výpočet regulácií a ich negatívne dopady totiž v tomto prípade nie sú skutočné, ale iluzórne, nakoľko neodrážajú skutočnosti, ktoré sú v týchto prípadoch podstatné. Na druhej strane nie je reálne možné kvantifikovať ani pozitívne vplyvy, nakoľko tieto sa prejavujú prostredníctvom zvýšenej právnej istoty, predvídateľnosti v právnych vzťahoch, predvídateľnosti súdnych konaní, znižovania transakčných nákladov v ekonomických vzťahoch.
Občiansky zákonník ako základný predpis civilného práva má zásadný dosah na právne vzťahy všetkých subjektov a nie je porovnateľný s iným predpisom v slovenskom právnom poriadku. Ako taký upravuje značné množstvo inštitútov, ktoré majú zmysel samostatne (napr. jednotlivé zmluvné typy), ale sú významným spôsobom poprepájané aj spoločne (jednotlivé zmluvné typy nevedia fungovať bez vymedzenia pojmov ako fyzická osoba, právnická osoba či všeobecnej časti záväzkového práva).
Opätovne si dovoľujeme uviesť, že kvantifikovať pozitívne či negatívne vplyvy právnej úpravy nie je možné, nakoľko neexistujú relevantné údaje, na základe ktorých by bolo možné takúto kvantifikáciu vykonať, a tieto údaje nie je možné ani získať z existujúcich informačných systémov, a to vzhľadom na rôznorodosť právnych vzťahov a dotknutých právnych inštitútov (je výlučne na vôli dotknutých osôb či a do akého právneho vzťahu vstúpia).
Akákoľvek snaha o kvantifikáciu vplyvov na základe expertného odhadu by pre nedostatok alebo úplnú absenciu použiteľných dát bola iluzórnym údajom. Výsledkom by bolo absurdné číslo, ktoré by bolo odtrhnuté od reality a z kvalitatívneho hľadiska by bolo mizivej výpovednej, ba až zavádzajúcej hodnoty. Ilustratívne uvádzame, že ak má predkladateľ expertným spôsobom odhadnúť počet uzatvorených zmlúv o predkupnom práve k hnuteľným veciam v prípade, že neexistuje v súčasnosti dostupná štatistika, výsledok prieskumov, pričom ide výlučne o inštitút uzatváraný na základe zmluvnej voľnosti, akákoľvek metóda odhadu by bola predmetom čistej špekulácie.
Tak, ako podnikateľské prostredie v Slovenskej republike netvorí jednoliaty homogénny celok, aj dopady predloženého materiálu naň nebudú vo vzťahu k rôznym skupinám podnikateľov podnikajúcich v rôznych segmentoch rovnaké. Domnievame sa, že identifikované negatívne vplyvy, ktoré vo svojom stanovisku a pripomienkach žiada Komisia kvantifikovať, ktoré spočívajú v potrebe “oboznámiť sa s novou právnou úpravou, preškoliť interných pracovníkov, prispôsobiť interné procesy, zmeniť všeobecné obchodné podmienky, zmeniť používané formulárové zmluvy, resp. iné zmluvné vzory používané v obchodnej praxi” a ďalšie nedopadajú na podnikateľské prostredie rovnomerne a výlučne negatívne. Ich zmenou, prípadne precizovaním vo väzbe na novú právnu úpravu môže dochádzať k ich skvalitneniu, sprehľadneniu, a teda aj lepšiemu porozumeniu zo strany klientov alebo obchodných partnerov, čo v neposlednom rade potencionálne vedie aj k zníženiu rizík budúcich sporov.
Práve vzhľadom na uvedené máme za to, že kalkulačka nákladov v tomto prípade nie je smerodajnou pre určenie vplyvu návrhu zákona, nakoľko podľa nášho názoru tento návrh zákona má výrazne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a to aj napriek úpravám regulácií, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie právnej istoty či vplyvom, ktoré s návrhom sú spojené, avšak dotýkajú sa jednotlivých hráčov im zodpovedajúcim spôsobom.
Opis posudzovaných vplyvov tak, ako ich zhodnotil predkladateľ v danom prípade slovne, berúc do úvahy špecifickosť predpisu vyplývajúcu z jeho rozsahu, zásadnej všeobecnosti ako aj rozsahu dotknutých subjektov, vypovedá o dopadoch návrhu hodnotnejšie, exaktnejšie a pravdivejšie ako by boli čísla v kalkulačke schopné. Rešpektuje sa tak princíp proporcionality stanovený Jednotnou metodikou, kedy predkladateľ ako osoba zodpovedná za určenie úrovne analýzy vzhľadom na význam a rozsah riešeného problému má za to, že význam a rozsah predpokladaných vplyvov je hodnotnejšie, exaktnejšie a pravdivejšie vyjadrený právne slovným opisom.
Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie bodu 3.2 Vyhodnotenie konzultácií
s podnikateľskými subjektmi.
Odôvodnenie: V bode 3.2 sa uvádzajú termíny verejných prezentácií východísk rekodifikačného práva a záznam tém, o ktoré sa počas verejnej prezentácie zástupcovia podnikateľov zaujímali. Absentujú ale hlavné body konzultácií s podnikateľským prostredím z diskusie, o ktorú jednotlivé subjekty žiadali, t. j. konkrétne návrhy od konzultujúcich podnikateľských subjektov, ktoré by mali napomôcť zhromaždiť alternatívne riešenia problematiky, pomenovať súvisiace vplyvy návrhu, ako aj zhodnotiť návrhy na zníženie nákladov regulácií na PP, prípadne uviesť dôvod neakceptovania.
Vyhodnotenie pripomienky predkladateľom:
Pripomienka bola akceptovaná a znenie relevantným spôsobom upravené.
Komisia žiada predkladateľa o prepracovanie bodu 3.3. Konkurencieschopnosť
a produktivita
Odôvodnenie: Komisia nie je stotožnená s tým, že by predpis daného rozsahu mal žiadny vplyv na konkurencieschopnosť. Pokiaľ má rekodifikácia súkromného práva za cieľ: zjednotiť právne predpisy, zjednodušiť právne prostredie pre podnikateľov aj neziskový sektor, zvýšiť právnu istotu a vymožiteľnosť práva, malo by sa to odraziť aj na konkurencieschopnosti. Na druhej strane schopnosť prostredia oboznámiť sa s predpisom, nastaviť si vnútorné procesy, administratívna a časová náročnosť môžu tiež zohrať svoju rolu v posúdení konkurencieschopnosti.