1

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Vládny návrh zákona o práci vykonávanej prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)primárnom

-čl. 16 ods. 2 a čl. 153 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)sekundárnom

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2831 z 23. októbra 2024 o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy (Ú. v. EÚ L, 2024/2831, 11.11.2024), gestor zodpovedný za prebratie smernice – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016), gestor – Úrad na ochranu osobných údajov,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, najmä prípady

- kolektívne vyjednávanie: Albany (C-67/96), FNV Kunsten Informatie en Media (C-413/13): „Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie kolektívnej zmluvy, o aké ide vo veci samej, upravujúce minimálne tarifné odmeny pre samostatne zárobkovo činných poskytovateľov služieb, členov jednej zo zmluvných zamestnaneckých organizácií, ktorí vykonávajú pre zamestnávateľa na základe dohody o poskytovaní služieb rovnakú činnosť ako zamestnanci tohto zamestnávateľa, je vyňaté z pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ iba vtedy, ak títo poskytovatelia služieb predstavujú „nepravé samostatne zárobkovo činné osoby“, teda osoby nachádzajúce sa v porovnateľnej situácii s uvedenými zamestnancami. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby to overil.“,

- skutočná samostatne zárobková činnosť: B v Yodel Delivery Network Ltd (C-692/19): „vylučuje sa, aby bola osoba zamestnaná jej domnelým zamestnávateľom na základe dohody o poskytovaní služieb, v ktorej sa stanovuje, že táto osoba je samostatne zárobkovo činnou osobou, považovaná za „pracovníka“ na účely tejto smernice, ak má táto osoba možnosť voľnej úvahy v tom, či:

– na vykonanie služieb, ktoré sa zaviazala poskytovať, využije subdodávateľov alebo zástupcov,

– prijme alebo neprijme jednotlivé úlohy, ktoré ponúka jej domnelý zamestnávateľ, alebo jednostranne určí maximálny počet týchto úloh,

– bude poskytovať svoje služby akejkoľvek tretej strane vrátane priamych konkurentov domnelého zamestnávateľa, a

2

– stanoví svoje vlastné hodiny „pracovného času“ v rámci určitých parametrov a prispôsobí si svoj čas tak, ako to jej osobne vyhovuje a nie tak, ako to vyhovuje len záujmom jej domnelého zamestnávateľa,

a to za predpokladu, že jednak nezávislosť tejto osoby sa nezdá byť len fiktívnou a jednak, že nie je možné preukázať existenciu vzťahu podriadenosti medzi touto osobou a jej domnelým zamestnávateľom“,

- rozsudky Súdneho dvora EÚ (uvedené v recitáli 28 smernice) k otázke fiktívnosti: V recitáli 28 smernice sa uvádza: „Súdny dvor vo viacerých rozsudkoch rozhodol (12), že kvalifikovanie za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa vnútroštátneho práva nevylučuje, že sa daná osoba musí v zmysle práva Únie kvalifikovať ako pracovník, ak je nezávislosť tejto osoby iba fiktívna, a tak zakrýva skutočný pracovnoprávny vzťah.“. Odkaz 12 smeruje na rozhodnutia Deborah Lawrie-Blum/Land Baden-Württemberg (C-66/85), Debra Allonby/Accrington & Rossendale College, Education Lecturing Services, trading as Protocol Professional and Secretary of State for Education and Employment (C-256/01), Union Syndicale Solidaires Isère/Premier ministre a i, (C-428/09), Dita Danosa/LKB Līzings SIA (C-232/09), FNV Kunsten Informatie en Media/Staat der Nederlanden, (C-413/13), Ender Balkaya/Kiesel Abbruch- und Recycling Technik GmbH (C-229/14), Betriebsrat der Ruhrlandklinik gGmbH/Ruhrlandklinik gGmbH (C-216/15), UX/Governo della Repubblica italiana (C-658/18),

- judikatúru Súdneho dvora EÚ v oblasti ochrany osobných údajov SCHUFA Holding (Scoring) OQ/Land Hessen (C-634/21):

„Článok 22 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), sa má vykladať v tom zmysle, že:

keď spoločnosť poskytujúca ekonomické informácie vykoná automatizované určenie hodnoty pravdepodobnosti založenej na osobných údajoch osoby a týkajúcej sa schopnosti tejto osoby v budúcnosti plniť platobné záväzky, ide o „automatizované individuálne rozhodnutie“ v zmysle tohto ustanovenia, ak od tejto hodnoty pravdepodobnosti v rozhodujúcej miere závisí skutočnosť, či tretia strana, ktorej bola táto hodnota pravdepodobnosti poskytnutá, založí, vykoná alebo ukončí zmluvný vzťah s touto osobou.“.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení:

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2024/2831 je do 2. decembra 2026.

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie:

Proti Slovenskej republike nezačalo žiadne konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti so smernicou (EÚ) 2024/2831.

3

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav:

K prebratiu smernice (EÚ) 2024/2831 do slovenského právneho poriadku dochádza predkladaným návrhom zákona, pričom transpozičnými opatreniami smernice sú aj tieto právne predpisy:

-Zákonník práce

-Občiansky zákonník

-Obchodný zákonník

-Civilný sporový poriadok

-Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

-Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

-Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

-Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-Zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) v znení neskorších predpisov

-Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: Úplne.