Odôvodnenie
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej situácii Bahájskeho spoločenstva v Iráne (ďalej návrh uznesenia) na rokovanie Národnej rady SR predkladajú poslanec Ondrej Prostredník a poslankyne Lucia Plaváková, Zuzana Števulová, Beáta Jurík a Zora Jaurová.
Medzinárodné spoločenstvo je v posledných mesiacoch svedkom rastúceho počtu porušení ľudských práv v Iráne. Popri porušovaní práva na slobodu prejavu a zhromažďovania ide aj o porušovanie náboženskej slobody. Jednou z komunít, ktoré čelia systematickému porušovaniu náboženskej slobody je aj Bahájske spoločenstvo v Iráne. Veriaci tohto spoločenstva žijú aj na Slovensku a Bahájske spoločenstvo je podľa zákona č. 308/1991 Z.z. o slobode náboženskej viery registrovanou náboženskou spoločnosťou. Veriaci Bahájskeho spoločenstva sa zasadzujú za mierové spolužitie národov, aktívne prispievajú k medzináboženskému dialógu a podporujú vzdelávanie.
V Iráne čelia veriaci Bahájskeho spoločenstva porušovaniu ich náboženskej slobody od roku 1979, keď sa v dôsledku islamskej revolúcie zmenilo demokratické usporiadanie Iránu na teokratický štát. Neskôr, v roku 1991 Irán prijal tzv. “Memorandum o bahájskej otázke”. Ide o utajovaný dokument, ktorý vypracovala Iránska najvyššia revolučná kultúrna rada (ISRCC). Obsah memoranda sa stal svetovej verejnosti známy na základe správy osobitného predstaviteľa OSN Reynalda Galinda Pohla v roku 1993.
Dokument napríklad hovorí, že cieľom vlády je udržať členov a členky Bahájskeho spoločenstva v negramotnosti a nevzdelanosti, aby žili len na úrovni životného minima a neustále sa obávali, že aj ten najmenší priestupok im prinesie hrozbu väzenia alebo niečoho horšieho. Zvlášť nebezpečným je ustanovenie memoranda, podľa ktorého vláda vypracovať plán na konfrontáciu a zničenie kultúrnych koreňov Bahájov aj mimo Iránu.
Európsky parlament prijal v novembri 2025 (pomerom hlasov 549 ku 7 pri 31 zdržaných hlasoch, pričom poslanci a poslankyne EP zo Slovenska za koalíciu a Republiku sa zdržali, poslanci za opozíciu hlasovali za) uznesenie o eskalujúcom prenasledovaní Bahájov v Iráne. Návrh uznesenia predložili politické skupiny EPP, S&D, ECR, Renew a Green/EFA. Komunita Bahájov, ktorá v v Iráne podľa dostupných informácií 300 000 členov a členiek a nie je štátom uznaná, čelí systematickému prenasledovaniu zo strany na základe memoranda z roku 1991. Prenasledovanie podobu svojvoľných zatknutí, zmiznutí, konfiškácie majetku, odmietania prístupu k vzdelaniu a zamestnaniu, obmedzovania pohrebných práv a podnecovania k nenávisti zo strany štátom kontrolovaných médií.
Európsky parlament dôrazne odsúdil eskaláciu prenasledovania bahájskej komunity a systematické potláčanie všetkých náboženských a etnických menšín a žien. Vyzval Irán, aby okamžite ukončil akúkoľvek diskrimináciu, obťažovanie, zadržiavanie, konfiškáciu majetku a porušovanie základných práv. Vyjadril hlboké znepokojenie nad zameriavaním sa na bahájske
ženy, ktoré čelia náboženskému a rodovo podmienenému prenasledovaniu a tvoria dve tretiny uväznených bahájov.
Európsky parlament tiež vyzval členské štáty, aby otvorili otázku závažného porušovania ľudských práv v Iráne a uvalili sankcie na iránskych úradníkov, ktorí prispievajú k prenasledovaniu Bahájov. Vyzval tiež Európsku radu, aby označila Islamskú revolučnú gardu za teroristickú organizáciu a rozšírila sankcie na všetkých jej členov a osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv.
Keďže Slovenská republika je súčasťou európskeho a medzinárodného spoločenstva, je dôležité, aby jej ústavné orgány neodvracali zrak od porušovania základných práv a slobôd, ku
ktorému dochádza aj za jej hranicami. Členovia a členky Bahájskeho spoločenstva aj
obyvateľmi Slovenskej republiky, mnohí tu žijú celé desaťročia. V prípade porušovania náboženskej slobody členov a členiek Bahájskeho spoločenstva v Iráne je významným faktorom aj to, že Slovenská republika uznáva náboženskú slobodu Bahájov na svojom území, čo vytvára pozitívny predpoklad na to, aby sa Slovensko zaujímalo o postavenie a práva Bahájov inde vo svete.