DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Farkašovského, Milana Garaja, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona upravuje daňové odpisovanie pri presne vymedzenom okruhu budov, ktoré slúžia prevažne na bývanie vlastných zamestnancov, s cieľom vytvoriť osobitný daňový režim pre majetok, ktorého použitie je bezprostredne spojené so zabezpečením pracovnej sily.

Platná právna úprava vychádza pri budovách zaradených do odpisovej skupiny 6 zo všeobecnej doby odpisovania bez rozlišovania medzi budovami používanými na bežné podnikateľské účely a budovami, ktoré sú obstarávané alebo využívané na zabezpečenie bývania vlastných zamestnancov. Doterajší stav preto neumožňuje osobitne zohľadniť situácie, v ktorých je obstaranie alebo výstavba takýchto budov priamo previazaná s potrebou stabilizácie pracovnej sily a s podmienkami výkonu práce. V aplikačnej rovine to znamená, že majetok slúžiaci na zamestnanecké bývanie podlieha rovnakému časovému režimu daňového uplatnenia ako budovy bez tohto osobitného účelu, hoci jeho hospodárska a sociálna funkcia je odlišná.

Predkladaný návrh zákona na tento stav reaguje zavedením osobitného režimu odpisovania pre úzko vymedzený okruh daňovníkov a budov. Osobitná úprava sa navrhuje pre daňovníka, ktorý je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, zamestnáva viac ako 49 zamestnancov a ide o vlastné budovy zatriedené do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113, v ktorých podlahová plocha každého bytu nepresahuje 100 m2, ktoré boli nadobudnuté kúpou alebo vlastnou činnosťou a slúžia najmenej v rozsahu 70 % na bývanie zamestnancov v pracovnom pomere k zamestnávateľovi. Návrh zákona preto nesmeruje k všeobecnému prehodnoteniu systému odpisovania budov, ale k zavedeniu úzko viazaného daňového zvýhodnenia, ktorého vecný dôvod je zákonom presne vymedzený.

Súčasťou navrhovanej právnej úpravy sú aj pravidlá zabezpečujúce, aby bol tento režim viazaný na trvanie zákonných podmienok a aby sa neuplatňoval mimo sledovaného účelu. Ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nebudú súčasne splnené všetky ustanovené podmienky, odpis budovy sa určí pri použití doby odpisovania platnej pre odpisovú skupinu 6. Zároveň sa pri vyradení budovy pred uplynutím desiatich rokov od začatia uplatňovania osobitného režimu ustanovuje povinnosť zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa osobitného režimu a odpismi vyčíslenými podľa všeobecného režimu. Tieto pravidlá sledujú zachovanie vecnej viazanosti zvýhodnenia na účel zamestnaneckého bývania a zároveň bránia jeho uplatňovaniu mimo dôvodu, pre ktorý sa zavádza. V nadväznosti na novú úpravu sa upravuje aj súvisiace ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak sleduje podporu investícií do bývania vlastných zamestnancov v prípadoch, v ktorých je zabezpečenie bývania spojené s potrebou pracovnej mobility a stability pracovnej sily. Pozitívny vplyv na

podnikateľské prostredie spočíva vo vytvorení osobitného daňového režimu pre zamestnávateľov, ktorí zabezpečujú bývanie vlastných zamestnancov prostredníctvom vlastných budov. Pozitívne sociálne vplyvy spočívajú podľa doložky vybraných vplyvov vo vplyvoch na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu a zamestnanosť. Pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu vyplýva z podpory stabilnejších bytových podmienok domácností viazaných na výkon práce. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, so zákonmi, s právom Európskej únie a s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhovaná účinnosť sa ustanovuje na 1. január 2027 z dôvodu väzby na začiatok zdaňovacieho obdobia a na zabezpečenie riadneho uplatnenia prechodného režimu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f) tak, aby bola nová osobitná úprava odpisovania budov podľa § 26 ods. 15 systematicky previazaná aj s režimom daňovo neuznaných výdavkov pri zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov. Platné znenie § 21 ods. 1 písm. f) vychádza z toho, že výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov sa zásadne nepovažujú za daňové výdavky, pričom osobitne reaguje aj na prípady, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie zamestnancov podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu. Doplnenie odkazu na § 26 ods. 15 preto sleduje, aby novozavádzaný osobitný režim odpisovania neostal izolovanou úpravou bez väzby na všeobecné pravidlá daňovej uznateľnosti výdavkov pri tomto type majetku. Účelom bodu je zabezpečiť vnútorný súlad zákona a odstrániť možný rozpor medzi osobitnou úpravou skrátenej doby odpisovania a všeobecným režimom podľa § 21 ods. 1 písm. f). Ide o sprievodnú vecnú zmenu, ktorá je nevyhnutná na plné uplatnenie nového § 26 ods. 15 v systéme zákona o dani z príjmov.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením § 26 ods. 15 sa zavádza osobitný režim odpisovania budov zaradených do odpisovej skupiny 6 pre presne vymedzený okruh daňovníkov a pri presne vymedzenom spôsobe použitia budov. Platná právna úprava ustanovuje pre odpisovú skupinu 6 dobu odpisovania 40 rokov a pri rovnomernom odpisovaní ročný odpis vo výške jednej štyridsatiny vstupnej ceny. Nová úprava z tejto všeobecnej koncepcie vyčleňuje budovy slúžiace prevažne na bývanie vlastných zamestnancov a umožňuje ich odpisovanie počas 6 rokov spôsobom podľa § 27. Tým sa vytvára osobitné daňové zvýhodnenie viazané nie na akúkoľvek bytovú budovu, ale len na budovy, pri ktorých je zákonom preukázateľne vymedzený ich vzťah k bývaniu vlastných zamestnancov. Zmena tak nemení všeobecnú sústavu odpisových skupín, ale zavádza úzko ohraničenú výnimku v rámci už existujúceho systému odpisovania.

Osobitný režim sa navrhuje len pre daňovníka, ktorý je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom a zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Vecný rozsah úpravy je zároveň obmedzený na vlastné budovy zatriedené do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113, v ktorých podlahová plocha každého bytu nepresahuje 100 m2, ktoré boli nadobudnuté kúpou alebo vlastnou činnosťou a slúžia najmenej v rozsahu 70 % na bývanie zamestnancov v pracovnom pomere k zamestnávateľovi. Takto formulované podmienky majú zabezpečiť, aby sa skrátená doba odpisovania viazala len na majetok plniaci zákonom sledovaný účel a aby sa nevzťahovala na neurčitý okruh budov alebo na majetok používaný len okrajovo na zamestnanecké bývanie. Dôvodom navrhovanej úpravy je preto zavedenie osobitného daňového režimu pri majetku, ktorého použitie je bezprostredne spojené so zabezpečením pracovnej sily.

Súčasťou nového odseku sú aj korekčné pravidlá zabezpečujúce trvanie vecnej viazanosti zvýhodnenia na zákonom ustanovený účel. Ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nebudú súčasne splnené všetky zákonné podmienky, určí sa odpis budovy pri použití

doby odpisovania platnej pre odpisovú skupinu 6 podľa § 26 ods. 1. Zároveň sa ustanovuje osobitný daňový dôsledok pri vyradení budovy pred uplynutím desiatich rokov od začatia uplatňovania tohto ustanovenia, keď je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa osobitného režimu a odpismi vyčíslenými podľa § 27. Účelom týchto pravidiel je zabrániť tomu, aby sa skrátená doba odpisovania uplatnila aj v prípadoch, v ktorých sa sledovaný účel nenaplnil alebo odpadol v priebehu času. Navrhovaná úprava tak spája daňové zvýhodnenie s povinnosťou zachovať zákonom predpokladané využívanie budovy v primeranom časovom horizonte.

K bodu 3

Vkladá sa nové prechodné ustanovenie § 52zzzm. Jeho účelom je určiť prvé použitie nového § 26 ods. 15 a zároveň upraviť postup pri majetku, ktorý bol odpisovaný podľa doterajšej právnej úpravy. Ustanovuje sa, že nový režim sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2027. Zároveň sa výslovne umožňuje vykonať zmenu doby odpisovania aj pri tom majetku, ktorý sa odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2026, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú. Takto formulovaný prechodný režim sleduje právnu istotu, pretože umožňuje aplikáciu novej právnej úpravy aj na existujúci majetok spĺňajúci zákonné podmienky, ale bez retroaktívneho zásahu do už uplatnených odpisov.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2027. Takto určená účinnosť zodpovedá povahe navrhovanej úpravy, keďže ide o zmenu v oblasti daňového odpisovania, ktorá sa má uplatňovať od začiatku zdaňovacieho obdobia.