Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Michal Truban.

Cieľom návrhu zákona je zrušenie dane z finančných transakcií a sanácia jej negatívnych dopadov na daňovníkov. Praktická implementácia dane z finančných transakcií po jej zavedení od 1. januára 2025, so začiatkom jej uplatňovania od apríla 2025, potvrdila oprávnenosť odbornej kritiky, ktorá zaznievala už v čase jej prijímania. Na základe dostupných údajov a aplikačnej praxe možno konštatovať, že predmetná daň nepriniesla očakávané fiškálne prínosy, avšak spôsobila viaceré negatívne dopady na podnikateľské prostredie, cenovú hladinu a konkurencieschopnosť ekonomiky Slovenskej republiky.

Daň z finančných transakcií sa vzťahuje na fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a organizačné zložky zahraničných osôb, pričom sadzba dane je stanovená na úrovni 0,4 % z každej bezhotovostnej transakcie, maximálne do výšky 40 eur za jednotlivý prevod. Hotovostné výbery z bankomatov podliehajú sadzbe 0,8 % bez stanovenia maximálneho limitu. V prípade využívania účtov vedených v zahraničí vzniká daňovníkom povinnosť odvádzať túto daň samostatne, čo zvyšuje administratívnu náročnosť a právnu neistotu.

Zároveň je potrebné uviesť, že označenie tejto dane ako „daň z finančných transakcií“ je zavádzajúce, keďže nezodpovedá pôvodnému konceptu Financial Transaction Tax (FTT) diskutovanému na úrovni Európskej únie, ktorý bol zameraný na zdanenie obchodovania s finančnými nástrojmi medzi finančnými inštitúciami, najmä na obchody s akciami, dlhopismi a derivátmi. V slovenskej právnej úprave ide fakticky o daň z prevodu alebo obratu, ktorá zasahuje bežné ekonomické transakcie v reálnej ekonomike.

Zavedenie dane z finančných transakcií malo preukázateľný dopad na nákladovú štruktúru podnikateľských subjektov, keďže predstavuje dodatočné zaťaženie každej bezhotovostnej operácie bez ohľadu na jej ekonomický výsledok. Tento charakter dane ju radí medzi formy zdanenia obratu, ktoré podľa ekonomickej teórie aj medzinárodných skúseností patria medzi najviac deformujúce nástroje daňovej politiky.

V dôsledku zvýšenia nákladov dochádza k ich prenášaniu do cien tovarov a služieb, čo má negatívny dopad na spotrebiteľov. Analytické odhady naznačujú, že zavedenie tejto dane prispelo k zvýšeniu inflácie približne o 0,2 až 0,5 percentuálneho bodu, pričom Slovenská republika dlhodobo vykazuje vyššiu mieru inflácie v porovnaní s priemerom eurozóny.

Negatívne dopady sa prejavujú aj v oblasti investičnej aktivity a celkového ekonomického rastu. Slovenská ekonomika v sledovanom období rastie pomalším tempom v porovnaní s okolitými krajinami, pričom dostupné údaje poukazujú na výrazný pokles objemu nových investícií. Podľa údajov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) dosiahla hodnota jej uzatvorených investičných projektov v roku 2024 približne 1,7 mld. eur, pričom v roku 2025 bola zaznamenaná na úrovni približne 440 mil. eur. Hoci tento vývoj nemožno pripísať výlučne zavedeniu predmetnej dane, jej existencia spolu s ďalšími faktormi prispieva k zhoršeniu podnikateľského prostredia, zvýšeniu neistoty a zníženiu atraktivity Slovenskej republiky pre domácich aj zahraničných investorov.

Z aplikačnej praxe zároveň vyplýva, že predmetná právna úprava priniesla zvýšenú administratívnu záťaž a interpretačné nejasnosti, a to nielen na strane daňovníkov, ale aj na strane správcov dane. Opakované metodické usmernenia a legislatívne úpravy poukazujú na skutočnosť, že zákon nebol prijatý na základe dostatočne pripraveného a konzistentného legislatívneho návrhu.

Daň má najvýraznejší dopad na malé a stredné podniky, ako aj na sektory s vysokým objemom transakcií a nízkymi maržami, najmä v oblasti obchodu, logistiky, prvovýroby a potravinárstva. V týchto prípadoch dochádza k významnému nárastu nákladov, ktoré podnikateľské subjekty prenášajú do cien tovarov a služieb, čo ďalej zvyšuje cenovú hladinu a znižuje konkurencieschopnosť našich podnikov.

Daň v tejto podobe nemá obdobu v krajinách eurozóny. Jej charakter vedie k nepredvídateľnosti daňového zaťaženia, keďže zdaňuje samotnú ekonomickú aktivitu bez ohľadu na ziskovosť subjektu. Skúsenosti z iných krajín, najmä z Maďarska, poukazujú na riziko deformácií správania ekonomických subjektov, vrátane presunu časti platieb do hotovosti a rastu šedej ekonomiky, ako aj sekundárnych dopadov v podobe zvyšovania bankových poplatkov.

Na základe dostupných údajov z aplikačnej praxe možno konštatovať, že pôvodné predpoklady Ministerstva financií Slovenskej republiky sa nenapĺňajú. Pôvodné odhady výberu dane z finančných transakcií predpokladali výnos na úrovni približne 574 mil. eur v roku 2025 a 726 mil. eur v roku 2026. Výnos dane dosiahol za obdobie od apríla do decembra 2025 sumu 338,9 mil. eur, pričom za prvé štyri mesiace roka 2026 predstavoval 165,1 mil. eur. Skutočný výnos je tak výrazne nižší než pôvodné očakávania, a to aj napriek širokému základu dane.

Zároveň sa v aplikačnej praxi potvrdili negatívne sekundárne efekty, ktoré znižujú čistý fiškálny prínos dane, najmä optimalizácia počtu transakcií, presun časti platieb mimo bankového systému a využívanie zahraničných účtov, čo môže negatívne ovplyvňovať aj výber iných daní. Tieto skutočnosti sa prejavili aj na celkovom výbere verejných príjmov, ktorý bol v roku 2025 nižší, než sa pôvodne očakávalo, a to približne o 1,8 mld. eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že daň z finančných transakcií v súčasnej podobe predstavuje neefektívny nástroj fiškálnej politiky, ktorý neprináša primeraný výnos vo vzťahu k negatívnym dopadom na ekonomiku. Predkladaný návrh zákona preto navrhuje jej zrušenie v celom rozsahu, pričom cieľom je odstránenie jej negatívnych dôsledkov, zlepšenie podnikateľského prostredia, zvýšenie investičnej atraktivity Slovenskej republiky a podpora ekonomického rastu.

V prípade, ak už daňovník podľa doterajšej právnej úpravy daň uhradil, táto sa mu započíta na jeho daňové povinnosti alebo sa na základe jeho žiadosti vráti. Ak má daňovník evidované daňové nedoplatky, uhradená suma sa použije na ich vyrovnanie v súlade s daňovým poriadkom.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy

pre občana, nepredpokladá vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 279/2024 Z. z.)

K bodu 1

Vypúšťajú sa ustanovenia § 1 až 14, čím dochádza k zrušeniu dani z finančných transakcií a povinnosti jej odvodu.

K bodu 2

Pre prípady ak už bola daň z finančných transakcií odvedená, sa zavádza povinnosť správcu dane túto daň započítať voči najbližšej daňovej povinnosti daňovníka alebo na základe žiadosti daňovníka túto daň vrátiť. Ak daňovník požiada o vrátenie odvedenej dane z finančných transakcií, na toto vrátenie sa vzťahuje postup podľa § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa v súlade s § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku ustanovuje, že ak bola odvedená daň z finančných transakcií použitá na úhradu iných pohľadávok daňovníka, tak sa nezapočíta voči najbližšej daňovej povinnosti daňovníka ani nevracia.

K čl. II (zákon č. 595/2003 Z. z.)

V súvislosti so zrušením dane z finančných transakcií sa primerane upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov tak, že z § 19 ods. 3 písm. j), t.j. daňových výdavkov, sa vypúšťa daň z finančných transakcií.

K čl. III (zákon č. 563/2009 Z. z.)

V súvislosti so zrušením dane z finančných transakcií sa upravuje citácia v poznámke pod čiarou k odkazu 1 v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. IV

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu navrhuje od 1. novembra 2026.