DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie SLOVENSKO.
Predkladaný návrh zákona reaguje na aplikačné problémy pri uplatňovaní niektorých inštitútov služobného pomeru príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a profesionálnych vojakov, ako aj ďalších štátnych zamestnancov. V poslednom období sa v aplikačnej praxi opakovane objavujú situácie, v ktorých dochádza k rozhodnutiam o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby bez dostatočne presvedčivého, individualizovaného a preskúmateľného odôvodnenia. V súčasnej právnej úprave nie je dostatočne presne vymedzený obsah pojmu „dôležitý záujem štátnej služby“ ani minimálne obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutí, ktoré naň odkazujú, čo konštatujú aj súdy vo svojich rozhodnutiach. Tieto rozhodnutia v súčasnej aplikačnej praxi nemusia obsahovať konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné presvedčivo vyvodiť existenciu „dôležitého záujmu štátnej služby“ alebo „obavy z jeho ohrozenia“, a zásah do základného právneho postavenia príslušníka tak nie je dostatočne skutkovo individualizovaný ani vecne odôvodnený.
Cieľom návrhu zákona je preto posilniť princíp právnej istoty a požiadavku materiálnej preskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci aj v služobnoprávnych vzťahoch. Navrhované zmeny smerujú k tomu, aby rozhodnutie, ktorým dochádza k zásadnému zásahu do výkonu služby alebo samotnej existencie služobného pomeru, bolo povinne odôvodnené spôsobom, ktorý umožní nielen formálnu, ale najmä materiálnu kontrolu zákonnosti, proporcionality a nevyhnutnosti takéhoto zásahu.
V právnom štáte je jednou zo základných požiadaviek, aby akékoľvek obmedzenie práv jednotlivca zo strany štátu bolo nielen zákonné, ale aj riadne odôvodnené, preskúmateľné a založené na konkrétnych skutkových zisteniach. Zvlášť prísne sa tento štandard uplatňuje v oblasti služobného pomeru príslušníkov bezpečnostných zborov, kde síce existuje zvýšená miera lojality a osobitného režimu výkonu služby, avšak aj v tomto prostredí musí byť zachovaná ochrana pred svojvôľou, arbitrárnosťou a neprimeranými zásahmi do právnej istoty dotknutých osôb.
Navrhovaná právna úprava preto explicitne vyžaduje, aby rozhodnutia obsahovali konkrétny opis skutkových okolností, ktoré zakladajú dôvodnú obavu z ohrozenia dôležitého záujmu štátnej služby, alebo z marenia objasňovania konania príslušníka. Zároveň sa zavádza povinnosť uvádzať logickú väzbu medzi týmito skutkovými okolnosťami a samotným záverom o potrebe dočasného pozbavenia výkonu služby, zaradenia mimo činnej služby alebo prepustenia.
Takto formulovaná požiadavka smeruje k eliminácii čisto deklaratórnych a formálnych odôvodnení, ktoré v praxi znemožňujú účinnú súdnu alebo vnútornú kontrolu rozhodnutí. Zároveň sa posilňuje zásada, že zásah do služobného pomeru musí byť vždy ultima ratio, teda krajným prostriedkom, ktorý možno použiť len vtedy, ak neexistujú miernejšie a rovnako účinné opatrenia na ochranu verejného záujmu.
Osobitný dôraz sa kladie aj na posilnenie požiadavky kontinuálneho preskúmavania trvania dôvodov, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané. Zavádza sa tým povinnosť priebežného hodnotenia, či dôvody zásahu do služobného pomeru naďalej pretrvávajú, čím sa zabraňuje situáciám, v ktorých by opatrenia s pôvodne dočasným charakterom pretrvávali bez aktuálneho skutkového a právneho opodstatnenia.
Predkladaný návrh zákona preto neprináša rozšírenie oprávnení orgánov verejnej moci, ale naopak, zavádza presnejšie a prísnejšie požiadavky na kvalitu ich rozhodovania. Tým sa posilňuje právna istota dotknutých osôb, zvyšuje transparentnosť rozhodovacích procesov a zároveň sa vytvára predpoklad pre efektívnejšiu kontrolu zákonnosti rozhodnutí v rámci vnútorných aj externých kontrolných mechanizmov.
Právna úprava posilňuje právne postavenie štátnych zamestnancov a príslušníkov bezpečnostných zborov prostredníctvom zvýšenia požiadaviek na kvalitu a preskúmateľnosť odôvodnení rozhodnutí zasahujúcich do ich služobného pomeru. Zároveň sa sleduje zníženie priestoru pre svojvôľu, subjektívne hodnotenie a prípadnú zaujatosť rozhodujúcich orgánov tým, že sa zavádza povinnosť opierať rozhodnutia o konkrétne a verifikovateľné skutkové okolnosti. V dôsledku toho sa posilňuje princíp právnej istoty, transparentnosti a dôvery v nestranný výkon verejnej moci.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na životné prostredie, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s bodom 2 (§ 46).
K bodu 2
Navrhované ustanovenie zavádza podstatné sprísnenie požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta. Po novom sa vyžaduje, aby rozhodnutie obsahovalo konkrétne skutkové okolnosti, ktoré zakladajú dôvodnú obavu z ohrozenia dôležitého záujmu štátnej služby alebo z marenia objasnenia konania policajta. Zároveň sa vyžaduje presné skutkové a právne vymedzenie porušenia služobnej povinnosti alebo uvedenie relevantného trestnoprávneho procesného štádia.
Cieľom je odstrániť aplikačnú prax, v ktorej sú rozhodnutia odôvodňované prevažne všeobecnými formuláciami bez individualizácie skutkového stavu, čo negatívne ovplyvňuje ich preskúmateľnosť a právnu istotu dotknutých osôb.
K bodu 3
Navrhované ustanovenie reflektuje systematickú väzbu medzi rozhodovaním súdu v štádiu rozhodovania o väzbe a následnými administratívnymi zásahmi do služobného postavenia štátneho zamestnanca. V konaní o vzatí obvineného do väzby súd najprv posudzuje základné materiálne predpoklady trestného stíhania, najmä či skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, vykazuje znaky trestného činu a či existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal obvinený. Až následne, ak sú tieto základné predpoklady splnené, skúma existenciu väzobných dôvodov.
Ak však súd alebo sudca pre prípravné konanie v právoplatne skončenom rozhodnutí dospeje k záveru, že tieto základné predpoklady nie sú splnené, ide o zásadný skutkový a právny záver o nedostatku intenzity podozrenia voči obvinenému. Takýto záver by mal mať významnú relevanciu aj pre následné rozhodovanie správnych orgánov o trvaní alebo predlžovaní zásahov do služobného pomeru, ktoré sú založené na totožných alebo obdobných skutkových okolnostiach.
Z tohto dôvodu sa zavádza povinnosť ministra vnútra výslovne sa vysporiadať s takýmto súdnym záverom pri rozhodovaní o predĺžení doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby policajta.
Cieľom tejto úpravy je preskúmanie relevantných skutkových zistení z trestného konania ministrom, zvýšenie kvality odôvodňovania rozhodnutí a eliminácia situácií, v ktorých by minister pokračoval v obmedzujúcich opatreniach bez dostatočného skutkového a právneho základu a predlžovalo trvanie pozbavenia výkonu štátnej služby. Minister je preto povinný reflektovať závery súdu a vo svojom rozhodnutí sa s nimi vecne a presvedčivo vysporiadať.
K bodu 4
Výslovne sa zakotvuje povinnosť priebežného skúmania trvania dôvodov dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Ak dôvody pominú, opatrenie sa musí bezodkladne
ukončiť. Ide o posilnenie zásady, že zásah do služobného pomeru má byť len dočasný a viazaný na trvanie konkrétnych okolností, zásady primeranosti a zásady proporcionality.
K bodu 5
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na prečíslovanie odsekov v bode 2 (§ 46).
K bodu 6
Zavádza sa povinnosť odôvodniť návrh na prepustenie zo služobného pomeru. Po novom musí návrh obsahovať konkrétne skutkové okolnosti preukazujúce porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy bez odôvodnených pochybností, ako aj presné vymedzenie dopadu na dôležité záujmy štátnej služby.
Cieľom je posilniť materiálnu stránku rozhodovania o najzávažnejšom zásahu do služobného pomeru, ktorým je jeho skončenie, a zabezpečiť vyššiu mieru právnej istoty a kontrolovateľnosti tohto procesu.
K bodu 7
Rozširuje sa rozsah odôvodnenia rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru tak, aby obsahovalo aj vysporiadanie sa s obhajobou a hodnotenie vykonaných dôkazov. Cieľom je zabezpečiť, aby rozhodnutie nebolo len formálne, ale reflektovalo kompletný skutkový a právny rámec veci.
K čl. II
K bodu 1
Navrhuje sa zavedenie povinnosti konkretizovať dôvody zaradenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru mimo činnej štátnej služby. Rozhodnutie musí obsahovať presné skutkové okolnosti, ktoré zakladajú dôvodnú obavu z ohrozenia dôležitého záujmu štátnej služby alebo existenciu služobného previnenia.
Cieľom je odstrániť aplikačnú prax založenú na všeobecných odkazoch bez individualizovaného skutkového základu.
K bodu 2
Zavádza sa výslovná povinnosť priebežného preskúmavania trvania dôvodov zaradenia mimo činnej štátnej služby. Ide o zosúladenie s princípom proporcionality a dočasnosti zásahov do služobného pomeru.
K čl. III
Rozširuje sa obsah odôvodnenia rozhodnutia o prepustení profesionálneho vojaka tak, aby zahŕňal konkrétne skutkové zistenia, ktoré preukazujú porušenie povinností, ako aj presné vymedzenie ohrozenia dôležitých záujmov štátnej služby.
Cieľom je zabezpečiť vyššiu mieru objektivizácie rozhodovania a odstrániť priestor pre paušálne alebo nedostatočne odôvodnené závery.
K čl. IV
K bodom 1, 5, 6 a 7
Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s bodom 2 (prečíslovanie odsekov v § 66).
K bodu 2
Navrhované ustanovenie reflektuje vzťah medzi rozhodovaním súdu v štádiu rozhodovania o väzbe a následnými administratívnymi zásahmi do služobného postavenia štátneho zamestnanca. V konaní o vzatí obvineného do väzby súd najprv posudzuje základné materiálne predpoklady trestného stíhania, najmä či skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, vykazuje znaky trestného činu a či existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal obvinený. Až následne, ak sú tieto základné predpoklady splnené, skúma existenciu väzobných dôvodov.
Ak však súd alebo sudca pre prípravné konanie v právoplatne skončenom rozhodnutí dospeje k záveru, že tieto základné predpoklady nie sú splnené, ide o zásadný skutkový a právny záver o nedostatku intenzity podozrenia voči obvinenému. Takýto záver by mal mať významnú relevanciu aj pre následné rozhodovanie správnych orgánov o trvaní alebo predlžovaní zásahov do služobného pomeru, ktoré sú založené na totožných alebo obdobných skutkových okolnostiach.
Z tohto dôvodu sa zavádza povinnosť generálneho tajomníka výslovne sa vysporiadať s takýmto súdnym záverom pri rozhodovaní o predĺžení doby zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby. Správny orgán nemôže ignorovať právoplatné závery súdu o absencii základných predpokladov trestného stíhania, ale musí ich racionálne reflektovať a odôvodniť, prečo napriek nim považuje pokračovanie zásahu do služobného pomeru za nevyhnutné.
Cieľom tejto úpravy je preskúmanie relevantných skutkových zistení z trestného konania správnym orgánom, zvýšenie kvality odôvodňovania rozhodnutí a eliminácia situácií, v ktorých by správne orgány pokračovali v obmedzujúcich opatreniach bez dostatočného skutkového a právneho základu a predlžovali trvanie pozbavenia výkonu štátnej služby. Správny orgán je preto povinný reflektovať závery súdu a vo svojom rozhodnutí sa s nimi vecne a presvedčivo vysporiadať.
K bodu 3
Zavádza sa povinnosť komplexného odôvodnenia rozhodnutia o zaradení mimo činnej štátnej služby vrátane presného vymedzenia skutkových okolností, spisovej značky trestného konania a identifikácie ohrozeného verejného záujmu.
Cieľom je zvýšiť transparentnosť a preskúmateľnosť zásahov do statusu štátneho zamestnanca.
K bodu 4
Zakotvuje sa princíp priebežného skúmania trvania dôvodov zaradenia mimo činnej štátnej služby, čím sa posilňuje zásada dočasnosti a nevyhnutnosti takéhoto opatrenia.
K čl. V
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona od 1. novembra 2026.