Dôvodová správaA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Darina Luščíková, Simona Petrík, Dávid Dej, a Štefan Kišš.
Cieľom návrhu je zvýšenie disponibilných príjmov pracujúcich študentov a študentiek a pracujúcich dôchodcov a dôchodkýň1, čím sa čiastočne dosiahne zvýšenie zamestnanosti uvedených skupín obyvateľstva najmä vzhľadom na výrazne veľký počet neobsadených pracovných miest v mnohých odvetviach národného hospodárstva. Podporným cieľom je menší rozsah práce „na čierno“. Navrhuje sa preto zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky pre študentov pracujúcich na základe dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len „DoBPŠ”) a dôchodcov v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Predkladaný návrh novely zákona si taktiež kladie za cieľ podporiť dynamiku slovenskej ekonomiky prostredníctvom motivácie študentov a dôchodcov k zamestnaniu sa a aktívnej účasti na trhu práce. Navrhovaná legislatívna úprava reaguje na zmeny v ekonomickom prostredí, čím sa zvyšuje relevancia a efektívnosť daného právneho predpisu. Táto legislatívna zmena umožní znížiť vymeriavací základ odvodu starobného dôchodkového a invalidného poistenia na strane dohodárov a zároveň starobného dôchodkového, invalidného odvodu a odvodu do rezervného fondu solidarity na strane zamestnávateľa. Výsledkom bude zvýšenie disponibilného príjmu študentov a dôchodcov a tým zvýšenie ich životnej úrovne. Zároveň sa zvýši motivácia zamestnávateľov zamestnávať študentov a dôchodcov legálnou formou, nakoľko náklady na zamestnanca budú nižšie, čo sa pozitívne odrazí najmä na zvýšení bezpečnosti a kvalite pracovných podmienok dohodárov a dohodárok zaručených Zákonníkom práce. Zvýšenie zamestnávania prostredníctvom legálnej formy je zároveň prínosom pre verejné financie, nakoľko zvýšený základ dane zamestnancov na dohody bude znamenať vyšší výber dane z príjmu zo závislej činnosti.
Úprava má rovnako potenciál prispieť k preklenutiu problémov s nízkou mierou zamestnanosti napr. v segmente potravinárstva, cestovného ruchu, maloobchodu či
1 Týka sa dohôd o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti s osobami, ktoré majú priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok,výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek alebo výsluhový invalidný dôchodok.
gastropriemyslu a hotelierstva, kde je akútny nedostatok pracovnej sily. Všeobecne má návrh dopomôcť k čiastočnému riešeniu problematiky chýbajúcej pracovnej sily. Zvýšením motivácie študentov a dôchodcov sa zamestnať možno čiastočne doplniť trh práce a tým pomôcť výkonnosti ekonomiky.Súčasná právna úprava umožňuje predčasným dôchodcom pracovať a súčasne poberať predčasný dôchodok avšak len do výšky 2400 eur ročne. Po presiahnutí tejto hranice sa zastaví výplata predčasného dôchodku. Takáto výška príjmu preto nemotivuje poberateľov dôchodku naďalej zostať v pracovnom procese.
Odvodovú odpočítateľnú položku v hodnote 200 Eur môžu zamestnanci na dohodu využívať od 1. januára 2015. Za uvedené obdobie stúpla priemerná mzda v národnom hospodárstve zo sumy 883 Eur v roku 2015 na sumu 1620 Eur v roku 2025, teda o viac ako 83 %. Výška odvodovej odpočítateľnej položky však nezohľadňovala nárast priemernej mzdy a ani infláciu, ktorá medzi rokmi 2015 a 2025 dosiahla výšku až 40%. Z uvedeného dôvodu poslankyne a poslanci navrhujú zmeniť právnu úpravu tak, aby výška odvodovej odpočítateľnej položky bola naviazaná na všeobecný vymeriavací základ a predstavovala sumu vo výške 20% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu každoročne zverejňovaného Sociálnou poisťovňou, daného ako súčin hodnoty priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov a čísla 12. V zmysle uvedených skutočností, berúc ohľad na návrh účinnosti zákona k 1.1.2027, výška odpočítateľnej položky pre rok 2027 by tak predstavovala sumu cca 324 Eur (20% z 1620 Eur). Týmto spôsobom sa zabezpečí automatické reflektovanie vývoja v národnej ekonomike. Na základe dostupných údajov o mesačných nákladoch študentov vysokej školy sú vyčíslené približné mesačné náklady na život okolo 450 eur. Priemerné náklady študenta na život sa pohybujú v rozsahu 200 až 700 EUR mesačne v rôznych špecifických závislostiach. Tieto náklady zahŕňajú ubytovanie, stravu, dopravu, študijné materiály a ďalšie osobné výdavky. Študenti a študentky často pracujú v troch hlavných segmentoch: gastronómia, maloobchod a cestovný ruch. Práve v týchto odvetviach majú zamestnávatelia, najmä v letných mesiacoch a sezónne aj v zime, problémy zohnať pracovnú silu. Viacero z týchto pracovných činností zároveň nie je možné vykonávať na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. A práve v tomto kontexte je nevyhnutné poukázať opätovne na dôležitosť legálnej práce. Tá pre študentov prináša niekoľko základných výhod, ktoré zahŕňajú bezpečnosť a dodržiavanie pracovných podmienok, adekvátne pracovné odevy, a najmä garanciu vyplatenia mzdy. Tieto výhody sú dôležité nielen pre zabezpečenie študentov, ale aj pre ich motiváciu k práci a získavanie cenných pracovných skúseností. Tú práve zamestnávatelia často obchádzajú, a to z dôvodu zníženia nákladov a zníženia administratívnej záťaže. Zamestnávanie študentov bez pracovnej zmluvy umožňuje firmám vyhnúť sa plateniu povinných odvodov, daní a dodržiavaniu pracovných podmienok stanovených zákonom. Zvýšenie odpočítateľnej položky bude mať vplyv na výšku priznaného príjmu študentov a dôchodcov. Naviazaním výpočtu odvodovej odpočítateľnej položky na výšku
všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, dôjde k jej každoročnej spravodlivej valorizácii a umožní tak lepšie reflektovať infláciu a ekonomickú realitu v krajine. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, nepredpokladá vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
B. Osobitná časť
V nadväznosti na zmenu výšky odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 138a sa primerane upravuje úhrnná výška príjmu za kalendárny rok, ktorá je rozhodujúca pre nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zamestnanca. V súčasnosti platí, že nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur. Návrhom zákona sa táto pevne stanovená suma „2400 eur“ mení na výpočet naviazaný na všeobecný vymeriavací základ v súlade s navrhovanou úpravou odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 138a. S cieľom zvýšenia disponibilných príjmov zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, t. j. pracujúcich študentov a študentiek a pracujúcich dôchodcov a dôchodkýň, sa upravuje výška odvodovej odpočítateľnej položky. Navrhuje sa, aby bola výška odvodovej odpočítateľnej položky pre týchto zamestnancov naviazaná na všeobecný vymeriavací základ, a to vo výške 20% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Zároveň sa ustanovuje pravidlo, že ak je vymeriavací základ zamestnanca za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky, odvodová odpočítateľná položka je vo výške tohto vymeriavacieho základu.