobuje alebo prehlbuje ťažkú a dlhodobú ujmu. Potenciál takéhoto šírenia, ktoré je predpokladom spáchania závažných trestných činov v oblasti kybernetického násilia vymedzeného v tejto smernici, by sa mal premietnuť v prvku sprístupňovania určitého materiálu prostredníctvom informačných a komunikačných technológií „veľkému počtu“ koncových používateľov. Pojem „veľký počet“ by sa mal chápať ako dosiahnutie významného počtu koncových používateľov predmetných technológií, čím sa umožní prístup veľkého počtu osôb k danému materiálu a jeho ďalšie potenciálne šírenie. Uvedený pojem by sa mal vykladať a uplatňovať s prihliadnutím na príslušné okolnosti vrátane technológií použitých na sprístupnenie daného materiálu a prostriedkov, ktoré tieto technológie ponúkajú na jeho šírenie.”

Podľa bodu 21 návrhu smernice, “S cieľom zabrániť začatiu útoku tretích strán alebo účasti na takomto útoku namierenom priamo na inú osobu spočívajúcom v sprístupnení výhražného alebo urážlivého materiálu veľkému počtu koncových používateľov by sa mali stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa trestného činu kybernetického obťažovania. Takéto rozsiahle útoky vrátane koordinovaných online hromadných útokov môžu prerásť do napadnutia v reálnom svete alebo spôsobiť závažnú duševnú ujmu, pričom v extrémnych prípadoch môžu viesť až k samovražde obete. Často sú zacielené na prominentné političky, novinárky alebo iné známe osobnosti, môžu sa však vyskytnúť aj za iných okolností, napríklad na univerzitách alebo v školách. Takéto online násilie by sa malo riešiť najmä vtedy, ak sa útoky vyskytujú vo veľkom rozsahu, napríklad majú podobu hromadného obťažovania veľkým množstvom ľudí.”

K bodu 26

Navrhuje sa doplnenie skutkovej podstaty trestného činu hanobenie národa, rasy a presvedčenia tak, že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “sexuálnu orientáciu” a “rodovú identitu”, pre ktorú ľudia čelia najzávažnejším nenávistným činom. Navrhovanou zmenou sa v súlade s európskym ľudskoprávnym štandardom odstraňuje absencia týchto dôvodov, ktoré patria k základnému výpočtu viažucich sa na príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva, obdobne ako tomu je napríklad v antidiskriminačnom zákone.

K bodu 27

Navrhuje sa doplnenie skutkovej podstaty trestného činu podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti tak, že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “pohlavie”, pre ktoré ľudia čelia najzávažnejším nenávistným činom. Navrhovanou zmenou sa v súlade s európskym ľudskoprávnym štandardom odstraňuje absencia tohto dôvodu, ktorý patrí k základnému výpočtu viažucich sa na príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva, obdobne ako tomu je napríklad v antidiskriminačnom zákone.

Čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa doplnenie a úprava definície domáceho a partnerského násilia v zákone.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Navrhuje sa doplniť do zákona povinnosť pre všetky orgány činné v trestnom konaní, súdy a subjekty poskytujúce pomoc a podporu obetiam absolvovať primerané, dostatočné a systémové vzdelávanie v oblasti násilia a rodovej rovnosti.

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť povinnosť poskytnúť obeti informácie o možnosti vylúčenia páchateľa z užívania nehnuteľnosti alebo zákaze vstupu na určené miesto alebo prikázanie zotrvania na určenom mieste.

K bodu 5

Do znenia sa dopĺňajú slová „dostatočnú a včasnú“ s cieľom zaručiť potrebné financovanie akreditovaných subjektov.

Čl. III

Zavádza sa nová skutková podstata páchania priestupku, a to priestupok proti blízkej a zverenej osobe. Takéto ustanovenie si vyžaduje novelizácia Trestného zákona, trestného činu „týrania blízkej a zverenej osoby“, ktorá predpokladá trestnoprávny postih pri recidíve násilia vyhodnoteného ako priestupok. Aby bolo možné vyhodnocovať páchanie takýchto priestupkov, je potrebné odlíšiť ich od všeobecných priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.

Čl. IV

Mení sa formulácia za účelom vyjasnenia legislatívnych pojmov a ich súladu s primárnym právom EÚ a dopĺňa sa ako forma diskriminácie z dôvodu znevýhodnenie v dôsledku rodovo podmieneného násilia, ktoré je považované za diskrimináciu z dôvodu pohlavia alebo rodu. Toto ustanovenie je dôležité kvôli tomu, že žena zažívajúca násilie môže v jeho následku mať napr. vyššiu absenciu v práci alebo mať obmedzený pracovný výkon. Riešenie takejto situácie má byť účinná podpora a ochrana žene (resp. inej ohrozenej obete) a nie jej pracovnoprávny postih.

Čl. V

S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu ako aj silné politické gesto prijatia návrhu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 25. novembra 2026 - na Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách.