A.Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Umožnenie vnútorného funkčného členenia má za cieľ presnejšie a transparentnejšie zachytiť vnútorné usporiadanie prístavného územia podľa jeho reálnej funkcie a budúcich rozvojových potrieb. Takéto riešenie zároveň podporuje právnu istotu pri ďalšom rozhodovaní o využití, rozvoji a usporiadaní jednotlivých častí prístavu. Navrhované ustanovenie má zároveň vytvoriť primerane flexibilný regulačný rámec pre situácie, v ktorých je potrebné v rámci jedného verejného prístavu odlíšiť jadrové územia určené na kľúčové strategické prístavné činnosti od území, pri ktorých je opodstatnené uvažovať o odlišnom rozvojovom alebo komerčnom využití. Takéto odlíšenie má význam nielen z hľadiska prevádzkovej a investičnej racionality, ale aj z hľadiska systematického a vecného usporiadania prístavných území. Cieľom je umožniť, aby zákonné vymedzenie prístavného územia presnejšie zodpovedalo jeho skutočnej funkčnej štruktúre. Navrhovaná úprava zároveň prispeje k väčšej predvídateľnosti pri ďalších majetkových, investičných, plánovacích a rozvojových rozhodnutiach týkajúcich sa verejných prístavov. Výslovné zakotvenie možnosti vnútorného funkčného členenia umožní, aby sa už na úrovni vymedzenia alebo zmeny územia verejného prístavu transparentne identifikovali tie časti, ktoré majú zostať určené na zabezpečenie strategických prístavných funkcií, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou, a tie časti, pri ktorých možno pri zachovaní verejného záujmu uvažovať o inom funkčnom alebo ekonomickom režime.

K bodom 2 a 10 [§ 38 písm. p)]

Navrhovaná úprava § 5 ods. 14 v súvislosti s § 38 písm. p) smeruje k väčšej ekonomickej samostatnosti spoločnosti, kedy spoločnosť naďalej, tak ako doteraz, bude určovať výšku prístavných poplatkov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 4.

K bodom 4, 7, 8 a 10 [§ 38 písm. q) a r)]

Rušia sa tie ustanovenia, ktoré neumožňujú v dostatočnej miere reagovať na zmenené hospodárske, investičné a prevádzkové podmienky, v ktorých sa verejné prístavy Slovenskej republiky nachádzajú. V aplikačnej praxi sa ukazuje, že existujúca právna úprava v niektorých častiach neumožňuje primerane flexibilné rozhodovanie o ďalšom funkčnom smerovaní prístavných území, o usporiadaní majetkových vzťahov a o príprave rozvojových a modernizačných projektov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopnosti, prevádzkovej udržateľnosti a investičnej pripravenosti verejných prístavov do budúcnosti.

Vládny návrh zákona je postavený na tom, aby sa právne a ekonomické znaky verejných prístavov Slovenskej republiky posunuli smerom k trhovejšiemu a komerčne financovateľnému modelu. Účelom navrhovanej úpravy je snaha odstrániť taký právny režim, ktorý zo spoločnosti robí subjekt so silne netrhovým profilom, s výraznými obmedzeniami nakladania s majetkom, s obmedzenou schopnosťou komerčného financovania a s vyšším rizikom verejno-sektorovej klasifikácie.

Podľa súčasnej právnej úpravy je majetok spoločnosti síce mimoriadne silno chránený, zároveň je ale pre bankové a projektové financovanie právne takmer nepoužiteľný. Pri subjekte, ktorý má byť schopný investovať, refinancovať a vstupovať do transakčných štruktúr, nie je

rozhodujúce len to, či je majetok „nedotknuteľný“, ale aj to, či je ekonomicky použiteľný. Ochranný režim prioritného investičného majetku preto síce formálne chráni majetok, ale súčasne znižuje jeho schopnosť slúžiť ako základ rozvoja a financovania.

Treba tiež zdôrazniť, že predmetná úprava nepredstavuje rezignáciu na ochranu strategickej infraštruktúry. Predmetom zmeny nie je nekontrolované otvorenie majetku bez pravidiel, ale odstránenie paušálneho ochranného režimu, ktorý dnes pôsobí plošne a nerozlišuje medzi skutočným strategickým jadrom a ostatným majetkom. Ak má byť verejný záujem chránený racionálne, ochrana sa má viazať na to, čo je strategicky nevyhnutné, nie na všetko bez rozdielu. Práve opačný prístup vedie k tomu, že celý subjekt pôsobí netrhovo a fiškálne rizikovo.

Schopnosť spoločnosti plniť svoje funkcie nezávisí len od právnej ochrany majetku, ale aj od jej schopnosti financovať údržbu, rozvoj, modernizáciu a nové investície. Subjekt, ktorého majetok je síce chránený, ale nie je bankovateľný a nie je schopný niesť investičný rozvoj v trhovom režime, nie je funkčne silnejší, je naopak, viac závislý od štátu. Z hľadiska verejného záujmu je pritom dôležitejšie, aby boli verejné prístavy Slovenskej republiky prevádzkyschopné a investične udržateľné, než aby boli len pasívne „chránené“.

Dnešný koncesný režim podľa § 6 ods. 12 až 19 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je konštruovaný na logike, že spoločnosť prenecháva koncesionárovi užívanie prioritného investičného majetku, t. j. majetku, ktorého samotná kategória sa novelou ruší. Táto väzba je systémová. Ak sa vypustí prioritný investičný majetok, no ponechá sa koncesný blok vytvorený práve pre prioritný investičný majetok, výsledkom bude legislatívny nesúlad. Ak má byť spoločnosť schopná samostatne vstupovať do ekonomicky racionálnych zmluvných vzťahov a niesť komerčný rozvoj, nemôže byť súčasne postavená tak, že pri každom väčšom koncesnom modeli je potrebný zásah štátu. Takýto prvok posilňuje obraz spoločnosti ako subjektu, ktorý nekoná primárne ako podnikateľská entita, ale ako predĺžená ruka štátu. To je v rozpore so základným účelom vládneho návrhu zákona, ktorý má redukovať zákonné znaky, ktoré zo spoločnosti robia subjekt s nadštandardnou verejnou kontrolou a oslabujú jej trhový charakter.

K bodu 5

Precizuje sa doterajší predmet činnosti spoločnosti na účel eliminácie prípadných interpretačných nejasností v činnosti spoločnosti.

K bodu 6

Pre Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky sa ustanovuje časový rámec na vykonanie vládneho návrhu na zrušenie poznámky o obmedzení nakladania s majetkom spoločnosti do katastra nehnuteľností podľa § 39 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 4.

K bodom 11 a 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 10.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s bodmi 4 a 10.