tiež zavedenie daňovej licencie, zvýšenie spotrebných daní na tabak a lieh, ako aj dočasné predĺženie odvodu zo zisku Vodohospodárskej výstavby.
•Druhý konsolidačný balíček bol v objeme 1,6 % HDP. Konsolidáciu v objeme 1,1 % HDP zabezpečili 3 príjmové opatrenia: zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 % na 23 %, zavedenie transakčnej dane a úpravy dane z príjmov veľkých právnických osôb, kde sa zvýšila sadzba na 24 %. Zvyšné príjmové opatrenia za 0,3 % HDP pozostávajú zo zvýšenia spotrebných daní z tabaku a výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami, daňou z liehu, zavedenia spotrebnej dane zo sladených nápojov, ako aj úpravami cien diaľničných známok a mýta. Na výdavkovej strane sa opatrenia za celkovo 0,3 % HDP týkali najmä reformy rodičovského dôchodku - možnosť asignácie dane rodičom a reformy daňového bonusu na dieťa
•Opatrenia tretieho konsolidačného balíčka sú v objeme za 1,6 % HDP. Parametrické úpravy na príjmovej strane za 1,0 % HDP sa zamerali na zvýšenie odvodového zaťaženia, zvýšenie progresivity zdanenia, kroky zamerané na boj s daňovými únikmi a optimalizáciou daní3 a odvodov, ako aj zvýšenie zdanenia negatívnych externalít. Príjmy majú rásť aj v dôsledku zníženia počtu dní pracovného pokoja, ako aj zrušeného zákazu predaja počas štátnych sviatkov. Na výdavkovej strane má priniesť najväčšiu úsporu tlmenie výdavkov jednotlivých ministerstiev, ich podriadených organizácií, ako aj samospráv v objeme 0,5 % HDP. Ostatné úpravy na výdavkovej strane za 0,1 % HDP sú v oblasti dôchodkov a vybraných sociálnych dávok. Prijaté konsolidačné opatrenia súčasne kryli vplyvy iných deficitných opatrení prijatých v posledných rokoch, ktoré zhoršujú hospodárenie. Tieto opatrenia predstavovali v roku 2024 oproti predošlému roku približne 0,4 % HDP4. Najväčšie dodatočné náklady prinieslo dofinancovanie zdravotníckeho sektora z navýšených zamestnávateľských odvodov o 1 p. b. Výdavky rástli aj v súvislosti s novým ministerstvom cestovného ruchu a športu, ako aj opatreniami na zlepšenie podmienok odmeňovania ozbrojených zložiek a finančnej správy. K vyšším výdavkom prispel aj plný 13. dôchodok. K ďalším opatreniam s vplyvom v roku 2025 patria navýšenie platov pedagogických zamestnancov (s vplyvom najmä v roku 2026), navýšenie normatívov financovania materských škôl, ktorých financovanie prešlo pod ústrednú štátnu správu. Zvýšili sa aj osobné príplatky zamestnancov súdov a vojakov. V roku 2026 prináša zásadné zmeny a vyššie výdavky reforma sociálnych služieb, ktorej vplyvy sa však prejavia postupne5. Výdavky rástli aj z dôvodu opatrení prijatých ešte pred súčasným volebným obdobím, ako sú predčasné dôchodky s možnosťou odchodu do dôchodku už po 40 odpracovaných rokoch, prijatie školského zákona, postupné zvyšovanie výdavkov na vedu a výskum alebo zavedenie výkonnostných zmlúv pre verejné vysoké školy.
Poklesu deficitu bránili od roku 2023 aj ďalšie faktory, sčasti mimo priameho dosahu vlády. Pozitívny vplyv konsolidačných opatrení bol výrazne tlmený zhoršujúcim sa makroekonomickým prostredím. Od roku 2025 negatívne vplývalo zavedenie ciel zo strany americkej administratívy, ktoré výrazne znížilo makroekonomické základne ako je spotreba domácností či zamestnanosť. Navyše dochádza k slabšiemu výberu daní než by zodpovedalo vývoju príslušných makroekonomických základní, a to najmä pri dani z pridanej hodnoty6. Výrazne narástli tiež výdavky na dôchodky mimo vplyvu opatrení vlády, čo bolo spôsobené inflačným šokom a nadmerným odchodom ľudí do predčasného dôchodku. Z dôvodu nastavenia mechanizmu prvej valorizácie dôchodkov sa ľuďom v preddôchodkovom veku
3 Ide o opatrenia: polovičný odpočet DPH na podnikové autá, daňová amnestia na nezaplatené dane z minulosti, zákon proti vynúteným živnostiam a zavedenie platenia odvodov z pracovných odmien aj počas PN a materskej.4 Oproti roku 2023 ide o navýšenie iba o 0,4 % HDP, keďže na konci roka 2023 boli vyplatené dodatočné dôchodcovské dávky v objeme 0,3 % HDP. Celkové opatrenia súčasnej vlády v roku 2024 sú v objeme 0,7 % HDP.
5 Príspevky na opatrovanie po novom bude dostávať priamo odkázaná osoba, a nie opatrovateľ, čo jej umožní flexibilnejšie financovať starostlivosť.
6 Časť zhoršenia efektívnosti výberu môžu spôsobovať aj opatrenia vlády, napríklad existencia veľkého objemu rôznych výnimiek voči základným sadzbám daní. Vo všeobecnosti však výber daní voči makroekonomickým základniam klesá najmä v čase nízkeho hospodárskeho rastu.
