1
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
IX. volebné obdobie
1325
VLÁDNY NÁVRH
ZÁKON
z ... 2026,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 177/2018 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 476/2008 Z. z., zákona č. 300/2012 Z. z., zákona č. 277/2015 Z. z., zákona č. 144/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákonač. 96/2019 Z. z., zákona č. 378/2019 Z. z., zákona č. 90/2020 Z. z., zákona č. 143/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.V § 1 sa za slovo „budov“ vkladá čiarka a slová „znižovanie emisií skleníkových plynov z budov so zohľadnením vonkajších klimatických podmienok, miestnych podmienok, požiadaviek na kvalitu vnútorného prostredia a nákladovú efektívnosť“.
2.V § 2 ods. 1 písm. a) sa slovo „budovy“ nahrádza slovami „budov a jednotiek budov “.
3.V § 2 ods. 1 písm. b) prvom bode sa za slovo „budov“ vkladajú slová „a nových jednotiek budov“.
4.V § 2 ods. 1 písm. b) druhom bode sa za slovo „budov“ vkladajú slová „a existujúcich jednotiek budov“.
5.V § 2 ods. 1 písm. b) štvrtom bode sa slová „jej samostatne užívanej časti“ nahrádzajú slovami „jednotky budovy“, pred slovo „osvetlenie“ sa vkladá slovo „zabudované“ a za slová „na mieste“ sa vkladajú slová „a uskladnenie energie“.
2
6.V § 2 ods. 1 písm. c) sa za slovo „budov“ vkladajú slová „a jednotiek budov“.
7.V § 2 ods. 1 písm. d) sa slová „zameraných na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie“ nahrádzajú slovami „obnovy budov“.
8.V § 2 ods. 1 písmeno e) znie:
„e)uplatňovanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti na existujúce budovy a existujúce jednotky budov na základe maximálnych hodnôt energetickej hospodárnosti fondu nebytových budov k 1. januáru 2020,“.
9.V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenami g) až m), ktoré znejú:
„g)výpočet potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu budov,
h)pasporty obnovy budov,
i)požiadavky na infraštruktúru udržateľnej mobility v budovách a v ich blízkosti,
j)požiadavky na inteligentné budovy,
k)nezávislé systémy kontroly pasportov obnovy budov a indikátorov inteligentnej pripravenosti,
l)požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia budov vrátane vplyvu slnečnej energie v budovách,
m)technická pomoc a finančné opatrenia.“.
10.V § 2 ods. 2 písmeno a) znie:
„a)budovy, ktoré stavbami pre obranu štátu,1) okrem samostatných bytových jednotiek alebo administratívnych budov,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
1)§ 2 ods. 12 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon).“.
11.V § 2 odsek 4 znie:
„(4) Jednotkou budovy je časť budovy, poschodie alebo byt v budove, navrhnutá alebo upravená na samostatné užívanie.“.
12. V § 2 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Prvkom budovy je technický systém budovy alebo časť obalovej konštrukcie budovy.“.
Doterajšie odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 11.
3
13.V § 2 odsek 9 znie:
„(9) Hĺbkovou obnovou budovy je významná obnova budovy a jej technického zariadenia vykonaná v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorá sa zameriava na základné prvky budovy a ktorá naraz alebo postupnými krokmi zmení budovu alebo jednotku budovy
a)do 31. decembra 2029 na budovu s takmer nulovou potrebou energie a
b)od 1. januára 2030 na budovu s nulovými emisiami.“.
14.§ 2 sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:
„(12) Budovou s nulovými emisiami je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou, ktorá nie je horšia ako nákladovo optimálna úroveň, pri ktorej nulové alebo veľmi malé množstvo energie je vo vysokej miere dodané z obnoviteľných zdrojov a ktorá produkuje na mieste nulové emisie uhlíka z fosílnych palív a nulové alebo veľmi nízke množstvo prevádzkových emisií skleníkových plynov. Maximálna hodnota potreby primárnej energie v budove s nulovými emisiami musí byť najmenej o 10 % nižšia ako je požadovaná hodnota pre celkovú potrebu primárnej energie ustanovená vykonávacím predpisom podľa § 9 ods. 2 písm. c) pre budovu s takmer nulovou potrebou energie.
(13) Ročná potreba primárnej energie budovy s nulovými emisiami sa môže zabezpečiť
a)z obnoviteľných zdrojov vyrobenou na mieste alebo v blízkom okolí,
b)od komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov,
c)z účinného systému centralizovaného zásobovania teplom a chladom,
d)zo zdrojov s nulovým obsahom uhlíka.
(14) Ak nie je splnenie požiadavky podľa odseku 13 technicky alebo ekonomicky uskutočniteľné, celková ročná potreba primárnej energie sa môže pokryť aj inou energiou zo sústavy.“.
15.V § 3 ods. 1 sa pred slovo „osvetlenie“ vkladá slovo „zabudované“.
16.V § 3 ods. 3 písm. f) sa slová „svetelný výkon a energetický“ nahrádzajú slovami „merný výkon a elektrický“.
17.V § 3 ods. 4 písm. c) sa slovo „diaľkového“ nahrádza slovom „centralizovaného“.
18.V § 3 sa odsek 4 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) systémov uskladňovania elektrickej energie a tepelnej energie.“.
19.V § 3 ods. 7 sa slová „A až G“ nahrádzajú slovami „A0 až F“.
4
20.§ 3 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Budova s takmer nulovou potrebou energie sa podľa celkovej potreby primárnej energie zatrieďuje do energetickej triedy A. Potreba primárnej energie budovy s nulovými emisiami energetickej triedy A0 musí byť najmenej o 10 % nižšia ako je dolná hranica energetickej triedy A pre celkovú potrebu primárnej energie s takmer nulovou potrebou energie. Energetická trieda A0+ zodpovedá budove s potrebou primárnej energie najmenej o 20 % nižšou ako je maximálna hodnota určená pre budovu s nulovými emisiami, ktorá ročne vyrába viac energie z obnoviteľných zdrojov na mieste než je jej celková ročná potreba primárnej energie.“.
21.V § 4 ods. 1 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „pre nákladovo optimálnu úroveň budovy s takmer nulovou potrebou energie“ a tretia veta znie: Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy nákladovo optimálnej úrovne, ktoré sa uplatňujú na obnovované stavebné konštrukcie primerane rozsahu vykonanej obnovy; tieto požiadavky sa nevzťahujú na technické systémy budovy..
22.V § 4 ods. 2 sa za slovo „systémov“ vkladajú slová „a využitie obnoviteľných zdrojov energie“ a na konci sa pripája bodkočiarka a slová: „táto sa musí navrhnúť tak, aby sa optimalizoval jej potenciál výroby energie na základe slnečného žiarenia na mieste a umožnila sa budúca inštalácia týchto zariadení. Nová budova musí byť
a)od 1. januára 2028 budovou s nulovými emisiami, ak ide o budovu, ktorú vlastní verejný subjekt, a
b)od 1. januára 2030 budovou s nulovými emisiami.“.
23.V § 4 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 až 5, ktoré znejú:
„(3) Pre budovu, ktorá je pamiatkovo chránená2a) ako súčasť označeného prostredia,2b) alebo pre jej osobitne hodnotný architektonický vzhľad, sa na jej obnovu navrhujú iba opatrenia na splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť, ktorými sa neprijateľne nezmení jej vzhľad alebo pamiatková hodnota.2c)
(4) Ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, nová budova sa vybaví samoregulačnými zariadeniami na individuálnu reguláciu teploty v každej miestnosti. V existujúcej budove sa inštalácia samoregulačných zariadení vyžaduje pri jej významnej obnove, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné.
(5) Nová nebytová budova s nulovými emisiami sa musí vybaviť meracími a riadiacimi zariadeniami na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu vo vnútornom prostredí. V existujúcej významne obnovovanej nebytovej budove sa inštalácia takýchto zariadení vyžaduje, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné.“.
5
Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 6 až 11.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2a až 2c znejú:
2a) § 2 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 104/2014 Z. z.
2b) § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.
2c) § 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.“.
24.V § 4 odseky 7 a 8 znejú:
„(7) Projektant je povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy podľa odseku 1 zahrnúť do projektovej dokumentácie na účely overenia projektu stavby alebo zmeny stavby a navrhnúť také riešenie, aby sa pri novej budove alebo pri významnej obnove existujúcej budovy dosiahlo splnenie požiadaviek podľa odseku 1.
(8) Ak sa významná obnova budovy týka zmeny jej obalovej konštrukcie, ktorá významne ovplyvní energetickú hospodárnosť budovy, projektant je povinný v projektovej dokumentácii na povolenie zmeny stavby navrhnúť riešenie, aby obnovované stavebné konštrukcie spĺňali minimálne požiadavky na stavebné konštrukcie pre novú budovu s rovnakou funkčnosťou, umiestnením a kategóriou, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.“.
25.V § 4 odseky 10 a 11 znejú:
„(10) Odhadovaným ekonomickým životným cyklom sa rozumie zostávajúci odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy podľa rozsahu požiadaviek na energetickú hospodárnosť buď pre celú budovu, alebo pre prvky budovy. Na postup podľa odseku 9 sa použije rámec porovnávacej metodiky3a) a parametre, ktoré ovplyvňujú výpočet, najmä klimatické podmienky vrátane potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu budovy a dostupnosť energetickej infraštruktúry. Na preskúmanie spĺňania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov sa pravidelne, najmenej raz za päť rokov, použije rámec porovnávacej metodiky.
(11) Verejným subjektom sa na účely tohto zákona rozumie subjekt verejnej správy3b) a ním zriadená rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorá nemá priemyselný charakter ani obchodný charakter.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a a 3b znejú:
3a)Čl. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/2273 z 30. júna 2025, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275, pokiaľ ide o vytvorenie rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych
6
úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov (Ú. v. EÚ L, 2025/2273, 6.11.2025).
3b)§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
26.V § 4b odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Národný plán obsahuje opatrenia a postupy na zabezpečenie obnovy fondu bytových budov a nebytových budov, s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov a zmeniť existujúce budovy na budovy s nulovými emisiami. V národnom pláne sa uvádzajú podrobnosti o vykonávaní dlhodobej stratégie obnovy alebo o dosiahnutí cieľov národného plánu.
(2) Opatrenia a postupy podľa odseku 1 sú:
a)prehľad fondu budov podľa typov budov a ich podiel vo fonde budov, období výstavby a klimatických pásiem založený na štatistických vzorkách a databáze energetických certifikátov,
b)prehľad trhových prekážok a zlyhaní trhu,
c)prehľad kapacít v sektore stavebníctva, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov,
d)prehľad podielu zraniteľných domácností založený na štatistických vzorkách,
e)prehľad vykonaných a plánovaných politík a opatrení podporujúcich uskutočnenie vnútroštátnych cieľov podľa písmena f),
f)vnútroštátne ciele na roky 2030, 2040 a 2050 v ročnej miere obnovy budov a merateľné ukazovatele pokroku vrátane zníženia počtu ľudí postihnutých energetickou chudobou s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, aby sa zabezpečil energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov a zmena existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami,
g)harmonogram pre nebytové budovy na dosiahnutie nižších maximálnych hodnôt energetickej hospodárnosti do rokov 2040 a 2050 v súlade s postupom zmeny fondu budov na budovy s nulovými emisiami,
h)prehľad investičných potrieb na vykonávanie národného plánu, finančných zdrojov a opatrení na obnovu budov a zavedenie vhodných zariadení využívajúcich slnečnú energiu,
i)hodnoty prevádzkových emisií skleníkových plynov a ročnú potrebu primárnej energie nových budov a obnovených budov s nulovými emisiami, pričom maximálna hodnota na potrebu energie musí byť najmenej o 10 % nižšia ako hodnota pre celkovú potrebu primárnej energie určená podľa stavu k 28. máju 2024,
j)pravidlá pre existujúce budovy, aby spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť pri obnove alebo pri predaji alebo prenájme (ďalej len „minimálne normy energetickej hospodárnosti“),
k)minimálne normy energetickej hospodárnosti nebytových budov určené maximálnymi hodnotami energetickej hospodárnosti na základe fondu nebytových budov k 1. januáru 2020 tak, aby sa 16 % fondu nebytových budov do konca roku
7
2030 nachádzalo nad touto maximálnou hodnotou a aby 26 % fondu nebytových budov podľa typu alebo kategórie bolo do konca roku 2033 nad touto maximálnou hodnotou,
l)národná trajektória postupnej obnovy fondu bytových budov s čiastkovými cieľmi zníženia priemernej potreby primárnej energie v kWh/(m2 . rok) na roky 2030, 2040 a 2050 a určenie každoročnej obnovy počtu bytových budov a bytových jednotiek budov alebo celkovej podlahovej plochy 43 % bytových budov a bytových jednotiek budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou,
m)odhad očakávaných úspor energie podložený dôkazmi a ďalšími prínosmi, ktoré súvisia s kvalitou vnútorného prostredia tak, aby sa najmenej 55 % zníženia priemernej potreby primárnej energie za obdobie rokov 2030 2050 dosiahlo obnovou 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a priemerná potreba primárnej energie celého fondu budov
1.sa znížila do roku 2030 najmenej o 16 % v porovnaní s rokom 2020,
2.sa znížila do roku 2035 najmenej o 20 až 22 % v porovnaní s rokom 2020 a
3.každých ďalších päť rokov bola odvodená z postupného znižovania priemernej potreby primárnej energie určenej do roku 2050,
n)súhrnná analýza vykonaných kontrol technických systémov budov,
o)zhrnutie výsledkov verejnej konzultácie k národnému plánu. “.
27.V 4b ods. 3 sa vypúšťajú slová „písm. a) a b)“ a na konci sa pripája táto veta: „Minimálne normy energetickej hospodárnosti sa neuplatňujú na budovy podľa § 4 ods. 3.“.
28.V 4b ods. 4 sa slová „§ 4 ods. 6“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 9“.
29.§ 4c vrátane nadpisu znie:
„§ 4c
Pasport obnovy budovy
(1)Pasport obnovy budovy je dokument v digitálnom formáte o priebehu hĺbkovej obnovy budovy prispôsobený konkrétnej budove s návrhom maximálneho počtu krokov hĺbkovej obnovy a opatrení, ktorými sa výrazne zlepšuje energetická hospodárnosť budovy alebo jednotky budovy.
(2)Navrhnutý krok musí obsahovať
a) technológiu a materiály, ktoré sa použijú,
b) odhadované náklady a odhadovaný čas na vykonanie každého kroku,
c) porovnanie s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budovy a
d) predpoklad zníženia emisií skleníkových plynov.
(3)Pasport obnovy budovy vyhotovuje osoba s odbornou spôsobilosťou podľa § 6 ods. 1 3 (ďalej len „oprávnená osoba“) v spolupráci s vlastníkom budovy na základe obhliadky budovy na mieste.
8
(4)Pasport obnovy budovy sa môže vyhotoviť dobrovoľne. Ak sa pasport obnovy budovy vydá spolu s energetickým certifikátom podľa § 7, nahrádza odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy.
(5)Pasport obnovy budovy sa vydá prostredníctvom centrálnej evidencie podľa § 9 ods. 3 písm. a).“.
30.V § 5 ods. 2 písmená a) a b) znejú:
„a)pre budovu alebo jednotku budovy, ktorá sa predáva alebo prenajíma novému nájomcovi alebo ktorej nájom sa predlžuje,
b) pre budovu, ktorú vlastní alebo užíva verejný subjekt,“.
31.V § 5 ods. 3 sa slová odborne spôsobilá osoba podľa § 6“ nahrádzajú slovami „oprávnená osoba“.
32.§ 5 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Energetická certifikácia jednotky budovy sa môže vykonať aj na základe hodnotenia inej jednotky budovy s obdobnými energetickými vlastnosťami v tej istej budove.“.
33. V § 6 ods. 3 písm. c) sa za slovo „vlastností“ vkladá čiarka a slová „svetelnotechnických vlastností“.
34.V § 7 ods. 1 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „vydaný oprávnenou osobou na základe obhliadky na mieste alebo v odôvodnených prípadoch uskutočnenej virtuálnou kontrolou“.
35.V § 7 ods. 1 písm. a) sa slová „prevádzkovateľa živnosti podľa § 6 ods. 1 (ďalej len „oprávnená osoba“)“ nahrádzajú slovami „oprávnenej osoby“.
36.V § 7 ods. 1 písm. b) sa za slovo „rozsahu“ vkladá slovo „okres,“ a na konci sa pripájajú tieto slová „parcelné číslo a katastrálne územie,“.
37.V § 7 ods. 1 písm. i) sa slová „vlastnoručné podpisy a otlačok pečiatky“ nahrádzajú slovami „kvalifikované elektronické podpisy“.
38.V § 7 ods. 1 písm. k) sa slová „v budove alebo v jej blízkosti“ nahrádzajú slovami „na mieste a celkovej potreby energie budovy“.
39.V § 7 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l)údaj o vypočítanom potenciáli globálneho otepľovania
9
1.od 1. januára 2028, ak ide o novú budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1000 m2,
2.od 1. januára 2030, ak ide o novú budovu.“.
40.V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová „jej samostatnej časti“ nahrádzajú slovami „jednotky budovy na zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov a opatrenia na zlepšenie kvality vnútorného prostredia budovy alebo jednotky budovy“.
41.V § 7 ods. 2 písm. d) sa slová „f) až k)“ nahrádzajú slovami „f) až l)“.
42.V § 7 ods. 4 písmeno b) znie:
„b)nezávisle od významnej obnovy budovy len zmenou prvkov obalovej konštrukcie alebo posúdením možnosti prispôsobenia funkčnosti vykurovacieho systému, systému vetrania a systému prípravy teplej vody pri efektívnejších nastaveniach teploty, a zahŕňajú posúdenie zostávajúcej životnosti technického systému budovy alebo jednotky budovy alebo nahradenia vykurovacieho systému alebo možnosti klimatizačného systému so zohľadnením miestnych a systémových vplyvov.“.
43.V § 7 odsek 6 znie:
„(6) Energetický certifikát sa vydá prostredníctvom centrálnej evidencie podľa § 9 ods. 3 písm. a).“.
44.V § 8 ods. 1 sa za slovo „budovy“ vkladajú slová „alebo jednotky budovy“.
45.V § 8 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 3 písm. c) a § 12 ods. 1 písm. f) sa slová „jej samostatnej časti“ nahrádzajú slovami „jednotky budovy“.
46.V § 8 ods. 2 sa písmeno c) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
„3.po dokončení novej budovy, po významnej obnove, pri prenájme budovy alebo jednotky budovy alebo pri predĺžení nájmu predložiť k nahliadnutiu uchádzačovi o kúpu alebo nájom budovy alebo jednotky budovy energetický certifikát.“.
47.V § 8 ods. 3 písmená a) a b) znejú:
„a)o budovu podľa § 5 ods. 2 písm. b), ktorú verejnosť často navštevuje alebo
b)o nebytovú budovu.“.
48.V § 8 ods. 5 sa za slová „Vlastník budovy“ vkladajú slová „alebo jednotky budovy“ a slová „jej samostatnej časti“ sa nahrádzajú slovami „jednotky budovy“.
10
49.V § 8 ods. 7 sa slová „samostatnej časti“ nahrádzajú slovami „jednotke budovy“.
50.V § 8 ods. 8 sa slová „existujúce samostatné časti“ nahrádzajú slovami „jednotky budovy“.
51.V § 8 ods. 9 sa slová „nabíjacími stanicami elektrických vozidiel a infraštruktúrou vedenia podľa § 8a“ nahrádzajú slovami „nabíjacími bodmi pre elektrické vozidlá a kabelážou podľa § 8a až 8c“.
52.§ 8 sa dopĺňa odsekmi 10 až 13, ktoré znejú:
„(10) Vlastník budovy je povinný zabezpečiť budovu vhodným zariadením využívajúcim slnečnú energiu podľa § 8d.
(11) Vlastník nebytovej budovy s nulovými emisiami je povinný zabezpečiť jej vybavenie meracími a riadiacimi zariadeniami na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu vo vnútornom prostredí. Ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, vybaví sa takýmito zariadeniami aj existujúca nebytová budova zmenená obnovou na budovu s nulovými emisiami.
(12) Ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, je vlastník nebytovej budovy povinný zabezpečiť vybavenie budovy automatickým ovládaním zabudovaného osvetlenia
a)do 31. decembra 2027, ak účinný menovitý výkon technického systému budovy je vyšší ako 290 kW a
b)do 31. decembra 2029, ak účinný menovitý výkon technického systému budovy je vyšší ako 70 kW.
(13) Vlastník nebytovej budovy je povinný zabezpečiť, aby budova spĺňala minimálne normy energetickej hospodárnosti nebytových budov určené maximálnymi hodnotami energetickej hospodárnosti. Pri nepriaznivom posúdení nákladov a prínosov obnovy, vlastník vykoná aspoň individuálne opatrenia obnovy.“ .
53.Nadpis nad § 8a znie: „Infraštruktúra pre udržateľnú mobilitu“.
54.§ 8a vrátane nadpisu znie:
„§ 8a
Nebytová budova
(1)Nová nebytová budova s viac ako piatimi parkovacími miestami pre autá a nebytová budova, ktorá prechádza významnou obnovou s viac ako piatimi parkovacími miestami pre autá musí mať
11
a)inštalovaný najmenej jeden nabíjací bod na každých päť parkovacích miest pre elektrické vozidlá,
b)inštalovanú kabeláž pre najmenej 50 % parkovacích miest pre elektrické vozidlá a vedenie rozvodov pre elektrické káble pre ostatné parkovacie miesta pre autá, ktoré umožnia neskoršiu inštaláciu nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá, bicykle na elektrický pohon a iné typy vozidiel kategórie L a
c)parkovacie miesta pre bicykle, ktoré tvoria najmenej 15 % priemernej alebo 10 % celkovej užívateľskej kapacity nebytovej budovy, pričom sa musí zohľadniť priestor potrebný pre bicykle s väčšími rozmermi ako štandardné bicykle.
(2)Odsek 1 sa vzťahuje na parkovisko pre autá
a)vo vnútri nebytovej budovy; ak ide o významnú obnovu nebytovej budovy, opatrenia obnovy sa vzťahujú aj na parkovisko pre autá a elektrickú infraštruktúru nebytovej budovy, alebo
b)ktoré sa nachádza v bezprostrednom susedstve nebytovej budovy; ak ide o významnú obnovu nebytovej budovy, opatrenia obnovy sa vzťahujú aj na parkovisko pre autá alebo elektrickú infraštruktúru parkoviska.
(3)Kabeláž a vedenie podľa odseku 1 písm. b) sa musia dimenzovať tak, aby umožňovali súbežné a efektívne používanie požadovaného počtu nabíjacích bodov a aby podporovali inštaláciu systému riadenia zaťaženia alebo nabíjania v rozsahu, v akom je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné.
(4)Nebytová budova s viac ako 20 parkovacími miestami pre autá musí mať od 1. januára 2027
a)inštalovaný najmenej jeden nabíjací bod pre elektrické vozidlá na každých 10 parkovacích miest pre autá alebo vedenie rozvodov pre elektrické káble najmenej pre 50 % parkovacích miest pre autá a
b)parkovacie miesta pre bicykle najmenej 15 % priemernej užívateľskej kapacity alebo 10 % celkovej užívateľskej kapacity nebytovej budovy s priestorom potrebným aj pre bicykle s väčšími rozmermi ako štandardné bicykle.
(5)Nebytová budova, ktorá prešla významnou obnovou počas dvoch rokov pred 28. májom 2024, musí spĺňať požiadavky podľa odseku 4 od 1. januára 2029.
(6)Nebytová budova, ktorú vlastní alebo užíva verejný subjekt, musí mať od 1. januára 2033 inštalovanú kabeláž najmenej pre 50 % parkovacích miest pre autá.
(7)Nová administratívna budova a administratívna budova po významnej obnove s viac ako piatimi parkovacími miestami musí mať inštalovaný najmenej jeden nabíjací bod pre elektrické vozidlá na každé dve parkovacie miesta.
12
(8)Ak je to uskutočniteľné, požiadavky na počet parkovacích miest pre bicykle podľa odsekov 1 a 4 sa primerane vzťahujú na nebytové budovy, do ktorých sa s bicyklami zvyčajne nevstupuje.“.
55.Za § 8a sa vkladajú § 8b až 8d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 8b
Bytová budova
(1)Nová bytová budova s viac ako tromi parkovacími miestami pre autá a bytová budova s viac ako tromi parkovacími miestami pre autá, ktorá prechádza významnou obnovou, musí mať
a)inštalovanú kabeláž pre najmenej 50 % parkovacích miest pre elektrické vozidlá a vedenie rozvodov pre elektrické káble, pre ostatné parkovacie miesta pre autá, ktoré umožnia neskoršiu inštaláciu nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá, bicykle na elektrický pohon a iné typy vozidiel kategórie L a
b)najmenej dve parkovacie miesta pre bicykle pre každú bytovú jednotku budovy.
(2)Nová bytová budova s viac ako tromi parkovacími miestami pre autá musí mať inštalovaný najmenej jeden nabíjací bod pre elektrické vozidlá.
(3)Odseky 1 a 2 sa vzťahujú na parkovisko pre autá
a)vo vnútri bytovej budovy; ak ide o významnú obnovu bytovej budovy, opatrenia obnovy sa vzťahujú aj na parkovisko pre autá a elektrickú infraštruktúru bytovej budovy, alebo
b)ktoré sa nachádza v bezprostrednom susedstve bytovej budovy; ak ide o významnú obnovu bytovej budovy, opatrenia obnovy sa vzťahujú aj na parkovisko pre autá alebo elektrickú infraštruktúru parkoviska.
(4)Kabeláž podľa odseku 1 písm. a) sa musí dimenzovať tak, aby umožňovala súbežné používanie nabíjacích bodov na všetkých parkovacích miestach vrátane prenosu dát a v prípade potreby elektromerov.
(5)Ak pri významnej obnove bytovej budovy nie je uskutočniteľné zabezpečenie dvoch parkovacích miest pre bicykle na každú bytovú jednotku budovy, musí sa zabezpečiť taký počet parkovacích miest pre bicykle, aký je technicky uskutočniteľný.
§ 8c
(1) Nabíjacie body podľa § 8a a 8b musia byť schopné inteligentného nabíjania a v určených prípadoch obojsmerného nabíjania a schopné prevádzky interoperabilným spôsobom.
13
(2) Ak splneniu povinností podľa § 8a a 8b bránia vážne objektívne technické alebo právne prekážky, ktoré nespôsobil vlastník budovy, najmä nedostatočná kapacita distribučnej sústavy v mieste pripojenia potvrdená prevádzkovateľom sústavy, alebo nevyhnutnosť neprimeraného zásahu do vlastníckych práv tretích osôb, považuje sa povinnosť za splnenú realizáciou takej stavebno-technickej pripravenosti, ktorá po zániku týchto prekážok umožní inštaláciu nabíjacích bodov bez dodatočných výkopových prác alebo zásahov do integrity stavby.
(3) Inštaláciou nabíjacích bodov v existujúcej budove nesmie dôjsť k zníženiu jej protipožiarnej bezpečnosti.
(4) Požiadavky podľa § 8a ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a) a § 8b ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa neuplatnia na významne obnovovanú budovu, ak by náklady na nabíjacie body a vedenie rozvodov pre elektrické káble presiahli 10 % celkových nákladov na významnú obnovu budovy.
(5) Požiadavky podľa § 8a ods. 1 a 4 a § 8b ods. 1 a 2 sa neuplatnia na budovu, pri ktorej žiadosť o rozhodnutie o stavebnom zámere alebo o zmene stavby sa podala pred 31. októbrom 2026.
§ 8d
Využitie slnečnej energie
(1)Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, je vlastník budovy povinný vykonať opatrenia na zavedenie zariadení na využívanie slnečnej energie
a)od 1. januára 2027, ak ide o novú budovu vo vlastníctve verejného subjektu 4 ods. 11) alebo o novú nebytovú budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 250 m2,
b)do 31. decembra 2027, ak ide o existujúcu budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 2000 m2 vo vlastníctve verejného subjektu,
c)od 1. januára 2028, ak ide o významne obnovenú existujúcu nebytovú budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 500 m2, alebo sa na nej vykonávajú činnosti, ktoré vyžadujú povolenie na obnovu budovy, obnovu strechy alebo inštaláciu technického systému budovy,
d)do 31. decembra 2028, ak ide o existujúcu budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 750 m2 vo vlastníctve verejného subjektu,
e)od 1. januára 2030, ak ide o novú bytovú budovu alebo ak ide o nové zastrešené parkovisko pre viac ako dve autá v bezprostrednom susedstve budovy,
f)do 31. decembra 2030, ak ide o existujúcu budovu s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 250 m2 vo vlastníctve verejného subjektu.
(2) Ak by sa narušila konštrukčná integrita, tepelná ochrana plochých striech alebo technické riešenia šikmých striech a zelených striech, odsek 1 sa neuplatní.“.
14
56.§ 9 až 9c vrátane nadpisu § 9 a nadpisu nad § 9a znejú:
§ 9
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky
(1) Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako ústredný orgán štátnej správy
a)vypracúva a predkladá vláde Slovenskej republiky návrhy koncepcií a programov zameraných na systémové dosiahnutie vyššej energetickej hospodárnosti budov a návrh národného plánu,
b) určuje po dohode s Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky slovenské technické normy vhodné na výpočet a na energetickú certifikáciu a ich zoznam zverejňuje vo Vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky,
c) zostavuje zoznam existujúcich a navrhovaných opatrení a nástrojov na podporu splnenia opatrení z národného plánu vrátane opatrení a nástrojov finančnej povahy,
d) oznamuje Európskej komisii výsledky verejnej konzultácie uskutočnenej inkluzívnym spôsobom a podrobnosti o aktuálne uskutočňovaných a plánovaných politikách a činnostiach,
e) poskytuje dotácie v oblasti energetickej hospodárnosti budov podľa § 9a 9c (ďalej len „dotácia“),
f) predkladá Európskej komisii každých päť rokov národný plán; prvýkrát do 31. decembra 2026,
g) pravidelne, najmenej raz za päť rokov, prehodnocuje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov a upravuje ich do 24 mesiacov, ak o viac ako 15 % menej energeticky hospodárne,
h) informuje Európsku komisiu o programoch a opatreniach na urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na ich prechod na budovy s nulovými emisiami.
(2) Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví
a)podrobnosti o metodike výpočtu energetickej hospodárnosti budovy,
b)podrobnosti o metodike výpočtu potenciálu globálneho otepľovania,
c)horné hranice energetických tried pre všetky ukazovatele potreby energie v budove a globálneho ukazovateľa primárnej energie a emisií oxidu uhličitého uvádzaných v energetickom certifikáte,
d)podrobnosti o náležitostiach obsahu energetického certifikátu,
e)podrobnosti o náležitostiach obsahu pasportu obnovy budovy,
f)vzor energetického certifikátu pre jednotlivé kategórie budov,
g)vzor energetického štítku,
h)harmonogram postupnosti zmien minimálnych požiadaviek na energetické úrovne výstavby budov a dosiahnutia nulových emisií,
i)vzor energetického certifikátu jednotky budovy,
j)výšku úhrady za sprístupnenie údajov podľa odseku 3 písm. b).
15
(3) Ministerstvo alebo ním určená právnická osoba
a)vedie centrálnu evidenciu energetických certifikátov a pasportov obnovy budov, vyhodnocuje ich obsah a výsledky vyhodnotenia podľa jednotlivých kategórií budov, prideľuje im evidenčné číslo a vedie databázu údajov o energetickej hospodárnosti budov,
b)sprístupňuje energetické certifikáty evidované v centrálnej evidencii, pasporty obnovy budov a ďalšie údaje z databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov strojovo čitateľné vlastníkovi budovy, nájomcovi, správcovi, finančnej inštitúcii k budovám v jej portfóliu a na požiadanie orgánu štátneho dozoru bezodplatne; inému žiadateľovi sa poskytujú údaje o energetickej hospodárnosti budov z databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov za úhradu,
c)zisťuje nákladovo optimálne úrovne a oznamuje Európskej komisii všetky vstupné údaje a odhady použité na toto zisťovanie a na základe toho vypracúva správu o zistenom výsledku, v ktorej uvedie aj opatrenia potrebné na podstatné zníženie zisteného rozdielu medzi minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť podľa § 4 ods. 1 a nákladovo optimálnou úrovňou 4 ods. 9) do nasledujúceho preskúmavania minimálnych požiadaviek; správu aktualizuje každých päť rokov počnúc 30. júnom 2012 a oznamuje Európskej komisii,
d)zverejňuje
1.informácie o rôznych metódach a nákladovo efektívnych spôsoboch zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a o existujúcich dostupných finančných nástrojoch určených na podporu zlepšenia energetickej hospodárnosti budov a jednotiek budov,
2.zoznam certifikovaných budov s ich zatriedením do energetickej triedy podľa jednotlivých kategórií budov,
e)uskutočňuje kontrolu energetických certifikátov jedným alebo niekoľkými druhmi kontroly z týchto možností:
1.kontrolou platnosti vstupných údajov o budove a použitých údajov na vydanie energetického certifikátu, ako aj kontrolou výsledkov uvedených v energetickom certifikáte,
2.kontrolou vstupných údajov o budove a overením výsledkov uvedených v energetickom certifikáte vrátane poskytnutého odporúčania,
3.úplnou kontrolou vstupných údajov o budove, ktoré boli použité na vypracovanie energetického certifikátu, úplným overením výsledkov uvedených v energetickom certifikáte vrátane poskytnutého odporúčania, a ak je to možné, aj kontrolou energeticky certifikovanej budovy na mieste s cieľom skontrolovať zhodu medzi špecifikáciami uvedenými v energetickom certifikáte a parametrami energeticky certifikovanej budovy,
f)uskutočňuje kontroly energetických certifikátov podľa písmena e) náhodným výberom štatisticky významného percentuálneho podielu z celkového počtu každoročne vydávaných energetických certifikátov, aby sa dosiahlo, že aspoň 90 % vydaných energetických certifikátov má štatistickú spoľahlivosť 95 % za hodnotené obdobie,
g)uskutočňuje kontrolu pasportov obnovy budov kontrolou vstupných údajov o budove, vrátane návrhu opatrení a postupných krokov obnovy.
16
(4) Ministerstvo na účely optimalizácie využívania energie technickými systémami budov určuje systémové požiadavky na celkovú energetickú hospodárnosť, správne zabudovanie a primerané dimenzovanie, nastavenie a reguláciu technických systémov budov, ktoré sú zabudované v existujúcich budovách.
(5) Požiadavky na systémy podľa odseku 4 sa určujú pre nové, vymenené a modernizované technické systémy budov, ak ich uplatnenie je technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.
(6) Ministerstvo vykonáva opatrenia na
a)zjednodušenie zavádzania nabíjacích bodov a kabeláže v nových budovách a v existujúcich budovách podľa § 8a a 8b,
b)zavedenie vhodných zariadení využívajúcich slnečnú energiu v existujúcich budovách jednotlivých typov a kategórií, ktoré technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné,
c)zabezpečenie dostupnosti technickej pomoci podľa § 8a ods. 1 písm. b) a c) a § 8b ods. 1 písm. a),
d)podporu dodržiavania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti.
Dotácia
§ 9a
(1)Dotáciu možno poskytnúť na
a)výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti budov,
b)zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov,
c)podporu nových budov s nulovými emisiami.
(2)Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť do 100 % ekonomicky oprávnených nákladov.
(3)Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.
§ 9b
(1)Žiadateľom o dotáciu podľa § 9a ods. 1 písm. a) môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ.
(2)Žiadateľom o dotáciu podľa § 9a ods. 1 písm. b) alebo písm. c) môže byť len vlastník budovy, na ktorú sa poskytuje dotácia.
(3)Žiadateľ o dotáciu musí spĺňať požiadavky podľa osobitného predpisu.
5b)
17
(4)Dotáciu možno poskytnúť na základe písomnej žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“), ktorú žiadateľ môže podať ministerstvu na základe výzvy na podávanie žiadostí (ďalej len „výzva“) zverejnenej na webovom sídle ministerstva.
(5)Každý žiadateľ o dotáciu môže podať len jednu žiadosť na účel uvedený vo výzve.
(6)Ministerstvo môže pred uplynutím lehoty určenej na predloženie žiadosti výzvu zmeniť alebo doplniť formou dodatku k výzve; dodatok k výzve zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle bez zbytočného odkladu. Žiadateľ, ktorý podal žiadosť pred zverejnením dodatku k výzve, môže svoju žiadosť doplniť alebo zmeniť, ak zmenou alebo doplnením výzvy môže byť jeho žiadosť dotknutá. Ministerstvo v dodatku k výzve primerane predĺži lehotu na predloženie žiadosti.
(7)Výzva obsahuje
a)cieľ poskytnutia dotácie podľa § 9a ods. 1,
b)účel poskytnutia dotácie stanovený opisom úloh výskumu a vývoja alebo opisom opatrení na dosiahnutie vyššej energetickej hospodárnosti budov a s nimi súvisiacich opatrení, ktoré predmetom poskytnutia dotácie alebo opis opatrení na podporu nových budov s nulovými emisiami,
c)kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať žiadosti,
d)výšku finančných prostriedkov zo zdrojov žiadateľa určených na spolufinancovanie,
e)náležitosti a postup predkladania žiadosti,
f)okruh oprávnených žiadateľov, ktorý môže byť podmienený maximálnou výškou príjmu žiadateľa alebo príjmu žiadateľa a osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu,
5c)
g)disponibilný objem finančných prostriedkov alokovaných na výzvu,
h)najvyššiu a najnižšiu výšku dotácie poskytnutú na jednu žiadosť,
i)spôsob posúdenia žiadostí,
j)požadované parametre stavebných konštrukcií, prvkov budovy a technických zariadení budovy alebo požadovanú energetickú hospodárnosť budovy alebo požadovanú úsporu energie, ak ide o opatrenia na dosiahnutie vyššej energetickej hospodárnosti budov,
k)ekonomicky oprávnené náklady,
l)vzor zmluvy o poskytnutí dotácie,
m) ďalšie náležitosti a podmienky, ak sú potrebné na overenie splnenia cieľa dotácie, účelu dotácie alebo ak vyplývajú z osobitného predpisu.
(8)Ministerstvo môže ustanoviť vo všeobecne záväznom právnom predpise ďalšie podrobnosti o náležitostiach výzvy.
(9) Žiadosť obsahuje tieto náležitosti
a)identifikačné údaje žiadateľa v rozsahu
18
1.názov alebo obchodné meno, označenie právnej formy, adresa sídla, identifikačné číslo organizácie, údaje o štatutárnom orgáne alebo o členoch štatutárneho orgánu, ak ide o právnickú osobu,
2.meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, adresa miesta podnikania, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, meno a priezvisko zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,
3.meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, ak ide o fyzickú osobu,
b)opis úloh výskumu a vývoja alebo opis opatrení na dosiahnutie vyššej energetickej hospodárnosti budov a s nimi súvisiacich opatrení, na ktoré sa požaduje dotácia alebo opis opatrení na podporu nových budov s nulovými emisiami,
c)výšku ekonomicky oprávnených nákladov a výšku finančných prostriedkov zo zdrojov žiadateľa určených na spolufinancovanie,
d)ďalšie náležitosti, ak ich určuje výzva.
(10)Ministerstvo poskytuje dotáciu na základe zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej s vybratým žiadateľom. Zmluva o poskytnutí dotácie obsahuje
a)identifikačné údaje zmluvných strán,
b)číslo účtu príjemcu dotácie vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,
c)účel, druh a výšku dotácie a lehotu jej čerpania,
d)výšku finančných prostriedkov zo zdrojov prijímateľa dotácie určených na spolufinancovanie,
e)podmienky použitia dotácie,
f)spôsob a lehotu plnenia záväzkov zmluvných strán,
g)očakávané prínosy poskytnutej dotácie,
h)sankcie za porušenie,
i)termín zúčtovania dotácie,
j)ďalšie údaje v súlade s výzvou.
(11)Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle
a)limit finančných prostriedkov vyčlenených na poskytnutie dotácie na príslušný rozpočtový rok,
b)výzvu, a to najneskôr dva mesiace pred termínom na podávanie žiadostí,
c)zoznam schválených žiadostí v rozsahu číslo žiadosti, identifikačné údaje budovy, suma poskytnutej dotácie vrátane dátumu schválenia poskytnutia dotácie,
d)zoznam neschválených žiadostí v rozsahu číslo žiadosti, identifikačné údaje budovy, vrátane dátumu a zdôvodnenia neschválenia žiadosti.
§ 9c
(1)Splnenie požiadaviek a podmienok na poskytnutie dotácie overuje ministerstvo z verejne dostupných registrov alebo z centrálnej evidencie podľa § 9 ods. 3 písm. a).
(2)Ak je okruh oprávnených žiadateľov vo výzve podmienený maximálnou výškou príjmu podľa § 9b ods. 7 písm. f)
19
a)Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky poskytuje ministerstvu zo svojho informačného systému údaje o žiadateľovi a osobe, ktorej príjmy sa posudzujú spoločne, vrátane osobných údajov a informácií považovaných za daňové tajomstvo5d) v rozsahu nevyhnutnom na overenie splnenia kritérií na poskytovanie dotácie, spôsobom dohodnutým medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a ministerstvom,
b)Sociálna poisťovňa na základe ministerstvom poskytnutých vstupných údajov poskytuje ministerstvu zo svojho informačného systému elektronicky údaje vrátane osobných údajov v rozsahu nevyhnutnom na účel overenia splnenia podmienky limitu príjmu žiadateľa a osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, spôsobom dohodnutým medzi Sociálnou poisťovňou a ministerstvom.
(3)Na účel spracovania žiadosti o dotáciu je ministerstvo oprávnené spracúvať osobné údaje o žiadateľovi a osobách, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne aj bez ich súhlasu v rozsahu
a)meno, priezvisko, rodné priezvisko,
b)adresa trvalého pobytu,
c)dátum narodenia,
d)e-mailová adresa a telefonický kontakt,
e)štátna príslušnosť,
f)číslo účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,
g)výšky príjmu.
(4)Ak v žiadosti formálne nedostatky alebo ak žiadosť neobsahuje všetky náležitosti a prílohy určené vo výzve alebo v schéme štátnej pomoci, ministerstvo vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Lehota na odstránenie nedostatkov nemôže byť kratšia ako 15 dní.
(5)Žiadosť sa považuje za úplnú dňom odstránenia všetkých nedostatkov.
(6)Ministerstvo zamietne žiadosť,
a)ktorú podal neoprávnený žiadateľ,
b)ktorá bola podaná na účel, ktorý nie je uvedený vo výzve,
c)ktorá bola podaná po uplynutí lehoty na predloženie žiadosti určenej vo výzve,
d)ak žiadateľ v určenej lehote neodstráni nedostatky podľa odseku 4 alebo
e)z iných dôvodov uvedených vo výzve.
(7)O poskytnutí dotácie podľa § 9a ods. 1 písm. a) rozhoduje minister dopravy Slovenskej republiky na základe odporúčania najmenej trojčlennej komisie, ktorú na tento účel zriadi a ktorá vyhodnocuje žiadosti podľa kritérií uvedených vo výzve.
(8)Ak žiadosť spĺňa náležitosti podľa § 9b ods. 9, ministerstvo rozhodne o schválení žiadosti o dotáciu podľa § 9a ods. 1 písm. b) a c).
20
(9)Ministerstvo môže výzvu zrušiť. Ministerstvo predloženú žiadosť podanú do zrušenia výzvy, o ktorej sa nerozhodlo, vráti žiadateľovi.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5b až 5d znejú:
5b)§ 8a zákona č.
523/2004 Z. z.
5c)§ 3 a 4 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5d)§ 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
57.§ 9ca až § 9g vrátane nadpisov sa vypúšťajú .
Poznámka pod čiarou k odkazu 5ca sa vypúšťa.
58.V § 11 ods. 3 písm. a) prvý bod znie:
„1.nesplní niektorú z povinností podľa § 8 ods. 3 až 13,“.
59.Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 12a
Spoločné ustanovenia
(1)Dotáciu nemožno poskytnúť na inštaláciu samostatne stojaceho kotla na fosílne palivá s výnimkou kotlov vybraných na investíciu pred rokom 2025.
5e)
(2)Ak nie je zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov so zameraním na obnovu budov na úroveň budov s nulovými emisiami technicky a ekonomicky uskutočniteľné, považuje sa na účely podpory obnovy budovy za hĺbkovú obnovu obnova, výsledkom ktorej je zníženie potreby primárnej energie aspoň o 60 %.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5e znie:
5e)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. L 57, 18.2.2021) v platnom znení.
Čl. 7 ods. 1 písm. h) bod i) tretia zarážka nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021) v platnom znení.
Čl. 73 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného
21
fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení.
60.Za § 14ae sa vkladá § 14af, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 14af
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2026
Energetický certifikát vydaný v listinnej podobe platí do dátumu uplynutia platnosti, ktorý je v ňom uvedený, alebo do jeho nahradenia energetickým certifikátom v elektronickej podobe. Povinnosť vlastníka budovy odovzdať energetický certifikát novému vlastníkovi budovy je od 1. novembra 2026 splnená odovzdaním jeho listinnej podoby alebo jeho sprístupnením z centrálnej evidencie podľa § 9 ods. 3 písm. a).“.
61.Za § 14b sa vkladá § 14c, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 14c
Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. novembra 2026
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 107/2019 Z. z. o podrobnostiach o výške príspevkov a o náležitostiach žiadostí o poskytnutie príspevkov poskytovaných v súvislosti s energetickou hospodárnosťou rodinných domov.“.
62.Príloha sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
„3.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. L, 2024/1275, 8.5.2024).“.
Čl. II
Zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.V § 3 ods. 1 sa slová „ďalšieho odborného vzdelávania v akreditovanom vzdelávacom programe podľa osobitného predpisu3)“ nahrádzajú slovami „neakreditovaného vzdelávacieho programu v certifikovanej vzdelávacej inštitúcii podľa osobitného predpisu3)“.
22
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
3)Zákon č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 325/2025 Z. z.“.
2.V § 3 ods. 4 sa slová „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo dopravy“ a vypúšťajú sa slová „ďalšie odborné“ a „ďalšieho odborného“.
3.V § 3 ods. 5 sa vypúšťajú slová „ďalšieho odborného“ a slovo „akreditovaného“ sa nahrádza slovom „neakreditovaného“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
4.V § 3 ods. 6 sa vypúšťajú slová „ďalšie odborné“.
5.V § 10 ods. 2 písm. e) a ods. 3 písm. e) sa slová „akreditovaného vzdelávacieho programu4)“ nahrádzajú slovami „ďalšieho odborného vzdelávania“.
6.V § 12 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „ďalšom odbornom“.
7.V § 13 ods. 1 sa slovo „výkon“ nahrádza slovami „podmienky výkonu“.
8.V § 14 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „a ich činnosti“.
9.V § 14 ods. 3 sa slová „najmä nedostatky v ich činnosti, príčiny zistených nedostatkov, škodlivé dôsledky zistených nedostatkov a osoby zodpovedné za zistené nedostatky“ nahrádzajú slovami „ktoré majú vplyv na dodržiavanie podmienok pre výkon činnosti správcov v rozsahu podľa tohto zákona“.
10.Za § 22 sa vkladá § 22a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 22a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2026
Osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu vydané podľa predpisov účinných do 31. októbra 2026 sa považuje za osvedčenie o absolvovaní ďalšieho odborného vzdelávania podľa tohto zákona.“.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2026.