Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
Návrhom zákona sa zabezpečuje vysoká úroveň účinnej ochrany spotrebiteľa a posilňuje sa právna istota, čo má pozitívny vplyv na zlepšenie postavenia spotrebiteľov. Právna úprava zjednodušuje uplatňovanie nárokov na náhradu škody spôsobenej vadným výrobkom tým, že zavádza právne domnienky, ktoré zmierňujú dôkazné bremeno, rozširuje možnosti získania dôkazov od žalovaného subjektu a odstraňuje podmienku minimálnej výšky škody stanovenú doterajšou právnou úpravou. Tieto zmeny odstraňujú viacero praktických prekážok, ktoré mohli v minulosti brániť prístupu spotrebiteľov k účinnej právnej ochrane, najmä v prípadoch technicky alebo dôkazne náročných sporov.
Zrušením finančného limitu minimálnej výšky škody (20 000 Sk), ktorý je obsiahnutý v súčasne platnom zákone č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom v znení zákona č. 451/2004 Z. z., sa odstraňuje podmienka, ktorá vylučuje možnosť podať návrh na náhradu škody v prípadoch, keď jej výška nepresahuje zákonom stanovený finančný limit. Poškodené osoby sa tak môžu na základe navrhovanej právnej úpravy domáhať náhrady aj pri škode nižšej hodnoty, čo posilňuje rovnosť prístupu k právnej ochrane bez ohľadu na výšku spôsobenej škody.
Návrh zákona zároveň posilňuje postavenie spotrebiteľa v prípadoch, keď sa ujma na zdraví spôsobená vadným výrobkom prejaví až po dlhšom čase. Zavedením objektívnej lehoty v trvaní 25 rokov pri oneskorenom prejavení poškodenia zdravia sa zvyšuje ochrana poškodených osôb, ktorým by inak uplynutie všeobecnej desaťročnej objektívnej lehoty znemožnilo domáhať sa náhrady škody. Toto opatrenie zohľadňuje najmä situácie tzv. latentných zranení, pri ktorých sa následky škodlivého účinku vadného výrobku prejavia až po niekoľkých rokoch.
Návrh zákona reaguje aj na rastúci trend spotrebiteľov nakupovať výrobky priamo z tretích krajín bez toho, aby mal v EÚ sídlo ich výrobca. Riešením tejto situácie je zavedenie povinnosti zabezpečiť, aby sa v EÚ vždy nachádzal hospodársky subjekt, ktorý môže niesť zodpovednosť za vadný výrobok. Uvedeným sa posilňuje postavenie spotrebiteľa pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, pretože sa zjednodušuje identifikácia zodpovednej osoby a zároveň sa odstraňuje prekážka spočívajúca v absencii subjektu, voči ktorému by bolo možné nárok účinne uplatniť.
Navrhované opatrenia tak zlepšujú možnosti uplatniť právo na náhradu škody a posilňujú jeho reálnu vymožiteľnosť v praxi.