DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslankyne Národnej rady SR Irena Bihariová, Lucia Plaváková a poslanec Oskar Dvořák predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh rozširuje systematiku základných skutkových podstát trestného činu šírenia poplašnej správy, aktuálne obsiahnutých v § 361 a 362 Trestného zákona, s ambíciou aktualizovať znaky predmetného druhu protiprávneho konania zodpovedajúco hrozbám v súčasnej spoločnosti a intenzite nežiaducich následkov.

Potreba takejto legislatívnej aktualizácie a precizácie vystala v reakcii na bezprecedentné hrozby a výzvy, ktoré vyplývajú z transformácie verejného diskurzu v online priestore ako aj mimo neho, ktorej sme svedkami v tretej dekáde 21. storočia.

Historické koncepcie trestných činov proti verejnému poriadku, formované v období priemyselnej spoločnosti a následne prebrané v rámci rekodifikácie trestného práva hmotného v roku 2005, predpokladali primárne fyzické hrozby alebo bezprostredné vyvolávanie paniky v uzavretých priestoroch.

Trestný zákon v ustanovení § 361 v súčasnosti postihuje konanie páchateľa, ktorý úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá. Tento delikt je v judikatúre slovenských súdov pevne spojený s pojmom „poplašná správa“, ktorá môže spôsobiť „nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva“, čo sa tradične interpretuje ako správa schopná vyvolať strach, úzkosť alebo paniku.

Súčasná realita však ukazuje, že ohrozenie verejného záujmu sa presunulo do sféry tzv. informačných porúch - predovšetkým v online priestore (osobitne v podmienkach sociálnych sietí), kde mätúce či vyslovene nepravdivé správy nemusia vyvolávať okamžitú paniku, resp. bezprostredný útek obyvateľstva z miesta domnelého ohrozenia. Nepravdivé informácie šírené v oblasti verejného zdravia, bezpečnosti štátu (národnej bezpečnosti) často nepôsobia „poplašne“ v zmysle vyvolania akútneho, bezprostredného strachu s následkom paniky časti obyvateľstva, ale pôsobia skôr subverzívne, systematicky, s následkom podnecujúcim nedôveru voči štátnym orgánom či odborným autoritám, s nežiaducimi účinkami vo vzťahu k ochrane verejného zdravia, stabilite ústavného zriadenia a vnútornej bezpečnosti.

Osobitná povaha virtuálneho priestoru, ktorá umožňuje masovú, opakovanú a nezriedka sofistikovanú a systematicky cielenú distribúciu nepravdivých informácií pomohla tomu, aby následky šírenia nepravdivých informácií prevýšili závažnosť následkov predpokladaných v skutkovej podstate trestného činu šírenia poplašnej správy v § 361, ev. v § 362 TZ. Globálna dostupnosť internetu, algoritmami povzbudzovaná rýchlosť šírenia, opakovaná (sústavná) distribúcia formou rôzne diverzifikovaných online formátov zahlcujúcich informačný priestor

napomáhajú tomu, aby niektoré takto šírené nepravdivé informácie deštruovali spoločenskú kohéziu, stabilitu ústavného zriadenia, podkopávali autoritu štátnej moci a ohrozovali bezpečnosť štátu.

Ilustračne možno pripomenúť prípad popísaný v Správe Vojenského spravodajstva za rok 2023, kedy sa najmä v online priestore šírila nepravdivá informácia o údajnej mobilizácii v SR v kontexte vojny na Ukrajine. Podľa VS bola dezinterpretovaná povaha mobilizačného cvičenia OS SR FATRA 2022 a v dôsledku nekontrolovaného šírenia tejto informácie podalo vyše 50 000 občanov vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby.

V neposlednom rade, prax ukázala aj nežiaduci dopad šírenia nepravdivých informácií v oblasti verejného zdravia, najmä v súvislosti so spochybňovaním očkovania alebo propagácie „liečiteľských postupov“ v rozpore s medicínskymi postupmi lege artis, ktoré mohli viesť až k ohrozeniu zdravia a života osôb.

Potreba legislatívnej reakcie na tento fenomén preto nie je len politickou otázkou, ale vyplýva z hlbokého poznania škodlivosti konaní, ktoré v post-faktuálnej dobe priamo ohrozujú životy, zdravie, ústavné zriadenie alebo bezpečnosť štátu.

Pri úvahách o kriminalizácii šírenia nepravdivých informácií je nevyhnutné zachovávať garancie základných práv a slobôd podľa článku 26 Ústavy SR a článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré garantujú slobodu prejavu, ako aj podľa čl. 49 Ústavy SR a čl. 7 Dohovoru, ktoré sú vyjadrením základnej zásady nullum crimen sine lege, vrátane požiadavky na dostatočnú určitosť znakov skutkovej podstaty trestného činu (certa). Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo svojej konštantnej judikatúre pripomína, že sloboda prejavu sa vzťahuje nielen na informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo, ale aj na tie, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Čl. 10 Dohovoru (a ani čl. 26 Ústavy SR) však nepredstavuje neobmedzenú garanciu slobody prejavu.1 Akýkoľvek zásah do tejto slobody musí byť v súlade s trojzložkovým testom: musí byť predpísaný zákonom, sledovať legitímny cieľ a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

Práve podmienku „predpísaný zákonom“, ktorý je dostatočne určitý (lex certa), je v kontexte nepravdivých informácií potrebné osobitne brať na zreteľ. Trestná norma musí byť dostatočne presná, aby jednotlivec mohol predvídať následky svojho konania. Ak by zákon postihoval šírenie akýchkoľvek „hlúpostí“, ktorým páchateľ úprimne verí, mohlo by dôjsť k porušeniu princípu legality a odrádzajúcemu účinku (tzv. chilling effect) na verejnú debatu. Predložený návrh tieto podmienky spĺňa vzhľadom na vysoký stupeň precizácie znakov objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu.

Ochrana verejného zdravia ako aj ochrana národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti (ktoré možno subsumovať pod pojmy ústavné zriadenie a bezpečnosť štátu) sú výslovne uvedené v článku 10 ods. 2 Dohovoru ako legitímny dôvod na obmedzenie

1 Rozsudok Veľkej komory ESĽP z 5. apríla 2022, NIT S.R.L. v. Moldavsko, č. 28470/12, bod 179.

slobody prejavu. Osobitne vo vzťahu k ochrane života a zdravia ľudí má štát pozitívny záväzok štátu chrániť život a zdravie podľa čl. 15 a čl. 40 Ústavy SR, resp. podľa čl. 2 Dohovoru. V nedávnom rozsudku Avagyan v. Rusko2 sa ESĽP zaoberal postihom za šírenie nepravdivých informácií o COVID-19. Súd uznal, že boj proti nepravdivým správam v čase núdzovej situácie (vyvolanej ohrozením verejného zdravia) je legitímny, avšak kritizoval vnútroštátne súdy za to, že dostatočne neskúmali vedomosť páchateľa o nepravdivosti informácií a skutočnosť, že sa spoliehal na publikované zdroje o šírení vírusu. Tento judikát stanovuje vysokú latku: štát nesmie byť „arbitrom pravdy“ pri vyjadrovaní pochybností, ale môže zasiahnuť proti vedome nepravdivým skutkovým tvrdeniam, ktoré vytvárajú konkrétne a vážne riziká pre spoločnosť. Navrhované znenie novej skutkovej podstaty trestného činu tieto kritériá napĺňa.3

Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné konštatovať, že návrh novej základnej skutkovej podstaty trestného činu nielenže sleduje legitímny cieľ, no takýto zásah je zároveň v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na jeho dosiahnutie. Taktiež je vzhľadom na uvedenú spoločenskú potrebu a význam chránených záujmov rešpektovaná aj zásada subsidiarity trestnej represie a postavenia trestného práva ako prostriedku ultima ratio, ktorá na legislatívnej úrovni zaručuje, že obmedzenie základnej slobody je proporcionálne so sledovaným účelom trestného konania.4

Predkladaný návrh zákona je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B.Osobitná časť

2 Rozsudok z 29. apríla 2025, Avagyan v. Rusko, 36911/20, body 29 a nasl.

3 Rozsudok Veľkej komory ESĽP z 5. apríla 2022, NIT S.R.L. v. Moldavsko, č. 28470/12, body 180 a 181.

4 Nález Ústavního soudu ČR z 11. marca 2025, sp. zn. I. ÚS 1927/24, bod 17 a 21.

K čl. I

K § 361a

Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti je potrebné vykonať revíziu skutkových podstát trestného činu šírenia poplašnej správy podľa § 361 Trestného zákona.

Do existujúcej systematiky základných skutkových podstát tohto trestného činu sa medzi § 361 a 362 vkladá nová základná skutková podstata predmetného trestného činu.

Objektom je záujem na tom, aby sa úmyselne a systematicky nešírili nepravdivé informácie, osobitne také, ktoré predstavujú - skutočné alebo potenciálne - vážne ohrozenie života a zdravia osôb, ústavného zriadenia a bezpečnosti štátu. Vážnosť ohrozenia chráneného záujmu znamená jeho vyššiu intenzitu z hľadiska spoločenských dosahov.

Verejným zdravím sa podľa § 2 písm. b zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumie úroveň zdravia spoločnosti, ktorá zodpovedá úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ochrany a podpory zdravia a ekonomickej úrovni spoločnosti.

Pojem ústavné zriadenie je definovaný v § 134 ods. 1 TZ.

Význam pojmu bezpečnosť štátu je potrebné vnímať v zmysle definície pojmu bezpečnosť podľa čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, podľa ktorej ide o stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

Objektívna stránka skutkovej podstaty tu - na rozdiel od základnej skutkovej podstaty podľa § 361 ods. 1 TZ - nie je viazaná na spôsobenie nebezpečenstva vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta. Z hľadiska konania podľa tejto objektívnej stránky postačuje, že páchateľ rozširuje nepravdivú informáciu v oblasti ochrany verejného zdravia, ústavného zriadenia alebo bezpečnosti štátu, ktorá je spôsobilá viesť k vážnemu ohrozeniu života alebo zdravia väčšieho počtu osôb, ústavného zriadenia alebo bezpečnosti štátu.

V kontexte požiadavky zásady nullum crimen sine lege certa je dôležité ujasniť pojem „nepravdivá informácia“. Nepravdivou informáciou sa rozumie skutkové tvrdenie, ktoré je v rozpore so skutočnosťami (teda objektívnym stavom vecí), ktoré sú v danom čase a mieste všeobecne známe, t.j. nevyžadujú ďalšie skúmanie pre potvrdenie pravdivosti (napr. informácia, že “po strede nasleduje štvrtok“), alebo sú v rozpore s takými skutočnosťami, ktorých pravdivosť bola metodologicky korektným a vedecky akceptovaným spôsobom verifikovaná.

Za nepravdivú informáciu sa nepovažuje hodnotiaci úsudok, avšak vzhľadom na konkrétne okolnosti je možné za informáciu považovať hybridný výrok, ktorý kombinuje skutkový základ a prvok hodnotenia.

Rozširovaním nepravdivej informácie sa rozumie oznamovanie alebo sprístupňovanie iným osobám,5 či už osobne alebo prostredníctvom médií, najčastejšie sociálnych sietí. Rozširovanie je potrebné vykladať vždy v súvislosti so spôsobilosťou viesť k vážnemu ohrozeniu chránených záujmov. Rozširovanie nepravdivej informácie musí byť páchané sústavne. Trestný zákon vo viacerých skutkových podstatách trestného činu vyžaduje ako prvok objektívnej stránky sústavnosť konania (§ 175 TZ, § 384 ods. 2 TZ, § 406 ods. 1 TZ). Pri posudzovaní znaku sústavnosti sa zohľadní opakovaný charakter ako aj časové obdobie, a to vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu.6

Spôsobilosť viesť k vážnemu ohrozeniu uvedených chránených záujmov sa posúdi podľa potenciálu toho, či rozšírenie tejto informácie môže vyvolať konanie alebo opomenutie konania, ktoré spôsobí vážne ohrozenie života alebo zdravia aspoň časti obyvateľstva alebo vážne ohrozenie ústavného zriadenia alebo vážne ohrozenie bezpečnosti štátu. Pojem aspoň časť obyvateľstva síce nie je v Trestnom zákone definovaný, ale je dlhodobo ustálené, že ide o viac ľudí ako v prípade pojmu viaceré osoby podľa § 127 ods. 12 TZ.

Spôsobilosť vyžaduje od orgánov činných v trestnom konaní skúmanie dosahu správy (virálnosť, autorita zdroja) v súlade s judikatúrou ESĽP. Ak páchateľ, akým je osoba pôsobiaca vo verejnom informačnom priestore (napríklad člen vlády, poslanec NR SR) disponujúca prístupom k expertným analýzam, šíri správu o tom, že očkovanie spôsobuje poruchy autistického spektra, je vysoko pravdepodobné, že ide o vedomé klamstvo, pričom vzhľadom na mienkotvorný potenciál plynúci z jej postavenia, možno takéto šírenie informácii pokladať za spôsobilé ohroziť verejné zdravie.

Naopak, spôsobilosť nebude daná pri zjavne absurdných výrokoch, ktoré očividne ani potenciálne nemôžu viesť k zmene správania väčšieho počtu osôb, alebo pri výrokoch, ktoré majú povahu humoru (vrátane irónie a sarkazmu, na čo sa vzťahuje široká ochrana slobody prejavu podľa čl. 26 Ústavy SR, resp. čl. 10 Dohovoru).

Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa podľa § 15 TZ, teda vyžaduje sa zavinenie aspoň vo forme nepriameho úmyslu. Dualita úmyselného zavinenia je zdôraznená aj vo vzťahu k charakteru nepravdivosti šírenej informácie. Páchateľ vie, že je nepravdivá, alebo je s jej nepravdivosťou uzrozumený.

Nejvyšší soud ČR vyjadril názor, že lož nie je názorom, aj keď ju páchateľ subjektívne vníma ako pravdu. Trestný čin je spáchaný z nepriameho úmyslu vtedy, keď je páchateľ uzrozumený,

5 Porovnaj Prokeinová, M.: § 361. In Burda, E, Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol.: Trestný zákon. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2011, s. 1214.

6 V kontexte znaku sústavne pri trestnom čine podávania alkoholických nápojov mládeži porovnaj R 11/1984.

že môže svojím konaním porušiť záujem chránený zákonom. Toto uzrozumenie je naplnené teda aj v prípade, keď je páchateľ subjektívne presvedčený o pravdivosti svojho názoru, hoci vie o tom, že jeho názor sa podstatne odlišuje od vedeckého konsenzu.7 Teda páchateľ tvrdošijne zotrváva na tom, že určité skutkové tvrdenie je pravdivé, hoci pravdivé nie je, ignoruje fakty, túto nepravdivú informáciu šíri, a tým potenciálne môže spôsobiť popísané vážne ohrozenie pre uvedené právom chránené záujmy.

Vzhľadom na formu zavinenia a trestnú sadzbu (až na tri roky) je trestný čin v tejto navrhovanej skutkovej podstate prečinom a prichádza do úvahy uplatnenie materiálneho korektívu (§ 10 ods. 2 TZ). V rámci posudzovania závažnosti činu (na účely posúdenia materiálneho korektívu, resp. rozhodovania o druhu a výmere trestu - § 34 ods 4 TZ) je potrebné zohľadniť, že závažnosť je jednoznačne zvyšovaná tým, keď uvedené konanie je spáchané verejne činnou, resp. známou osobou (a fortiori verejným činiteľom) s dosahom na verejnú mienku, resp. prostredníctvom informačných kanálov, ktoré majú mienkotvorný vplyv rádovo v desaťtisícoch až státisícoch osôb. ESĽP v prípadoch ako Delfi AS v. Estónsko pripúšťa, že miera zodpovednosti rastie s vplyvom subjektu na verejnú mienku, vrátane komerčných webových portálov na zverejňovanie príspevkov, pričom prejavy zneužívajúce slobodu prejavu v súlade s čl. 17 Dohovoru nepožívajú ochranu.8 Pri posudzovaní závažnosti je potrebné tiež zohľadniť, do akej miery sa potenciál vážneho ohrozenia života alebo zdravia aspoň časti obyvateľstva, ústavného zriadenia alebo bezpečnosti štátu priblížil k skutočnému ohrozeniu alebo až spôsobeniu poruchy na chránenom objekte.

Ako sme už uviedli, sloboda prejavu garantovaná podľa čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru nie je absolútnou slobodou. Trestný čin šírenia poplašnej správy podľa § 361 TZ predstavuje jedno z ustanovení Trestného zákona, ktoré zakladá obmedzenie slobody prejavu, ktoré je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Rozšírená základná skutková podstata trestného činu spĺňa test proporcionality zásahu do základnej slobody podľa čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru:

1. Vhodnosť: Trestnoprávny postih odrádza od úmyselného šírenia škodlivých klamstiev.

2. Nevyhnutnosť: Mäkké opatrenia (osveta) zjavne zlyhávajú najmä pri koordinovaných kampaniach vplyvných osôb ako aj pri informačných operáciách v rámci hybridnej vojny, iniciovaných a riadených tretími štátmi (Rusko, Čína), ktorých cieľom narúšať súdržnosť spoločnosti, vytvárať nedôveru vo vedecké poznatky, inštitúcie a ich postupy, ústavné zriadenie a jeho funkčnosť atď.

3. Proporcionalita v užšom zmysle: Zásah do slobody prejavu šíriteľa nepravdivej informácie je vyvážený záchranou životov a zdravia tisícov osôb, ústavného zriadenia a bezpečnosti štátu, pričom vyhodnotenie ohrozenia niektorého z uvedených chránených záujmov bude vždy úlohou nezávislého a nestranného súdu v trestnom konaní.

7 Uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo 17. decembra 2024, sp. zn. 3 Tdo 706/2024, bod 44.

8 Rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 16. júna 2015, Delfi AS v. Estónsko, 64569/09, body 110 a nasl.