DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.VŠEOBECNÁ ČASŤ

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá s cieľom:

Návrh sa zároveň zameriava na odstránenie aplikačných problémov vo veciach určovania a zapierania otcovstva. Cieľom je posilniť ochranu práv dieťaťa podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy SR a ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 5 zákona o rodine a čl. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“). Návrh kladie osobitný zreteľ na ochranu práva dieťaťa poznať svoj pôvod podľa čl. 7, čl. 8 Dohovoru. Návrh zabezpečuje flexibilnejšie procesné nástroje na dosiahnutie súladu právneho a biologického rodičovstva. Rozširuje právomocí súdu začať konanie o zapretie otcovstva ex offo (z úradnej moci) v špecifických prípadoch a výslovnú úpravu možnosti biologických otcov domáhať sa určenia svojho otcovstva bez potreby, aby bolo určené materstvo vo vzťahu k deťom, ktoré boli zanechané vo verejne prístupných inkubátoroch (tzv. hniezdach záchrany) alebo pri pôrodoch, pri ktorých matka požiadala o utajenie svojej totožnosti (tzv. utajené pôrody).

Navrhuje sa upraviť možnosť súdu rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva na návrh dieťaťa aj pred uplynutím zákonných lehôt, ak je to v jeho najlepšom záujme. Uvedené má zabezpečiť istotu a stabilitu v rodinnoprávnych vzťahoch v súlade so zachovaním základných práv subjektov rodinnoprávnych vzťahov.

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana a má vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy a vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B.OSOBITNÁ ČASŤ

K čl. I

K bodu 1 (§ 63 ods. 1)

Navrhuje sa zvýšenie zákonnej domnienky výšky príjmu rodiča z dvadsaťnásobku na dvadsať päťnásobok sumy životného minima v prípade, ak si rodič nesplní povinnosť preukázať svoje príjmy a majetkové pomery. Cieľom tejto úpravy je posilniť procesnú disciplínu účastníkov konania a zabrániť obštrukčnému správaniu rodičov, ktorí si neplnia svoju zákonnú povinnosť súčinnosti so súdom. V aplikačnej praxi dochádza k situáciám, keď rodič zámerne nepreukazuje svoje príjmy, čím sťažuje alebo znemožňuje spravodlivé určenie výživného. Zvýšenie výšky domnienky má motivačný aj preventívny charakter. Motivuje povinného rodiča k riadnemu preukázaniu svojich príjmov a zároveň zabezpečuje, aby nesplnenie tejto povinnosti nebolo pre neho výhodné. Navrhovaná úprava tak posilňuje efektívnosť konania a ochranu oprávnených záujmov dieťaťa. Zároveň ide o reakciu na ekonomický vývoj, ktorý odôvodňuje primerané zvýšenie tejto zákonnej domnienky tak, aby plnila svoj účel aj v súčasných podmienkach.

K bodu 2 (§ 93 ods. 4)

Navrhuje sa zavedenie možnosti, aby súd začal konanie o zapretie otcovstva aj bez návrhu, ak bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov a sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom zapretie je v záujme dieťaťa. Platná právna úprava vychádza zo zásady dispozitívnosti konania o zapretie otcovstva, čo znamená, že konanie sa začína len na návrh oprávnenej osoby (matka, určený otec a za zákonom stanovených dôvodov dieťa). V aplikačnej praxi však vznikajú situácie, keď existujú závažné pochybnosti o biologickom otcovstve určenom súhlasným vyhlásením rodičov, avšak žiadna z oprávnených osôb nepodá návrh na zapretie otcovstva. Nesúlad medzi právnym a biologickým otcovstvom môže mať nepriaznivé dôsledky pre dieťa, najmä pokiaľ ide o jeho právo na poznanie vlastného pôvodu, identitu, ako aj o otázky vyživovacej povinnosti či dedičských vzťahov. Rovnako biologický rodič má právo na to, aby zabezpečoval výchovu a starostlivosť vo vzťahu k svojmu dieťaťu. Navrhovaná úprava preto umožňuje súdu začať konanie aj bez návrhu, avšak len za splnenia kumulatívnych podmienok – existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a súladu takéhoto postupu s najlepším záujmom dieťaťa. Ide o výnimočný procesný nástroj, ktorý nenarúša základnú koncepciu konania, ale umožňuje reagovať na situácie, keď by zotrvanie na striktnej zásade dispozitívnosti viedlo k zjavne nespravodlivej úprave rodinnoprávnych vzťahov. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje požiadavky na zabezpečenie práva dieťaťa na identitu a poznanie svojho pôvodu a posilňuje materiálnu spravodlivosť v rodinnoprávnych vzťahoch.

K bodu 3 (§ 94 ods. 1)

Navrhuje sa rozšírenie okruhu situácií, v ktorých môže muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa, podať návrh na určenie otcovstva, a to aj v prípadoch, keď matka dieťaťa požiadala o utajenie svojej totožnosti v súvislosti s pôrodom, alebo keď bolo dieťa odložené do verejne prístupného inkubátora, prípadne nájdené na inom mieste a totožnosť matky nie je možné určiť. Platná právna úprava tieto špecifické situácie výslovne neupravuje, čo v aplikačnej praxi

spôsobuje právnu neistotu a môže viesť k obmedzeniu možnosti domáhať sa určenia otcovstva. V dôsledku toho môže dochádzať k situáciám, keď biologický otec nemá efektívny právny prostriedok na uplatnenie svojho rodičovského postavenia, hoci by to mohlo byť v záujme dieťaťa. Navrhovaná úprava sleduje posilnenie práva dieťaťa na poznanie svojho pôvodu, práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň umožňuje biologickému otcovi domáhať sa určenia otcovstva aj v prípadoch, keď absentuje identifikovateľná matka ako účastníčka konania. Tým sa odstraňuje existujúca medzera v právnej úprave a zabezpečuje sa prístup k súdu aj v týchto osobitných situáciách, ktoré chránia súkromný a rodinný život otca ako rodiča a dieťaťa. Zároveň sa rešpektuje vôľa matky, aby jej materstvo nebolo určené.

Cieľom navrhovanej úpravy je vyvážiť právo na určenie biologického rodičovstva s potrebou právnej istoty a stability rodinných pomerov dieťaťa, najmä v prípade jeho osvojenia, preto sa zavádza časové obmedzenie na podanie návrhu, a to do právoplatnosti rozhodnutia o osvojení dieťaťa, ak osvojenie trvá. Po právoplatnom osvojení totiž nadobúda rozhodujúci význam ochrana novovzniknutých rodinných väzieb. Navrhovaná úprava tak predstavuje vyvážené riešenie, ktoré zohľadňuje práva všetkých dotknutých subjektov, pričom prioritne sleduje najlepší záujem dieťaťa.

K bodu 4 a 5 (§ 96 ods. 1 a 2)

Posilňuje sa právo dieťaťa na poznanie svojho pôvodu. Súd bude môcť pripustiť zapretie otcovstva na návrh dieťaťa aj bez ohľadu na uplynutie alebo neuplynutie lehôt určených rodičom, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmito dôvodmi môžu byť napríklad zjavný nesúlad medzi právnym a biologickým otcovstvom, potreba stabilizácie identity dieťaťa alebo ochrana jeho psychického vývinu. Platná právna úprava viaže možnosť dieťaťa domáhať sa prípustnosti zapretia otcovstva výlučne na situáciu po márnom uplynutí lehoty na zapretie otcovstva zo strany rodičov. Takéto riešenie však v niektorých prípadoch vedie k neodôvodnenému odkladu riešenia situácie, ak existujú vážne pochybnosti o biologickom otcovstve. Návrh reaguje na potrebu flexibilnejšieho posudzovania situácií, v ktorých je zapretie otcovstva v záujme dieťaťa. Zavedenie tejto možnosti umožňuje predísť neprimeraným zásahom do práv dieťaťa v prípadoch, keď by čakanie na uplynutie lehoty bolo neodôvodnené a vo vzťahu k postaveniu zainteresovaných subjektov rodinnoprávnych vzťahov aj nespravodlivé.

V odseku 2 ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá nadväzuje na zmenu v odseku 1. Vzhľadom na to, že navrhovaná úprava umožňuje rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva aj pred uplynutím zákonnej lehoty, je potrebné zosúladiť znenie odseku 2 tak, aby neviazalo ďalší postup výlučne na prípady po uplynutí tejto lehoty.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2026.