1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon“), sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Návrhom zákona sa reaguje na poznatky, ktoré vyplynuli z potrieb aplikačnej praxe pri jeho uplatňovaní, a ktoré smerujú k zmierneniu administratívnej záťaže, ako aj úpravy, ktorými sa zabezpečí odstránenie možnej nejednoznačnosti pri aplikácii zákona.

Aplikačná prax ukázala, že schvaľovanie všetkých úprav limitov verejných výdavkov subjektov verejnej správy, ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy a kapitol vládou alebo ministerstvom financií spôsobuje nadmernú administratívnu záťaž dotknutých subjektov a kapitol. S cieľom odbúrať túto administratívnu záťaž sa navrhuje, aby pri vybraných úpravách limitov verejných výdavkov subjektov verejnej správy, ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy a kapitol bez vplyvu na celkový limit verejných výdavkov a limit verejných výdavkov štátneho rozpočtu, nebol potrebný súhlas vlády alebo ministerstva financií, ale aby boli vykonávané v informačnom systéme ministerstva financií. Nastavenie informačného systému ministerstva financií zabezpečuje indikovanie nedodržiavania limitov jednotlivými subjektmi verejnej správy a kapitolami. Navrhuje sa aj vypustenie takých ustanovení, ktoré stratili opodstatnenosť po úprave inštitútu limitu verejných výdavkov, ktorou sa zabezpečilo jeho previazanie na nové európske fiškálne pravidlá. Ide napríklad o vypustenie možnosti rozpočtovej organizácie prekročiť limit výdavkov z dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných príjmov, ktoré je vzhľadom na záväznosť limitov verejných výdavkov prakticky nevykonateľné. S cieľom zabezpečiť dodržanie povinnosti ostatných subjektov verejnej správy pri zostavovaní a realizovaní rozpočtu v informačnom systéme ministerstva financií sa precizuje ustanovenie § 14 tak, že nedodržanie určeného postupu bude považované za porušenie povinnosti podľa tohto zákona.

Navrhuje sa tiež zjednodušenie postupu vykonávania úprav záväzných ukazovateľov medzi kapitolami v rovnakej výške pri prostriedkoch Európskej únie a prostriedkoch štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, čím dôjde k zrýchleniu procesov a k zníženiu administratívnej záťaže.

Súčasťou novely je aj zosúladenie právnej úpravy s potrebami aplikačnej praxe v oblasti viazania rozpočtových prostriedkov precizovaním príslušných ustanovení zákona. Návrh zákona reaguje aj na ďalšie skúsenosti a potreby z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona, ako napríklad nahradenie písomného súhlasu ministerstva financií pre prijatie úveru alebo pôžičky obchodnou spoločnosťou v zakladateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku písomným oznámením o uzavretí zmluvy o úvere alebo zmluvy o pôžičke, vypustenie rozpočtovania príjmov a výdavkov príspevkových organizácií z ich podnikateľskej činnosti na samostatných účtoch, avšak za podmienky zabezpečenia ich analytického sledovania. V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa upravuje možnosť rozpočtovať aj výdavky, ktoré sú v čase a výške neisté.

2

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na limit verejných výdavkov, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. januára 2027.

3

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 4 ods. 3)

Počas rozpočtového roka dochádza k potrebe úpravy limitov verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy, ktoré podľa aktuálnej právnej úpravy môže na základe splnomocnenia národnej rady schváliť len vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií. S cieľom znížiť administratívnu záťaž pri schvaľovaní úprav limitov verejných výdavkov, sa navrhuje ustanoviť, aby sa schválenie vládou alebo ministrom financií nevyžadovalo v prípadoch úprav vykonávaných prostredníctvom informačného systému ministerstva financií, ak pôjde o vzájomnú úpravu limitov verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy, ktorá má neutrálny vplyv na celkový limit verejných výdavkov; t. j. o rovnakú sumu, o ktorú sa zvýši limit verejných výdavkov jedného subjektu sa zároveň zníži limit verejných výdavkov iného subjektu. Navrhovaná úprava reaguje na praktické potreby vzájomnej úpravy limitov verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy o rovnakú sumu len v informačnom systéme ministerstva financií, ktorý neumožní vykonať úpravy ovplyvňujúce celkový limit verejných výdavkov schválený národnou radou. Navrhovanou úpravou nie je dotknutá zodpovednosť štatutárneho orgánu subjektu verejnej správy podľa § 30 ods. 2 zákona, t. j. pri týchto úpravách štatutárny orgán subjektu verejnej správy zodpovedá za hospodárenie s verejnými prostriedkami.

Zároveň sa do § 4 ods. 3 presúva legislatívno-technická skratka pre ministra financií Slovenskej republika zavedená aktuálne v § 6 ods. 7.

K bodu 2 (§ 6 ods. 7)

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodmi 1 a 3, ktorými sa presúva legislatívno-technická skratka do § 4 ods. 3 a precizuje sa vzťah medzi splnomocňovacím ustanovením § 6 ods. 7 a postupom podľa navrhovaného odseku 8.

K bodu 3 (§ 6 ods. 8)

V súlade s aktuálnou právnou úpravou v § 6 ods. 7 môže v priebehu roka upraviť limity verejných výdavkov kapitol na príslušný rozpočtový rok oznámené správcom kapitol po ich schválení národnou radou len vláda alebo na základe splnomocnenia vlády minister financií za podmienky, že týmito úpravami sa nesmie prekročiť limit verejných výdavkov štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V priebehu roka však dochádza k pomerne častej potrebe úprav limitov verejných výdavkov medzi kapitolami navzájom v rovnakej sume, t. j. limit verejných výdavkov jednej kapitoly sa zvýši o rovnakú sumu, ako sa zníži limit verejných výdavkov inej kapitoly, pričom nedôjde k zmene celkového limitu verejných výdavkov štátneho rozpočtu schváleného národnou radou. Vzhľadom na značnú administratívnu záťaž spojenú so schvaľovaním takýchto úprav, navrhuje sa, aby sa schválenie vládou alebo ministrom financií nevyžadovalo, ak ide o úpravu limitov verejných výdavkov v rámci štátneho rozpočtu vykonávanú prostredníctvom informačného systému ministerstva financií za podmienky, že ide vzájomnú úpravu limitov verejných výdavkov medzi kapitolami, ktorá má neutrálny vplyv na limit verejných výdavkov štátneho rozpočtu. Informačný systém ministerstva financií neumožňuje vykonávať úpravy limitov verejných výdavkov medzi kapitolami, ktoré by ovplyvnili limit verejných výdavkov štátneho rozpočtu. Touto úpravou nie

4

sú dotknuté ustanovenia § 15 až 18 upravujúce vykonávanie rozpočtových opatrení v štátnom rozpočte.

K bodu 4 (§ 9 ods. 3)

V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť možnosť rozpočtovať v kapitole Všeobecná pokladničná správa aj niektoré ďalšie výdavky, ktoré sú v čase a výške neisté. Ide napríklad o výdavky na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí, najmä na úhradu plnení vyplývajúcich z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a iných odškodnení a plnení v súlade s právoplatnými rozhodnutiami, ako aj výdavky na riešenie vplyvov legislatívnych zmien.

K bodu 5 (§ 14 ods. 2)

Aplikačná prax ukázala, že viaceré subjekty verejnej správy, ktorých výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa vzťahuje limit verejných výdavkov, nedodržiavajú ustanovenie § 14 ods. 2 druhej vety zákona tým, že nezostavujú a nerealizujú svoj rozpočet v informačnom systéme ministerstva financií, spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu a štruktúre. To má za následok rôznorodú štruktúru údajov rozpočtu a nemožnosť ich automatizovaného spracovania, najmä za účelom monitorovania plnenia limitu verejných výdavkov zo strany ministerstva financií. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje precizovať ustanovenie tak, aby sa nedodržanie postupu ustanoveného v § 14 ods. 2 druhej vete považovalo za porušenie povinnosti podľa tohto zákona, za ktoré možno subjektu verejnej správy v súlade s § 32 udeliť pokutu až do výšky 500 000 eur.

K bodu 6 (§ 15 ods. 1)

S cieľom znížiť administratívnu náročnosť a zrýchliť procesy finančného riadenia pri prostriedkoch Európskej únie a prostriedkoch štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, sa navrhuje, aby sa vzájomná úprava záväzných ukazovateľov medzi kapitolami v rovnakej výške vykonávala len v informačných systémoch ministerstva financií. Uvedené sa navrhuje s ohľadom na technický charakter týchto úprav.

Zároveň sa navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 8.

K bodu 7 § 17 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 8.

K bodu 8 (§ 17 ods. 4)

Navrhuje sa zrušiť oprávnenie rozpočtovej organizácie prekročiť limit výdavkov z dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných príjmov, ktoré rozpočtová organizácia získa z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, ktoré prijme z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia, ktoré prijme od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitných predpisov, ktoré prijme od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu a ktoré prijme od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že všetky predmetné výdavky sa započítavajú do limitu verejných výdavkov, ktorý je štátna rozpočtová organizácia v súlade s § 25 zákona povinná dodržať. Možnosť prekročenia limitu výdavkov o tieto príjmy bola v praxi väčšinou aplikovateľná len v prípade, že štátna rozpočtová organizácia realizovala úspory na iných výdavkových položkách svojho rozpočtu. Vzhľadom na povinnosť dodržiavania limitu verejných výdavkov je praktické využitie ustanovenia § 17 ods. 4 značne obmedzené, preto sa navrhuje vypustiť. Príjmy aktuálne ustanovené v § 17 ods. 4 budú naďalej rozpočtované na príjmovom účte

5

rozpočtovej organizácie; výdavky k týmto príjmom budú rozpočtované na výdavkovom účte, z ktorého budú aj realizované. Nie je prípustné rozpočtovať predmetné príjmy a výdavky na samostatnom účte a realizovať výdavky zo samostatného účtu. Ustanovenie § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. sa vzťahuje len na štátne rozpočtové organizácie. O úprave rozpočtu rozpočtovej organizácie obce a rozpočtovej organizácie vyššieho územného celku rozhoduje zriaďovateľ.

K bodom 9 a 10 (§ 18 ods. 4 a 5)

V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa spresňuje znenie ustanovenia § 18 ods. 4 tak, že v zákonom ustanovených prípadoch bude správca kapitoly povinný požiadať ministerstvo financií o viazanie rozpočtových prostriedkov. Aktuálna právna úprava ukladá povinnosť viazať rozpočtové prostriedky priamo správcovi kapitoly. Obdobne sa spresňuje znenie ustanovenia § 18 ods. 5 tak, že v zákonom ustanovených prípadoch bude rozpočtová organizácia povinná požiadať správcu kapitoly o viazanie rozpočtových prostriedkov. Aktuálna právna úprava ukladá povinnosť viazať rozpočtové prostriedky priamo rozpočtovej organizácii. Dôvody viazania rozpočtových prostriedkov sa nemenia, a nejde ani o nové povinnosti správcu kapitoly a rozpočtovej organizácie, keďže aj v súčasnosti správca kapitoly žiada o viazanie rozpočtových prostriedkov ministerstvo financií a rozpočtová organizácia tiež predkladá návrh rozpočtového opatrenia na viazanie rozpočtových prostriedkov na schválenie správcovi kapitoly. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je teda len zosúladenie legislatívy s aplikačnou praxou a nastavením informačného systému ministerstva financií, ktorý neumožňuje správcovi kapitoly viazať rozpočtové prostriedky v rozpočte kapitoly bez schválenia ministerstvom financií a ani neumožňuje rozpočtovej organizácii viazať prostriedky v jej rozpočte bez schválenia správcom kapitoly.

K bodu 11 (§ 19 ods. 12)

Subjekty územnej samosprávy sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky, ktoré v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Ani v prípade samotných obcí/vyšších územných celkov štát priamo nezasahuje do ich rozhodovania o prijatí úveru formou súhlasu; prijatie úverových prostriedkov je na ich vlastnom rozhodnutí pri dodržaní regulačných limitov ustanovených zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je v kompetencii obcí/vyšších územných celkov ako zakladateľov, manažovať aj hospodárenie ich obchodných spoločností, vrátane rozhodovania o prijatí ich dodatočných zdrojov z úverov. Súčasne však podľa § 17 ods. 5 zákona č. 583/2004 Z. z. platí, že obec a vyšší územný celok nesmú prevziať záväzok z úveru ani záruku za úver obchodnej spoločnosti vo svojej zakladateľskej pôsobnosti. V súčasnosti sú súčasťou rozpočtu verejnej správy rozpočty mestských dopravných podnikov. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto obchodné spoločnosti poskytujú služby občanom obcí, miest a krajov v rámci originálnych kompetencií samospráv, prípadné zamietnutie ich žiadostí o úver by mohlo byť vyhodnotené ako neprimeraný zásah zo strany štátu do plnenia týchto úloh. Navrhuje sa preto písomný súhlas ministerstva financií s prijatím úveru obchodnou spoločnosťou v zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku nahradiť písomným oznámením, v ktorom táto obchodná spoločnosť ministerstvu financií v lehote do 30 dní oznámi uzavretie zmluvy o úvere alebo zmluvy o pôžičke v sume presahujúcej 1 000 000 eur.

K bodu 12 (§ 22 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 9.

6

K bodu 13 (§ 28 ods. 2)

Navrhuje sa vypustiť povinnosť príspevkovej organizácie rozpočtovať a sledovať príjmy a výdavky z podnikateľskej činnosti na samostatnom účte. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že príspevková organizácia, na rozdiel od rozpočtovej organizácie, sústreďuje príjmy na bežnom účte, z ktorého realizuje aj svoje výdavky, pričom samostatný účet podnikateľskej činnosti má tiež charakter bežného účtu. Vzhľadom na uvedené sa vedenie ďalšieho bežného účtu len pre podnikateľskú činnosť javí ako neopodstatnené a zbytočne sa tým zvyšuje počet samostatných účtov. V súlade s navrhovanou právnou úpravou bude teda príspevková organizácia rozpočtovať príjmy a výdavky z podnikateľskej činnosti na svojom bežnom účte, na ktorom sústreďuje aj iné svoje príjmy a z ktorého realizuje iné výdavky, napríklad príspevok zriaďovateľa, z ktorého realizuje výdavky pod kódom zdroja 111. Príspevková organizácia bude však povinná príjmy a výdavky z podnikateľskej činnosti osobitne sledovať v analytickej evidencii.

K bodu 14 (§ 32)

Zákonom č. 294/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol od 1. januára zrušený Úrad vládneho auditu. V nadväznosti na túto novelu sa vypúšťa druhá veta v § 32.

K bodu 15 (Príloha)

Navrhuje sa doplniť zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe zákona o Smernicu Rady (EÚ) 2024/1265, ktorou sa mení smernica 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov, ktorá už bola transponovaná.

K čl. II

Vzhľadom na potrebnú legisvakanciu sa navrhuje účinnosť zákona 1. januára 2027.

V Bratislave dňa 6. mája 2026

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický v. r.

minister financií Slovenskej republiky