1

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 (§ 3 ods. 4 až 6)

V rámci právnej úpravy účastníkov právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb, v záujme zabezpečenia zrozumiteľnosti právnej úpravy, sa z § 64 ods. 13 zákona v doterajšom znení (šiesty bod) systémovo presúva a precizuje spôsob posudzovania poskytovateľa sociálnej služby na účely tohto zákona, ako poskytovateľa sociálnej služby bez cieľa dosiahnuť zisk alebo s cieľom dosiahnuť zisk. Toto rozlíšenie poskytovateľov je relevantné na vznik nároku poskytovateľa sociálnej služby na finančnú podporu poskytovaním finančných príspevkov z verejných prostriedkov podľa tohto zákona. Zároveň sa v odseku 6 novo ustanovuje, v rámci vnútornej previazanosti s právnou úpravou sociálnej služby poskytovanej ako sociálna služba vo všeobecnom hospodárskom záujme, že poskytovateľ sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme sa na účely tohto zákona považuje za poskytovateľa, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk. V súlade s rozhodnutím (EÚ) 2025/2630 je totiž primeraný zisk legitímnou súčasťou náhrady poskytnutej z verejných prostriedkov a nepovažuje sa za nadmernú náhradu. Nadmerná náhrada podľa predmetného rozhodnutia komisie vzniká až v prípade, ak kompenzácia presiahne čisté náklady vrátane primeraného zisku. V § 61a ods. 7 písm. e) (bod 3) je ustanovené účelové určenie primeraného zisku - povinnosť jeho použitia na poskytovanie sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme a zvyšovanie úrovne plnenia štandardov kvality poskytovanej sociálnej služby uvedených v prílohe č. 2.

K bodu 2 (§ 13 ods. 2)

Z vymedzenia časového rozsahu poskytovania ambulantnej sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb sa vypúšťajú zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby, nakoľko v týchto druhoch zariadení s účinnosťou od 1. januára 2026 už nie je poskytovaná táto forma sociálnej služby. Navrhovaná právna úprava teda zabezpečuje vnútornú previazanosť doterajšieho znenia tohto ustanovenia s § 35 a § 36, ktoré ustanovujú možnosť poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby od 1. januára 2026 už len pobytovou sociálnou službou (na základe novely zákona o sociálnych službách vykonanej zákonom č. 406/2025 Z. z).

K bodu 3 (Poznámka pod čiarou k odkazu 22a a 46a)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s právnou úpravou v bode 1 (presunutie prvého miesta výskytu úplného označenia predmetného zákona).

K bodu 4 (§ 61a)

Vzhľadom na rozsah zmien a doplnení v záujme prehľadnosti sa upravuje § 61a ako nové znenie.

2

V odseku 4 sa novo ustanovujú právne podmienky, za splnenia ktorých dochádza k zániku záväzku poskytovateľa sociálnej služby poskytovať sociálnu službu vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Ide o zánik tohto záväzku

-priamo uplynutím obdobia, na ktoré poskytovateľ sociálnej služby prijal tento záväzok, ak pred uplynutím tohto obdobia tento poskytovateľ sociálnej služby opakovane neprijal tento záväzok na bezprostredne nasledujúce obdobie, a to v trvaní najviac desať po sebe nasledujúcich rokov,

-dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ministerstva o povinnosti vrátiť nadmernú náhradu z verejných zdrojov poskytnutých na príslušný rozpočtový rok na spolufinancovanie sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, o ktorej ministerstvo rozhodne v prípade, ak poskytovateľ nepredložil zúčtovanie financovania sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme do konca apríla nasledujúceho rozpočtového roka,

-uplynutím dodatočnej lehoty na vrátenie nadmernej náhrady za príslušný rozpočtový rok uloženej rozhodnutím ministerstva v prípade, ak poskytovateľ nevrátil nadmernú náhradu do 30. júna nasledujúceho rozpočtového roka alebo

-dňom vypovedania záväzku poskytovateľom sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Zániku záväzku poskytovať sociálnu službu v prípade nedodržania povinnosti predložiť zúčtovanie financovania sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme alebo povinnosti vrátiť nadmernú náhradu, predchádza správne konanie o povinnosti vrátiť nadmernú náhradu.

Ak poskytovateľ nepredloží zúčtovanie financovania sociálnej služby v zákonom ustanovenej lehote, nie je možné určiť nadmernú náhradu a vykonať následnú kontrolu jej výpočtu. Ministerstvo tak následne pristúpi k rozhodnutiu o povinnosti vrátiť nadmernú náhradu za príslušný rozpočtový rok, pričom v tomto prípade sa za nadmernú náhradu budú považovať všetky verejné zdroje poskytnuté poskytovateľovi v príslušnom rozpočtovom roku.

V prípade, že poskytovateľ nevráti nadmernú náhradu v zákonom ustanovenej lehote, čo sa vzťahuje aj na situácie, kedy poskytovateľ vráti nadmernú náhradu v nesprávnej sume, ministerstvo začne správne konanie o povinnosti vrátiť nadmernú náhradu. Ak sa v tomto konaní preukáže nesplnenie povinnosti poskytovateľom, ministerstvo mu určí dodatočnú lehotu na vrátenie nadmernej náhrady a zároveň uloží penále. Pokiaľ poskytovateľ nesplní svoju povinnosť vrátiť nadmernú náhradu (spolu s penále) ani v rozhodnutím dodatočne určenej lehote, jeho záväzok poskytovať sociálnu službu vo všeobecnom hospodárskom záujme zanikne márnym uplynutím tejto dodatočne určenej lehoty.

Takto nastavený systém predstavuje dostatočný sankčný mechanizmus, ktorého cieľom je zabezpečiť riadne plnenie povinností poskytovateľmi sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme. Dotknuté subjekty majú možnosť využiť prostriedky procesnej obrany v konaní o vrátení nadmernej náhrady. Ak sa v predmetnom konaní rozhodne o tom, že

3

poskytovateľ nesplnil povinnosť doručiť zúčtovanie, legitímnym dôsledkom nesplnenia povinnosti je zánik záväzku poskytovateľa. Rovnako to platí v prípade nevrátenia nadmernej náhrady ani v dodatočnej lehote určenej rozhodnutím.

V odseku 5 sa upresňuje povinnosť ministerstva v informačnom systéme sociálnych služieb uviesť údaj o dni zániku záväzku poskytovateľa sociálnej služby poskytovať sociálnu službu vo všeobecnom hospodárskom záujme a dôvod zániku tohto záväzku.

Zároveň sa v odseku 6 upravuje, že ak záväzok poskytovať sociálnu službu vo všeobecnom hospodárskom záujme zanikol dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ministerstva o povinnosti vrátiť nadmernú náhradu alebo uplynutím lehoty na vrátenie nadmernej náhrady, poskytovateľ sociálnej služby môže prijať tento záväzok novo až po 30 kalendárnych dňoch od splnenia uvedenej povinnosti uloženej rozhodnutím ministerstva.

Vzhľadom na reálnu disponibilitu relevantných údajov zo záverov vedeného účtovníctva za príslušný rozpočtový rok sa upravuje lehota pre poskytovateľov sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme na doručenie údajov ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom formulára zaslaného do informačného systému sociálnych služieb, ktorými sú:

-návrh rozpočtu poskytovania sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme na príslušný rozpočtový rok do konca februára príslušného rozpočtového roka, resp. ak bol záväzok poskytovať sociálnu službu vo všeobecnom hospodárskom záujme prijatý po 31. januári príslušného rozpočtového roka napr. z dôvodu, že je sociálna služba zapísaná do registra sociálnych služieb po 31. januári príslušného rozpočtového roka, poskytovateľ sociálnej služby doručí ministerstvu návrh rozpočtu poskytovania sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme na príslušný rozpočtový rok do 30 kalendárnych dní odo dňa prijatia záväzku,

-údaje o zúčtovaní financovania sociálnej služby z dôvodu kontroly vzniku nadmernej náhrady z verejných zdrojov poskytnutých v príslušnom rozpočtovom roku na spolufinancovanie sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme do konca apríla nasledujúceho rozpočtového roka.

Zároveň sa v nadväznosti na úpravu lehoty v predchádzajúcej vete upravuje aj lehota na vznik povinnosti vrátiť vzniknutú nadmernú náhradu zo strany poskytovateľa sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, zistenú na základe záverov vykonaného zúčtovania financovania sociálnej služby za príslušný rozpočtový rok na samostatný účet ministerstva do konca júna nasledujúceho rozpočtového roka.

Následne sa ustanovuje, že primeraný zisk na účely tohto ustanovenia nie je určený na voľné použitie, ale je účelovo viazaný na zabezpečenie udržateľnosti a rozvoja kvality poskytovanej sociálnej služby, konkrétne na zvyšovanie úrovne plnenia štandardov kvality sociálnej služby poskytovanej vo všeobecnom hospodárskom záujme uvedených v prílohe č. 2 k zákonu č. 448/2008 Z. z., a teda aj nad rámec minimálnych požiadaviek ustanovených týmito štandardmi. Pod zvyšovaním kvality sa rozumie systematické zlepšovanie kvality poskytovanej sociálnej služby v jednotlivých oblastiach a v rámci kritérií ustanovených v štandardoch kvality, najmä zvyšovanie úrovne odborných činností, rozvoj personálneho zabezpečenia, zlepšovanie

4

materiálno-technických podmienok a posilňovanie individuálneho prístupu k prijímateľovi sociálnej služby, s cieľom dosahovať vyššiu úroveň kvality poskytovanej sociálnej služby, než je minimálny štandard ustanovený zákonom.

Podľa odseku 8 povinnosť zaslania údajov o zúčtovaní financovania sociálnej služby a vrátiť vzniknutú nadmernú náhradu sa vzťahuje aj na poskytovateľa sociálnej služby, ktorému v predchádzajúcom roku zanikol záväzok poskytovať sociálnu službu vo všeobecnom hospodárskom záujme. Cieľom je zabezpečiť úplné finančné vysporiadanie bez ohľadu na to, či záväzok trval počas celého rozpočtového obdobia.

V odseku 9 sa upravuje postup pri zániku poskytovateľa sociálnej služby, jeho výmazom z registra sociálnych služieb. Ukladá sa povinnosť vykonať zúčtovanie financovania a vrátiť nadmernú náhradu aj v týchto prípadoch, čím sa predchádza situáciám, keď by výmazom z registra došlo k zániku zodpovednosti za hospodárenie s verejnými prostriedkami. Úprava zabezpečuje kontinuitu práv a povinností aj pri organizačných zmenách poskytovateľa.

V odseku 10 sa rieši situácia prerušenia prevádzky informačného systému sociálnych služieb, ktoré by mohlo brániť včasnému splneniu zákonných povinností. Ustanovuje sa, že lehota sa považuje za zachovanú, ak poskytovateľ splní povinnosti najneskôr do troch pracovných dní odo dňa obnovenia prevádzky systému. Ustanovenie reflektuje objektívne technické prekážky a zabraňuje tým neodôvodneným dôsledkom nedodržania lehoty na poskytovateľov bez ich objektívneho zavinenia.

V odsekoch 11 a 12 sa zavádza možnosť predĺženia lehoty na doručenie zúčtovania financovania sociálnej služby na základe odôvodnenej žiadosti poskytovateľa. Ministerstvo rozhoduje o takejto žiadosti a v prípade jej vyhovenia určí novú lehotu na splnenie povinnosti. Ustanovenie umožňuje flexibilne reagovať na závažné okolnosti na strane poskytovateľa pri zachovaní kontrolného rámca.

V odsekoch 13 až 15 sa upravuje mechanizmus preskúmania rozhodnutia ministerstva o predĺžení alebo nepredĺžení lehoty na základe podnetu žiadateľa. Ide o vnútorný opravný mechanizmus, ktorého cieľom je zabezpečiť zákonnosť a správnosť rozhodovania ministerstva bez potreby iniciovania externého preskúmania. Zavedenie tejto možnosti posilňuje procesné postavenie poskytovateľa.

V odseku 16 sa umožňuje oprava zúčtovania financovania sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme v lehote na vrátenie nadmernej náhrady. Cieľom je umožniť odstránenie chýb alebo nepresností v predložených údajoch bez automatického vyvodzovania sankčných následkov.

V odsekoch 17 a 19 sa zavádza možnosť plnenia povinnosti vrátiť nadmernú náhradu za príslušný rozpočtový rok v splátkach, ak jej výška presahuje 2 000 eur. Podmienky splátok sa dohodnú s ministerstvom, pričom sa ustanovuje, že splatenie musí byť realizované najneskôr do konca nasledujúceho rozpočtového roka. Ustanovujú sa podmienky, kedy sa lehota na plnenie povinnosti vrátiť nadmernú náhradu považuje za zachovanú. Ustanovenie zohľadňuje ekonomickú realitu poskytovateľov a umožňuje rozloženie ich finančného zaťaženia.

5

V odseku 20 sa ustanovuje, že nezaplatenie splátky v dohodnutej lehote, v rozpore so zmluvným záväzkom vrátenia nadmernej náhrady v splátkach, sa považuje za nesplnenie povinnosti vrátiť nadmernú náhradu. Ide o zabezpečovací mechanizmus, ktorý má preventívny charakter a zabezpečuje riadne plnenie splátkových kalendárov.

V odseku 21 sa upravuje mechanizmus rozdelenia vrátenej nadmernej náhrady, ktorý zabezpečuje ministerstvo. Vychádzajúc z povahy a charakteru vzniku nadmernej náhrady, ktorá vznikla spravidla z viacerých verejných zdrojov poskytnutých na príslušný rozpočtový rok na spolufinancovanie sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, sa novo ustanovuje povinnosť ministerstva, ako prijímateľa nadmernej náhrady vzniknutej u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby konkrétneho druhu, konkrétnej formy sociálnej služby a na konkrétnom mieste jej poskytovania, zabezpečiť rozdelenie tejto vzniknutej náhrady medzi príslušnú obec, príslušný vyšší územný celok a ministerstvo podľa rozsahu nimi poskytnutých zdrojov na spolufinancovanie tejto sociálnej služby

1.z rozpočtu obce alebo vyššieho územného celku prostredníctvom najmä:

a.výkonu svojej pôsobnosti ako zriaďovateľa alebo zakladateľa, ak ide o verejného poskytovateľa sociálnej služby,

b.finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, ak ide o neverejného poskytovateľa sociálnej služby,

2.zo štátneho rozpočtu najmä:

a.zapojením štátom zriadeného verejného poskytovateľa sociálnej služby na rozpočet zriaďovateľa,

b.prostredníctvom finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou.

V odseku 22 je obsiahnuté splnomocňovacie ustanovenie pre ministerstvo na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, ktorým sa podrobnejšie upraví spôsob výpočtu nadmernej náhrady, vymedzenie oprávnených nákladov a príjmov, z ktorých je financované poskytovanie sociálnej služby, určenie primeraného zisku, ako aj náležitosti podkladov na účely návrhu rozpočtu a zúčtovania financovania. Ustanovenie umožňuje zabezpečiť jednotný postup pri uplatňovaní pravidiel financovania sociálnych služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Všeobecne záväzný právny predpis v rámci spôsobu výpočtu nadmernej náhrady vrátane určenia primeraného zisku zároveň upraví aj pravidlá časového vyrovnania primeraného zisku. To znamená, že určí, za akých podmienok možno primeraný zisk alebo jeho časť zohľadniť ako príjem v nasledujúcom rozpočtovom roku prípadne dlhšom období, aký maximálny rozsah takéhoto presunu je prípustný a akým spôsobom sa tento postup preukazuje. Cieľom je umožniť plynulejšie financovanie medzi jednotlivými rokmi a zároveň zabrániť vzniku nadmernej náhrady.

K bodu 5 (Poznámka pod čiarou k odkazu 28d)

V záujme jednoznačnosti interpretácie a aplikácie európskeho práva na túto oblasť sa pri sociálnej službe vo všeobecnom hospodárskom záujme explicitne v rámci poznámky pod čiarou ustanovuje jej subsumovanie pod pôsobnosť čl. 2 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Komisie (EÚ)

6

2025/2630 zo 16. decembra 2025 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2012/21/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2025/2630, 19.12.2025). Ide o rozsah pôsobnosti predmetného rozhodnutia Komisie na „na oslobodenie od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy stanovené v tomto rozhodnutí, ktoré sa uplatňuje na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej podnikom povereným poskytovaním SVHZ v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy, ktorá patrí do kategórie: náhrada za poskytovanie SVHZ, ktoré riešia sociálne potreby, pokiaľ ide o zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, starostlivosť o deti, prístup na trh práce a opätovné začlenenie do trhu práce a starostlivosť o zraniteľné skupiny a ich sociálne začlenenie, vrátane služieb prístupnosti a asistenčnej technológie pre osoby so zdravotným postihnutím;“.

K bodu 6 (§ 64 ods. 13)

Ide o právnu úpravu previazanú s právnou úpravou v bode 1 (presunutie vecného obsahu ustanovenia § 64 ods. 13 novo systémovo do § 3 ods. 4 až 6).

K bodu 7 (odkaz 33b)

Za účelom jednotného výkladu sa navrhuje precizovať poznámku pod čiarou, odkazujúcu na povinnosti súvisiace s ukladaním výročnej správy o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby do registra účtovných závierok ustanovené zákonom o účtovníctve.

K bodu 8 (§ 71 ods. 1 písm. c)

Medzi zdroje financovania sociálnej služby sa navrhuje novo zaradiť finančný príspevok na nevymožiteľné pohľadávky, ktorý je upravený v návrhu znenia nového § 78ab. Tento finančný príspevok bude poskytovaný zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva, a to ako doplnkový zdroj spolufinancovania sociálnych služieb uvedených v § 34 až 41 zákona, ak ide o poskytovanie týchto sociálnych služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme.

K bodu 9 (§ 72 ods. 6 písm. a)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou realizovanou v § 61a, a to konkrétne ustanovenie vydania všeobecne záväzného právneho predpisu je novo upravené v odseku 22 nie 5.

K bodu 10 (§ 72 ods. 9)

Vzhľadom na zmysel a účel zavedenia možnosti použitia príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby aj na úhradu formálnej starostlivosti, ktorou je pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby ako samostatnej odbornej činnosti na základe zápisu do registra sociálnych služieb v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorým je hospic a dom ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré sú prevádzkované z hľadiska skutkového stavu s rôznymi právnymi formami, explicitne sa upravuje, že regulácia výšky úhrady za túto pomoc pri odkázanosti najviac v sume ustanovenej nariadením vlády SR

7

(v zmysle § 72 ods. 7 písm. b) zákona) sa vzťahuje aj na neverejných poskytovateľov tejto sociálnej služby, ktorí ju poskytujú s cieľom dosiahnuť zisk a to na základe posúdenia ich právnej formy (predmetné hospice a domy ošetrovateľskej starostlivosti aj s právnou formou napr. spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti,teda aj s cieľom dosiahnuť zisk).

K bodu 11 (§ 75 ods. 3 a 4)

Navrhovanou úpravou sa precizuje mechanizmus financovania sociálnych služieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi bez cieľa dosiahnuť zisk z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov v prípadoch, keď ide o spolufinancovanie služieb nad rámec ich obligatórnej originálnej pôsobnosti ustanovenej zákonom (§ 75 ods. 1, § 80 a 81). Nové znenie ustanovuje, že obec alebo vyšší územný celok môžu poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby aj na tie druhy sociálnych služieb, ktoré sú primárne v kompetencii iného stupňa samosprávy prípadne ich nemá v obligatórnej pôsobnosti ani obec ani vyšší územný celok, a to až po splnení podmienky zabezpečenia dostupnosti sociálnych služieb v rozsahu ich obligatórnej pôsobnosti v súlade so svojím komunitným plánom sociálnych služieb alebo koncepciou rozvoja sociálnych služieb.

Výšku finančného príspevku na prevádzku aj v tomto prípade obec a VÚC určí v súlade s § 77 ods. 2 až 4 zákona. Neverejnému poskytovateľovi, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk ho môže obec v zmysle návrhu ustanoveného v odseku 3 poskytnúť

-v plnej výške určenej obcou na kapacitu poskytovanej sociálnej služby, ak vyšší územný celok na danú sociálnu službu finančný príspevok vôbec neposkytuje alebo neposkytuje v rozsahu celej kapacity (počtu jednotiek sociálnej služby, napr. miesto, hodina)

-vo výške rozdielu medzi plnou výškou finančného príspevku určenou obcou, ktorá poskytuje finančný príspevok vo vyššej výške ako vyšší územný celok a výškou príspevku poskytnutého vyšším územným celkom. Tento rozdiel môže samospráva poskytnúť bez ohľadu na to, či druhý subjekt prispieva na celú kapacitu služby alebo len na jej časť.

To v praxi znamená, že obec môže poskytnúť FPP v ňou stanovenej výške napríklad 600 eur (ktorú určila v súlade s § 77 odsek 2 až 4) na miesto v zariadení pre seniorov neverejnému poskytovateľovi, ktorý poskytuje sociálnu službu v zariadení s kapacitou 40 miest a to:

−na všetky miesta vo výške 600 eur, ak VUC neposkytuje finančný príspevok na prevádzku na žiadne miesto v tomto zariadení,

−na 20 miest vo výške 600 eur, ak VÚC poskytuje finančný príspevok na prevádzku len na 20 miest v tomto zariadení alebo

−na všetky miesta vo výške 200 eur, ak VUC spolufinancuje všetky miesta vo výške 400 eur (t. j. rozdiel výšky obcou stanoveného finančného príspevku 600 eur a výškou finančného príspevku poskytovaného VÚC 200 eur).

8

Rovnakým spôsobom sa navrhuje v odseku 4 upraviť aj možnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vyšším územným celkom nad rámec svojej obligatórnej pôsobnosti.

Podmienka naviazania tohto vo svojej podstate doplnkového spolufinancovania na strategické dokumenty (komunitné plány obcí a koncepcie VÚC) má zabezpečiť systémovosť a hospodárnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi a najmä zohľadňuje povinnosť v prvom rade zabezpečiť poskytovanie sociálnych služieb v originálnej pôsobnosti danej samosprávy. Vzhľadom na potrebu metodickej prípravy a zosúladenia týchto dokumentov s legislatívou sa v prechodných ustanoveniach (§ 110bk) určuje, že táto podmienka sa na účely dofinancovania podľa § 75 ods. 3 a 4 prvýkrát použije až od 1. januára 2030. Do tohto termínu môžu samosprávy využívať mechanizmus dofinancovania poskytnutím finančného príspevku na prevádzku podľa aktuálnej potreby bez viazanosti na túto podmienku.

K bodu 12 (§ 75 ods. 13)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so navrhovanými zmenami realizovanými v § 78d v súvislosti s novonavrhovaným finančným príspevkom na nevymožiteľné pohľadávky podľa § 78ab.

K bodom 13 a 14 (§ 78a ods. 1 a § 78aa ods. 1)

Vládnym návrhom sa na základe poznatkov z interpretačnej a aplikačnej praxe poskytovania finančných príspevkov na poskytovanie sociálnych služieb v pôsobnosti ministerstva podľa zákona o sociálnych službách, explicitne dopĺňajú subjekty - verejní poskytovatelia sociálnych služieb, ktorým je možné tieto finančné príspevky (finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou a finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie) poskytnúť priamo. Ide o právnickú osobu zriadenú alebo založenú združením obcí a právnickú osobu zriadenú alebo založenú štátom.

K bodu 15 (§ 78ab)

Novo sa ustanovuje finančný príspevok na nevymožiteľné pohľadávky, poskytovaný zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva, a to ako nový doplnkový zdroj spolufinancovania sociálnych služieb uvedených v § 34 až 41 zákona, ak ide o poskytovanie týchto sociálnych služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme. Finančný príspevok vychádza zo zmyslu a účelu poskytovania sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorým je nesporne verejný záujem na zabezpečení dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb podmienených odkázanosťou (vyznačujú sa osobitne vysokou mierou nákladovosti ich poskytovania), poskytovaných sociálne zraniteľným fyzickým osobám odkázaným na pomoc inej fyzickej osoby. Ide o prevzatie zodpovednosti za naakumulovaný dlh na platení úhrady za poskytovanú sociálnu službu vzniknutý voči poskytovateľovi sociálnej služby počas života odkázanej osoby, ktorá vzhľadom na jej príjem a majetok, vrátane jej blízkych osôb, nebola schopná platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu, a to ani pri viazanosti tejto úhrady zákonom regulovanou výškou. Poskytovateľom sociálnej služby prevzatá zodpovednosť za

9

udržanie dostupnosti poskytovanej sociálnej služby tejto odkázanej osobe počas jej života, čo nesporne predstavuje legitímny verejný záujem, je spojená s jej dôsledkami pre poskytovateľa sociálnej služby na jeho hospodárenie a finančné podmienky poskytovanej sociálnej služby. Z tohto dôvodu sa navrhuje zo strany štátu, v rámci celospoločenskej solidarity kompenzovať vzniknutú stratu z týchto nevymožiteľných pohľadávok, ktoré poskytovateľ odpíše, poskytovaním tohto finančného príspevku v rámci spolufinancovania sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách. Do rozsahu nevymožiteľných pohľadávok kompenzovaných poskytnutím tohto finančného príspevku, a to v záujme vnútornej previazanosti takto koncipovanej právnej úpravy s právnou úpravou zákona č 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sú obsiahnuté aj pohľadávky nezaplatenej úhrady za poskytovanú sociálnu službu, ktoré podliehali oddlženiu podľa tohto zákona, a stali sa tým nevymožiteľnými, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia o oddlžení, ak bola pohľadávka v konkurze uplatnená prihláškou. Takto koncipovaná právna úprava vytvára právne podmienky na posilnenie dlhodobej udržateľnosti sociálnych služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré poskytujú sociálnu službu sociálne najzraniteľnejším prijímateľom tejto sociálnej služby (s nedostatkom príjmu a majetku), a to posilnením príjmov poskytovateľov týchto sociálnych služieb.

Účelom poskytnutia finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávky je kompenzácia tejto straty z pohľadávok nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti voči prijímateľom sociálnej služby, a ak je prijímateľ sociálnej služby nezaopatreným dieťaťom, voči fyzickej osobe, ktorá má k tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť (ďalej len „dlžník“), podľa §73a ods. 10 zákona, ktorá vznikla poskytovateľovi sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme v príslušnom rozpočtovom roku preukázaním výšky straty z týchto pohľadávok, ktoré sa v dôsledku smrti dlžníka a nemožnosti ich uspokojenia v konaní o dedičstve po poručiteľovi - dlžníkovi, resp. oddlženia podľa zákona č 7/2005 Z .z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia o oddlžení, ak bola pohľadávka v konkurze uplatnená prihláškou, stali v tomto rozpočtovom roku trvalo nevymožiteľnými.

Za nevymožiteľnú pohľadávku nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti, ktorá vznikla poskytovateľovi sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme voči dlžníkovi podľa § 73a ods. 10 v príslušnom rozpočtovom roku, sa na účely poskytovania tohto finančného príspevku považuje pohľadávka, ktorá bola vedená v evidencii pohľadávok u poskytovateľa sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov ),

-je nevymáhateľná z dôvodu jej neuspokojenia v dedičskom konaní alebo z dôvodu oddlženia dlžníka, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia o jeho oddlžení, ak bola v konkurze uplatnená prihláškou,

-je najviac vo výške, ktorá vznikla za obdobie trvania povinnosti dlžníka platiť úhradu za sociálnu službu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby a v rozsahu nemožnosti jej uspokojenia z majetku poručiteľa (dlžníka) v dedičskom konaní po poručiteľovi (dlžníkovi) resp. z dôvodu oddlženia dlžníka podľa osobitného právneho predpisu.

10

Poskytnutie finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávky v príslušnom rozpočtovom roku sa poskytuje v sume zodpovedajúcej úhrnu súm z nevymožiteľných pohľadávok odpísaných v príslušnom rozpočtovom roku, za ktorý poskytovateľ sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme žiada o poskytnutie tohto finančného príspevku.

K bodom 16 až 19 (§ 78b)

Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zavedením finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávky v § 78ab.

Zároveň sa ustanovuje lehota na doručenie písomnej žiadosti o finančný príspevok na nevymožiteľné pohľadávky za príslušný rozpočtový rok v elektronickej podobe na tlačive určenom ministerstvom v lehote od 1. januára do konca februára rozpočtového roka, ktorý nasleduje po príslušnom rozpočtovom roku, a to s prílohou k tejto žiadosti, ktorou je doklad/doklady preukazujúci (preukazujúce zánik pohľadávky/pohľadávok z dôvodu nemožnosti jej uspokojenia v dedičskom konaní alebo v dôsledku oddlženia na základe právoplatného rozhodnutia o oddlžení. Ide o doklad u jednotlivých pohľadávok v súlade s občianskym hmotným a procesným právom (uznesenie notára o zastavení dedičského konania po poručiteľovi (dlžníkovi) pre nemajetnosť, uznesenie súdu o vydaní nepatrného majetku tomu, kto sa postaral o pohreb, rozhodnutie súdu o likvidácii dedičstva alebo uznesenie súdu o dedičstve) a identifikácia konkrétnej pohľadávky s uvedením mena, priezviska a rodného čísla dlžníka a výšky nevymožiteľnej pohľadávky.

K bodom 20 až 25 (§ 78c)

Ide o legislatívno-technické úpravy a zmeny v označení odsekov v súvislosti s rozšírením okruhu prijímateľov finančných príspevkov poskytovaných podľa tohto zákona z kapitoly ministerstva a s novo ustanoveným finančným príspevkom na nevymožiteľné pohľadávky v § 78ab, a to v záujme úpravy súvisiacich podmienok poskytovania tejto novo ustanovenej finančnej podpory z rozpočtu ministerstva.

K bodom 26 až 36 (§ 78d)

Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s rozšírením okruhu prijímateľov finančnej podpory z ministerstva podľa§ 78a, 78aa a § 78ab a so zavedením finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávky v § 78ab v záujme úpravy súvisiacich podmienok poskytovania tejto finančnej podpory z rozpočtu ministerstva.

Zároveň sa upravuje lehota vyplatenia finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávok - do konca júna kalendárneho roka, v ktorom bola podaná žiadosť o tento finančný príspevok a podmienky, pri ktorých nárok na tento finančný príspevok nevznikne, v záujme efektívnosti a účelnosti vynakladania verejných zdrojov pri poskytovaní tohto finančného príspevku.

Povinnosť zachovávať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť sa vzťahuje na príspevok, ktorý už bol žiadateľovi v minulosti poskytnutý. V súvislosti so vznikom nároku na finančný príspevok na nevymožiteľné pohľadávky teda nerieši, či žiadateľ v minulosti porušil túto povinnosť vo vzťahu k iným finančným prostriedkom, ktoré boli žiadateľovi poskytnuté.

11

Obdobnú právna úprava sa vzťahuje aj na poskytovanie finančných príspevkov zo strany ministerstva podľa § 78a a 78aa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že ak bol žiadateľovi v minulosti poskytnutý príspevok na nevymožiteľné pohľadávky a on s ním nakladal nehospodárne, neefektívne, neúčinne alebo neúčelne, už mu nemôže vzniknúť nárok na príspevok.

K bodu 37 (§ 78e)

Ide o legislatívno-technickú úpravu zabezpečujúcu vnútornú previazanosť - doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia v súvislosti so zavedením finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávky v § 78ab.

K bodom 38 až 41 (§ 79)

V rámci pôsobnosti ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky pri poskytovaní sociálnych služieb sa v príslušných ustanoveniach

-dopĺňa jeho právne postavenie, ako príslušného správneho orgánu v konaní o vrátení nadmernej náhrady z verejných zdrojov poskytnutých na príslušný rozpočtový rok na spolufinancovanie sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme,

-dopĺňa jeho pôsobnosť o poskytovanie finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávky,

-precizuje jeho pôsobnosť pri poskytovaní sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, vrátane jeho právneho postavenia ako prijímateľa vrátenej nadmernej náhrady z verejných zdrojov poskytnutých na príslušný rozpočtový rok na spolufinancovanie sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme a zabezpečenia jej rozdelenia príslušným orgánom verejnej moci podľa príslušného ustanovenia tohto zákona.

K bodu 42 (§ 84 ods. 8)

Predmetné ustanovenie bolo s účinnosťou od 1. júla 2026 upravené tak, že ustanovené kvalifikačné predpoklady pre výkon práce opatrovateľa v oblasti sociálnych služieb sa vyžadujú len ak sa v rámci pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby poskytuje pomoc pri sebaobslužných úkonoch. V záujme odstránenia interpretačných pochybností sa explicitne ustanovuje, že aj úkony dohľadu pri sebaobslužných úkonoch môže vykonávať len opatrovateľ s plnením príslušných kvalifikačných predpokladov. Takto koncipovaná právna úprava vychádza z potreby zabezpečenia odbornosti aj pri vykonávaní úkonov dohľadu pri sebaobslužných úkonoch nad cieľovou skupinou odkázaných osôb, a to v záujme bezpečnosti poskytovanej pomoci.

K bodu 43 (§ 91)

Ustanovuje sa nevzťahovanie všeobecného predpisu o správnom konaní na žiadosť o predĺženie lehoty podľa § 61a ods. 14 a precizuje sa znenie celého ustanovenia § 91.

12

K bodu 44 (§ 92b)

Novo sa ustanovuje osobitné konanie vo veciach sociálnych služieb, ktorým je konanie o vrátení nadmernej náhrady z verejných zdrojov poskytnutých na spolufinancovanie sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme. Príslušným správnym orgánom je ministerstvo a vzhľadom na povahu a účel tohto konania sa začína z vlastného podnetu ministerstva.

Predmetné konanie ministerstvo uskutoční v dvoch prípadoch, a to ak

a)poskytovateľ nedoručil ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom formulára zaslaného do informačného systému sociálnych služieb zúčtovanie financovania sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme za príslušný rozpočtový rok do konca apríla nasledujúceho rozpočtového roka,

b)poskytovateľ sociálnej služby nesplní svoju povinnosť vrátiť nadmernú náhradu za príslušný rozpočtový rok do konca júna nasledujúceho rozpočtového roka.

V prvom prípade rozhodne ministerstvo o povinnosti vrátiť nadmernú náhradu, za ktorú sa budú považovať všetky verejné zdroje poskytnuté poskytovateľovi za príslušný rozpočtový rok a to z dôvodu nemožnosti určenia nadmernej náhrady, vzhľadom na absenciu zúčtovania financovania sociálnej služby. Nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia zaniká záväzok poskytovateľa sociálnej služby poskytovať sociálnu službu vo všeobecnom hospodárskom záujme.

V druhom prípade ministerstvo rozhodne o povinnosti vrátiť nadmernú náhradu v sume navýšenej o penále a v novej lehote na vrátenie nadmernej náhrady, ktorú určí v tomto rozhodnutí. V prípade, ak poskytovateľ sociálnej služby nevráti nadmernú náhradu (spolu s penále) ani v novo určenej lehote, bude to mať za následok zánik jeho záväzku poskytovať sociálnu službu vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Na konanie o vrátení nadmernej náhrady poskytnutej z verejných zdrojov na spolufinancovanie sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme sa vzťahuje správny poriadok (s ustanovenými nižšie označenými výnimkami), vrátane uloženia penále za prekročenie lehoty na vrátenie nadmernej náhrady z verejných zdrojov poskytnutých na spolufinancovanie sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme. Penále sa určí ako 0,1 % zo sumy nadmernej náhrady, ktorú je poskytovateľ povinný vrátiť, za každý deň omeškania.

V odseku 3 sa ustanovuje, že na konanie o vrátení nadmernej náhrady sa vzťahuje správny poriadok s ustanovenými výnimkami. Vzhľadom na osobitnú povahu a charakter konania o vrátení nadmernej náhrady, ide o nevzťahovanie ustanovení správneho poriadku, ktorými sú

-§ 18 ods. 3 (povinnosť správneho orgánu upovedomiť o začatí konania všetkých známych účastníkov konania) ,

-§ 33 ods. 2 (povinnosť správneho orgánu dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie),

-§ 65 až 68 (možnosť preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania).

13

Správny orgán je však v konaní o vrátení nadmernej náhrady viazaný postupovať v súlade so základnými pravidlami konania (§ 3 správneho poriadku). Pri rozhodovaní je správny orgán viazaný povinnosťou dodržať zásady konania, teda aj vychádzať zo skutočného stavu veci a zistenia okolností, ktoré majú význam pre rozhodnutie, aktívnej súčinnosti účastníka konania a aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a svoje písomné rozhodnutie v predmete veci musí v tomto smere aj dostatočne odôvodniť.

Skutočnosť, že sa na konanie o vrátení nadmernej náhrady nevzťahuje § 18 ods. 3 a § 33 ods. 2 správneho poriadku nič nemení na viazanosti tohto konania § 3 ods. 2 správneho poriadku aj pokiaľ ide o príležitosť, aby mohli účastníci konania svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Nevzťahovanie § 18 ods. 3 a § 33 ods. 2 správneho poriadku na konanie o vrátení nadmernej náhrady je odôvodnené osobitným predmetom tohto konania v zákone, ktorý vo svojich dôsledkoch zabezpečuje účinnú súčinnosť a spoluprácu a uplatňovanie práv účastníka konania pri zisťovaní skutkového stavu a pri vykonávaní dokazovania počas celého priebehu konania, pričom zisťovanie skutkového stavu a vykonávanie dokazovania sú formalizované a viazané zákonnou právnou úpravou (formalizované podklady poskytovateľa sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, ako účastníka tohto konania, na účely rozhodnutia o vrátení nadmernej náhrady, a viazanosť ich vecného obsahu týmto zákonom a vykonávacou vyhláškou k tomuto zákonu vydanou podľa § 61a ods. 9 tohto zákona). Povinnosť správneho orgánu dať možnosť účastníkovi konania, aby sa aj pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie tak, ako to ustanovuje § 33 ods. 2 správneho poriadku, možno preto považovať za neúčelnú administratívnu záťaž neodôvodnene predlžujúcu konanie .

Skutočnosť, že sa na konanie o vrátení nadmernej náhrady nevzťahuje možnosť preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 až 68 správneho poriadku, nič nemení na možnosti účastníka konania podať odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 53 až 61 správneho poriadku, ani na jeho možnosti využiť mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je obnova konania podľa § 62 až 64 správneho poriadku.

Zákonnosť rozhodnutia o vrátení nadmernej náhrady môže byť preskúmaná správnym súdom formou správnej žaloby podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.).

K bodom 45 a 46 (§ 94d)

Ide o legislatívno- technické úpravy zabezpečujúce vnútornú previazanosť právnej úpravy, a to v súvislosti so zavedením finančného príspevku na nevymožiteľné pohľadávky v § 78ab, ktorými sa umožňuje ministerstvu spracúvať aj osobné údaje o fyzickej osobe, voči ktorej poskytovateľ sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme evidoval nevymožiteľnú pohľadávku a o výške tejto pohľadávky.

K bodu 47 [§ 95 ods. 8, 11 a 12, § 105a ods. 2 písm. e) a ods. 6 písm. a)]

14

Vládnym návrhom sa rozširuje okruh poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sú povinní viesť v informačnom systéme sociálnych služieb evidenciu prijímateľov sociálnych služieb a žiadateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby aj o poskytovateľov sociálnej služby, ktorou je pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby ako samostatná odborná činnosť. Ide o nový druh sociálnej služby, ktorú bude možné od 31. decembra 2026 poskytovať na základe zápisu do registra sociálnych služieb vybranými zdravotníckymi zariadeniami ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorými sú hospic a dom ošetrovateľskej starostlivosti. Nakoľko sa aj táto sociálna služba bude poskytovať osobám odkázaným na pomoc inej osoby, aj s možným využitím príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby podľa zákona č. 406/2025. Z. z. na spolufinancovanie úhrady za túto sociálnu službu, je evidencia prijímateľov tejto sociálnej služby a žiadateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby v informačnom systéme sociálnych služieb potrebná rovnako ako pri iných druhoch sociálnych služieb podmienených odkázanosťou.

K bodu 48 (§ 96 ods. 2 písm. a)

Navrhuje sa upraviť povinnosť viesť cenník sociálnej služby a cenník iných činnosti v informačnom systéme sociálnych služieb tak, že túto povinnosť budú mať len poskytovatelia vybraných druhov sociálnych služieb, ktorými sú sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, okrem tlmočníckej služby a sociálnej služby, ktorou je monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. Cieľom je viesť evidenciu len cenníkov tých sociálnych služieb, ktoré sú poskytované vo všeobecnom hospodárskom záujme a tých, pri ktorých je možné využiť príspevok na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby. Cieľom je na jednej strane možnosť využitia cenníkov, ako ďalšieho kontrolného mechanizmus pri službách poskytovaných vo všeobecnom hospodárskom záujme a pri využívaní príspevku na pomoc pri odkázanosti. Na strane druhej ide o sociálne služby, ktoré sú najviac využívané a súčasne najnákladnejšie aj z hľadiska úhrady za ich poskytovanie, pričom štruktúra jednotlivých zložiek úhrady je najkomplexnejšia aj z dôvodu rozsahu poskytovaných odborných činností, obslužných činností a ďalších činností vykonávaných v rámci týchto sociálnych služieb. V neposlednom rade sa tým zníži administratívna záťaž poskytovateľov ostatných druhov sociálnych služieb, a to aj tých, za ktoré prijímateľ sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách neplatí úhradu (napr. sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, tlmočenie). Poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí nebudú povinní viesť cenník sociálnej služby v informačnom systéme sociálnych služieb, naďalej budú mať povinnosť ho zverejniť na svojom webovom sídle alebo inom verejne dostupnom mieste.

K bodu 49 (§ 104 ods. 1 písm. a)

V súvislosti s povinnosťou poskytovateľa sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme doručiť ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom formulára zaslaného do informačného systému sociálnych služieb návrh rozpočtu poskytovania sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme na príslušný rozpočtový rok do konca februára príslušného rozpočtového roka, resp. ak bol záväzok poskytovať sociálnu službu vo všeobecnom hospodárskom záujme prijatý po 31. januári príslušného rozpočtového roka do 30 kalendárnych

15

dní odo dňa prijatia tohto záväzku, sa nesplnenie tejto povinnosti dopĺňa medzi skutkovú podstatu správneho deliktu neposkytnutia údajov do informačného systému sociálnych služieb.

K bodu 50 (§105a ods. 2)

Ide o vypustenie vymedzenia osobitného rozsahu vedenia evidencie osôb v súvislosti s poskytovaním sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 51 (§ 110bk, § 110bl a §110 bm)

V § 110bk sa ustanovuje prechodné obdobie pre miestne a regionálne samosprávy, kedy poskytnutie finančného príspevku na prevádzku pre neverejného poskytovateľa, ktorý sociálnu službu poskytuje bez cieľa dosiahnuť zisk, nebude viazané podmienkou zabezpečenia poskytovania sociálnych služieb podľa § 80 písm. d) v súlade s komunitným plánom sociálnych služieb obce (resp. v súlade s koncepciou rozvoja sociálnych služieb vyššieho územného celku podľa § 81 písm. c) a e)) ale a na účely poskytovania finančného príspevku podľa § 75 ods. 3 sa prvýkrát použije od 1. januára 2030.

Prechodným ustanovením v § 110bl sa upravuje, že pohľadávka podľa § 73a ods. 10, ktorá vznikla pred 31. decembrom 2026 poskytovateľovi sociálnej služby sa považuje za pohľadávku, ktorá vznikla v súvislosti s poskytovaním sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme. Tým sa v konečnom dôsledku upravuje možnosť požiadať o finančný príspevok podľa §78ab už za rozpočtový rok 2026.

Navrhované prechodné ustanovenie v § 110bm reaguje na zavedenie nového druhu sociálnej služby, ktorou je pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby vykonávaná ako samostatná odborná činnosť. Túto samostatnú odbornú činnosť budú môcť od 31. decembra 2026 poskytovať na základe zápisu do registra sociálnych služieb zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, konkrétne hospice a domy ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľom je vytvoriť dostatočný časový priestor (od 1. novembra 2026) na administratívnu prípravu a podanie žiadostí o zápis do registra ešte pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy, tak aby ju mohli žiadatelia o zápis do registra začať reálne poskytovať ku dňu účinnosti zavedenia tejto sociálnej služby, t. j od 31. decembra 2026.

K Čl. II

Návrh na zmenu zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, reaguje na zrušenie peňažného príspevku na opatrovanie a náhradu jeho zmyslu a účelu príspevkom na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Navrhovanú právnu úpravu je potrebné v tomto smere vykonať v záujme vnútornej previazanosti s právnou úpravou zákona č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda aj v záujme realizácie a správnej implementácie reformy integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti. V nadväznosti na poslednú novelu zákona č. 245/2008 Z. z. vykonanú

16

zákonom č. 323/2025 Z. z. sa navrhuje legislatívno-technická úpravu, a to v celom texte sa pojem "špeciálne výchovné zariadenie" nahradí pojmom "výchovné zariadenie".

K Čl. III

Návrhy na zmenu zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov, ktorá reaguje na zrušenie peňažného príspevku na opatrovanie a náhradu jeho zmyslu a účelu príspevkom na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Navrhovanú právnu úpravu je potrebné v tomto smere vykonať v záujme vnútornej previazanosti s právnou úpravou zákona č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda aj v záujme realizácie a správnej implementácie reformy integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti. V nadväznosti na poslednú novelu zákona č. 245/2008 Z. z. vykonanú zákonom č. 323/2025 Z. z. sa navrhuje legislatívno-technická úpravu, a to v celom texte sa pojem "špeciálne výchovné zariadenie" nahradí pojmom "výchovné zariadenie".

K Čl. IV

K bodu 1 (§ 4 ods. 11)

Cieľom vládneho návrhu je jednoznačne upraviť spôsob určenia sumy príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, na ktorú je možné za príslušný mesiac (v ktorom bola poskytnutá neformálna starostlivosť alebo formálna starostlivosť) si uplatniť nárok na výplatu príspevku. Z tohto dôvodu sa na tento účel dopĺňa podmienka, že aj v prípade, ak sa neformálna starostlivosť poskytuje aj len časť kalendárneho mesiaca, považuje sa za neformálnu starostlivosť poskytovanú počas celého kalendárneho mesiaca. Z toho vyplýva, že za tento kalendárny mesiac je časť príspevku určená na neformálnu starostlivosť v celej sume určenej podľa § 4 ods. 6 zákona, a to aj v prípade, že sa v príslušnom mesiaci poskytovala aj formálna starostlivosť.

K bodu 2 (§ 8 ods. 1)

Cieľom vládneho návrhu je explicitne doplniť podmienku poskytnutia príplatku k príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ak je poskytovaná neformálna starostlivosť najviac jedným neformálnym opatrovateľom tak, že táto neformálna starostlivosť bola poskytovaná počas celého kalendárneho mesiaca. To znamená, že ak sa neformálna starostlivosť začala poskytovať až v priebehu kalendárneho mesiaca, alebo počas neho sa jej poskytovanie skončilo, nárok na príplatok za daný mesiac nevznikne.

K bodu 3 (§ 10 ods. 1)

Vládnym návrhom sa precizujú podmienky poskytnutia preddavku na príspevok na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby s cieľom zabezpečiť hospodárnosť nakladania s

17

verejnými prostriedkami, a to zavedením kontroly splnenia základných podmienok nároku na príspevok na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby. Podmienenie preddavku na príspevok splnením základných podmienok nároku na príspevok podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d) (pobyt, bydlisko, vek a vylúčenie duplicít) zaručuje, že tento preddavok bude vyplatený len osobám, u ktorých je reálny predpoklad vzniku nároku na príspevok na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Tým sa predchádza vyplácaniu štátnych prostriedkov prostredníctvom preddavku na príspevok osobám, ktoré sú z nároku na príspevok vopred vylúčené.

K bodu 4 (§ 10 ods. 3)

Vládnym návrhom sa mení okamih zániku nároku na preddavok na príspevok na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, a to z dôvodu potreby zabezpečiť plynulosť financovania starostlivosti počas procesných lehôt jednotlivých konaní (konanie o integrovanom posudku-odkázanosti a konanie o nároku na príspevok). Súčasná právna úprava viaže zánik preddavku na právoplatnosť integrovaného posudku. V aplikačnej praxi však medzi nadobudnutím právoplatnosti integrovaného posudku (ktorý je podkladom pre rozhodnutie o nároku na príspevok) a vydaním samotného rozhodnutia o nároku na príspevok (PPO) môže vzniknúť časové obdobie, kedy odkázaná osoba nemá nárok ani na preddavok na príspevok, ani na príspevok. Navrhovaná úprava zabezpečuje, že aj za kalendárny mesiac, v ktorom sa osoba stala na základe právoplatného integrovaného posudku odkázanou, nárok na preddavok ďalej trvá. Nárok na preddavok v tomto prípade zanikne až rozhodnutím o príspevku, podľa ktorého nárok na príspevok nevznikne alebo v rámci konania o výplate príspevku, ktorým sa poskytnutý preddavok zúčtuje s priznaným príspevkom. Táto zmena právnej úpravy teda toto kritické obdobie prekonáva a garantuje kontinuitu výplaty preddavku na príspevok a príspevku.

K bodu 5 (§ 12 ods. 7)

Navrhovaná úprava má za cieľ zjednodušiť a zautomatizovať proces priznávania príplatku k príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a odstrániť procesné prekážky spojené s novým systémom administrácie. Úrad je povinný začať konanie o príplatku z vlastného podnetu (ex offo) vždy, keď z evidencie a doručených dokladov vyplynie, že úhrada za ambulantnú službu je vyššia, ako zákonom stanovený súčet príspevku na formálnu starostlivosť a preneseného nároku, teda nie až po vydaní rozhodnutia o vzniku nároku na výplatu príspevku. Konanie o príplatku k príspevku tak môže začať pred vydaním rozhodnutia o nároku na výplatu príspevku. Zároveň sa zabezpečuje aj vykonateľnosť ustanovenia § 8 ods. 7, podľa ktorého sa príplatok k príspevku vypláca spolu s príspevkom, bez vzniku možného oneskorenia tejto výplaty ak by konanie o príplatku k príspevku začalo až po právoplatnosti rozhodnutia o výplate príspevku.

K Čl. V

Navrhovaná účinnosť zákona pre články II. a III. sa ustanovuje od 1. januára 2027 a pre články I a IV. už od 31. decembra 2026, a to v súlade

18

-s nadobudnutím účinnosti právnej úpravy sociálnej služby ako služby vo všeobecnom

hospodárskom záujme, ktorá je novo obsiahnutá v zákone o sociálnych službách novelou tohto zákona vykonanou zákonom č. 406/2025 Z. z. a

-najskôr možným vznikom nároku na príspevok na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa zákona č. 406/2025 Z. z.

-vytvára sa zároveň poskytovateľom sociálnych služieb a príslušným orgánom verejnej

moci dostatočný časový priestor na prípravu a oboznámenie sa s novou právnou úpravou uplatňovania pravidiel štátnej pomoci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu aj v oblasti financovania sociálnych služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme.

V Bratislave dňa 6. mája 2026

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Erik Tomáš, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky