Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Pri hodnotení adekvátnosti podpory štátu bola v 12 prípadoch jej úroveň uvádzaná ako nedostatočná. Tri subjekty
sa k otázke nevyjadrili a iba tri subjekty ju vnímali ako postačujúcu. Medzi uvádzané problematické oblasti patrila
– absencia národnej autority pre integračnú politiku, nedostatočná komunikácia, udržateľné financovanie, podpora
sociálnych služieb, chýbajúca národná stratégia pre integráciu, ako aj účinné koordinačné nástroje medzi štátom
a samosprávou. Komunikácia prebiehala v rôznej intenzite. Najčastejšie s úradmi práce, ÚHCP, MÚ, okresnými
úradmi, regionálnym úradom školskej správy, MPSVaR SR. Jednou z výhrad v tejto oblasti bola absencia
systematických stretnutí a neprizvanie samospráv k rokovaniam na úrovni ministerstiev. Ako hlavné výzvy pri
implementácii integračných opatrení bola uvádzaná absencia jednotných dát, zabezpečenie dostatočného
financovania, nedostatok informácií, ako aj chýbajúci koordinátor aktivít. Väčšina samospráv pri integrácii
spolupracovala s partnerskými organizáciami a mimovládnym sektorom.
Pri hodnotení celkového prístupu štátnych orgánov v škále 1 (veľmi zlý) – 5 (výborný) bola výsledná priemerná
hodnota na úrovni 2,8. Najčastejšie uvádzanou hodnotou (osem prípadov zo 16) bola 2.
Medzi odporúčaniami pre zlepšenie spolupráce bolo vytvorenie národnej koordinačnej autority, flexibilnejšia
spolupráca vrátane pravidelnej komunikácie, vypracovanie procesných a finančných mechanizmov, zohľadňovanie
počtu cudzincov pri financovaní, reflektovanie skúseností samospráv pri nastavovaní politík, vypracovanie jasnej
stratégie migračnej a integračnej politiky, zdieľanie kľúčových dát, ako aj zlepšenie komunikácie a koordinácie
aktivít. Skúsenosti samosprávy s orgánmi štátu pri implementácií integračnej politiky, ako aj pri realizácii
konkrétnych aktivít, spojených so situáciou na Ukrajine, tak mali podobný charakter ako zistenia vyplývajúce
z realizovanej kontroly NKÚ SR.
Záver
Integrácia, ako verejná politika, v súčasnosti nepredstavuje účinný nástroj na zvládnutie výziev spojených s
migráciou. Napriek tomu, že sa v tejto oblasti realizujú aktivity a kompetentné orgány si plnia svoje povinnosti
v zmysle platnej legislatívy, súčasný systém ako celok netvorí funkčný mechanizmus. Uvedené sa týka najmä
schopnosti úspešne realizovať stratégie schválené na najvyššej úrovni exekutívy, tzn. vládou SR. V kontraste k
deklarovaným zámerom o potrebe koordinovaných a navzájom prepojených nástrojov, ako predpokladu pre účinnú
realizáciu politiky, je táto charakterizovaná viacerými nedostatkami. Absentuje zodpovedný orgán s jasne
vymedzenými právomocami a nástrojmi, ktorý by dokázal „vynucovať“ plnenie úloh; programová dokumentácia je
prijímaná nesystémovo pričom absentuje jej logická nadväznosť; vyskytuje sa neurčitosť opatrení, duplicita;
izolovaná realizácia vybraných aktivít, ako aj formálne hodnotenie činnosti.
Dlhodobá nečinnosť Slovenska v oblasti politík a programov integrácie občanov z tretích krajín do spoločnosti je
nezodpovedná najmä s ohľadom na skutočnosť, že medzi ekonomicky rozvinutými krajinami sveta už niekoľko
desaťročí prebieha nie súťaž, ale (sčasti explicitne) vojna o talenty ("war for talent"). V týchto krajinách panuje
celospoločenská zhoda na tom, že ľudský potenciál alebo ľudský kapitál je jedným z rozhodujúcich, ak nie
najrozhodujúcejším faktorom udržateľnej konkurencieschopnosti ich ekonomík. Sú to práve štáty s
najprepracovanejšími politikami získavania a integrácie ľudí z tretích krajín do ekonomiky a spoločnosti, ktoré patria
ku krajinám s najvyššou životnou úrovňou svojich obyvateľov (Kanada, Nórsko, Austrália, Dánsko a pod.).
Ignorovanie týchto skutočností zo strany vlád SR a neexistencia reálnych programov cieleného získavania
migrantov a teda aj talentov z tretích krajín a ich integrácia do spoločnosti a pracovného trhu oberá Slovensko o
jeden z možných zdrojov budúcej prosperity. Tento postup v kontexte stagnácie ekonomickej konvergencie krajiny
s inými ekonomikami EÚ a v kontexte nízkej disponibility iných zdrojov rastu (nerastné suroviny, vzácne kovy,
vlastný investičný kapitál alebo vysoká schopnosť využitia európskych zdrojov) oberá slovenskú ekonomiku o
rastový potenciál v strednodobom aj dlhodobom horizonte.
Nedostatok pracovnej sily na Slovensku, v súvislosti so starnutím populácie, poukazuje na nevyhnutnosť lepšieho
nastavenia integračných politík. Jedným z problémov je nízky záujem o nástroje na prilákanie vysokokvalifikovanej
pracovnej sily, ako napríklad modrá karta či národné víza, čo naznačuje nedostatočnú atraktívnosť Slovenska pre
zahraničných odborníkov. Migrácia môže byť dôležitým riešením pri nedostatku pracovnej sily, avšak bez účinných
integračných opatrení zostáva potenciál prichádzajúcich cudzincov nevyužitý.
13
