Národná rada Slovenskej republiky

IX. volebné obdobie

Č: KNR-VHZ-4559/2026-5

1117a

S p o l o č n á s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1117) v druhom čítaní

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1117) (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“) spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1462 z 5. mája 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku).

III.

Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

•Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 434 z 5. mája 2026;

•Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 159 z 5. mája 2026;

•Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 247 z 5. mája 2026.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1.V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:

„1. V § 1 ods. 2 písmeno a) znie:

„a) zákazku, súťaž návrhov alebo koncesiu, pri ktorej zadávaní alebo plnení

1.je potrebné chrániť informácie alebo prijímať opatrenia v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie,1)

2.by mohlo dôjsť k neoprávnenej manipulácii s utajovanou skutočnosťou1a) alebo limitovanou informáciou,1b) alebo si to vyžadujú opatrenia na ochranu základných bezpečnostných záujmov, ak nemožno prijať menej rušivé opatrenia.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 1b znejú:

„1) Čl. 346 ods. 1 a čl. 347 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).

1a)

§ 2 písm. a)

zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

1b) § 3a zákona č. 215/2004 Z. z. v znení zákona č. 367/2024 Z. z.“.”.

Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:

Navrhované znenie reflektuje na skutočnosť, že z porovnania článku 15 smernice 2014/24/EÚ a čl. 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ vyplýva, že ich znenie nie je totožné. Navrhovaná úprava tak spresňuje a odlišuje samostatné druhy výnimiek podľa čl. 15 smernice 2014/24/EÚ (rovnako podľa čl. 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ alebo čl. 10 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ), ktoré sa uplatňujú pre civilné zákazky (tajné zákazky, zákazky, ktoré sprevádzajú osobitné bezpečnostné opatrenia a nakoniec zákazky, pri ktorých by verejný obstarávatelia museli poskytovať informácie, ktorých zverejnenie považujú za rozpor so základnými záujmami bezpečnosti v

jednotlivých oblastiach, v rámci ktorých poskytujú verejné služby, vykonávajú verejnú správu a pod.). a podľa čl. 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ. Navrhované znenie, rovnako, ako platná právna úprava, limituje využitie výnimky v bode 2., pre všetky tam uvedené situácie, podmienkou neexistencie možnosti prijať menej rušivé opatrenia.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

2.V čl. I sa za doterajší bod 1 vkladajú nové body 2 až 14, ktoré znejú:

„2. V § 3 ods. 8 sa nad slovom „skutočnosťou“ vypúšťa odkaz 27.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27 sa vypúšťa.

3. V § 23 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Za konflikt záujmov sa nepovažuje najmä, ak

a)od skončenia predchádzajúcej funkcie zainteresovanej osoby alebo od predchádzajúceho zamestnania uplynuli viac ako tri roky a zainteresovaná osoba už nemá finančný záujem, ekonomický záujem alebo osobný záujem súvisiaci s predchádzajúcou funkciou alebo predchádzajúcim zamestnaním; minulý finančný záujem, ekonomický záujem alebo osobný záujem zainteresovanej osoby je relevantný, ak má zainteresovaná osoba naďalej záujem vyplývajúci z predchádzajúcej funkcie alebo predchádzajúceho zamestnania vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorý sa zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi, účastníkovi alebo dodávateľovi,

b)ide o všeobecnú interakciu cez sociálne siete, najmä pasívnu interakciu alebo komunitnú interakciu,

c)ide o všeobecné spoločenské vzťahy, ktoré nezakladajú finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem.“.

Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2026; v prípade jeho schválenia sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.

4. V § 40 odsek 4 znie:

„(4) Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie dokladov vrátane jednotného európskeho dokumentu, ak tieto slúžia výlučne na preukázanie splnenia podmienok účasti a nie sú predmetom hodnotenia ponúk, a ak tieto doklady chýbajú, sú neúplné alebo vykazujú nedostatky, pričom postupuje v súlade s princípmi rovnakého zaobchádzania a transparentnosti. Žiadosť obsahuje najmä označenie chýbajúceho dokladu alebo údaja alebo opis nejasnosti. Vysvetlením alebo doplnením možno preukázať aj skutočnosti,

ktoré nastali po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v súťažných podkladoch neurčí inak; ak vysvetlenie alebo doplnenie spočíva v nahradení inej osoby, subdodávateľa, technikov, technických orgánov alebo osôb určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo riadiacich zamestnancov, možno skutočnosti týkajúce sa novej osoby preukázať najneskôr ku dňu jej nahradenia. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ neurčí dlhšiu lehotu, uchádzač alebo záujemca doručí vysvetlenie alebo doplnenie do

a)dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov,

b)piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje inak ako podľa písmena a).“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2026; v prípade jeho schválenia sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.

5. V § 40 ods. 5 písm. e) a v § 41 ods. 2 sa slová „s ktorým nemá Slovenská republika alebo Európska únia uzavretú medzinárodnú zmluvu zaručujúcu“ nahrádzajú slovami „ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o vládnom obstarávaní32aa) alebo inej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Európska únia viazaná a ktorá zaručuje“ a za slovami „Slovenskej republike“ sa vypúšťa bodkočiarka a slová „verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musí písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu, ak má iná osoba sídlo v treťom štáte, alebo ak ide o zákazku, o ktorých to ustanoví vláda nariadením.“.

6. V § 40 ods. 6 písm. h) sa vypúšťa slovo „predložených“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2026; v prípade jeho schválenia sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.

7. V § 51 ods. 4 sa slová „jedného roka“ nahrádzajú slovami „troch rokov“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2026; v prípade jeho schválenia sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.

8. V § 166 ods. 1 a 2 a v § 184t sa slová „§ 167 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 167 ods. 4“.

9. V § 167 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním postupuje v zmysle kritérií priorizačnej politiky, ktorú zverejňuje na svojom webovom sídle, okrem preskúmania úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1. Úrad môže odmietnuť podnet, ktorý nepredstavuje prioritu v zmysle priorizačnej politiky úradu v rámci výkonu dohľadu podľa odsekov 1 a 2 a podľa § 166 ods. 1. Úrad odmietnutie zdôvodní s ohľadom na aktuálnu priorizačnú politiku.“.

Doterajšie odseky 3 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 10.

10. V § 169 ods. 4 posledná veta znie: „Preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy pri podlimitných zákazkách, pri ktorých nemožno podať námietky, môže úrad uskutočniť na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.“.

11. V § 177 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Ak ide o rozhodnutie vydané v námietkovom konaní, predseda úradu môže začať konanie o preskúmaní právoplatného rozhodnutia najneskôr do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predseda úradu nemôže začať konanie o preskúmaní právoplatného rozhodnutia úradu o námietkach na základe skutočností uvedených v podnete na preskúmanie tohto právoplatného rozhodnutia, ak bol podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia úradu o námietkach doručený úradu po uplynutí 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia úradu.“.

Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.

12. V § 182 ods. 2 písm. f) sa slová „§ 23 ods. 5“ nahrádzajú slovami „§ 23 ods. 1 alebo ods. 6 a toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2026; v prípade jeho schválenia sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.

13. V § 182 ods. 3 písm. g) sa slová „§ 23 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 23 ods. 4“ a slová „§ 23 ods. 4“ sa nahrádzajú slovami „§ 23 ods. 5“.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2026; v prípade jeho schválenia sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.

14. V § 182a ods. 1 sa slová „§ 23 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 23 ods. 4“ a slová „§ 23 ods. 4“ sa nahrádzajú slovami „§ 23 ods. 5“.”.

Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2026; v prípade jeho schválenia sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.

Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:

K bodom 2 a 12 až 14 Legislatívno-technické úpravy týkajúce sa

vnútorných odkazov vzhľadom na úpravu v tomto novelizačnom bode vložením nového odseku 3 v § 23.

K bodu 3

Navrhovaná úprava precizuje ustanovenia zákona upravujúce konflikt záujmov negatívnym exemplifikatívnym výpočtom situácií, ktoré samé o sebe bez preukázania existencie záujmov zainteresovanej osoby

nespôsobujú stav konfliktu záujmov. Konflikt záujmov obsahuje riziko, že sa verejný obstarávateľ nechá viesť úvahami, ktoré nesúvisia s konkrétnou zákazkou, a že iba z toho dôvodu uprednostní uchádzača. Ku konfliktu záujmov môže dôjsť dokonca aj vtedy, keď daná osoba nemá zo situácie žiadny skutočný úžitok, keďže stačí, ak je danými okolnosťami ohrozený objektívny a nestranný výkon jej funkcií. Tieto okolnosti však musia mať nejakú identifikovateľnú a osobnú súvislosť s konkrétnymi aspektmi konania, správania alebo vzťahov danej osoby (alebo musia mať na ne vplyv). Existencia určitého spoločenského vzťahu, príslušnosť k určitej skupine, citové alebo iné dôvody predstavujú, ako vyplýva aj z Usmernenia týkajúceho sa predchádzania a riešenia konfliktu záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách (2021/C 121/01) (ďalej len „Usmernenie“), faktory, ktoré by mohli ohroziť nestrannosť a objektívnosť zainteresovanej osoby. Avšak z tejto hypotézy nemožno bez ďalšieho preskúmania automaticky vyvodiť stav existencie konfliktu záujmov, ani skutočnej hrozby konfliktu záujmov. Samotná skutočnosť, že zainteresovaná osoba, napríklad člen hodnotiacej komisie, v minulosti bola vo funkcii konateľa, člena dozornej rady, prokuristu, resp. zamestnancom uchádzača alebo záujemcu vo verejnom obstarávaní nie je spôsobilá preukázať ohrozenie objektívnosti pri zadávaní zákazky. Preto navrhovaná právna úprava kladie dôraz na posudzovanie existencie finančného, ekonomického alebo osobného záujmu, ktorý bude potrebné skúmať bez ohľadu na to, kedy došlo k ukončeniu výkonu funkcie alebo zamestnaniu. Argumentum a contrario, pokiaľ neboli zistené existujúce (v relevantnom čase v súvislosti s konkrétnym verejným obstarávaním) záujmy súvisiace s predchádzajúcou funkciou či zamestnaním, nie je potrebné skúmať výkon funkcie či zamestnanie skončené pred viac ako tromi rokmi. Pritom obdobné odporúčanie vyplýva aj z Usmernenia. Ako tiež vyplýva z rozhodovacej praxe Úradu pre verejné obstarávanie, existenciu konfliktu záujmov ani dôvodnú hrozbu existencie konfliktu záujmov samú o sebe nedokazuje adresa indikujúca susedstvo či všeobecné, bežné interakcie na sociálnych sieťach, pokiaľ neboli zistené ďalšie relevantné faktory a existujúce záujmy, ktoré by preukázali narušenie alebo obmedzenie hospodárskej súťaže. Príkladom pasívnej interakcie je lajk ako jej „najakčnejšia“ forma, kedy vidno, že tam osoba bola, ale nebuduje sa tým hlboký vzťah. V komunitnej interakcii môže byť lajk súčasťou širšej debaty, napríklad lajk na niečí rozumný komentár. Ani jeden z týchto prípadov sa nemôže považovať za konflikt záujmov. Navrhovaná úprava nijakým spôsobom neobmedzuje povinnosť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa sa riadne písomne vysporiadať so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi možný konflikt záujmov.

V každom jednotlivom prípade je potrebné skúmať osobitné okolnosti skutkového stavu s dôrazom na posúdenie potenciálneho ohrozenia verejného obstarávania. Zistenie takýchto indikátorov je však verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný v dokumentácii z verejného obstarávania písomne zachytiť a odôvodniť, ako sa s nimi vysporiadal, pre vylúčenie pochybností a naplnenie účelu princípu transparentnosti.

K bodom 4 a 6

Navrhovanou úpravou sa precizuje ustanovenie týkajúce sa vysvetľovania a dopĺňania dokladov, ktorými uchádzač alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie aplikačných problémov pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti zadefinovaním možnosti žiadať o doplnenie aj chýbajúceho dokladu. Bude v kompetencii verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požiadať o vysvetlenie alebo doplnenie dokladov avšak pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania a princípu transparentnosti. Z aplikačnej praxe vyplynula aj potreba úpravy obsahu žiadosti o vysvetlenie alebo doplnenie. Na základe požiadavky o vysvetlenie alebo doplnenie bude môcť uchádzač alebo záujemca predložiť aj doklady, ktorými preukáže požadované skutočnosti, ktoré nastali aj po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk. Napríklad, uchádzač predložil v ponuke referencie, ktorých celkový finančný objem nespĺňa minimálnu úroveň požadovanú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa rozhodol požiadať uchádzača o doplnenie chýbajúcich referencií. V rámci vysvetlenia môže uchádzač predložiť aj úplne nové referencie, bez ohľadu na skutočnosť, či sú zverejnené v evidencii referencií. Uchádzač by mohol predložiť aj referencie, ktoré boli ukončené po lehote na predkladanie ponúk, ak nebude v súťažných podkladoch uvedené pravidlo, že referencie musia byť ukončené k dátumu uplynutia lehoty na predkladanie ponúk. Ďalšou môže byť situácia, keď uchádzač mal za to, že za ponúkaného experta predložil ekvivalentný certifikát, avšak verejný obstarávateľ tento certifikát za ekvivalentný nepovažoval a požiadal uchádzača o vysvetlenie. V rámci vysvetlenia uchádzač predloží za toho istého experta verejným obstarávateľom požadovaný certifikát, ktorý expert získal po lehote na predkladanie ponúk. Takýto certifikát v zmysle navrhovaného znenia ustanovenia je akceptovateľný, ak nebude v súťažných podkladoch iné pravidlo. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ totiž bude mať aj možnosť v súťažných podkladoch určiť, že bude akceptovať iba skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk, resp. určiť pravidlá pre jednotlivé podmienky, ktoré bude musieť pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti aplikovať. Lehoty na doručenie vysvetlenia alebo doplnenia zostávajú zachované.

V nadväznosti na uvedené sa navrhuje legislatívno-technická úprava v odseku 6 písm. h) tohto ustanovenia.

K bodu 5

zaručujúcu rovnaký a recipročný prístup k verejným zákazkám k postupom verejného obstarávania v rámci Únie. Taktiež Súdny dvor v rozsudku konštatoval, že podľa článku 2 ods. 1 ZFEÚ v oblastiach výlučnej právomoci Únie len Únia môže vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty, pričom členské štáty tak môžu urobiť len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia, alebo keď vykonávajú akty Únie. Únia však nesplnomocnila členské štáty, aby prijímali právne záväzné akty týkajúce sa prístupu hospodárskych subjektov z tretích krajín, ktoré neuzavreli medzinárodnú dohodu s Úniou, k postupom verejného obstarávania. Súčasne súdny dvor v bode 63. predmetného rozsudku konštatoval, že v prípade neexistencie aktov prijatých Úniou prináleží obstarávateľovi posúdiť, či je vhodné pripustiť do postupu verejného obstarávania hospodárske subjekty z tretej krajiny, ktorá neuzavrela medzinárodnú dohodu s Úniou zabezpečujúcu rovnaký a recipročný prístup k verejným zákazkám. Z uvedeného vyplýva, že výlučne Únii prislúcha právomoc všeobecne záväzným právnym aktom upravovať prístup hospodárskych subjektov z tretej krajiny, ktorá neuzatvorila medzinárodnú dohodu s Úniou. Rozsudok Súdneho dvora de facto deklaruje, že rozšírenie subjektov z tretích krajín nie je možné na základe medzinárodnej dohody uzatvorenej Slovenskou republikou. V prípade absencie medzinárodnej dohody s Úniou bude na verejnom obstarávateľovi a obstarávateľovi uvádzať spôsoby zaobchádzania so subjektami z tretích krajín, ktoré neuzatvorili medzinárodnú dohodu s Úniou. Vzhľadom na uvedené nie je účelné ani generovanie zoznamu tretích krajín vo vzťahu k povinnému vylúčeniu uchádzačov pochádzajúcich z týchto tretích krajín, a preto sa navrhuje tento text vypustiť. V tomto ohľade je potrebné upozorniť na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1031 z 23. júna 2022 o prístupe hospodárskych subjektov, tovaru a služieb z tretích krajín na trhy Únie s verejným obstarávaním a koncesiami a o postupoch podporujúcich rokovania o prístupe hospodárskych subjektov, tovaru a služieb z Únie na trhy tretích krajín s verejným obstarávaním a koncesiami (nástroj medzinárodného obstarávania – NMO), ktoré okrem iného upravuje pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa aj možnosť vo výnimočných prípadoch neuplatniť opatrenie NMO, a to v prípade, ak iba ponuky hospodárskych subjektov z tretích krajín spĺňajú požiadavky súťaže alebo prevažujú dôvody vyššieho verejného záujmu, ako sú zdravie alebo ochrana životného prostredia.

K bodu 7

Obdobie limitujúce možnosť osoby byť členom komisie na vyhodnotenie ponúk sa upravuje v nadväznosti na navrhovanú úpravu § 23 ods. 3.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na navrhované doplnenie nového odseku 3 v § 167 v tomto novelizačnom bode.

K bodom 9 a 10

Navrhovaná úprava zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní umožňuje Úradu pre verejné obstarávanie uplatňovať princíp priorizácie

pri výkone dohľadu a preskúmavania podnetov. Cieľom úpravy je reagovať na zvýšený objem dohľadovej agendy, najmä v súvislosti s realizáciou Plánu obnovy a odolnosti, a vytvoriť podmienky na efektívnejšie využívanie odborných personálnych kapacít úradu. Priorizácia umožní sústrediť výkon dohľadu prednostne na prípady s najvyšším rizikom porušenia verejného záujmu a vysokou mierou negatívneho dopadu na hospodársku súťaž. Priorizácia pritom nie je pre slovenský právny poriadok a ani pre normy európskeho práva, novinkou. Vychádzajúc zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch, podľa ktorej „Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť stanoviť priority medzi svojimi konaniami vo veci presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ s cieľom efektívne využívať svoje zdroje a sústrediť sa na predchádzanie protisúťažnému správaniu, ktoré narúša hospodársku súťaž na vnútornom trhu, a na ukončenie takéhoto správania.“, bola možnosť určenia priorizačnej politiky formou jej zverejnenia na webovom sídle úradu upravená aj do zákona č. 1878/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V nadväznosti na uvedené s cieľom zabezpečenia efektivity tohto nástroja bola zmena premietnutá aj do ust. § 167 ods. 4, nakoľko nahradí plán kontrol verejných obstarávaní, ktorý sa v praxi neosvedčil. Transparentnosť postupu úradu je zabezpečená povinnosťou zverejniť priorizačnú politiku na webovom sídle úradu a povinnosťou zdôvodniť odmietnutie podnetu s odkazom na túto politiku. Úrad zverejní priorizačnú politiku najneskôr do 6 mesiacov odo dňa účinnosti tohto právneho predpisu.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby v prípade rozhodnutí úradu, ktoré sú výsledkom návrhového konania o námietkach, bola časovo limitovaná právomoc predsedu úradu takéto rozhodnutia preskúmavať a korigovať využitím mimoriadneho opravného prostriedku. Súčasná právna úprava umožňuje predsedovi úradu využívať vo vzťahu k rozhodnutiam úradu o námietkach mimoriadny opravný prostriedok s veľkým časovým odstupom od právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia o námietkach. Uplatňovanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku s veľkým časovým odstupom od právoplatnosti rozhodnutia o námietkach môže mať v prebiehajúcom verejnom obstarávaní negatívny dopad na dĺžku procesu verejného obstarávania a taktiež negatívny dopad na subjektívne práva účastníkov procesu verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje výrazne skrátiť časové obdobie, v rámci ktorého môže predseda úradu v živom verejnom obstarávaní uplatniť mimoriadny opravný prostriedok. Rovnako sa v tejto súvislosti navrhuje stanovenie lehoty na podanie podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia o námietkach. V aplikačnej praxi predseda úradu tento mimoriadny opravný prostriedok využíva predovšetkým v situácii, ak je úradu doručený podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktorý si predseda úradu osvojí

a následne z vlastného podnetu začne konanie o preskúmaní právoplatného rozhodnutia úradu. V praxi pritom dochádza k situáciám, kedy dotknuté subjekty podávajú takéto podnety s výrazným časovým odstupom od právoplatnosti rozhodnutia o námietkach. Je preto potrebné z dôvodov vyššie uvedených docieliť, aby dotknutý subjekt podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia o námietkach adresoval úradu v stanovenej lehote.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

3.V čl. I doterajší bod 3 znie:

„3. V § 184q ods. 4 v celom texte sa slová „§ 167 ods. 3 až 9“ nahrádzajú slovami „§ 167 ods. 4 až 10“ a na konci sa pripája táto veta: „Porušením povinnosti mlčanlivosti podľa § 167 ods. 4 druhej vety nie je sprístupnenie informácií z predbežnej kontroly a kontroly po uzavretí zmluvy poskytovateľovi.“.“.

Odôvodnenie:

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na navrhované doplnenie nového odseku 3 v § 167 v bode 2.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

4.V čl. I doterajší bod 5 znie:

„5. § 184r vrátane nadpisu znie:

„§ 184r

Predbežná kontrola

(1)Ak ide o nadlimitnú zákazku, nadlimitnú rámcovú dohodu, nadlimitnú koncesiu alebo dynamický nákupný systém s predpokladanou hodnotou vo finančnom limite nadlimitnej zákazky, ktorým možno zadať zákazku podľa § 184q ods. 1, prijímateľ môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody, pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva, pred zriadením dynamického nákupného systému alebo pred zadaním zákazky v rámci dynamického nákupného systému požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly.

(2)Ak ide o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo podlimitnú koncesiu na stavebné práce, prijímateľ môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej

dohody alebo pred zadaním zákazky v rámci dynamického nákupného systému požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly.

(3)Ak ide o nadlimitnú zákazku alebo nadlimitnú koncesiu, ktorú má v úmysle prijímateľ zadať na základe uplatnenia výnimky z pôsobnosti tohto zákona, môže prijímateľ pred uzavretím zmluvy požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly.

(4)Ak ide o zmenu zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy a pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva je výsledkom zadávania nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie, môže prijímateľ pred uskutočnením zmeny zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy požiadať orgán kontroly o vykonanie predbežnej kontroly.

(5)Predbežná kontrola sa začína dňom doručenia žiadosti prijímateľa o vykonanie predbežnej kontroly a príslušnej dokumentácie prostredníctvom informačného monitorovacieho systému.

(6)Orgán kontroly môže prerušiť predbežnú kontrolu na účely získania odborného stanoviska alebo znaleckého posudku, a to najviac na 30 dní odo dňa odoslania oznámenia o prerušení predbežnej kontroly prijímateľovi. Lehotu podľa prvej vety môže orgán kontroly z objektívnych dôvodov predĺžiť najviac o 30 dní. Ak je predbežná kontrola prerušená, lehota podľa odseku 13 neplynie. Orgán kontroly oznámenie o prerušení predbežnej kontroly a oznámenie o predĺžení lehoty podľa druhej vety bezodkladne doručí prijímateľovi prostredníctvom informačného monitorovacieho systému.74l)

(7)Orgán kontroly môže odo dňa odoslania oznámenia o prerušení predbežnej kontroly prerušiť predbežnú kontrolu na účely doplnenia podkladov a nariadiť prijímateľovi v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní, doručiť podklady potrebné na výkon predbežnej kontroly. Orgán kontroly môže lehotu podľa prvej vety z objektívnych dôvodov predĺžiť, ak o to požiada prijímateľ prostredníctvom informačného monitorovacieho systému. Orgán kontroly oznámenie o prerušení kontroly a oznámenie o predĺžení lehoty podľa predchádzajúcej vety bezodkladne doručí prijímateľovi prostredníctvom informačného monitorovacieho systému. Orgán kontroly je oprávnený vydať oznámenie o prerušení predbežnej kontroly z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie, ak orgán kontroly v oznámení o prerušení predbežnej kontroly identifikuje konkrétny doklad, ktorý mal byť súčasťou kompletnej dokumentácie a jeho predloženie je nevyhnutné pre účely riadneho výkonu predbežnej kontroly. Ak je predbežná kontrola prerušená, lehota podľa odseku 13 neplynie. Predbežná kontrola je prerušená odo dňa odoslania oznámenia o prerušení predbežnej kontroly do dňa doručenia podkladov podľa prvej vety.

(8)Orgán kontroly pred oznámením výsledku predbežnej kontroly vyzve prijímateľa na nápravu zisteného nesúladu predložených dokumentov alebo pripravovaného postupu s týmto zákonom a povinnosťami podľa § 184q ods. 3 písm. b). Orgán kontroly vo výzve určí prijímateľovi lehotu na vykonanie nápravy, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní. Lehota na vydanie oznámenia o výsledku predbežnej kontroly počas lehoty na vykonanie nápravy neplynie.

(9)Orgán kontroly môže predbežnú kontrolu zastaviť, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V takom prípade vydá oznámenie o zastavení kontroly s uvedením dôvodov jej zastavenia. Oznámenie o zastavení kontroly orgán kontroly bezodkladne zašle prijímateľovi. Oznámenie o zastavení kontroly z dôvodu, že prijímateľ zanikol, sa vyznačí v spise.

(10)Výsledkom predbežnej kontroly podľa odsekov 1 a 2 je oznámenie orgánu kontroly obsahujúce konštatovanie o súlade alebo nesúlade postupu prijímateľa s týmto zákonom a povinnosťami podľa § 184q ods. 3 písm. b). Ak orgán kontroly zistí porušenie povinností podľa § 184q ods. 3, označí v oznámení tie časti dokumentov, na ktoré sa zistené porušenie vzťahuje a k zistenému porušeniu uvedie odôvodnenie.

(11)Výsledkom predbežnej kontroly podľa odsekov 3 a 4 je oznámenie orgánu kontroly obsahujúce posúdenie, či prijímateľom pripravovaný postup je v súlade s týmto zákonom a povinnosťami podľa § 184q ods. 3 písm. b). Ak orgán kontroly zistí porušenie povinností podľa § 184q ods. 3, označí v oznámení tie časti dokumentov, na ktoré sa zistené porušenie vzťahuje a k zistenému porušeniu uvedie odôvodnenie.

(12)Oznámenie podľa odsekov 10 a 11 obsahuje najmä

a)identifikačné údaje prijímateľa,

b)predmet predbežnej kontroly,

c)konštatovanie alebo posúdenie orgánu kontroly spolu s odôvodnením,

d)dátum vydania,

e)meno, priezvisko a podpis osoby oprávnenej konať za orgán kontroly.

(13)Orgán kontroly vydá oznámenie podľa odsekov 9, 10 a 11 do 40 dní odo dňa začatia predbežnej kontroly a doručuje ho prijímateľovi a poskytovateľovi prostredníctvom informačného monitorovacieho systému.

(14)Orgán kontroly zverejňuje oznámenie podľa odsekov 9, 10 a 11 bezodkladne po jeho vydaní prostredníctvom informačného monitorovacieho systému; údaje podľa odseku 12 písm. e) sa nezverejňujú.“.“.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa, aby sa predbežná kontrola vykonávala nie pred vyhlásením alebo začatím verejného obstarávania, ale bezprostredne pred uzavretím zmluvy, čo môže prispieť k zníženiu chybovosti.

Navrhuje sa doplniť možnosť orgánu kontroly zastaviť predbežnú kontrolu z dôvodov osobitného zreteľa. Pôjde najmä o situácie, kedy prijímateľ medzičasom zanikne, vezme svoj návrh na vykonanie predbežnej kontroly späť, osoba, z podnetu ktorej sa predbežná kontrola vykonáva, stratila status prijímateľa (zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bola predčasne ukončená) a pod. V oznámení o zastavení kontroly orgán kontroly uvedie aj dôvody, pre ktoré predbežnú kontrolu zastavil.

Po vykonaní predbežnej kontroly orgán kontroly vyzve prijímateľa na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly a určí primeranú

lehotu. Z dôvodu väčšieho rozsahu overenia v rámci predbežnej kontroly sa navrhuje aj predĺženie lehoty na vydanie oznámenia o výsledku na 40 dní.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

5.V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 6.

Nasledujúce body v čl. I sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:

Legislatívno–technická úprava vzhľadom na úpravu v predchádzajúcom bode 4, do ktorého sa premietli ustanovenia doterajších novelizačných bodov 5 a 6 vládneho návrhu zákona.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

6.V čl. I doterajší bod 7 znie:

„7. V § 184s odsek 1 znie:

„(1) Kontrolu po uzavretí zmluvy vykonáva orgán kontroly, ak ide o zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu, alebo ich zmenu, ktorá bola poskytovateľom na základe ním riadne vykonanej analýzy rizík vyhodnotená ako riziková alebo z vlastného podnetu orgánu kontroly.“.“

Odôvodnenie:

Navrhované znenie vypúšťa povinnosť vykonať kontrolu všetkých nadlimitných zákaziek a nadlimitných koncesií a túto, vo vzťahu k všetkým zákazkám a ich zmenám, podmieňuje skutočnosťami vyplývajúcimi z analýzy rizík. Zodpovednosť za nastavenie a vykonanie analýzy rizík nesie riadiaci orgán. Podmienkou pre začatie kontroly po uzavretí zmluvy z podnetu poskytovateľa je riadne vykonaná analýza rizík. Táto úprava je v súlade s predpismi Európskej únie, ktoré stanovujú, že overovanie zo strany riadiaceho orgánu zohľadňuje riziká a je primerané rizikám zisteným ex-ante a uvedeným písomne. Orgán kontroly pritom vykonáva kontrolu v mene a na účet riadiaceho orgánu, pričom pri výkone kontroly vychádza z riadne vykonanej analýzy rizík a rešpektuje jej metodiku a závery.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

7.V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 8.

Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na úpravu v predchádzajúcom bode 6, do ktorého sa premietli ustanovenia doterajších novelizačných bodov 7 a 8 vládneho návrhu zákona.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

8.V čl. I sa za doterajší bod 9 vkladajú nové body 10 a 11, ktoré znejú:

„10. V § 184s ods. 3 a 5 v celom texte sa vypúšťajú slová „v origináli“.

11. V § 184s odsek 4 znie:

„(4) Doručením kompletnej dokumentácie, ak ide o elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní, sa rozumie sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu. Súčasťou elektronickej podoby dokumentácie sú aj auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku. Listinná dokumentácia, ktorá nie je dostupná v elektronickom prostriedku použitom na elektronickú komunikáciu, sa predkladá prostredníctvom informačného monitorovacieho systému, pričom dokumentácia v listinnej podobe sa prevedie do elektronickej podoby konverziou.74m) Orgán kontroly je oprávnený žiadať od prijímateľa predloženie originálov alebo úradnej osvedčených kópií listinnej dokumentácie. Prijímateľ môže nahliadať do dokumentácie v origináli doručenej orgánu kontroly.“.“.

Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:

K bodom 10 a 11

Navrhuje sa úprava doteraz označenej formy doručovanej dokumentácie zo strany prijímateľa. S cieľom zefektívnenia procesov sa navrhuje úprava, podľa ktorej je orgán kontroly oprávnený vyžiadať si na účel výkonu kontroly predloženie originálov dokumentácie, v prípadoch, ak je to s ohľadom na charakter a povahu dokumentov potrebné. Uvedené je v súlade so zámerom elektronizácie postupov zadávania zákaziek ako i samotnej komunikácie orgánu kontroly s prijímateľmi ako i poskytovateľmi.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

9.V čl. I doterajší bod 12 znie:

„12. § 184x znie:

„§ 184x

(1)Ak orgán kontroly pri výkone kontroly po uzavretí zmluvy zistí, že postupom prijímateľa došlo k porušeniu tohto zákona alebo povinnosti podľa § 184q ods. 3 písm. b), ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na uzavretie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, vydá protokol.

(2)Protokol obsahuje najmä

a)identifikačné údaje prijímateľa,

b)predmet kontroly,

c)taxatívny výpočet všetkých porušení tohto zákona a povinností podľa § 184q ods. 3 písm. b), ktoré mali alebo mohli mať vplyv na uzavretie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, spolu s ich odôvodnením,

d)návrh percentuálnej sadzby finančnej opravy určenej v súlade so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku podľa osobitného predpisu74j) alebo s rozhodnutím podľa osobitného predpisu,74k) ak je prijímateľ a poskytovateľ tá istá osoba; ak je finančná oprava podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv74n) pre prijímateľa priaznivejšia ako podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku podľa osobitného predpisu74j) alebo rozhodnutia podľa osobitného predpisu,74k) ak je prijímateľ a poskytovateľ tá istá osoba, finančná oprava sa navrhne podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv,74n)

e)dátum vydania,

f)meno, priezvisko a podpis osoby oprávnenej konať za orgán kontroly.

(3)Ak orgán kontroly pri výkone kontroly po uzavretí zmluvy zistí, že postupom prijímateľa nedošlo k porušeniu tohto zákona alebo povinnosti podľa § 184q ods. 3 písm. b), ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na uzavretie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, vydá záznam.

(4)Orgán kontroly vydá protokol alebo záznam do 45 dní odo dňa začatia kontroly po uzavretí zmluvy. Ak bola v súvislosti s kontrolovanou zákazkou vykonaná predbežná kontrola podľa § 184r, orgán kontroly vydá protokol alebo záznam do 20 dní odo dňa začatia kontroly po uzavretí zmluvy. Ak orgán kontroly zistí dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné v kontrole pokračovať, kontrolu zastaví a vydá oznámenie o zastavení kontroly.

(5)Protokol, záznam alebo oznámenie o zastavení kontroly orgán kontroly bezodkladne po jeho vydaní doručí prijímateľovi a poskytovateľovi prostredníctvom informačného monitorovacieho systému. Oznámenie o zastavení kontroly z dôvodu, že prijímateľ zanikol, sa vyznačí v spise.

(6)Orgán kontroly je povinný protokol alebo záznam bezodkladne po jeho vydaní zverejniť na webovom sídle úradu. Údaje podľa odseku 2 písm. f) sa nezverejňujú.

(7)Kontrola po uzavretí zmluvy je skončená dňom odoslania protokolu, dodatku k protokolu, záznamu alebo oznámenia o zastavení kontroly poskytovateľovi.

(8)Protokol a záznam nie sú preskúmateľné súdom.“.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 74j a 74k znejú:

„74j) § 13 ods. 1 a § 22 zákona č. 121/2022 Z. z.

74k) § 13 ods. 2 zákona č. 121/2022 Z. z.“.“.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa všeobecná úprava týkajúca sa určovania finančnej opravy vo vzťahu k pravidlám Európskej komisie o určovaní finančných opráv. Z náležitostí protokolu sa navrhuje vypustiť určenie výšky neoprávnených výdavkov z titulu porušenia princípu hospodárnosti. Orgán kontroly nie je poskytovateľom. Overenie princípu hospodárnosti v zmysle toho, ako je tento princíp zadefinovaný a vyčíslenie neoprávnených výdavkov orgánom kontroly sa v praxi neukázalo ako vhodné nastavenie. Dotknuté ustanovenie nie je pre orgán kontroly vykonateľné. Návrh finančnej opravy je realizovaný podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv.

Z dôvodu zosúladenia implementačných postupov pri poskytovaní príspevku z fondov Európskej únie vyplývajúcich zo zákona č. 121/2022 Z. z. sa spresňuje právny dôvod uloženia finančnej opravy tak, že vyplýva zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku podľa § 13 ods. 1 a § 22 zákona č. 121/2022 Z. z., resp. z rozhodnutia o schválení podľa § 13 ods. 2 zákona č. 121/2022 Z. z., ktoré predstavujú v Slovenskej republike právny základ pre poskytnutie príspevku prijímateľovi. Pri návrhu percentuálnej sadzby finančnej opravy uvádzanej v protokole musí byť splnená aj druhá časť tej istej podmienky, ktorá spočíva v povinnosti dodržať pravidlá európskeho práva k ukladaniu finančných opráv. V aktuálnom právnom stave je rozhodujúcim dokumentom rozhodnutie Komisie zo 14. mája 2019, ktorým sa stanovujú usmernenia o určovaní finančných opráv

Navrhuje sa zúžiť identifikácia osôb, ktorých mená sú uvedené na protokole. Identifikácia všetkých osôb vykonávajúcich kontrolu sa javí neprimeraná, a to aj z hľadiska spracúvania osobných údajov, nakoľko bežná prax rôznych administratívnych konaní deklaruje, že determinovanie protokolu, záznamu, oznámenia podpisom vedúceho zamestnanca zabezpečujúceho výkon danej kontroly je na účely daného aktu postačujúca.

Navrhuje sa tiež doplniť možnosť orgánu kontroly zastaviť kontrolu po uzavretí zmluvy z dôvodov osobitného zreteľa. Pôjde najmä o situácie, kedy prijímateľ medzičasom zanikne, poskytovateľ vezme svoj návrh na vykonanie kontroly po uzavretí zmluvy späť, osoba, na úrovni ktorej sa kontrola vykonáva, stratila status prijímateľa (zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bola predčasne ukončená) a pod. V oznámení o zastavení kontroly orgán kontroly uvedie aj dôvody, pre ktoré kontrolu po uzavretí zmluvy zastavil.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

10.V čl. I sa vypúšťajú doterajšie body 13 až 15.

Nasledujúce body v čl. I sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:

Legislatívno–technická úprava vzhľadom na úpravu v predchádzajúcom bode 9, do ktorého sa premietli ustanovenia doterajších novelizačných bodov 12 až 15 vládneho návrhu zákona.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

11.V čl. I sa za doterajší bod 15, vkladá nový bod 16, ktorý znie:

„16. V § 184z ods. 3 sa slová „podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv.74n)“ nahrádzajú slovami „v súlade so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku podľa osobitného predpisu74j) alebo s rozhodnutím podľa osobitného predpisu,74k) ak je prijímateľ a poskytovateľ tá istá osoba; ak je finančná oprava podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv74n) pre prijímateľa priaznivejšia ako podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku podľa osobitného predpisu74j) alebo rozhodnutia podľa osobitného predpisu,74k) ak je prijímateľ a poskytovateľ tá istá osoba, finančná oprava sa navrhne podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv.74n)“.“.

Nasledujúce body v čl. I sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:

o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (resp. z rozhodnutia o schválení podľa § 13 ods. 2 zákona č. 121/2022 Z. z.) a súčasne nesmie byť v rozpore s pravidlami k ukladaniu finančných opráv, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie, pri dodržaní všetkých aplikovateľných princípov a zásad, najmä princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, princípu transparentnosti, zásady proporcionality, precedenčnej zásady.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

12.V čl. I sa za doterajší bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:

„16. V § 186 sa vypúšťa odsek 6.“.

Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie:

Navrhovanou úpravou dochádza k zosúladeniu s úpravou vykonanou zákonom č. 388/2024 Z. z. v § 10 ods. 4 v súvislosti s prístupom hospodárskych subjektov, tovaru a služieb z tretích krajín na trhy Únie s verejným obstarávaním alebo koncesiami, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky Únie. Súdny dvor rozsudkom vo veci C-652/22 zo dňa 22. 10. 2024 konštatoval, že len Únia má právomoc prijať všeobecne platný akt týkajúci sa prístupu hospodárskych subjektov z tretej krajiny, ktorá neuzavrela medzinárodnú dohodu s Úniou zaručujúcu rovnaký a recipročný prístup k verejným zákazkám k postupom verejného obstarávania v rámci Únie. Taktiež Súdny dvor v rozsudku konštatoval, že podľa článku 2 ods. 1 ZFEÚ v oblastiach výlučnej právomoci Únie len Únia môže vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty, pričom členské štáty tak môžu urobiť len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia, alebo keď vykonávajú akty Únie. Únia však nesplnomocnila členské štáty, aby prijímali právne záväzné akty týkajúce sa prístupu hospodárskych subjektov z tretích krajín, ktoré neuzavreli medzinárodnú dohodu s Úniou, k postupom verejného obstarávania. Súčasne súdny dvor v bode 63. predmetného rozsudku konštatoval, že v prípade neexistencie aktov prijatých Úniou prináleží obstarávateľovi posúdiť, či je vhodné pripustiť do postupu verejného obstarávania hospodárske subjekty z tretej krajiny, ktorá neuzavrela medzinárodnú dohodu s Úniou zabezpečujúcu rovnaký a recipročný prístup k verejným zákazkám. Z uvedeného vyplýva, že výlučne Únii prislúcha právomoc všeobecne záväzným právnym aktom upravovať prístup hospodárskych subjektov z tretej krajiny, ktorá neuzatvorila medzinárodnú dohodu s Úniou. Rozsudok Súdneho dvora de facto deklaruje, že rozšírenie subjektov z tretích krajín nie je možné na základe medzinárodnej dohody uzatvorenej Slovenskou republikou. V prípade absencie medzinárodnej dohody s Úniou bude na verejnom obstarávateľovi a obstarávateľovi uvádzať spôsoby zaobchádzania so

subjektami z tretích krajín, ktoré neuzatvorili medzinárodnú dohodu s Úniou. Vzhľadom na uvedené nie je účelné ani generovanie zoznamu tretích krajín vo vzťahu k povinnému vylúčeniu uchádzačov pochádzajúcich z týchto tretích krajín, a preto sa navrhuje tento text vypustiť. V tomto ohľade je potrebné upozorniť na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1031 z 23. júna 2022 o prístupe hospodárskych subjektov, tovaru a služieb z tretích krajín na trhy Únie s verejným obstarávaním a koncesiami a o postupoch podporujúcich rokovania o prístupe hospodárskych subjektov, tovaru a služieb z Únie na trhy tretích krajín s verejným obstarávaním a koncesiami (nástroj medzinárodného obstarávania – NMO), ktoré okrem iného upravuje pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa aj možnosť vo výnimočných prípadoch neuplatniť opatrenie NMO, a to v prípade, ak iba ponuky hospodárskych subjektov z tretích krajín spĺňajú požiadavky súťaže alebo prevažujú dôvody vyššieho verejného záujmu, ako sú zdravie alebo ochrana životného prostredia.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

13.V čl. I doterajší bod 16 znie:

„16. Za § 187w sa vkladajú § 187x a § 187y, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„§ 187x

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia

(1)V kontrole podľa šiestej časti siedmej hlavy začatej do dňa účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona.

(2)Úrad zverejní prvú priorizačnú politiku do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3)Konania úradu začaté a právoplatne neskončené do dňa zverejnenia priorizačnej politiky podľa odseku 2 sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa zverejnenia priorizačnej politiky úradu.

(4)Ak rozhodnutie úradu o námietkach nadobudlo právoplatnosť do dňa účinnosti tohto zákona, predseda úradu pri preskúmaní právoplatného rozhodnutia úradu podľa § 177 postupuje podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona.

§ 187y

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2026

(1)Postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na

predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 30. júna 2026 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2026.

(2)Postup zadávania zákazky preukázateľne začatý do 30. júna 2026, pri ktorom sa podľa predpisov účinných do 30. júna 2026 nevyžadovalo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2026.

(3)Súťaž návrhov, pri ktorej bolo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov odoslané na uverejnenie do 30. júna 2026, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2026.

(4)Zadávanie zákaziek v rámci dynamického nákupného systému, ktoré bolo preukázateľne začaté do 30. júna 2026, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2026.“.

§ 187x nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; čo sa v prípade jeho schválenia sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona

§ 187y nadobúda účinnosť 1. júla 2026; čo sa v prípade jeho schválenia sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.

Odôvodnenie:

Navrhuje sa úprava štandardných prechodných ustanovení vzhľadom na skutočnosť, že navrhované úpravy týkajúce sa posudzovania konfliktu záujmov a vyhodnotenia splnenia podmienok účasti sa viažu na proces verejného obstarávania, s čím je potrebné sa vysporiadať prostredníctvom prechodných ustanovení.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

14.V Čl. II sa slová „1. januára 2026“ nahrádzajú slovami „dňom vyhlásenia“.

Odôvodnenie:

Z dôvodu prerokovania návrhu v neskoršom ako pôvodne zamýšľanom termíne je potrebné upraviť účinnosť, a to so zreteľom na legislatívny proces.

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti

Gestorský výbor odporúča schváliť

Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločne s odporúčaním s c h v á l i ť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona

odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1117) s c h v á l i ť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 254 z 5. mája 2026.

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Igora Šimka predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Bratislava 5. mája 2026

Róbert P u c i

predseda Výboru NR SR

pre hospodárske záležitosti