A.Osobitná časť

K článku I:

K bodu 1:

V súlade s novým cieľom vyplývajúcim zo smernice (EÚ) 2024/1275 sa aj predmet úpravy v § 1 rozširuje o opatrenia na znižovanie emisií z nových a významne obnovených budov so zohľadnením ďalších podmienok a požiadaviek s vplyvom na zmenu klímy.

K bodom 2 až 4 a 6:

Smernica (EÚ) 2024/1275 rozširuje metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov aj na tzv. jednotky budov, čo je nový termín nahrádzajúci termín „samostatná časť“ (budovy) zavedený podľa smernice 2010/31/EÚ v platnom znení.

Podľa článku 2 bod 16 smernice (EÚ) 2024/1275 sa jednotkou budovy rozumie časť budovy, poschodie alebo byt, ktoré sú navrhnuté alebo upravené na samostatné užívanie. Podstatným znakom je, že majú vymedzené vnútorné prostredie, ktoré sa dá ovplyvniť buď vnútorne (napríklad vykurovaním alebo chladením), alebo zvonku (napríklad zateplením, výmenou okien). Navrhované doplnenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona reflektuje túto skutočnosť.

K bodu 5:

Zmena v § 2 ods. 1 písm. b) štvrtom bode je vyvolaná úpravou definície technického systému budovy v nadväznosti na článok 2 bod 6 smernice (EÚ) 2024/1275.

K bodu 7:

Zmena § 2 ods. 1 písm. d) je vyvolaná tým, že doterajšie národné plány zamerané na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie sa považujú už za obsolentné, pretože ich účel sa v roku 2020 splnil. Smernica (EÚ) 2024/1275 zavádza nové národné plány obnovy budov s určeným obsahom a novými cieľmi. Sú uvedené v § 4b novom znení odsekov 1 a 2.

K bodu 8:

Aj v § 2 ods. 1 písm. e) ide o zmenu vyvolanú smernicou (EÚ) 2024/1275. Zavádza sa nová konkrétna požiadavka na uplatňovanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti existujúcich budov v porovnaní s úrovňou prahových hodnôt ich hospodárnosti k 1. januáru 2020 ako východiskovej hodnoty. Táto nová úloha má zachytiť a zviditeľňovať postupný prechod s míľnikom v roku 2030 ku konečnému cieľu dosiahnuť pri hĺbkovo obnovených budovách úroveň budov bez emisií.

K bodu 9:

Do § 2 sa novými písmenami odseku 1 preberajú nové postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, ktoré zaviedla smernica (EÚ) 2024/1275. Z nich podstatne novým opatrením je zavedenie systému pasportu obnovy budovy (§ 4c), a ich kontrola, zohľadňovanie požiadaviek na vnútorné prostredie v budovách vrátane vplyvu slnečnej energie vo výpočte integrovanej energetickej hospodárnosti budov.

Výpočet potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu budov ustanoví vykonávací predpis a zverejňovaný bude v energetickom certifikáte budovy.

Indikátor inteligentnej pripravenosti by sa mal používať na meranie schopnosti budovy využívať informačné a komunikačné technológie a elektronické systémy na účely prispôsobenia prevádzky budovy potrebám užívateľov a sústavy a zvýšenia energetickej efektívnosti a celkovej hospodárnosti budov. Komisia vymedzí indikátor inteligentnej pripravenosti a stanoví aj metodiku jeho výpočtu - prijme delegovaný akt do 30. júna 2027.

K bodu 10:

Ustanovením sa preberá článok 5 odsek 3 písmeno a) smernice (EÚ) 2024/1275, ktorý umožňuje neuplatňovať minimálne normy požiadavky energetickej hospodárnosti budov na budovy z rezortu obrany, okrem administratívnych budov (kancelárií) a bytov. Tým sa nahradili pamiatkovo chránené budovy, na ktoré prestala platiť výnimka z povinnosti splnenia minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, ale už platia na ne požiadavky na navrhovanie podľa článku 5 odseku 2 smernice (EÚ) 2024/1275, zavedené v bode 23 návrhu zákona.

K bodu 11:

Ustanovením sa preberá definícia z článku 2 bod 16 (jednotka budovy) smernice (EÚ) 2024/1275, ktorá sa v texte navrhovaného zákona používa namiesto pôvodného termínu „samostatná časť“ (budovy).

K bodu 12:

Ustanovením sa preberá definícia z článku 2 bod 17 (prvok budovy) smernice (EÚ) 2024/1275, v texte navrhovaného zákona sa používa ako spoločné pomenovanie technického systému budovy alebo konštrukčnej časti obalovej konštrukcie budovy.

K bodu 13:

Ustanovením sa preberá zmenená definícia hĺbkovej obnovy z článku 2 bod 20 smernice (EÚ) 2024/1275 aj s povinnými míľnikmi transformácie budovy na budovu s takmer nulovou potrebou energie, resp. na budovu s nulovými emisiami. Pri obnove sa v súlade s uplatňovaním zásady prvoradosti energetickej efektívnosti najskôr uskutočňujú opatrenia na zlepšenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií a prvkov budovy a následne sa vykonávajú opatrenia v technických systémoch budovy, tiež inštalácia zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie a prípadne aj úplná zmena zdroja tepla.

K bodu 14:

Ustanovením odseku 12 sa zavádza nový pojem „budova s nulovými emisiami“ podľa definície v článku 2 bod 2 smernice (EÚ) 2024/1275. Podstatou definície je, že takáto budova produkuje nulové emisie uhlíka z fosílnych palív, to znamená, že nesmie mať inštalovaný kotol na fosílne palivo.

Energia, ktorú potrebuje na svoju prevádzku budova s nulovými emisiami, má byť zabezpečená z obnoviteľných zdrojov a odsek 13 špecifikuje spôsob zabezpečenia takejto energie.

Ak je umiestnený obnoviteľný zdroj v budove, na budove alebo na pozemku, ide o obnoviteľný zdroj „na mieste“. Energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená „v blízkom okolí“ je energia vyrobená na úrovni miestneho alebo oblastného obvodu konkrétnej budovy (napr. obnoviteľný zdroj energie ako súčasť centralizovaného zásobovania teplom).

Pod komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov sa rozumie právnická osoba, podľa § 11a ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.

Účinným systémom centralizovaného zásobovania teplom sa rozumie zásobovanie teplom podľa § 2 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

Článok 11 odsek 7 smernice (EÚ) 2024/1275 umožňuje aplikovať výnimku, na ktorú sa reaguje ustanovením odseku 14. Skutočnosť, ktorá môže nastať v aplikačnej praxi a to, že nebude možné zabezpečiť z technických alebo ekonomických dôvodov ročnú potrebu primárnej energie budovy s nulovými emisiami ani jedným zo spôsobov uvedeným v odseku 13 návrhu.

Celá nová smernica je komplexnou úpravou postupu orgánov štátu s cieľom dosiahnuť, aby všetky nové budovy a všetky hĺbkovo obnovené budovy boli do roku 2050 budovami s nulovými emisiami.

K bodu 15 a 16:

Ide len o spresnenie, aby súčasťou metodiky výpočtu boli ako zdroje energie len zdroje svetla, ktoré sú pevne zabudované v konštrukcii stavby. Tým sa odstráni aj textový nesúlad medzi odsekom 1 a odsekom 3 písm. f) a tiež sa terminologicky spresňuje pojem zavedený v aplikačnej praxi.

K bodu 17:

Ide len o terminologické spresnenie zavedeného pojmu centralizované vykurovanie.

K bodu 18:

Účelom doplnenia § 3 ods. 4 o nové písmeno d) je zohľadnenie existencie úložísk energie (batérií) vyrobenej zariadeniami s využitím slnečnej energie, ktoré slúžia ako zdroje spotreby naakumulovanej energie, vo výpočte energetickej hospodárnosti budovy.

K bodu 19:

Reaguje sa na článok 19 ods. 2 smernice (EÚ) 2024/1275, ktorý hovorí, že ak sa používa označenie A0, škála energetických tried sa upraví po písmeno F (pôvodné rozpätie A až G).

K bodu 20:

Odsekom 8 sa reaguje na úpravu energetickej triedy pre celkovú potrebu primárnej energie budovy s takmer nulovou potrebou energie a budovy s nulovými emisiami. Účelom je, aby existovalo pravidlo na označovanie energetických tried jednotlivých kategórií budov vo vzájomnom porovnaní. To má aj praktický význam pre záujemcov o kúpu budovy alebo jednotky budovy, alebo ich prenájom. Výsledná hodnota energetickej triedy budovy je súčasťou energetického certifikátu (§ 7 ods. 1 písm. c).

K bodu 21:

Doplnenie spresňuje energetickú úroveň minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy. Touto úpravou sa nezavádza nová požiadavka, pretože požiadavka na nákladovo optimálnu úroveň počas odhadovaného životného cyklu budovy už je definovaná v § 4 ods. 6 platného znenia zákona.

Zároveň sa spresňuje ustanovenie, čím sa zlepší porozumenie v aplikačnej praxi o rozsahu požiadaviek na energetickú hospodárnosť v prípade uskutočňovania významnej obnovy budovy. V zmysle definície sa významná obnova týka obalových konštrukcií budovy, preto požiadavka na splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy sa tiež týka obnovovaných konštrukcií a nie požiadaviek na technické systémy.

K bodu 22:

Novými vetami sa preberá požiadavka smernice (EÚ) 2024/1275, ktorá ustanovuje povinnosť využívať potenciál výroby slnečnej energie na základe slnečného žiarenia na mieste. Doterajšia smernica 2010/31/EÚ v platnom znení nepožadovala navrhovať budovy tak, aby využívali vždy vplyv slnečnej energie, ale ponechávala voľnosť výberu akéhokoľvek zariadenia využívajúceho obnoviteľný zdroj energie (bez konkrétneho určenia) tak, aby budova vo výsledku vyhovela požiadavke, a preukázalo sa splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy.

Tiež sa stanovuje termín odkedy je potrebné navrhovať nové budovy tak, aby boli budovami s nulovými emisiami. Verejné subjekty (nová definícia v odseku 11) majú ísť príkladom nielen v obnove, ale i vo výstavbe nových budov, a preto je povinnosť pre ne určená skôr ako pre ostatné budovy.

K bodu 23:

Novými odsekmi sa preberajú požiadavky smernice (EÚ) 2024/1275. Podľa nového odseku 3 sa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budú vzťahovať aj na pamiatkovo chránené budovy, ktorými sa od 1. novembra 2026 končí výnimka z postupov a opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti (doterajší § 2 ods. 2 písm. a) a odsek 4).

Osobitne hodnotný architektonický vzhľad možno definovať ako súbor architektonických prvkov budovy alebo priestoru, ktorý svojou kompozíciou, mierkou, materiálmi, detailom či kultúrno-historickým významom výrazne presahuje bežný štandard a predstavuje nadpriemernú estetickú či urbanistickú hodnotu; budova môže byť nositeľom pamiatkových hodnôt. Takáto budova má spravidla výraznú architektonickú originalitu alebo invenčnosť, vykazuje harmonické proporcie, kvalitné tvarovanie a kompozíciu, používa pôvodné kvalitné materiály a precízne umelecké a remeselné detaily (napr. fasády, portály, konštrukčné detaily), má pozitívny dopad na urbanistický kontext (vytvára orientačný bod, kultivuje verejný priestor, dotvára charakter lokality, napr. historické centrá alebo ikonické moderné štvrte), môže byť súčasťou kultúrneho dedičstva, hoci nemusí byť zapísaná ako národná kultúrna pamiatka a nemusí byť súčasťou pamiatkového územia.

Podľa nového odseku 4 sa vo všetkých nových budovách (aj v budovách po ich významnej obnove) majú inštalovať samoregulačné zariadenia pre každú miestnosť tak, aby mal každý užívateľ možnosť regulácie teploty vnútorného prostredia a v súlade s článkom 13 odsek 3 smernice (EÚ) 2024/1275 sa môže zohľadniť technická a ekonomická uskutočniteľnosť vybavenia budovy takýmito zariadeniami. Ide o povinnosť, ktorá je už v súčasnom právnom predpise uložená vlastníkovi budovy.

Nový odsek 5 sa týka nových (a významne obnovených) nebytových budov s nulovými emisiami. Týka sa to najmä administratívnych budov, budov škôl, nemocníc, obchodov, budov pre šport, ktoré musia byť vybavené meracími a riadiacimi zariadeniami na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu vo vnútornom prostredí. Nová povinnosť sa bude uplatňovať pri návrhu nových budov alebo významne obnovovaných budov s nulovými emisiami od roku 2030.

K bodu 24:

Nové odseky 7 a 8 sú úpravou doterajšej povinnosti projektanta (terajšie odseky 4 a 5). V doterajšej povinnosti splnenia minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy absentovala úroveň minimálnych požiadaviek v úrovni nákladovo optimálnej (doterajší odsek 6), tzn. ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického životného cyklu budovy.

Povinnosti projektanta sa vzťahujú aj na prípady uskutočnenia obnovy postupnými krokmi týkajúcimi sa zmeny obalovej konštrukcie, ktorej riešením sa majú splniť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy.

Pri návrhu významnej obnovy budovy sa vždy berie do úvahy taký návrh a rozsah riešení, ktorý je technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľný.

K bodu 25:

V novom odseku 10 (doterajšie odseky 7 a 8) sa pojem „odhadovaný ekonomický životný cyklus“ upravuje podľa článku 2 odsek 32 písm. b) smernice (EÚ) 2024/1275. Vzťahuje sa buď na celú budovu, alebo len na jednotku budovy. Taktiež sa premietla povinnosť pravidelného periodického výpočtového určenia minimálnych požiadaviek (ich preskúmania) s cieľom priebežne reagovať na nové normy, postupy a zariadenia spôsobilé pozitívne ovplyvniť vnútorné prostredie budov a prispieť k zníženiu potreby energie budov.

V novom odseku 11 sa preberá definícia verejného subjektu podľa článku 2 bod 5 odkazom na článok 2 bod 12 smernice (EÚ) 2023/1791.

K bodu 26:

Smernica 2010/31/EÚ v platnom znení upravovala Národný plán zameraný na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie do roku 2020. Smernica (EÚ) 2024/1275 tento národný plán považuje za splnený, a preto požaduje od členského štátu Národný plán obnovy budov. V odsekoch 1 a 2 sa uvádzajú požadované opatrenia a postupy, ktoré majú viesť k zabezpečeniu fondu budov s nulovými emisiami s cieľovým termínom v roku 2050.

Obsah národného plánu obnovy budov v navrhovanom odseku 2 je prevzatím požiadaviek článku 3 smernice (EÚ) 2024/1275. Súčasťou prvého národného plánu majú byť uvedené aj skutočnosti o vykonávaní Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov, ktorú má každý členský štát prijatú v súlade so smernicou 2010/31/EÚ v platnom znení na zabezpečenie dekarbonizácie celého fondu budov s cieľom do roku 2050. Každý ďalší Národný plán (pripravený v päťročných intervaloch) bude obsahovať vyhodnotenie predchádzajúceho Národného plánu.

Súčasťou obsahu národného plánu je aj identifikácia možných ohrození jeho plnenia z hľadiska prekážok trhu alebo nedostatočných kapacít v sektore stavebníctva, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov. Prehľad kapacít (materiálnych, technických, personálnych alebo finančných) má pomôcť identifikovať prípadné prekážky a bariéry v uskutočňovanej obnove v dostatočnom rozsahu a tempe.

Ciele (priebežné aj celkové) v dosiahnutí požadovanej obnovy je potrebné podložiť predpokladmi a odbornými odhadmi očakávaných úspor energie, ktoré sú založené na skúsenosti z už uskutočňovanej obnovy budov a tiež podložené dôkazmi založenými na dosahovaných výsledkoch v obnove, prípadne inými prínosmi. Iné prínosy môžu znamenať zlepšenie kvality vnútorného prostredia (odstránenie tepelnej nepohody, príčin vzniku plesní alebo ďalších prínosov s vplyvom na zdravie alebo komfort užívateľov budov).

K bodu 27:

Upravuje sa odkaz na nové znenie odseku 2 (bod 26).

K bodu 28:

Aktualizuje sa vnútorný odkaz, čím sa reaguje na vykonanú úpravu v bode 23.

K bodu 29:

Smernica (EÚ) 2024/1275 Národným plánom obnovy budov nahradila doterajšiu stratégiu obnovy (doteraz § 4c zákona). V článku 12 zavádza novú povinnosť – zavedenie systému pasportov obnovy budovy.

Pasport obnovy budovy má byť dokumentom o priebehu hĺbkovej obnovy konkrétnej budovy, ktorý má byť vypracovaný podľa spoločného rámca uvedeného v prílohe VIII smernice. Vyhotoví ho oprávnená osoba a môže sa vyhotoviť spolu s energetickým certifikátom. Návrh úprav sa uvádza v § 4c.

K bodu 30:

V § 5 ods. 2 sa spresňujú písmená a) a b) jednak formulačne, keď výraz „samostatná časť“ sa nahrádza novým termínom „jednotka budovy“ a jednak vecne tým, že doterajšia povinnosť energetickej certifikácie pre budovy nad 250 m2 celkovej podlahovej plochy sa bude týkať každej budovy, ktorú vlastní alebo užíva verejný subjekt.

K bodu 31:

Ide o úpravu v dôsledku terminologickej zmeny v smernici (EÚ) 2024/1275 v porovnaní so smernicou 2010/31/EÚ v platnom znení.

K bodu 32:

Dopĺňa sa nový odsek 4, ktorým sa reaguje na požiadavku článku 19 odsek 11 smernice (EÚ) 2024/1275.

K bodu 33:

Ide o terminologické spresnenie z aplikačnej praxe.

K bodu 34:

Doplnenie existujúceho textu § 7 ods. 1 vyplýva z textu smernice (EÚ) 2024/1275. Oprávnenou osobou sa rozumie podľa § 6 odborne spôsobilá osoba so živnostenským oprávnením na energetickú certifikáciu budov.

Výrazom „na mieste“ sa podľa článku 2 bod 54 smernice (EÚ) 2024/1275 rozumie zisťovanie oprávnenou osobou vykonaním obhliadky stavebnotechnických vlastností konkrétnej budovy alebo jej technických systémov.

Slovom „virtuálne“ sa podľa článku 19 odsek 4 smernice (EÚ) 2024/1275 rozumie zisťovanie údajov o budove bez fyzickej prítomnosti, ale na základe údajov známych oprávnenej osobe z projektovej dokumentácie a iných dokumentov ku konkrétnej budove s využitím online zisťovania v spolupráci s vlastníkom budovy alebo inou poverenou osobou. Podmienkou je uskutočnená virtuálna kontrola.

Kontrola, ktorú nemôže odborne spôsobilá osoba vykonať fyzickou návštevou na stavbe (napríklad v čase pandémie), ale jej vykonanie je nevyhnutné na získanie údajov na spracovanie energetického certifikátu, môže sa zabezpečiť s využitím aplikácie FaceTime, Skype alebo inou aplikáciou zabezpečujúcou videohovory.

K bodu 35:

Úprava nadväzuje na bod 29 (nový § 4c ods. 3), do ktorého sa presunula legislatívna skratka „oprávnená osoba“ z § 6 ods. 1. Dôvodom presunu je legislatívne pravidlo, že legislatívna skratka sa má zaviesť pri prvom použití skracovaného textu, a tým je po navrhovaných úpravách už v § 4c.

K bodu 36:

Dopĺňa sa rozsah údajov uvádzaných v energetickom certifikáte z dôvodu zosúladenia so zavedeným vzorom a tiež z dôvodu lepšej identifikácie budovy.

K bodu 37:

Z dôvodu prechodu na vydávanie digitálneho energetického certifikátu sa reaguje úpravou aj v oblasti podpisovania vydaného dokumentu, a to z vlastnoručného podpisovania na kvalifikovaný elektronický podpis.

K bodu 38:

Ide o terminologické spresnenie vyvolané aplikačnou praxou.

K bodu 39:

Novým povinným obsahom energetického certifikátu zavedeným od uvedených dátumov musí byť aj údaj o vypočítanom potenciáli globálneho otepľovania. Tým sa podľa článku 2 bod 25 smernice (EÚ) 2024/1275 rozumie ukazovateľ, ktorý kvantifikuje potenciálne príspevky budovy ku globálnemu otepľovaniu počas jej celého životného cyklu.

K bodom 40, 44, 45, 48 až 50:

Ide o spresnenie textu v súvislosti so zmenou terminológie s rozšírením energetickej certifikácie na jednotky budov.

K bodu 41:

Na základe doplnenia obsahu energetického certifikátu o nový údaj o vypočítanom potenciáli globálneho otepľovania (§ 7 ods. 1 písm. l) sa upravuje aj obsah údajov uvádzaných v energetickom štítku.

K bodu 42:

Navrhovanou úpravou sa spresňuje požiadavka na odporúčania týkajúce sa prvkov obalovej konštrukcie a technického systému budovy uvedené v energetickom certifikáte. Obvykle nie je potrebné uskutočniť výmenu celého technického systému budovy, ale je na mieste zvážiť možnosti prispôsobenia funkčnosti existujúceho technického systému budovy.

K bodu 43:

Zmena sa týka skutočnosti, že centrálna evidencia energetických certifikátov slúži nielen na evidenciu vydávaných energetických certifikátov, ale aj ako nástroj na ich vydávanie.

K bodu 46:

Ide o zapracovanie požiadavky z článku 20 odsek 2 smernice (EÚ) 2024/1275, aby sa energetický certifikát sprístupnil aj záujemcovi o kúpu alebo nájom budovy alebo jednotky budovy.

K bodu 47:

Kým povinnosť podľa písmena a) je v súčasnej právnej úprave už zavedená pre verejné budovy s viac ako 250 m2 celkovej podlahovej plochy ak ju verejnosť často navštevuje, tak novým znením ustanovenia sa povinnosť bude týkať každej verejnej budovy.

Ustanovením v písmene b) sa preberá povinnosť mať vystavený energetický štítok aj v prípade nebytovej budovy, ak táto budova má vydaný energetický certifikát.

K bodu 51:

Dôvodom zmeny textu odseku 9 je zmena terminológie smernice (EÚ) 2024/1275, keď výraz „nabíjacia stanica“ sa nahradil výrazom „nabíjací bod“ a výraz „infraštruktúra vedenia“ sa nahradil výrazom „kabeláž“.

K bodu 52:

Všeobecné povinnosti vlastníkov budov sa odsekom 10 dopĺňajú o povinnosť zabezpečiť budovu vhodným zariadením využívajúcim slnečnú energiu. Existuje naliehavá potreba znížiť závislosť od fosílnych palív v budovách a urýchliť úsilie dekarbonizovať a elektrifikovať ich spotrebu energie. Aby sa umožnila nákladovo efektívna inštalácia solárnych technológií, budovy by mali byť navrhnuté tak, aby sa optimalizoval potenciál výroby slnečnej energie na základe slnečného žiarenia, avšak konkrétne riešenie (veľkosť, umiestnenie a spôsob inštalovaného zariadenia) sa ponecháva na projektanta.

Týka sa to všetkých druhov budov – bytových budov, vrátane rodinných domov, ako aj nebytových budov, v ktorých sa vnútorné prostredie ovplyvňuje vykurovaním, administratívnych budov, školských budov, budov zdravotníckych zariadení, budov pre obchod alebo šport. Cieľom zavedenia novej povinnosti je zníženie potreby elektrickej energie z verejnej rozvodnej siete a zníženie prevádzkových nákladov budovy. Samotné zabezpečenie povinnosti však bude vyžadovať náklady na obstaranie a montáž zariadenia.

V odseku 11 sa pridáva nová povinnosť pre vlastníkov nebytových budov s nulovými emisiami – zabezpečiť meracie a riadiace zariadenia na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu vo vnútornom prostredí a v odseku 12 vybavenie budovy automatickým ovládaním zabudovaného osvetlenia v uvedených termínoch (článok 13 odseky 5 a 12 smernice (EÚ) 2024/1275).

V odseku 13 sa reaguje na novo zavádzané minimálne normy energetickej hospodárnosti budov, ktoré sa stávajú spúšťacími bodmi pre uskutočňovanie obnovy nebytových budov, ktoré nebudú v danom čase spĺňať stanovenú požiadavku. Vlastník nebytovej budovy, ktorá nebude spĺňať minimálnu normu stanovenú v národnom pláne obnovy, bude musieť uskutočniť jej obnovu, aby naplnil požiadavku, pričom sa prihliada na ekonomickú návratnosť obnovy. Keďže požiadavka na úroveň vykonania obnovy sa bude v čase meniť (sprísňovať), vlastník budovy sa v prípade nepriaznivého posúdenia nákladov a prínosov hĺbkovej obnovy môže rozhodnúť vykonať aspoň vybrané (individuálne) opatrenia, ktorých návratnosť je počas životnosti opatrenia.

K bodu 53 a 54:

Dopĺňa sa nadpis Infraštruktúra pre udržateľnú mobilitu nad §8 a spoločný pre nasledujúce § 8a a 8b.

Nové znenie § 8a preberá najmä článok 14 smernice (EÚ) 2024/1275 zabezpečením infraštruktúry pre elektrické vozidlá. Uvedené povinnosti vyplývajú z prechodu zo spaľovacích motorov vozidiel na elektrické vozidlá a podporou rozvoja cyklistickej prepravy osôb. Ak sa má do roku 2035 prejsť na výrobu a distribúciu len elektrických vozidiel, je nevyhnutné pripraviť na to aj budovy, a to možnosťou nabíjania elektrických vozidiel najmä počas ich parkovania na parkovacích miestach v budove.

V § 8a ide o nebytové budovy, najmä administratívne budovy (úrady) a budovy tzv. občianskej vybavenosti (školy, nemocnice, kiná, divadlá, športové haly, budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby, a podobne). Ustanovenie § 8a ods. 8 sa vzťahuje na nebytové budovy, ku ktorým sa vzhľadom na ich charakter a lokalitu typicky neprichádza na bicykli, bez ohľadu na to, či osoba s bicyklom vstupuje do samotnej budovy alebo nie. V odsekoch 4 až 6 sú prevzaté termíny na splnenie tejto povinnosti.

K bodu 55:

Nový § 8b upravuje povinnosti v oblasti zabezpečenia infraštruktúry pre elektrické vozidlá a bicykle pre vlastných obyvateľov bytových domov a pre návštevníkov. Vzhľadom na rozsah povinnosti si úprava vyžiadala samostatný paragraf.

Návrh zákona rešpektuje vlastnícke práva a povinnosti vlastníka budovy sa vzťahujú na existujúce bytové budovy s parkoviskom, to znamená, že ide o toho istého vlastníka budovy aj parkoviska. Povinnosti musia zabezpečiť vlastníci budov (resp. bytov v bytovej budove) z vlastných zdrojov. Pri významnej obnove bytovej budovy sa vychádza zo skutkového stavu a priestorových možností a preto platí výnimka uvedená v odseku 5.

Nový § 8c je ustanovením spoločným tak pre nebytové budovy ako aj pre bytové budovy a týka sa povinnosti súvisiacej s inteligentným nabíjaním a prevádzky interoperabilným spôsobom a tiež aj možných výnimiek z povinností uložených v § 8a a 8b. Nabíjacie body, ktorých inštalácia sa požaduje v budovách by mali poskytovať službu vlastníkovi spôsobom, ktorý sa prispôsobuje prevádzke a možnostiam siete. Ustanovenie reflektuje na požiadavku v článku 14 odsek 6 a snahu zosúlaďovania digitalizácie energetického systému aj tým, že budovy (nabíjacie body) budú pripravené na inteligentné riešenia.

Splnenie nových povinností môže byť spojené s prekážkami, ktoré vlastník budovy nevie v požadovanom termíne plnenia si povinnosti z objektívnych dôvodov odstrániť (technická nemožnosť pripojenia sa do siete z dôvodu nedostatočnej kapacity distribučnej siete, alebo právnou prekážkou môže byť absencia súhlasu tretej osoby t. j. vlastníka pozemku, na ktorom je umiestnené technické zariadenie potrebné k napojeniu na sieť napr. transformátor, a pod.)

Nový § 8d preberá obsah článku 10 smernice (EÚ) 2024/1275 týkajúci sa zavádzania využitia slnečnej energie v budovách. Ide o novú regulovanú oblasť v problematike energetickej hospodárnosti budov, pretože smernica 2010/31/EÚ v platnom znení neupravovala požiadavky na optimalizáciu potenciálu využitia slnečnej energie v budovách a nákladovo efektívnu inštaláciu solárnych zariadení.

V odseku 2 – sú uvedené možné výnimky pre uplatňovanie povinností podľa odseku 1 pretože nie je možné inštalovať takéto zariadenie z dôvodov, ktoré by mohli viesť k narušeniu funkčných vlastností budovy alebo samotnej stability budovy. Zároveň Ministerstvo hospodárstva SR v rámci transpozície zohľadní Oznámenie komisie C/2025/6438 z 18. decembra 2025 vo vzťahu k využívaniu slnečnej energie v budovách vydaním právneho predpisu, ktorým bude transponovať ustanovenia vo svojej pôsobnosti.

K bodu 56:

Viaceré zmeny týkajúce sa § 9 a nového znenia § 9a až 9c sa riešia novým znením uvedených ustanovení.

Ide o úpravu vyvolanú zmenou názvu ministerstva.

Z textu zákona § 9 ods. 1 sa vypúšťa zmienka o stratégii obnovy, ktorá už v novej úprave nie je požadovaná a tiež sa vypúšťa požiadavka na zoznam opatrení a nástrojov na podporu

národného plánu podľa smernice 2010/31/EÚ v platnom znení, pretože takéto plány už nová smernica (EÚ) 2024/1275 nepozná.

V ods. 1 písm. f) ide o novú povinnosť ministerstva pravidelne každých päť rokov predkladať Národný plán (§ 4b) Európskej komisii, pričom prvé predloženie tohto plánu má byť v decembri 2026.

V ods.1 písm. h) ide o zmenu v obsahu informovania Európskej komisie o programoch a opatreniach na prechod budov na budovy s nulovými emisiami. Vypúšťajú sa informačné povinnosti ministerstva voči Európskej komisii, pretože ich obsah sa už nevyžaduje (ods. 1 písmená i) až k) v platnom znení).

Splnomocňovacie ustanovenie v § 9 ods. 2 sa upravuje z dôvodu prehľadnosti a dopĺňa sa, aby ministerstvo vo vykonávacom predpise ustanovilo podrobnosti o metodike výpočtu potenciálu globálneho otepľovania, podrobnosti o obsahu nového dokumentu pasportu obnovy budovy. Zmena textu splnomocnenia je tiež vyvolaná zmenou cieľa, ktorý sa má dosiahnuť. Pôvodný cieľ smernice 2010/31/EÚ v platnom znení – dosiahnuť úroveň budov s nulovou potrebou energie bude splnený do konca roku 2030 a teraz je podľa smernice (EÚ) 2024/1275 nový cieľ – dosiahnuť budovy s nulovými emisiami do roku 2050. Vykonávací predpis (vyhláška) bude upravovať harmonogram postupnosti zmien minimálnych požiadaviek na energetické úrovne výstavby budov.

Splnomocňovacie ustanovenie sa dopĺňa o nové písmená z dôvodu, že podľa článku 20 smernice (EÚ) 2024/1275 bude možné vypracúvať energetický certifikát nie len na celú budovu, ale aj na jednotku budovy. Taktiež sa dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie pre nastavenie pravidiel sprístupňovania údajov z databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov v zmysle článku 16 smernice (EÚ) 2024/1275. Toto doplnenie umožní, aby podrobnosti o energetickom certifikáte pre jednotku budovy a nové pravidlá sprístupňovania ustanovil vykonávací predpis (vyhláška).

Úpravou ods. 3 písmena a) sa dopĺňa vedenie centrálnej evidencie nie len energetických certifikátov budov ako doteraz, ale aj pasportov obnovy budov. Zároveň sa z ustanovenia vypúšťa obsolentná činnosť doručovania údajov, keďže centrálna evidencia sa vedie elektronicky ako aj poskytovanie údajov o energetickej hospodárnosti budov.

V ods. 3 písmene b) sa dopĺňa možnosť sprístupňovania energetických certifikátov aj vlastníkovi budovy alebo správcovi a nájomcovi bezodplatne. Rovnako bude mať prístup k údajom o energetickej hospodárnosti budov aj finančná inštitúcia k budovám v jej portfóliu. Tiež bude umožnené sprístupňovanie údajov z databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov podľa pravidiel, ktoré ustanoví vykonávací predpis aj iným žiadateľom, ktorí požiadajú o sprístupnenie údajov o energetickej hospodárnosti budov. Doterajšie ustanovenie umožňovalo sprístupniť energetický certifikát iba orgánu štátneho dozoru.

Z ustanovenia ods. 3 písmeno c) sa vypúšťa forma oznamovania správy o aktualizácii minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov Európske komisii.

Úprava ods. 3 písmena d) je vyvolaná tým, že uvedená informačná povinnosť sa už teraz neobmedzuje len na vlastníkov existujúcich budov, ale sa plní pre verejnosť vo všeobecnosti a tiež ide o spresnenie textu v súvislosti so zmenou terminológie.

Tretí bod sa vypúšťa z dôvodu, že zanikol Národný plán podľa smernice 2010/31/EÚ v platnom znení, a tým aj zoznam opatrení a nástrojov na jeho plnenie.

Písmenom g) sa dopĺňa splnomocnenie na uskutočňovanie kontrol pasportov obnovy budov – novo vydávaných dokumentov.

Vypúšťa sa splnomocňovacie ustanovenie v odseku 4 pre vydanie vykonávacieho predpisu k poskytovaniu príspevku, ktoré sa úpravou ustanovení o dotáciách (nový § 9a až 9c) stalo obsolentným.

Nové znenie odseku 6 písm. a) a c) vyplýva z povinnosti ministerstva na plnenie úloh uvedených v § 8a a § 8b podľa článku 14 smernice (EÚ) 2024/1275. Ďalšími novými písmenami b) a d) sa ministerstvu ukladá povinnosť vykonávať opatrenia, ktorými sa naplnia požiadavky smernice (EÚ) 2024/1275 na využívanie slnečnej energie v budovách a presadzovaniu dodržiavania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti budov.

Novým znením § 9a až § 9c o dotáciách (pôvodne ustanovenia o poskytovaní príspevku na zateplenie rodinného domu a príspevku na rodinný dom) sa reflektuje požiadavka aplikačnej praxe vo väčšej flexibilite reagovať na konkrétne politiky v oblasti zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a ich obnovy poskytovaním finančných prostriedkov na základe zverejnenej výzvy, ktorou bude stanovený rozsah a podmienky ich poskytovania.

Ustanovením § 9a sa upravuje účel a možný rozsah poskytovanej dotácie.

V § 9b a 9c sa určuje okruh možných žiadateľov, podmienky a spôsob poskytovania dotácie, obsah výzvy na predkladanie žiadostí, náležitosti žiadosti a obsah zmluvy a ďalšie náležitosti potrebné pre splnenie podmienok poskytnutia dotácie, resp. podmienky a spôsob odstránenia nedostatkov predloženej žiadosti.

Vzhľadom na účel poskytovania dotácií, ktorým sa bude podporovať výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti budov alebo zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov (podporou obnovy existujúceho fondu) alebo podporou výstavby nových budov s nulovými emisiami sa očakávajú prínosy najmä v znížení potreby primárnej energie na prevádzku budov a produkcie emisií CO2 na mieste (prevádzky budovy).

Uskutočnením opatrení sa bude taktiež zlepšovať kvalita vnútorného prostredia v budove, čo bude viesť k lepším užívateľským podmienkam a prípadne aj k zlepšovaniu zdravia užívateľov budov (odstránením systémových porúch, zatekania, prípadne vzniku plesní).

K bodu 57:

Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré sa stali obsolentnými v súvislosti s vykonanou úpravou ustanovení o dotáciách (§ 9ca až 9g).

K bodu 58:

Doplnením odseku 3 písm. a) prvého bodu sa pokuta za správny delikt rozširuje aj na povinnosti vlastníka nebytovej alebo bytovej budovy v inštalácii nabíjacích bodov a kabeláže podľa § 8a a 8b, inštalácie zariadení na slnečnú energiu podľa § 8c a tiež ďalších povinností, ktoré súvisia s inštaláciou meracích a riadiacich zariadení na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu vo vnútornom prostredí.

K bodu 59:

Dopĺňa sa nové spoločné ustanovenie, ktorým sa reaguje na požiadavku v článku 17 odsek 15 smernice (EÚ) 2024/1275, ktorý zakazuje podporovať finančným stimulom novú inštaláciu kotla na fosílne palivo (uhlie, ropa, zemný plyn).

Odsek 16 smernice (EÚ) 2024/1275, podľa ktorého ak nie je možné budovu obnoviť na úroveň budovy s nulovými emisiami, je možné považovať za dostatočnú takú obnovu budovy, ktorou sa dosiahne aspoň 60 % zníženie primárnej energie.

K bodu 60:

Prechodné ustanovenia len potvrdzujú, že ku dňu účinnosti zákona nenastane okamžitá zmena v energetickej certifikácii, ale nová úprava sa uskutoční postupne, keď energetický certifikát môže byť platný aj 10 rokov.

Energetický certifikát sa začne vydávať ako digitálny dokument a ten bude prístupný pre vlastníka v centrálnej evidencii. Z centrálnej evidencie bude vlastník vedieť poskytnúť energetický certifikát v prípade potreby napr. záujemcovi o kúpu alebo nájom, banke a pod.

K bodu 61:

Zrušovacie ustanovenie reaguje na úpravu, ktorou sa vypustili ustanovenia týkajúce sa poskytovania príspevku a taktiež splnomocňovacie ustanovenie pre vydanie vykonávacieho predpisu, čím sa vykonávací predpis o podrobnostiach o výške príspevkov a o náležitostiach o poskytnutie príspevkov poskytovaných v súvislosti s energetickou hospodárnosťou rodinných domov stal obsolentným.

K bodu 62:

V prílohe sa dopĺňa odkaz na smernicu (EÚ) 2024/1275.

K článku II:

K bodu 1:

Uvedenou úpravou sa sleduje zosúladenie so zákonom č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 325/2025 Z. z. (účinným od 1.1.2026), ktorým sa prešlo na nový systém profesijných kvalifikácií a zároveň sa zmenila aj terminológia v danej oblasti.

K bodom 2 až 6:

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na bod 1.

K bodom 7 až 9:

Spresňuje sa obsah výkonu dohľadu ministerstva v rámci zákona.

K bodu 10:

Navrhuje sa doplniť prechodné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí kontinuita získavania odbornej spôsobilosti prechodom na nový systém preukazovania absolvovania konkrétneho typu vzdelávania po nadobudnutí účinnosti novelizácie.