Dopĺňa sa povinnosť vlastníka, správcu alebo nájomcu autobusovej stanice zverejňovať podmienky využívania priestorov vrátane cenníka a zasielať ich príslušnému vyššiemu územnému celku.
Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s rozšírením vecnej pôsobnosti zákona o dopytovú dopravu.
Jednoznačne sa určuje zodpovednosť za oznamovanie dopravných informácií cestujúcim. Spôsob oznamovania dopravných informácií cestujúcim je ustanovený vo vyhláške č. 269/2024 Z. z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o verejnej osobnej doprave.
V § 16a sa upravuje komplexná právna úprava náhradnej autobusovej dopravy. Upravujú sa podmienky jej zabezpečovania, schvaľovací proces pre cestovný poriadok a prevádzkovanie linky náhradnej dopravy, informačná povinnosť, kompetencie v oblasti označovania zastávok a vozidiel a poskytovanie priestoru na informovanie cestujúcich o náhradnej doprave. Cieľom je zabezpečiť právnu istotu a jednotnú aplikačnú prax pri plánovaných aj mimoriadnych obmedzeniach dopravných služieb.
Na spôsob informovania o náhradnej autobusovej doprave sa vzťahujú všeobecne platné ustanovenia určené vo vyhláške č. 269/2024 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o verejnej osobnej doprave. Vhodným spôsobom sa pri mimoriadnom obmedzení alebo zastavení dopravných služieb pripúšťa určitá miera nesúladu s ustanoveniami určenými vo vyhláške č. 269/2024 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o verejnej osobnej doprave v prospech včasnosti informovania cestujúcich (za prípustné sa napríklad považuje, že odchody náhradnej autobusovej dopravy pre železničnú dopravu sa do doby plnohodnotného nastavenia informačného systému a zobrazenia na elektronickej tabuli s odchodmi, cieľmi a nástupišťami, vyhlasujú prostredníctvom staničného rozhlasu, alebo že v čase do nasadenia plnohodnotnej náhradnej autobusovej dopravy, sú jej odchody orientačné). Pripúšťa sa aj informovanie prostredníctvom sociálnych sietí, webového sídla dopravcu, za ktorého sa vykonáva náhradná doprava, alebo push-notifikácií v aplikácii dopravcu alebo integrovaného dopravného systému s cieľom informovať cestujúceho bezprostredne.
V § 16b a 16c sa upravuje právna úprava dopytovej dopravy. Definuje sa jej pojem, prevádzkové podmienky, povinnosti dopravcu, režim zastávok a označovanie dopravných prostriedkov. Cieľom je vytvoriť právny rámec pre flexibilné formy mobility reagujúce na potreby územia a cestujúcich.
V aktuálne platnej legislatíve nie je pojem dopytová doprava definovaný. Keďže ide o špecifický spôsob poskytovania dopravných služieb, ktorý nespadá do definície pravidelnej dopravy, no zároveň je odlišný aj od poskytovania taxislužby, je nevyhnuté pre tento spôsob poskytovania prepravných služieb nastaviť adekvátne legislatívne rámce. Ide zároveň aj o požiadavku vyplývajúcu z aplikačnej praxe, nakoľko objednávatelia dopravných služieb vo verejnom záujme sú nútený hľadať spôsoby, ako zvyšovať ekonomickú efektivitu verejnej