DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie SLOVENSKO.
Navrhovaná právna úprava predstavuje reakciu na problém, ktorý vznikol po nahradení rodičovského dôchodku mechanizmom poukazovania podielu zaplatenej dane vo výške 2 % pre každého rodiča. Táto zmena bola prezentovaná ako spravodlivejšia a adresnejšia forma podpory rodičov zo strany ich ekonomicky aktívnych detí. Realita však ukazuje, že nový systém v sebe obsahuje vážnu nespravodlivosť, ktorá dopadá najmä na dôchodcov, ktorí sú zároveň starými rodičmi.
Pôvodný rodičovský dôchodok (2023-2024) predstavoval stabilný a predvídateľný príjem pre dôchodcov, pričom jeho výška sa odvíjala od výšky vymeriavacieho základu detí. V praxi sa jeho suma pohybovala v rozmedzí aj niekoľko sto eur ročne, čo znamenalo citeľnú pomoc najmä pre matky, ktorým vznikol nárok na nižší dôchodok z dôvodu, že porodili viac detí, a tým pádom boli dlhšie na materskej dovolenke. Naproti tomu nový systém poukazovania 2 % zo zaplatenej dane (2025-2026) priniesol výrazne nižšie sumy – v mnohých prípadoch ide len o niekoľko desiatok eur ročne, teda násobne menej ako pri pôvodnom nastavení. Už samotná zmena tak znamenala zníženie podpory pre rodičov.
Zásadným problémom však je aj spôsob, akým sa určuje tzv. zaplatená daň. Podľa súčasnej právnej úpravy sa zaplatená daň znižuje o uplatnený daňový bonus na dieťa (§ 33) a o daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a). To v praxi znamená, že čím viac štát podporí rodinu prostredníctvom daňového bonusu na deti, tým menej dostanú rodičia tejto osoby prostredníctvom 2 % z dane. Inými slovami, štát dnes nepriamo „trestá“ starých rodičov za to, že ich deti vychovávajú ďalšiu generáciu.
Takéto nastavenie je v rozpore so základnou logikou rodinnej politiky. Daňový bonus na dieťa je legitímnym nástrojom podpory rodín a nemal by mať negatívny dopad na inú formu podpory – najmä nie na podporu staršej generácie. Súčasný stav vytvára situáciu, v ktorej sú rodiny postavené pred nelogickú dilemu: využívať zákonom priznané daňové zvýhodnenia na deti, alebo nepriamo zvýšiť príjem svojich rodičov.
Ešte vypuklejšie sa táto nespravodlivosť prejavuje v rámci jednej rodiny. V praxi je bežné, že si daňový bonus na dieťa uplatňuje len jeden z rodičov. Ten si tým zníži svoju daňovú povinnosť, zatiaľ čo druhý rodič má vyššiu zaplatenú daň. Výsledkom je paradoxná situácia, že rodičia toho partnera, ktorý si daňový bonus neuplatňuje, dostanú vyšší podiel zo zaplatenej dane ako rodičia toho partnera, ktorý si daňový bonus uplatňuje. Štát tak vytvára nerovnosť medzi starými rodičmi v rámci tej istej rodiny, a to bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu.
Daňový bonus na vyživované dieťa do 15 rokov veku predstavuje sumu 100 eur mesačne, t. j. 1 200 eur ročne, o ktorú sa v súčasnosti znižuje daň z príjmov daňovníka. V nadväznosti na mechanizmus poukazovania podielu zaplatenej dane pre rodiča to znamená, že suma poukazovaná rodičom sa znižuje o 2 % z tejto čiastky, teda o 24 eur ročne za každé