B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (k § 1)

Navrhovanou úpravou úvodného ustanovenia zákona sa dopĺňa výpočet oblastí, ktoré zákon upravuje, o akreditáciu preventívnych programov v oblasti prevencie kriminality. Cieľom tejto zmeny je explicitne vyjadriť, že zákon novo upravuje právny rámec pre posudzovanie a schvaľovanie odborných programov, ktorých cieľom je predchádzanie kriminalite a iným protispoločenským javom. Zavedením akreditačného mechanizmu sa reaguje na absenciu jednotného a právne záväzného postupu pri overovaní odbornosti subjektov realizujúcich preventívne programy v tejto oblasti.

K bodu 2 (§ 3 písm. a))

Vypustením slov „to sa vzťahuje aj na prevenciu inej protispoločenskej činnosti“ sa zosúlaďuje definícia prevencie kriminality s celkovou systematikou zákona, ktorý osobitne vymedzuje aj pojem „iná protispoločenská činnosť“.

K bodu 3 (§ 3 písm. d) až f))

Doplnením pojmov „subjekt preventívneho programu“, „preventívny program“ a „akreditovaný subjekt“ sa vytvára jednoznačný právny základ pre oblasť akreditácie.

Pod subjektom preventívneho programu sa rozumie osoba, ktorá realizuje preventívny program, a teda poskytuje vzdelávacie alebo informačné aktivity v oblasti prevencie kriminality.

Vymedzenie preventívneho programu odkazom na Stratégiu prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike (ďalej len „stratégia prevencie kriminality“) zabezpečuje jeho väzbu na celonárodné priority a posilňuje odbornú orientáciu aktivít.

Definícia akreditovaného subjektu umožňuje jasne identifikovať, ktoré subjekty sú oprávnené realizovať preventívne programy na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstva vnútra“).

K bodu 4 (§ 5 ods. 1 písm. c))

Navrhovanou úpravou sa spresňuje predmet schvaľovania vládou Slovenskej republiky. Zavádza sa pojem „súhrnná hodnotiaca správa“ a dopĺňa sa, že táto správa sa vypracúva za príslušné obdobie schválenej stratégie prevencie kriminality. Cieľom je zdôrazniť komplexný a systematický charakter správy, ktorá poskytuje vláde Slovenskej republiky ucelený prehľad o plnení úloh vyplývajúcich zo stratégie prevencie kriminality v časovo vymedzenom rámci. Uvedeným sa tak posilňuje prehľadnosť a efektívnosť vyhodnocovania strategických cieľov.

K bodu 5 (§ 5 ods. 3 písm. b))

Vypustenie slov „na schválenie“ a súčasná zmena terminológie na „čiastkovú hodnotiacu správu“ spresňuje, že ide o pravidelný priebežný analytický materiál predkladaný vláde Slovenskej republiky na informovanie a riadenie preventívnej politiky, nie o dokument podliehajúci formálnemu schvaľovaniu. Úprava zároveň terminologicky odlišuje každoročné čiastkové hodnotiace správy od súhrnnej hodnotiacej správy, čím sa zvyšuje prehľadnosť a znižuje riziko výkladových nejasností o povahe predkladaných materiálov. V porovnaní so súhrnnou hodnotiacou správou pri čiastkovej hodnotiacej správe nie je účelné vyhodnocovať ciele vyplývajúce zo stratégie prevencie kriminality.

K bodu 6 (§ 5 ods. 3 písm. c))

Navrhovanou úpravou sa z pôsobnosti Rady vypúšťa úloha koordinovať činnosť krajských koordinátorov, pričom riadenie a kontrola ich činnosti sa systematicky presúva do pôsobnosti ministerstva vnútra v § 7 pod nové písmeno f). Zmena reflektuje potrebu posilniť centrálne riadenie a dohľad nad výkonom preventívnych činností na regionálnej úrovni, čo je nevyhnutné pre zabezpečenie jednotného a efektívneho uplatňovania preventívnej politiky v praxi.

Zároveň sa zavádza povinnosť Rady predkladať vláde Slovenskej republiky súhrnnú hodnotiacu správu o plnení úloh a cieľov vyplývajúcich zo stratégie prevencie kriminality za príslušné obdobie platnosti stratégie prevencie kriminality za účelom jej schválenia.

K bodu 7 (§ 5 ods. 3 písm. d))

Doplnením nového písmena d) sa vytvára legislatívny základ pre jednotné a záväzné nastavenie fungovania, pôsobnosti a vnútorných pravidiel krajských komisií pre prevenciu kriminality. Upravovaná forma zloženia a činnosti prostredníctvom štatútu schváleného Radou umožní zabezpečiť jednotné a efektívne fungovanie týchto komisií v praxi a zjednotí postupy na regionálnej úrovni s celonárodnými prioritami a štandardmi v oblasti prevencie kriminality.

V dôsledku doplnenia nového písmena sa upravuje označenie nasledujúcich písmen.

K bodu 8 (§ 5 ods. 3 písm. e))

Rozšírením kompetencií Rady o povinnosť viesť a zverejňovať register akreditovaných subjektov preventívnych programov podľa tohto zákona sa posilňuje transparentnosť a dostupnosť informácií o akreditovaných subjektoch oprávnených realizovať preventívne programy. Táto úprava prispieva k verejnej kontrole, zvyšuje dôveru v systém akreditácie a umožňuje jednoduchšiu orientáciu potenciálnych žiadateľov a partnerov v oblasti prevencie kriminality. Navrhovanou úpravou sa mení pojem „internetová stránka“ na terminologicky presnejší výraz „webové sídlo“ ministerstva vnútra.

Úpravou dochádza súčasne aj k zmene označenia nasledujúceho písmena.

K bodu 9 (§ 5 ods. 4)

Z dôvodu prijatia Rozhodnutia Rady 2009/902/SVV z 30. novembra 2009 o vytvorení Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti (EUCPN) a o zrušení rozhodnutia 2001/427/SVV (Ú. v. EÚ L 321, 8.12.2009) dochádza k zriadeniu Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti a súčasne k zrušeniu pôvodného Rozhodnutia Rady 2001/427/SVV z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej siete na prevenciu kriminality (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4).

Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 10 (§ 6 ods. 1 písm. b))

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) sa ministerstvám a ostatných ústredných orgánov štátnej správy ukladá povinnosť predkladať Rade podklady k stavu, vývoju a dynamike kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Cieľom tejto zmeny je posilniť úlohu analýz a dát pri strategickom riadení preventívnej politiky a zároveň zabezpečiť pravidelný a systematický tok relevantných informácií smerom k poradnému a koordinačnému orgánu vlády Slovenskej republiky. Doterajšia právna úprava takúto povinnosť explicitne neukladala, čo sťažovalo vyhodnocovanie efektívnosti preventívnych opatrení na centrálnej úrovni a obmedzovalo možnosti strategického plánovania. Zavedením tejto povinnosti sa vytvára formálny rámec pre spracúvanie a predkladanie analytických výstupov, ktoré slúžia ako základ pre prijímanie dôkazmi podložených rozhodnutí v oblasti prevencie kriminality.

K bodu 11 (§ 6 ods. 2 )

Navrhovaná úprava sa vyžaduje z dôvodu osobitného charakteru činnosti, právneho postavenia a úloh Slovenskej informačnej služby, ktoré vykonáva v rámci bezpečnostného systému štátu. Činnosť Slovenskej informačnej služby je charakteristická vysokou mierou utajenia, využívaním osobitných operatívnych postupov a metód spravodajskej činnosti, ako aj spracúvaním informácií, ktoré majú často charakter utajovaných skutočností alebo citlivých informácií. Ukladanie povinností v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) a b) by mohlo viesť k neprimeranému zásahu do režimu ochrany utajovaných skutočností v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby, pričom rozsah údajov, ktorými Slovenská informačná služba disponuje, má spravidla operatívny alebo spravodajský charakter a tieto údaje nie sú určené na štatistické vyhodnocovanie v zmysle verejných politík.

Zavedením nového odseku dochádza zároveň k zmene označenia nasledujúceho odseku.

K bodu 12 (§ 7 ods. 1 písm. a))

Navrhovaným doplnením odkazu na odseky „2 až 4“ v ustanovení § 7 ods. 1 písm. a) sa zabezpečuje legislatívna väzba na rozšírený odsek a novo navrhované odseky, ktoré podrobnejšie upravujú rozsah a účel spracúvania osobných údajov ministerstvom vnútra. Táto úprava je nevyhnutná z dôvodu systematickej konzistencie právnej normy a zabezpečenia jednoznačnosti pri interpretácii pôsobnosti ministerstva vnútra v oblasti získavania a spracúvania údajov.

K bodu 13 (§ 7 ods. 1 písm. c))

Precizovaním pôsobnosti ministerstva vnútra v oblasti typológie sa zabezpečuje úplnosť a jednotnosť spracúvania údajov o páchateľoch a obetiach kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Pôvodné neúplné znenie tohto ustanovenia mohlo v praxi viesť k nejednotnému prístupu pri vyhodnocovaní a typológii osôb zapojených do protispoločenskej činnosti. Navrhovaná úprava preto zosúlaďuje predmetnú kompetenciu ministerstva vnútra s celkovým zámerom zákona, ktorý sa vzťahuje na kriminalitu a na inú protispoločenskú činnosť.

K bodu 14 (§ 7 ods. 1 písm. e))

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa reaguje na doplnenie nového odseku 3 v ustanovení § 7 taktiež upravujúceho poskytovanie osobných údajov.

K bodu 15 (§ 7 ods. 1 písm. f))

Doplnením nového písmena f) predmetného ustanovenia sa v tomto zákone ako osobitnom právnom predpise konkretizuje rozsah kontrolnej a riadiacej pôsobnosti ministerstva vnútra vyplývajúci z § 4 ods. 7 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tým sa zabezpečí odborný dohľad nad činnosťou krajských koordinátorov a efektívnejšie plnenie úloh v oblasti prevencie kriminality na regionálnej úrovni. Uvedená zmena skvalitňuje systematické vyhodnocovanie činnosti krajských koordinátorov, lepšiu spätnú väzbu a účinnejší prenos poznatkov a informácií medzi regionálnou a národnou úrovňou. Úprava vychádza z potreby zosúladenia strategického riadenia s výkonom preventívnej politiky.

Zavedením nového písmena dochádza zároveň k zmene označenia nasledujúceho písmena.

K bodu 16 (§ 7 ods. 2)

Navrhovanou úpravou odseku 2 sa precizuje právny základ pre spracúvanie osobných údajov ministerstvom vnútra na účely prevencie kriminality. Špecifikuje sa okruh dotknutých osôb, ktorých osobné údaje ministerstvo vnútra spracúva, vrátane obetí, páchateľov, ohrozených osôb, žiadateľov o pomoc prostredníctvom informačných kancelárií a účastníkov osvetových

aktivít a kontaktných osobách subjektov spolupracujúcich s ministerstvom vnútra. Vymedzuje sa aj konkrétny rozsah osobných údajov, ktoré môžu byť spracúvané. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť transparentnosť a zákonnosť spracúvania osobných údajov v súlade s osobitnými predpismi, najmä s ochranou osobných údajov, a posilniť právnu istotu všetkých dotknutých strán.

K bodu 17 (§ 7 ods. 3 a 4)

Odsek 3 zavádza osobitnú úpravu pre spracúvanie osobných údajov o maloletých do 15 roku veku, ktoré sa zúčastňujú na aktivitách v oblasti prevencie kriminality. S ohľadom na ich zraniteľnosť a potrebu zvýšenej ochrany osobných údajov sa výslovne ustanovuje oprávnenie na spracúvanie vybraného rozsahu osobných údajov vrátane osobných údajov o ich zákonnom zástupcovi.

Odsek 4 sa týka spracúvania osobných údajov o žiadateľoch o udelenie akreditácie v rámci novo zavádzaného akreditačného mechanizmu preventívnych programov. Týmto sa zabezpečuje zákonný rámec pre výkon agendy akreditácií v súlade s princípmi ochrany osobných údajov a umožňuje sa riadne posúdenie spôsobilosti žiadateľov.

K bodu 18 (§ 7a ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú zmenu reagujúcu na zmenu v § 3 písm. a).

K bodu 19 (§ 8 ods. 1 písm. a))

Ustanovenie o zriadení funkcie krajského koordinátora sa z doterajšieho písmena a) odseku 1 presúva do nového samostatného odseku 2. Cieľom tejto úpravy je zvýrazniť osobitný význam tejto funkcie a súčasne zlepšiť systematiku právnej úpravy tým, že sa oddelí od ostatných kompetencií okresného úradu v sídle kraja v oblasti prevencie kriminality.

Úpravou dochádza zároveň k zmene označenia nasledujúcich písmen.

K bodu 20 (§ 8 ods. 1 písm. b))

Navrhovanou úpravou sa okresnému úradu v sídle kraja upravuje a špecifikuje povinnosť každoročne predkladať Rade podklady k príčinám, stavu, vývoju a dynamike kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o prijatých opatreniach v rámci jeho pôsobnosti. Cieľom úpravy je zabezpečiť pravidelný a systematický tok informácií z regionálnej úrovne smerom k centrálnej úrovni riadenia, čím sa podporí efektívnejšia koordinácia, vyhodnocovanie a plánovanie preventívnych opatrení. Umožní sa tým lepšie strategické rozhodovanie založené na údajoch z regiónov. Navrhovaná zmena reflektuje požiadavku na dôkazmi podloženú verejnú politiku a nadväzuje na systémové posilňovanie funkčného a dátovo orientovaného prístupu v oblasti prevencie kriminality.

K bodu 21 (§ 8 ods. 1 písm. c))

Doplnením odkazu na § 12 ods. 6 sa spresňuje právny rámec pre posudzovanie projektov okresným úradom v sídle kraja. Tento vnútorný odkaz explicitne prepája posudzovaciu činnosť s podmienkami a postupom ustanoveným v príslušnom ustanovení zákona, čím sa zvyšuje právna istota, predchádza sa nejednotnému výkladu a zabezpečuje sa rovnaký metodický prístup pri posudzovaní projektov.

K bodu 22 (§ 8 ods. 2 až 5)

Tzv. zriaďovateľská kompetencia okresného úradu v sídle kraja sa navrhuje upraviť v ustanovení § 8.

Do nového odseku 2 sa presunula úprava, podľa ktorej okresný úrad v sídle kraja zriaďuje funkciu krajského koordinátora (pôvodne uvedená v odseku 1 písm. a)). Súčasne sa explicitne

ustanovuje oprávnenie tohto úradu zriaďovať krajskú komisiu pre prevenciu kriminality. Tým sa ustanovuje právny základ pre pôsobenie krajských komisií pre prevenciu kriminality ako koordinačných mechanizmov pri okresných úradoch v sídle kraja. Cieľom je systematické oddelenie týchto kompetencií od ostatných výkonových a koordinačných úloh okresného úradu v sídle kraja, čím sa zvýši prehľadnosť a logická štruktúra právnej úpravy.

V novom odseku 3 sa vymedzuje základná koordinačná úloha krajského koordinátora na regionálnej úrovni v oblasti prevencie kriminality okrem aktivít v oblasti prevencie násilia na deťoch.

Ďalej sa v odseku 4 zavádza jeho oprávnenie zorganizovať v prípade potreby multidisciplinárne stretnutie za účasti orgánov verejnej moci a ďalších subjektov v prípade, ak je to nevyhnutné a sú vyčerpané všetky možnosti podľa osobitných predpisov alebo nie je zrejmá kompetencia zodpovedného subjektu na zvolanie takéhoto alebo obdobného stretnutia. Účelom tejto úpravy je vytvoriť možnosť pre krajského koordinátora pružne a efektívne reagovať a v odôvodnených konkrétnych prípadoch zisťovať príčiny kriminality a inej protispoločenskej činnosti a prijímať opatrenia na ich odstraňovanie. Posilňuje sa tak medzirezortná spolupráca a prepojenie medzi národnou, regionálnou a miestnou úrovňou výkonu preventívnej politiky, zvyšuje sa efektívnosť realizácie opatrení a zamedzuje sa duplicitám či nekoordinovaným postupom jednotlivých subjektov. Oprávnenie účastníkov multidisciplinárneho stretnutia oboznamovať sa s osobnými údajmi sa v záujme ochrany obetí aplikuje len v nevyhnutnom rozsahu, keďže cieľom spracúvania týchto údajov je výlučne zabezpečenie účinnej pomoci, koordinácie postupov a prevencie ďalšieho ohrozenia. Obmedzenie prístupu k osobným údajom na nevyhnutnú mieru zároveň znižuje riziko ich zneužitia, neoprávneného sprístupnenia alebo narušenia súkromia dotknutých osôb, pričom rešpektuje zásady ochrany osobných údajov, najmä princíp minimalizácie údajov

Dopĺňa sa nový odkaz 1f na § 3 ods. 1 písm. n) a ods. 2 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2019 Z. z.

Dopĺňa sa nový odkaz 1g na inštitút mlčanlivosti v § 79 zákon č. 18/2018 Z. z.

Novým odsekom 5 sa upravuje funkcia predsedu krajskej komisie pre prevenciu kriminality, ktorým je prednosta okresného úradu v sídle kraja, a tajomníka, ktorým je krajský koordinátor. Cieľom je posilniť inštitucionalizovanú koordináciu preventívnych politík na regionálnej úrovni a vytvoriť jasne vymedzený rámec pre zapojenie aktérov z územia kraja do tvorby a realizácie preventívnych patrení. Takáto zákonná úprava krajských komisií pre prevenciu kriminality zabezpečí zber a prenos poznatkov a potrieb z regiónov smerom k ústrednej úrovni riadenia, čím sa podporí koordinácia a zosúlaďovanie národných priorít s regionálnym kontextom.

Úpravou dochádza k zmene označenia nasledujúcich odsekov.

K bodu 23 (§ 8 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmeny vnútorného odkazu.

K bodu 24 (§ 9a až §9i)

Navrhovaná právna úprava zakladá systém akreditácie ako nástroj kvality a transparentnosti, zaisťuje jednotný a odborne podložený prístup k vzdelávacím a informačným aktivitám v oblasti prevencie kriminality, posilňuje právnu istotu všetkých zúčastnených subjektov a vytvára rámec pre zodpovedné poskytovanie dotácií na projekt preventívneho programu podľa tohto zákona. Navrhovaným doplnením týchto ustanovení sa zavádza ucelený právny rámec pre akreditáciu preventívnych programov ako mechanizmu zabezpečenia odbornej kvality, dodržiavania jednotných štandardov a transparentnosti realizácie. Úprava poskytuje ministerstvu vnútra právny nástroj na posudzovanie, evidenciu a kontrolu subjektov

realizujúcich preventívne programy, a tým vytvára predpoklady na efektívnejšie využívanie verejných prostriedkov v tejto oblasti.

V § 9a sa vymedzuje pojem akreditácie. Ďalej sa ustanovuje, že na realizáciu preventívneho programu subjekt nemusí mať nevyhnutne udelenú akreditáciu, ako aj to, že na uskutočňovanie preventívneho programu orgánom štátnej správy a obecnou políciou sa nevzťahuje akreditácia podľa tohto zákona.

Ďalej sa vymedzuje, že len akreditovanému subjektu môže byť poskytnutá dotácia podľa tohto zákona.

§ 9b upravuje podmienky udelenia akreditácie zohľadňujúc či je žiadateľom o akreditáciu fyzická osoba alebo právnická osoba. Podmienkami udelenia akreditácie sú požiadavky na odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť subjektov preventívnych programov a fyzických osôb podieľajúcich sa na realizácii preventívnych programov, ako aj projekt preventívneho programu. Ďalej dochádza k aktualizácií poznámky pod čiarou k odkazu 3a) z dôvodu prijatia zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 9c upravuje obsah žiadosti o udelenie akreditácie a povinné prílohy vrátane projektu preventívneho programu a údajov a dokumentácie preukazujúcej splnenie zákonom stanovených podmienok odbornej spôsobilosti a bezúhonnosti. Ďalej sa ustanovuje povinnosť ministerstva vnútra zverejniť na svojom webovom sídle formulár žiadosti o udelenie akreditácie.

§ 9d upravuje proces konania o udelenie akreditácie, ktorý začína dňom doručenia úplnej písomnej žiadosti subjektu preventívneho programu žiadajúceho o udelenie akreditácie. Súčasne sa ukladá ministerstvu vnútra povinnosť udeliť akreditáciu v prípade, ak žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie akreditácie stanovené týmto zákonom. V prípade nesplnenia podmienok ministerstvo vnútra túto žiadosť zamietne.

§ 9e upravuje náležitosti rozhodnutia o udelení akreditácie, dĺžku platnosti akreditácie a pravidlá jej predĺženia, ako aj nemožnosť podať proti rozhodnutiu o udelení akreditácie riadny opravný prostriedok. Taktiež sa upravuje postavenie a podmienky týkajúce sa činnosti hodnotiacej komisie, na ktorej návrh rozhoduje v tejto veci ministerstvo vnútra. Upravuje neprevoditeľnosť a nemožnosť prechodu udelenej akreditácie na právneho zástupcu. Nie je prípustné s udelenou akreditáciou obchodovať. V prípade smrti alebo zániku akreditovaného subjektu neprechádza akreditácia na právneho nástupcu, ale dôjde ex lege k zániku akreditácie. Ďalej sa zavádza povinnosť ministerstva vnútra upraviť štatútom podrobnosti o činnosti tejto komisie, pričom zákon explicitne uvádza, že hodnotiaca komisia má piatich členov, z toho dvoch zástupcov ministerstva vnútra a troch odborníkov pôsobiacich v oblasti prevencie kriminality. S prihliadnutím predovšetkým na priority uvedené v stratégii prevencie kriminality sa predpokladá zriadenie potenciálne aj viacerých hodnotiacich komisií, ktorých činnosť bude jednotne upravovať všeobecný štatút. Zámerom je vecne prispôsobiť zameranie jednotlivých hodnotiacich komisií, a tak zabezpečiť odbornosť jej zloženia zohľadňujúc rôznorodý charakter predkladaných preventívnych programov z rôznych oblastí. Tým sa zabezpečí odborné a transparentné posudzovanie žiadostí. Zároveň sa vkladá nový odkaz 2aa.

§ 9f zavádza povinnosti akreditovaných subjektov počas platnosti akreditácie, najmä povinnosť spĺňať všetky zákonom stanovené podmienky a oznamovať zmeny rozhodujúcich skutočností ministerstvu vnútra.

§ 9g rozlišuje zánik akreditácie a zrušenie akreditácie. K zániku akreditácie bude dochádzať priamo zo zákona, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1. K zrušeniu akreditácie bude dochádzať na základe rozhodnutia ministerstva vnútra, a to z dôvodov uvedených v odseku 2.

§ 9h upravuje mechanizmus kontroly plnenia podmienok a povinností zo strany štátnej moci. Zavádzajú sa kontrolné oprávnenia ministerstva vnútra vo vzťahu k akreditovaným subjektom

vrátane ukladania opatrenia na nápravu, ak výsledky kontrolnej činnosti poukážu na nedodržiavanie povinností uložených zákonom alebo na jeho základe. Súčasne sa navrhuje umožniť podávanie sťažností na postup akreditovaných subjektov. Vybavovanie sťažnosti bude v pôsobnosti ministerstva vnútra. Zároveň sa vkladajú nové odkazy 2ab a 2ac.

§ 9i zavádza register akreditovaných subjektov preventívnych programov, ktorý vedie rada vlády a ktorý sprístupňuje základné údaje o subjektoch preventívnych programov s udelenou akreditáciou. Tento register posilňuje transparentnosť systému, zjednodušuje orientáciu verejnosti a umožňuje efektívnejšiu kontrolu a spoluprácu medzi jednotlivými aktérmi v oblasti prevencie kriminality.

K bodu 25 (§ 10 ods. 1, § 12 ods. 2 a ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmeny vnútorného odkazu.

K bodu 26 (§ 11 ods. 4 písm. e) a f))

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu vloženia nového písmena.

K bodu 27 (§ 11 ods. 4 písm. g))

V nadväznosti na znenie ustanovenia § 12 ods. 8 upravujúceho to, kto sa na účely poskytovania dotácií v oblasti prevencie kriminality nepovažuje za bezúhonného, vyvstala potreba výslovne ustanoviť, že dotáciu nemožno poskytnúť ani žiadateľovi, ktorý nie je bezúhonný.

K bodu 28 (§ 12 ods. 5 písm. e))

Doplnením novej náležitosti žiadosti o poskytnutie dotácie, t. j. informácie o udelení akreditácie podľa § 9e v prípade, ak je predmetom žiadosti preventívny program podľa tohto zákona, sa zabezpečuje preukázanie splnenia podmienky udelenia akreditácie žiadateľovi o dotáciu. Táto úprava posilňuje transparentnosť a efektívnosť dotačného procesu, zabraňuje financovaniu neakreditovaných preventívnych programov a prispieva k zaručeniu kvality podporovaných aktivít v oblasti prevencie.

K bodu 29 (§ 12 ods. 8)

Spresnením formulácie sa jednoznačne vymedzuje rozsah aplikácie ustanovenia o bezúhonnosti na účely poskytovania dotácií v oblasti prevencie kriminality. Cieľom je odstrániť možný výkladový spor a zabezpečiť, aby sa podmienka bezúhonnosti vzťahovala výlučne na konania súvisiace s poskytovaním dotácií podľa tohto zákona.

K bodu 30 (§ 13 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmeny vnútorného odkazu.

K bodu 31 (§ 15 ods. 1)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, že na konanie o udelení akreditácie, konanie o predĺžení platnosti akreditácie a konanie o zrušení akreditácie sa uplatní správny poriadok. Účelom je zabezpečiť procesné záruky a štandardizovaný postup pri rozhodovaní o akreditáciách, keďže ide o zásadný zásah do práv a povinností žiadateľov.

Zároveň sa vypúšťa odkaz 5 z dôvodu jeho nadbytočnosti.

K bodu 32 (poznámka pod čiarou k odkazu 6)

Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa aktualizuje z dôvodu prijatia zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci), ktorým bol zrušený zákon č.

231/1999

Z. z.

v znení neskorších predpisov a doplnenia o demonštratívny výpočet zákonov.