DÔVODOVÁ SPRÁVAVšeobecná časť
Základným právnym aktom Európskej únie, ktorý upravujú ratingy ESG je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3005 z 27. novembra 2024 o transparentnosti a integrite činností týkajúcich sa environmentálnych ratingov, sociálnych ratingov a ratingov v oblasti správy a riadenia ratingov (ratingov ESG) a o zmene nariadení (EÚ) 2019/2088 a (EÚ) 2023/2859 (Ú. v. EÚ L, 2024/3005, 12.12.2024) (ďalej len „nariadenie o ratingoch ESG“).
Nariadenie o ratingoch ESG je súčasťou obnovenej stratégie Európskej komisie v oblasti udržateľného financovania, ktorá bola prijatá v júli 2021. Nariadenie o ratingoch ESG je súčasťou balíka opatrení týkajúcich sa udržateľného financovania, ktorý obsahuje opatrenia na využitie transformačnej sily finančných služieb a na presmerovanie súkromného kapitálu na udržateľné investície. Účelom tohto nariadenia o ratingoch ESG nie je harmonizovať metodiky na výpočet ratingov ESG, ale zvýšiť ich transparentnosť. Taktiež cieľom tohto nariadenia o ratingoch ESG je zjednodušiť využívanie potenciálu vnútorného trhu a únie kapitálových trhov a prispieť k prechodu na udržateľný a inkluzívny hospodársky a finančný systém v súlade s Európskou zelenou dohodou a cieľmi OSN v oblasti udržateľného financovania.
Predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) vyplýva z potreby implementácie nariadenia o ratingoch ESG s cieľom určenia orgánu na úrovni členského štátu, ktorý bude vykonávať jednotlivé úlohy a aktivity vyplývajúce z nariadenia o ratingoch ESG.
Dohľad nad poskytovateľmi ESG ratingov podľa nariadenia o ratingoch ESG vykonáva vo všeobecnosti orgán ESMA, ktorý je však oprávnený v určitých prípadoch definovaných v nariadení o ratingoch ESG žiadať príslušné orgány na úrovni členských štátov, aby vykonávali v jeho mene konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste.
Súčasťou návrhu sú aj legislatívne úpravy zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom odstrániť nedostatky transpozície čl. II Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2036 z 19. októbra 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s globálnymi systémovo významnými inštitúciami so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metódy nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022), ktorým sa upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu a tiež nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.