D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Návrh zákona o Rodinašekoch – kompenzácii daňového bonusu na dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richard Vašečka. Návrh zákona bol vypracovaný v nadväznosti na legislatívne zmeny v oblasti daňového bonusu na nezaopatrené dieťa, ktoré nadobudli účinnosť od 1. januára 2025 v rámci konsolidačných opatrení verejných financií. Uvedenými zmenami došlo k významnému zníženiu maximálnej výšky daňového bonusu a k sprísneniu podmienok jeho uplatnenia, čo malo za následok pokles disponibilného príjmu rodín s nezaopatrenými deťmi.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť vhodný a primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie cielenej kompenzačnej pomoci oprávneným osobám, ktorým bol v dôsledku uvedených legislatívnych zmien daňový bonus na nezaopatrené dieťa znížený alebo úplne odobratý, a to za zdaňovacie obdobia rokov 2025 až 2027. Kompenzácia sa poskytuje formou preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa, ktorý predstavuje štátnu finančnú dávku kompenzačného charakteru poskytovanú oprávneným osobám na nezaopatrené dieťa.
Návrh zákona upravuje podmienky pre vznik a zánik práva na preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa, právne vzťahy pri poskytovaní preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa, pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa a podmienky poskytovania údajov potrebných na posúdenie nároku na preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa.
Preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa nenahrádza prídavok na dieťa ani rodičovský príspevok. Naopak, predstavuje samostatný kompenzačný nástroj funkčne previazaný s daňovým bonusom prostredníctvom referenčného mechanizmu výpočtu. Preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa sa nepovažuje ani za príjem podľa osobitných predpisov a nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu.
Návrh zákona predpokladá osobitný mechanizmus financovania, ktorý je vybudovaný na princípe viazaných príjmov štátneho rozpočtu. Zdrojom financovania bude najmä výnos z osobitnej dane z mimoriadnych ziskov, ktorá sa zavádza ako dočasný nástroj zdanenia nadmerných ziskov právnických osôb pôsobiacich vo vybraných odvetviach. Daň z mimoriadnych ziskov sa bude vzťahovať na daňovníkov dane z príjmov právnických osôb dosahujúcich rozhodné príjmy z činností v oblasti ťažby uhlia, ropy a zemného plynu, výroby koksu a rafinovaných ropných produktov, výroby a rozvodu elektrickej energie, výroby a rozvodu plynu, veľkoobchodu s palivami, potrubnej dopravy plynu a ropy, ako aj finančných služieb vrátane bánk, s výnimkou činnosti centrálnej banky, a to za predpokladu dosiahnutia zákonom ustanovenej výšky rozhodných príjmov. Sadzba dane z mimoriadnych ziskov sa navrhuje vo výške 50 % percent z osobitného základu dane z mimoriadnych ziskov. Daň z mimoriadnych ziskov sa uplatňuje na dočasné obdobie rokov 2026 až 2028. Výnos z dane z mimoriadnych ziskov bude predstavovať viazaný príjem štátneho rozpočtu účelovo určený na financovanie preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať ani pozitívny ani negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže výdavky na poskytovanie preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa budú v plnom rozsahu kryté účelovo viazaným výnosom z dane z mimoriadnych ziskov. Návrh zákona bude
mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, a to v dôsledku zavedenia dane z mimoriadnych ziskov, ktorá predstavuje dodatočnú daňovú záťaž pre dotknuté právnické osoby pôsobiace vo vybraných odvetviach. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva prostredníctvom čiastočnej kompenzácie poklesu disponibilného príjmu rodín s nezaopatrenými deťmi, pozitívny vplyv na znižovanie rizika sociálnej exklúzie ohrozených skupín obyvateľstva a neutrálny vplyv na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť.
Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keďže bude zmierňovať negatívne dôsledky konsolidačných opatrení na finančnú situáciu rodín s nezaopatrenými deťmi. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana, keďže poskytovanie preplatku sa bude zabezpečovať bez potreby osobitnej žiadosti oprávnenej osoby.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B.Osobitná časť
K Čl. I
K § 1
Ide o úvodné vymedzenie predmetu zákona. Upravuje sa preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa a právne vzťahy pri jeho poskytovaní, pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa a podmienky poskytovania údajov potrebných na posúdenie nároku na preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa.
Používa sa pojem „preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa“ v záujme presného odlíšenia od štandardného daňového bonusu podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a to s cieľom predchádzania možnej zámene pri použití pojmu „preplatok daňového bonusu“.
K § 2
Definujú sa základné pojmy úzko súvisiace s poskytovaním preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa. Predovšetkým sú to pojmy preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa a oprávnená osoba, od ktorých sa odvíja právo na poskytovanie preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa.
Ďalej sa definujú pojmy ako nezaopatrené dieťa, rozhodujúce obdobie, referenčná suma daňového bonusu, skutočne vyplatený daňový bonus a výška preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa.
K § 3
Podrobnosti o veciach, ktoré zákon neupravuje, ustanoví ministerstvo vyhláškou. Splnomocňovacie ustanovenie umožňuje pružnú reakciu na aplikačnú prax bez potreby novelizácie zákona.
K § 4
Navrhujú sa základné podmienky na vznik práva na preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa. Právo na preplatok je podmienené trvalým pobytom oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky a skutočnosťou, že si v rozhodujúcom období uplatňovala daňový bonus aspoň na jedno nezaopatrené dieťa. Podmienka trvalého pobytu zabezpečuje väzbu kompenzačného mechanizmu na osoby s trvalým vzťahom k Slovenskej republike. Podmienka uplatňovania daňového bonusu zachováva zásluhový princíp, keďže kompenzácia sa viaže na ekonomicky aktívnych rodičov, ktorí si daňový bonus reálne uplatňovali. Na deti narodené po 31. decembri 2024 si rodičia uplatňujú daňový bonus v období od 1. januára 2025, a preto sa na ne kompenzácia vzťahuje za predpokladu splnenia ostatných podmienok.
Rozhodujúcou podmienkou vzniku práva na preplatok je existencia kladného rozdielu medzi referenčnou sumou daňového bonusu a skutočne vyplateným daňovým bonusom, pričom tento rozdiel musí byť priamym dôsledkom legislatívnych zmien účinných od 1. januára 2025. Týmto sa zabezpečuje, že kompenzácia sa poskytne výlučne tým oprávneným osobám, ktorým bola podpora znížená alebo odobratá v dôsledku konsolidačných opatrení, a nie z iných dôvodov.
Splnenie podmienok sa posudzuje a prehodnocuje automatizovaným spôsobom na základe údajov evidovaných v informačných systémoch. Tento postup zabraňuje zbytočnej administratívnej záťaži oprávnených osôb a zároveň minimalizuje riziko duplicitných výplat.
V záujme predídenia duplicitného poskytovania preplatku na to isté nezaopatrené dieťa sa ustanovuje pravidlo, podľa ktorého si preplatok môže uplatniť len jedna oprávnená osoba. Ak si preplatok uplatní viacero osôb súčasne, prednosť má osoba, s ktorou nezaopatrené dieťa žije v spoločnej domácnosti. Pre prípad, že sa oprávnené osoby nedohodnú, ustanovuje sa poradie, v ktorom sa preplatok prizná. Zároveň sa umožňuje pomerné uplatnenie preplatku v prípade, ak oprávnená osoba vyživuje nezaopatrené dieťa len časť zdaňovacieho obdobia.
Negatívnym vymedzením sa vylučuje vznik práva na preplatok v prípadoch, keď zníženie alebo zánik nároku na daňový bonus nie je dôsledkom konsolidačných legislatívnych zmien, ale vyplýva z iných skutočností na strane oprávnenej osoby alebo nezaopatreného dieťaťa. Tým sa zabezpečuje adresnosť kompenzačného mechanizmu a zamedzuje sa jeho zneužitiu v situáciách, keď k poklesu daňového bonusu došlo z dôvodov nesúvisiacich s konsolidáciou verejných financií.
K § 5
Vymedzujú sa dôvody zániku práva na preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa. Právo na preplatok zaniká v prípadoch, keď odpadne skutočnosť, na ktorej je nárok založený, najmä smrťou nezaopatreného dieťaťa, zánikom jeho statusu nezaopatreného dieťaťa podľa osobitného predpisu alebo nesplnením podmienok na strane oprávnenej osoby. Návrh zákona zároveň upravuje situáciu, keď sa dodatočne preukáže, že podmienky na vznik práva na preplatok neboli splnené ani ku dňu jeho vzniku; v takom prípade sa právo považuje za zaniknuté od počiatku.
Oprávnenej osobe sa ukladá povinnosť písomne oznámiť finančnej správe každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre trvanie práva na preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa. Lehota na splnenie tejto povinnosti je tridsať dní odo dňa, keď zmena nastala. Ustanovenie sleduje cieľ zabezpečiť aktuálnosť údajov potrebných na správne poskytovanie preplatku a predchádzať neoprávneným výplatám.
Preplatok vyplatený za obdobie, na ktoré právo zaniklo, sa považuje za neoprávnene prijatú platbu a oprávnená osoba je povinná ju vrátiť. Povinnosť vrátenia vzniká dňom doručenia výzvy finančnej správy, čím sa zabezpečuje, že oprávnená osoba má vedomosť o existencii pohľadávky štátu a primeranú možnosť na jej splnenie.
K § 6
Výška preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa sa odvodzuje od kladného rozdielu medzi referenčnou sumou daňového bonusu a sumou skutočne vyplateného daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie na jedno nezaopatrené dieťa. Týmto sa zabezpečuje, že kompenzácia zodpovedá skutočnej strate, ktorú oprávnená osoba utrpela v dôsledku legislatívnych zmien.
Mesačná suma preplatku sa diferencuje podľa veku nezaopatreného dieťaťa, čím sa zohľadňuje rozdielna výška daňového bonusu, na ktorú by oprávnenej osobe vznikol nárok podľa právnej úpravy účinnej pred konsolidačnými opatreniami. Rozlišujú sa tri vekové kategórie nezaopatreného dieťaťa a ku každej sa priraďuje pevná mesačná suma preplatku, ktorá predstavuje typický rozdiel medzi referenčnou sumou daňového bonusu a skutočne vyplateným daňovým bonusom podľa odseku 1 pre danú vekovú kategóriu. Stanovenie pevných súm zjednodušuje výpočet a zvyšuje predvídateľnosť kompenzácie pre oprávnené osoby.
Zároveň sa rieši situácia, keď oprávnená osoba spĺňala podmienky nároku len po určitú časť zdaňovacieho obdobia. V takom prípade sa výška preplatku vypočíta pomerne za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli podmienky splnené. Pomerný výpočet zabezpečuje spravodlivé poskytovanie kompenzácie zodpovedajúce skutočnému obdobiu, počas ktorého oprávnenej osobe vznikla ujma.
K § 7
Navrhuje sa forma poskytovania preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa. Preplatok sa poskytuje mesačne prostredníctvom zamestnávateľa oprávnenej osoby formou zápočtu voči preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, a to obdobným spôsobom, akým sa uplatňuje daňový bonus podľa osobitného predpisu. V prípade oprávnenej osoby, ktorá nemá zamestnávateľa, sa preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa poskytuje v rámci ročného zúčtovania dane alebo na základe daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 7 ods. 5.
Preplatok sa poskytuje bez potreby osobitnej žiadosti oprávnenej osoby, a to na základe údajov dostupných v informačných systémoch. Týmto sa odbremení oprávnená osoba od administratívnej záťaže a zároveň sa zabezpečí efektívne a rýchle poskytovanie kompenzácie.
Súčasťou navrhovanej úpravy je aj ročné zúčtovanie preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa, ktoré sa vykoná v rámci ročného zúčtovania dane alebo na základe daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie. Týmto sa zabezpečuje správne vysporiadanie nároku oprávnenej osoby za celé zdaňovacie obdobie.
K § 8
Finančnej správe sa ukladá oznamovacia povinnosť voči oprávnenej osobe a jej zamestnávateľovi. Oznámenie o vzniku práva na preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa sa doručuje elektronicky, čím sa zabezpečuje rýchlosť a hospodárnosť procesu. Súčasné upovedomenie zamestnávateľa umožňuje bezodkladné začatie poskytovania preplatku prostredníctvom zápočtu voči preddavku na daň.
K § 9
Oprávnená osoba má právo podať námietku v prípade, ak jej preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa nebol poskytnutý, bol poskytnutý v nesprávnej výške alebo nebol poskytnutý včas. Podmienkou prípustnosti námietky je predchádzajúca žiadosť o informáciu podľa § 12 ods. 1, čím sa zabezpečuje, že oprávnená osoba disponuje potrebnými informáciami ešte pred podaním námietky. Námietka musí obsahovať zákonom ustanovené náležitosti, najmä identifikáciu oprávnenej osoby a nezaopatreného dieťaťa, identifikáciu namietaných skutočností a dôkazy preukazujúce tvrdenia oprávnenej osoby.
Námietka sa podáva písomne prostredníctvom formulára zverejneného finančnou správou na jej webovom sídle, a to elektronicky alebo v listinnej podobe.
Lehota na vybavenie námietky je 30 dní s možnosťou jej predĺženia o ďalších 30 dní v prípade, ak je nevyhnutná súčinnosť iného orgánu verejnej moci alebo tretej osoby.
Ak finančná správa zistí opodstatnenosť námietky, je povinná vykonať nápravu v lehote 30 dní, a to najmä poskytnutím preplatku, doplatením rozdielu alebo iným úkonom potrebným na nápravu.
K § 10
Orgánmi štátnej správy pre poskytovanie preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa sú ministerstvo, finančná správa a sociálna poisťovňa.
Vymedzuje sa koordinačná úloha ministerstva a jeho povinnosť spolupráce s finančnou správou a sociálnou poisťovňou pri plnení úloh podľa tohto zákona.
Pôsobnosť finančnej správy zahŕňa najmä automatizované spracúvanie údajov, doručovanie oznámení, upovedomovanie zamestnávateľov, poskytovanie informácií oprávneným osobám a vydávanie záväzných metodických usmernení.
Sociálna poisťovňa je povinná poskytovať ministerstvu a finančnej správe súčinnosť, najmä poskytovaním údajov potrebných na účely tohto zákona.
K § 11
Vymedzujú sa povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa, ktoré zahŕňajú najmä jeho osobitné vykazovanie na výplatnej páske, zápočet voči preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poskytovanie súčinnosti finančnej správe a ukončenie vyplácania preplatku na základe oznámenia finančnej správy.
Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť zápočtu, zodpovedá oprávnenej osobe za sumu, ktorú v jej prospech nezapočítal.
K § 12
Na žiadosť oprávnenej osoby finančná správa poskytuje informácie o výške preplatku, zdaňovacom období, za ktoré sa preplatok priznáva, ako aj o dôvode nezaradenia fyzickej osoby medzi oprávnené osoby.
Ustanovuje sa povinnosť štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a iných právnických osôb poskytovať finančnej správe a ministerstvu na ich žiadosť informácie a údaje potrebné na výkon pôsobnosti podľa tohto zákona.
K § 13
Pre poskytovanie preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa je nevyhnutná súčinnosť subjektov, ktoré disponujú relevantnými sociálno-ekonomickými údajmi o fyzických osobách. Z tohto dôvodu sa ukladá povinnosť štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, iným orgánom verejnej moci a iným právnickým osobám poskytovať ministerstvu a finančnej správe potrebné údaje, a to bezodplatne, automatizovane alebo na žiadosť.
Údaje sa čerpajú z registra fyzických osôb, informačného systému finančnej správy a informačného systému sociálnej poisťovne, čím sa využívajú existujúce dátové zdroje bez potreby budovania novej evidencie.
Rozsah poskytovaných údajov je vymedzený taxatívne pre jednotlivé informačné systémy, pričom ministerstvu a finančnej správe sa umožňuje získať aj ďalšie údaje, ak sú v súlade s účelom spracúvania a sú potrebné na účel poskytovania preplatku.
Ministerstvo a finančná správa sú povinné prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu spracúvaných osobných údajov, čím sa zabezpečuje súlad s požiadavkami ochrany osobných údajov podľa osobitných predpisov.
K § 14
Na postupy podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecná úprava správneho konania ani osobitné predpisy na úseku ochrany spotrebiteľa. Dôvodom je osobitná povaha kompenzačného mechanizmu, ktorý nevyžaduje vedenie správneho konania a vydávanie individuálnych správnych rozhodnutí. Na konanie podľa tohto zákona sa primerane vzťahujú ustanovenia daňového poriadku, a to vzhľadom na
funkčnú previazanosť preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa s existujúcimi mechanizmami správy daní.
Preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa sa na účely osobitných predpisov nepovažuje za príjem oprávnenej osoby, a to ani pri posudzovaní nároku na dávky, príspevky alebo iné peňažné plnenia poskytované zo systémov sociálneho poistenia, sociálnej pomoci alebo iných systémov verejného financovania. Cieľom je zabrániť tomu, aby poskytnutá kompenzácia viedla k zníženiu alebo zániku nároku oprávnenej osoby na iné formy štátnej podpory.
Preplatok a pohľadávka z práva na preplatok nepodliehajú výkonu rozhodnutia ani exekúcii, čím sa zabezpečuje, že kompenzácia splní svoj účel. Preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa sa oslobodzuje od dane z príjmov, čo je odôvodnené jeho kompenzačnou povahou. Finančná správa je povinná vydať a na svojom webovom sídle zverejniť metodické usmernenie k postupom podľa tohto zákona, ktoré má zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu zákona zo strany zamestnávateľov a daňových úradov.
V splnomocňovacom ustanovení sa vymedzuje oprávnenie vlády Slovenskej republiky nariadením ustanoviť maximálnu ročnú výšku preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa na jedno nezaopatrené dieťa, a to s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu. Uvedené ustanovenie plní funkciu fiškálnej poistky pre prípad, že by celkový objem kompenzačných nárokov prevýšil dostupné zdroje financovania.
K § 15 (Prechodné ustanovenia)
V rámci prechodných ustanovení sa upravuje spätné poskytovanie preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa za zdaňovacie obdobie roka 2025. Oprávnenej osobe, ktorá v príslušných kalendárnych mesiacoch tohto zdaňovacieho obdobia spĺňala týmto zákonom ustanovené podmienky, sa preplatok prizná za každý takýto mesiac počnúc januárom 2025. Samotná výplata sa realizuje mesačne odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Obdobný režim sa uplatňuje aj za zdaňovacie obdobie roku 2026, kedy sa preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa rovnako poskytuje spätne za každý kalendárny mesiac, v ktorom oprávnená osoba spĺňala týmto zákonom ustanovené podmienky. Výplata preplatku za toto zdaňovacie obdobie sa realizuje mesačne odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Spätné poskytovanie preplatku za zdaňovacie obdobia rokov 2025 a 2026 je odôvodnené tým, že zákon nadobúda účinnosť až 1. januára 2027, zatiaľ čo kompenzačný nárok sa viaže na legislatívne zmeny, ktoré nadobudli účinnosť už od 1. januára 2025. Retroaktívna výplata je v danom prípade vecne nevyhnutná a z hľadiska ústavnej konformity prípustná, keďže smeruje výlučne v prospech dotknutých osôb a kompenzuje ujmu, ktorá im vznikla bez ich pričinenia v dôsledku konsolidačných opatrení.
K Čl. II
Novelizáciou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa vytvárajú legislatívne predpoklady na poskytovanie preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa prostredníctvom existujúceho mechanizmu uplatňovania daňového bonusu u zamestnávateľa a zároveň sa zavádza osobitná daň z mimoriadnych ziskov ako zdroj financovania kompenzačného mechanizmu.
Keďže preplatok na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa sa podľa tohto zákona poskytuje obdobným spôsobom ako daňový bonus, je nevyhnutné, aby sa príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov rozšírili tak, aby zahŕňali aj tento nový kompenzačný nástroj. Bez vykonania navrhovaných zmien by nebolo možné administratívne obsluhovať poskytovanie preplatku na kompenzáciu daňového
bonusu na dieťa prostredníctvom existujúcej infraštruktúry daňových zápočtov a ročného zúčtovania dane, čo by si vyžiadalo budovanie osobitného systému.
Súčasťou novelizácie zákona o dani z príjmov je zavedenie dane z mimoriadnych ziskov ako dočasného nástroja osobitného zdanenia nadmerných ziskov vybraných právnických osôb v odvetviach, v ktorých dochádza k dosahovaniu ziskov výrazne presahujúcich historicky obvyklú úroveň ziskovosti. Povinnosť platiť túto daň sa viaže na daňovníkov dane z príjmov právnických osôb, ktorí v zdaňovacom období aspoň čiastočne spadajúcom do obdobia uplatnenia tejto dane dosahujú rozhodné príjmy z vymedzených činností vo výške najmenej 2 000 000 eur.
Dotknuté odvetvia zahŕňajú predovšetkým ťažobný priemysel, výrobu a distribúciu energií, obchod s palivami, potrubný transport plynu a ropy a finančné služby s výnimkou poistenia a dôchodkového zabezpečenia a s výnimkou činnosti centrálnej banky. Výber týchto odvetví odráža skutočnosť, že práve v nich sa v posledných rokoch prejavili najvýraznejšie tendencie k dosahovaniu nadmerných ziskov.
Pre subjekty mimo bankového sektora sa popri splnení prahovej hodnoty rozhodných príjmov vyžaduje aj ďalšia kvalifikačná podmienka – buď príslušnosť k skupine podnikov s mimoriadnymi ziskami, alebo dosiahnutie rozhodných príjmov vo výške najmenej 80 000 000 eur za prvé účtovné obdobie skončené od 1. januára 2026. Skupina podnikov s mimoriadnymi ziskami sa vymedzuje ako skupina, v rámci ktorej úhrn rozhodných príjmov všetkých jej členov (bez bánk) za uvedené obdobie dosiahol najmenej 80 000 000 eur. Pre banky sa uplatňuje vyššia prahová hodnota 200 000 000 eur, čo zohľadňuje odlišnú štruktúru a objem príjmov bankového sektora.
Osobitne sa upravuje aj postavenie daňovníkov, u ktorých príjmy z energetických činností tvoria najmenej 25 % ich ročného čistého obratu, a to bez ohľadu na splnenie ostatných kvalifikačných podmienok – tým sa zabezpečuje, že dani podliehajú aj subjekty s podnikateľskou činnosťou prevažne sústredenou v energetickom sektore. Rozhodné príjmy sa určujú z tuzemských zdrojov, pričom sa z nich vylučujú vnútroskupinové dodávky elektriny alebo plynu na vlastnú spotrebu, aby sa predišlo umelému navyšovaniu príjmov v dôsledku interných transakcií.
Spôsob ich výpočtu sa líši podľa povahy daňovníka – u nebankových subjektov sa vychádza z ročného čistého obratu z rozhodných činností, u bánk z ročných čistých úrokových výnosov. V prípade rozdelenia daňovníka spĺňajúceho podmienku výšky rozhodných príjmov sa táto podmienka považuje za splnenú aj u jeho právnych nástupcov, čím sa zamedzuje obchádzaniu daňovej povinnosti prostredníctvom korporátnych reštrukturalizácií.
Základ dane z mimoriadnych ziskov je koncipovaný tak, aby zdaneniu podliehal výlučne nadmerný zisk presahujúci historicky obvyklú úroveň ziskovosti. Konštruuje sa ako kladný rozdiel medzi základom dane z rozhodných činností za príslušné obdobie a referenčným základom dane, ktorý vychádza z priemernej ziskovosti za roky 2022 až 2025 zvýšenej o 20 %. Ak daňovník vykonával rozhodné činnosti menej ako 2 účtovné obdobia počas referenčného obdobia, referenčný základ dane je nula, čo znamená, že celý základ dane z rozhodných činností sa považuje za nadmerný zisk. Sadzba dane sa ustanovuje vo výške 50 %, čo zodpovedá miere zdanenia uplatňovanej v porovnateľných mechanizmoch v iných členských štátoch.
Na túto daň nie je možné uplatniť žiadnu zľavu a nezohľadňuje sa ani pri zamedzení dvojitého zdanenia metódou zápočtu, čím sa zabezpečuje, že jej výnos nemôže byť znížený prostredníctvom iných daňových nástrojov. Ide o samostatnú daň z príjmov právnických osôb, ktorej výnos nie je príjmom rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Správu dane vykonáva finančná správa a daňové priznanie k nej sa podáva spoločne s daňovým priznaním k dani z príjmov právnických osôb, čím sa minimalizuje administratívna záťaž. Na správu dane sa subsidiárne použijú ustanovenia daňového poriadku.
Daň z mimoriadnych ziskov sa uplatňuje ako dočasné 3-ročné opatrenie na obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2028. Keďže zákon nadobúda účinnosť až 1. januára 2027, daňovník uvedie daň za zdaňovacie obdobie skončené pred týmto dátumom v daňovom priznaní podávanom po nadobudnutí účinnosti zákona. Splnenie kvalifikačných podmienok sa posudzuje na základe rozhodných príjmov za prvé účtovné obdobie skončené od 1. januára 2026.
Výnos z tejto dane je účelovo viazaný na financovanie preplatku na kompenzáciu daňového bonusu na dieťa, čím sa vytvára priame a transparentné prepojenie medzi zdanením nadmerných ziskov a kompenzáciou negatívnych dôsledkov konsolidačných opatrení na rodiny s nezaopatrenými deťmi. Príjmy zahrnuté do osobitného základu dane z mimoriadnych ziskov sa nezahŕňajú do všeobecného základu dane z príjmov právnických osôb, čím sa zamedzuje ich dvojitému zdaneniu a zabezpečuje sa jednoznačné oddelenie oboch režimov.
K Čl. III (Účinnosť)
Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. januára 2027.