Komunitné služby pre seniorov  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a sedem vybraných zariadení  
pre seniorov.  
Kontrola bola zameraná na zhodnotenie systému poskytovania komunitných sociálnych služieb v zariadeniach pre  
seniorov vo väzbe na očakávaný zvyšujúci sa dopyt po týchto službách. Kontrola bola vykonaná na ministerstve,  
ktoré je gestorom systému poskytovania sociálnych služieb a zastrešuje proces prechodu sociálnych služieb na  
komunitnú úroveň. Zabezpečenie podmienok poskytovania sociálnych služieb bolo preverené v siedmich  
zariadeniach pre seniorov.  
Kontrolu vykonalo 16 kontrolórov v súlade so zákonom o NKÚ SR a štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných  
princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcii (ISSAI). Pri výkone  
kontroly boli použité kontrolórske postupy a techniky - preskúmanie dokladov a dokumentov, analytické metódy,  
rozhovory, vyžiadanie informácií podľa § 22 zákona o NKÚ SR.  
Starnutie obyvateľstva je významný demografický trend. Podľa odhadov Európskej komisie bude počet  
poberateľov dôchodkov na Slovensku na konci roka 2030 o 194 tis. vyšší, ako bol v roku 2022. Naopak, počet  
prispievateľov do tohto systému má byť o päť rokov nižší o 94 tis. V roku 2024 bolo na Slovensku 1 018 725 osôb  
vo veku 65+, čo je nárast o viac ako 86 tis. osôb od roku 2020. V tom istom období sa celková kapacita  
v zariadeniach pre seniorov navýšila iba o dve tisíc miest, pričom v roku 2024 len o poskytnutie sociálnych  
služieb v zariadeniach pre seniorov žiadalo 8 677 osôb. Predpokladáme, že v súlade s demografickým vývojom  
sa bude zvyšovať dopyt po týchto službách, ktorý už teraz prevyšuje ponuku.  
Z celkovej alokácie 160,7 mil. eur z európskeho programu IROP ostalo nevyčerpaných takmer 104 mil. eur,  
ktoré mohli prispieť k zvýšeniu dostupnosti sociálnych služieb.  
Nenaplnenie cieľa podporujúceho zníženie počtu veľkokapacitných zariadení, ktorý bol deklarovaný  
v strategických dokumentoch rezortu práce.  
Dlhodobo neudržateľná ekonomická, finančná stabilita zariadení s malou kapacitou, ktorých  
prevádzkovatelia poskytujú komunitné služby pre seniorov v rámci celej SR.  
Stabilizačný príspevok zamestnancom dočasne zabránil a bude až do roku 2027 pomáhať brániť odlivu  
personálu, ale nie je systémovým riešením, ktorý by smeroval k dlhodobej stabilizácii personálu v sociálnych  
službách.  
Priemerná mzda odborných zamestnancov na úrovni 1 065 eur predstavovala len 71 % priemernej mzdy  
v národnom hospodárstve.  
Slabá medziinštitucionálna spolupráca, komunitné služby pre seniorov musia vychádzať z poznania  
miestnej, regionálnej samosprávy, poskytovateľov služieb a garanta verejnej politiky – rezortu práce,  
sociálnych vecí a rodiny.  
Absencia kvalitných a validných dát o poskytovateľoch či prijímateľoch sociálnych služieb, riziká v oblasti  
vzájomného zdieľania informácií prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf č. 1: Podiel vekových skupín na celkovom počte obyvateľov Slovenska  
Veková skupina 0 - 14  
Veková skupina 15 - 64  
Veková skupina 65+  
14%  
70%  
15%  
70%  
16%  
69%  
16%  
69%  
17%  
68%  
17%  
67%  
17%  
18%  
18%  
66%  
19%  
65%  
67%  
66%  
16%  
16%  
16%  
16%  
16%  
16%  
16%  
16%  
15%  
15%  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
2024  
Zdroj: Štatistický úrad SR  
Čo odporúčame  
Výboru NR SR pre sociálne veci  
aby požiadal ministerstvo o vypracovanie analýzy rozvoja a udržateľného financovania pobytových zariadení  
pre seniorov,  
aby zaviazal ministerstvo k prijatiu systémových opatrení, ktoré by zabezpečili dlhodobú stabilizáciu  
personálu vo všetkých formách sociálnych službách aj v kontexte financovania ošetrovateľských služieb zo  
systému všeobecného zdravotného poistenia,  
aby posúdil nastavenie nových legislatívnych mechanizmov financovania miestnych a regionálnych  
samospráv pre udržateľné financovanie originálnych pôsobností v oblasti sociálnych služieb a systémovo  
podporil samosprávu k vytváraniu funkčných zoskupení miestnych samospráv na účely rozvoja pobytových  
komunitných služieb a ich zdieľaného financovania.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontrolnej akcie bolo preveriť, či systém poskytovania sociálnych služieb pre seniorov je nastavený tak, že  
dokáže finančne udržateľne zabezpečiť tieto služby na komunitnej úrovni a či vytvára dostatočnú ponuku týchto  
služieb, ktoré by dokázali pokryť dopyt vzhľadom na demografický vývoj.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola zameraná na pobytové zariadenia pre seniorov, po ktorých je v súčasnosti v rámci širokého spektra  
sociálnych služieb pre seniorov najväčší dopyt. Kontrolované subjekty boli vybrané na základe kritéria, ktorým bolo  
zapojenie zariadenia do procesu prechodu na komunitnú starostlivosť v zariadeniach rodinného typu s nízkou  
kapacitou (max. 12 miest). Zároveň aj realizácia investícií financovaných z EÚ zdrojov. Práve tieto investície mali  
podporiť vybudovanie zariadení pre seniorov rodinného typu a podporiť tak ukončenie prevádzky veľkokapacitných  
zariadení, čo si Slovensko dalo ako jeden z cieľov v oblasti sociálnych služieb.  
Posudzovali sme dostatočnosť systému financovania na zabezpečenie plnenia opatrení smerujúcich k podpore  
procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb, ako aj to, či prijaté opatrenia smerujú k zabezpečeniu dostupnosti  
sociálnych služieb pre seniorov na komunitnej úrovni v prirodzenom sociálnom prostredí. Zároveň bolo preverené  
plnenie sociálnej a ošetrovateľskej starostlivosti vo vybraných zariadeniach pre seniorov.  
Výber vzorky bol realizovaný neštatistickými metódami, teda založený na odbornom úsudku kontrolóra, kde  
významné riziko zohrávalo aj financovanie projektov z európskych zdrojov. V etape prípravy boli realizované  
stretnutia a rozhovory s Asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb v SR a Spišskou katolíckou charitou.  
Kontrolovaným obdobím boli roky 2020 až 2024 a súvisiace obdobie. Kontrolná akcia bola súčasťou medzinárodnej  
kontroly, do ktorej sa zapojili aj národné kontrolné inštitúcie Albánska, Izraela, Litvy, Malty, Paraguaja, Poľska,  
Portugalska a Severného Macedónska, pričom garantom spoločného postupu a medzinárodných kontrolórskych  
štandardov boli v rámci tohto auditu kontrolóri z izraelského úradu. Výsledky medzinárodného auditu budú  
predmetom porovnania identifikovaných rizík a zistení zapojených krajín a využijú sa na zdieľania dobrej praxe.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Slovensko sa zaviazalo v rámci svojich národných koncepcií k prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na systém  
sociálnych služieb s prevahou služieb a opatrení poskytovaných v komunite už v roku 2011. Dlhodobým cieľom  
v tejto oblasti je, okrem iného, aj ukončenie prevádzky veľkokapacitných zariadení a prechod na zariadenia tzv.  
komunitného typu. Najvyšší počet prijímateľov sociálnych služieb je v zariadeniach pre seniorov, ktoré evidujú aj  
najvyšší počet žiadateľov o poskytnutie sociálnej služby.  
Legislatívne zmeny a ich dopad na finančnú udržateľnosť  
Politika deinštitucionalizácie sociálnych služieb, nastavená v roku 2011, bola podporená legislatívnymi opatreniami,  
ktoré boli, okrem iného, zamerané na oblasť financovania sociálnych služieb (napr. zavedenie príspevku zo  
štátneho rozpočtu), ale aj na vecné opatrenia, ktoré mali zabrániť vytváraniu veľkokapacitných zariadení. Takýmto  
bolo aj zavedenie kapacitného obmedzenia pre zariadenia pre seniorov a vybrané zariadenia v roku 2014  
(maximálny počet 40 klientov v jednej budove zariadenia), následne v roku 2024 definovanie zariadení rodinného  
typu (do šesť, resp. 12 miest).  
Tieto zmeny boli zavedené bez predchádzajúcej analýzy finančnej udržateľnosti zariadení takýchto veľkostí  
v podmienkach Slovenska. Aj vzhľadom na prísne legislatívne požiadavky na prevádzku zariadení sociálnych  
služieb, existuje riziko ich ekonomickej udržateľnosti. Náročnosť ekonomickej udržateľnosti takýchto zariadení  
preukázala vykonaná kontrola, keď náklady všetkých kontrolovaných subjektov, s výnimkou jedného, na  
zabezpečenie sociálnych služieb prevyšovali príjmy z príspevkov a úhrad od klientov. Dofinancovanie nákladov  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
zabezpečovali kontrolované subjekty z dodatočných finančných zdrojov, hlavne z darov a z vlastných zdrojov  
zriaďovateľa. Vysoké náklady spojené s prevádzkou zariadení rodinného typu môžu viesť k nutnosti zvyšovania  
ich kapacity z dôvodu zabezpečenia ich ekonomickej udržateľnosti, čo už avizovali aj vybrané kontrolované  
subjekty. Alebo sa cena služby zvýši natoľko, že bude dostupná len pre určitú, ekonomicky zabezpečenú skupinu  
občanov.  
Graf č. 2: Porovnanie príjmov a EON kontrolovaných subjektov v roku 2024  
GreTa, n.o.  
Humanitarian, n.o. (Senior vila)  
Humanitarian, n.o. (Senior residence)  
Súcit n.o.  
Obec Janova Lehota  
Tilia , n.o. (Jasmin)  
Tilia , n.o.  
Domov pre seniorov Golden Age, o. z.  
Edenis Hetten  
0
100000  
EON Príjmy  
Zdroj: spracované NKÚ SR na základe podkladov od kontrolovaných subjektov  
200000  
300000  
EUR  
400000  
500000  
600000  
Vyššie prevádzkové náklady kontrolovaných subjektov mali vplyv na EON, ktoré vyjadrujú reálne náklady na  
zabezpečenie sociálnych služieb. Tie boli u väčšiny subjektov vyššie ako celoslovenský priemer zariadení pre  
seniorov, pričom od ich výšky sa odvíja aj výška úhrady prijímateľov.  
Graf č. 3: Prehľad priemerných mesačných EON kontrolovaných subjektov na jedného prijímateľa za rok 2024  
2500  
2000  
1500  
1000  
500  
0
Domov pre Edenis Hetten GreTa, n.o. Humanitarian, Humanitarian, Súcit n.o.  
Tilia , n.o.  
Tilia , n.o. Obec Janova  
(Jasmin) Lehota  
seniorov  
Golden Age, o.  
z.  
n.o. (Senior n.o. (Senior  
residence) vila)  
Priemerné EON zariadení pre seniorov  
Zdroj: spracované NKÚ SR na základe podkladov od kontrolovaných subjektov  
Aby sociálne služby neboli len formálne dostupné, ale aj reálne finančné dosiahnuteľné, zákon o sociálnych  
službách stanovuje, že úhrada za sociálnu službu nesmie prekročiť EON znížené o príjmy z finančných príspevkov.  
V zariadeniach Domov pre seniorov Golden Age, o. z., a GreTa, n. o., bolo zistené, že výška úhrady klienta bola  
vyššia, ako rozdiel medzi priemernými EON a príjmom z finančného príspevku za predchádzajúci rok. Výška úhrad  
tak prekročila zákonom stanovené limity. EON sú náklady nevyhnutne vynaložené na zabezpečenie poskytovania  
sociálnej služby (mzdy, strava, energie, údržba, atď.) a mali by zohľadňovať reálne vynaložené náklady.  
Dopyt prevyšuje ponuku  
V roku 2024 žilo na Slovensku 1 018 725 osôb vo veku 65 a viac rokov, čo je nárast o viac než 86 tis. oproti roku  
2020. Napriek tomu sa kapacita zariadení pre seniorov v rovnakom období rozšírila len o dve tisíc miest. V roku  
2024 pritom len o poskytnutie sociálnych služieb v zariadeniach pre seniorov žiadalo 8 677 osôb, pričom 6 361  
z nich sa v danom čase neposkytovala žiadna sociálna služba To poukazuje na poddimenzovanosť poskytovaných  
služieb a nedostatočnú pripravenosť systému na demografický vývoj.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Dopyt po týchto službách, vyjadrený práve evidenciou žiadateľov, však nemusí predstavovať reálny stav. Napriek  
tomu, že zákon o sociálnych službách stanovuje povinnosť viesť evidenciu žiadateľov, v praxi dochádza  
k situáciám, že zariadenia pre seniorov evidovali žiadosti až v čase nástupu do zariadenia, keď už vedeli, že majú  
voľné miesto. Vzhľadom na uvedené, je možné, že evidencia žiadateľov nevyjadruje reálny dopyt po sociálnych  
službách v zariadeniach, pretože v prípade zariadení pre seniorov neexistuje povinnosť viesť „poradovník“  
čakateľov. Starnutie obyvateľstva, jeho vývoj a následne dopyt prevyšujúci ponuku kapacít zariadení pre seniorov  
bude vytvárať tlak na dostupnosť týchto služieb.  
Tabuľka č. 1: Kapacita zariadení pre seniorov  
Stav k 31.12.  
Forma sociálnej služby  
2020  
19 070  
2021  
19 614  
2022  
20 539  
2023  
20 758  
2024  
21 084  
Pobytová ročná  
Pobytová týždenná  
Ambulantná  
11  
120  
11  
123  
11  
150  
11  
150  
11  
120  
SPOLU  
19 201  
19 748  
20 700  
20 919  
21 215  
Zdroj: spracované NKÚ SR na základe podkladov ministerstva  
Napriek tomu, že podiel zariadení s kapacitou do 12 a 40 miest v rokoch 2020 až 2024 stúpal, tak v roku 2024 viac  
ako polovica miest bola v zariadeniach s kapacitou vyššou ako 40 miest. Politika deinštitucionalizácie, nastavená  
od roku 2011, sa tak nenapĺňa dostatočne, keďže v hodnotenom období nedošlo, no nie je ani významný  
predpoklad, že v blízkej budúcnosti dôjde na Slovensku k zníženiu počtu veľkokapacitných zariadení.  
Tabuľka č. 2: Prehľad o počte zariadení pre seniorov podľa veľkosti  
Rok  
2022  
75  
Kapacita  
2020  
68  
2021  
71  
2023  
90  
327  
98  
2024  
100  
334  
99  
do 12 miest  
13 40 miest  
41 100 miest  
101 a viac miest  
296  
98  
29  
316  
98  
29  
328  
98  
29  
30  
28  
Zdroj: spracované NKÚ SR na základe podkladov ministerstva  
Zvyšovanie dostupnosti bolo závislé od európskych zdrojov  
Realizácia opatrení zameraných na podporu prechodu na komunitnú starostlivosť závisela od európskych zdrojov.  
Chýbala výraznejšia finančná podpora zo strany ministerstva, a to aj vzhľadom k opatreniam a cieľom definovaným  
v strategických dokumentoch, ktorá by systém finančne zastabilizovala.  
Podpora udržateľného prechodu na komunitnú starostlivosť v nízkokapacitných zariadeniach pre seniorov je,  
rovnako ako pri domácej opatrovateľskej službe, do veľkej miery závislá od financovania z európskych zdrojov. V  
kontrolovanom období boli v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu realizované tri výzvy  
v celkovej výške 160,7 mil. eur. Investície realizované z týchto výziev mohli byť použité, ale v reálnej situácii neboli,  
okrem iného, na rozšírenie kapacít zariadení pre slovenských seniorov.  
Tabuľka č. 3: Prehľad čerpania vybraných výziev programu IROP  
Kód výzvy  
IROP-PO2-SC211-2017-17  
IROP-PO2-SC211-2018-27  
IROP-PO2-SC211-2021-78  
Spolu  
Alokácia výzvy Zazmluvnená suma Skutočné čerpanie Nevyčerpaná alokácia  
59 763 013,00  
74 779 302,00  
26 183 582,00  
160 725 897,00  
24 736 039,94  
43 212 301,11  
19 126 045,83  
87 074 386,88  
16 141 982,00  
27 315 071,01  
13 271 331,36  
56 728 384,37  
43 621 031,00  
47 464 230,99  
12 912 250,64  
103 997 512,63  
Zdroj: spracované na základe údajov poskytnutých od MIRRI SR  
Poznámka: všetky uvedené sumy za zdroj EÚ  
V rámci uvedených výziev bolo spolu podporených a ukončených 99 projektov, z toho 80 z nich boli projekty,  
ktorých predmetom boli sociálne služby. Z celkovej alokácie bolo vyčerpaných len 35 % a nevyčerpaných tak ostalo  
takmer 104 mil. eur, ktoré mohli prispieť k výraznejšiemu zvýšeniu ponuky sociálnych služieb. Ide o prostriedky,  
ktoré mohli zásadne prispieť k posilneniu infraštruktúry, zvýšeniu kvality poskytovaných služieb a k vytvoreniu  
nových kapacít, čím by sa zmiernili dlhodobé problémy systému. Pri nepriaznivo sa vyvíjajúcom demografickom  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
vývoji je „premárnenou šancou“ nevyužitie takejto významnej čiastky určenej na podporu procesu  
deinštitucionalizácie.  
Ministerstvo práce, ktoré je priamo zodpovedné za implementáciu politiky sociálnej starostlivosti, nedokázalo  
poskytnúť jasné vysvetlenie, prečo takáto významná čiastka zostala nevyčerpaná. Kontrolóri zároveň upozorňujú,  
že za samotné eurofondové výzvy nenieslo zodpovednosť ministerstvo práce, ale iný rezort – Ministerstvo  
investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Práve tento rezort mal v gescii nastavenie podmienok a  
administráciu výziev, ktoré mali umožniť čerpanie finančných prostriedkov. Skutočnosť, že takýto objem financií  
nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov, ktoré by mohli zásadne zlepšiť  
dostupnosť a kvalitu komunitných služieb pre starnúcu populáciu. Tento fakt vyvoláva tiež otázky o efektívnosti  
riadenia a koordinácie medzi jednotlivými štátnymi orgánmi.  
Ministerstvo práce nesledovalo progres v oblasti transformácie poskytovateľov sociálnych služieb komplexne,  
nevedelo jednoznačne vyhodnotiť, koľko subjektov procesom deinštitucionalizácie úspešne prešlo. Bez  
chýbajúceho monitorovania progresu v procese transformácie poskytovateľov sociálnych služieb, nie je možné  
vyhodnocovať a merať pokrok v procese deinštitucionalizácie a prijímať správe rozhodnutia.  
Rozširovanie kapacít v zariadeniach komunitného typu a v ambulantných zariadeniach, ktorého cieľom je presun  
časti prijímateľov z veľkokapacitných zariadení do menších zariadení komunitného typu, je financované aj z POO  
a to prostredníctvom investícií v rámci komponentu 13 - Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná  
starostlivosť. Z celkového rozpočtovaného objemu 231,98 mil. eur bez DPH bolo k júlu 2025 vyčerpaných 140,79  
mil. eur (bez DPH). Výsledkom týchto investícií má byť vytvorenie minimálne 1 823 nových kapacitných miest  
v zariadeniach komunitného typu s kapacitou maximálne 12 miest na zariadenie a zdravotno-sociálnych  
zariadeniach s kapacitou maximálne 30 miest na jedno zariadenie. Vzhľadom na prebiehajúcu realizáciu týchto  
investícií nebol ich vplyv na dostupnosť hodnotený a uvedené zistenie vedie NKÚ SR v katalógu rizík, ktorý slúži  
pre prípravu plánu kontrolnej činnosti úradu v nadchádzajúcich rokoch.  
Personálna neudržateľnosť  
Priamy vplyv na zabezpečenie sociálnej služby pre jej prijímateľov v požadovanom rozsahu vyžaduje dostatok  
odborného personálu (opatrovateľov a zdravotníckeho personálu). Napriek tomu, že kontrolované zariadenia pre  
seniorov dokázali zabezpečiť naplnenie zákonom požadovaného minimálneho počtu zamestnancov, všetky uviedli  
ako najvýznamnejší problém ich fungovania zabezpečenie a dlhodobé udržanie kvalifikovaného personálu.  
Nedostatok personálu potvrdzujú aj údaje zverejnené ministerstvom, keď k decembru 2024 bolo 306 voľných  
pracovných miest v zariadeniach pre staršie osoby, pričom dodatočná potreba dodatočných pracovných síl v tomto  
sektore bola do roku 2025 identifikovaná rezortom práce v rozmedzí 3 840 až 4 040 ľudí. Nedostatok pracovnej  
sily sa nedarí zmierniť aj z dôvodu nevyužitia pracovného potenciálu cudzincov, na čo NKÚ poukázalo v roku 2025  
v kontrolnej akcii Integračná politika štátu. Na nedostatok personálu malo vplyv aj ich nedostatočné finančné  
ohodnotenie. Napriek tomu, že v kontrolovanom období došlo k nárastu miezd u všetkých kontrolovaných  
subjektov, priemerná mzda v roku 2024 sa pohybovala na úrovni od 809 eur do 1 328,6 eur, čo bolo na úrovni 53 %  
až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.  
Ministerstvo sa aktívne venuje problematike personálnej udržateľnosti vo svojich strategických dokumentoch, ale  
napriek identifikovaným a ministerstvom nepopieraným faktom, že stabilizácia personálnych kapacít v sociálnych  
službách je dôležitá, ministerstvo prijalo len krátkodobé ad hoc riešenie. Tým bol stabilizačný príspevok, ktorý bol  
poskytnutý zo štátneho rozpočtu v celkovej sume 45,39 mil. eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb a mal  
zabezpečiť udržanie zamestnancov v sociálnych službách v období rokov 2023 až 2025. Toto opatrenie bude  
pokračovať aj v roku 2026, pričom bolo vyčlenených 21 mil. eur.  
Stabilizačný príspevok dočasne zabránil odlivu personálu, ale nie je systémovým riešením, ktorý by smeroval  
k dlhodobej stabilizácii personálu v sociálnych službách.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ministerstvo práce, podľa ich vyjadrenia, neplánovalo v krátkodobom horizonte prijať z dôvodu prebiehajúcej  
konsolidácie verejných financií a prípravy novej legislatívy iné opatrenia smerujúce k stabilizácií personálu, aj  
vzhľadom k už prijatej reforme financovania sociálnych služieb, platnej od nového roka 2026.  
Graf č. 4: Počet zamestnancov podľa foriem sociálnych služieb, stav k 31.12.2024  
1 382  
6 176  
3 526  
28 819  
Terénna  
Ambulantá  
Pobytová - ročná  
Pobytová - týždenná  
Zdroj: spracované NKÚ SR na základe podkladov ministerstva  
Systémovým riešením je, podľa ministerstva, prijatá reforma financovania sociálnych služieb, ktorá mení spôsob  
úhrady za poskytovanie sociálnych služieb a mala by sa týkať ambulantných, terénnych aj pobytových služieb.  
V oblasti pobytovej starostlivosti, teda vrátane zariadení pre seniorov, však zostane zachovaný doterajší spôsob  
finančnej podpory, pričom najviac zamestnancov je práve v pobytových zariadeniach.  
Nedostatok financií na zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti  
Ošetrovateľská starostlivosť je súčasťou komplexnej starostlivosti o prijímateľov sociálnych služieb v zariadeniach  
pre seniorov. Je kľúčová pre napĺňanie zákonných povinností poskytovateľa sociálnej služby, ochranu zdravia  
prijímateľa a predchádzanie zhoršeniu ich zdravotného stavu.  
Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti je hradené z verejného zdravotného poistenia. Zmluvy so zdravotnými  
poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti mali zo všetkých kontrolovaných subjektov uzavreté len dve  
zariadenia. Dôvodom, pre ktorý kontrolované subjekty nemali uzavreté zmluvy o ošetrovateľskej starostlivosti, bolo,  
podľa ich vyjadrení, naplnenie limitov zdravotných poisťovní. Legislatívou stanovený minimálny počet lôžok tak už  
nereflektuje potreby prijímateľov v zariadeniach pre seniorov.  
Ďalším dôvodom bol fakt, že kontrolované zariadenia nedokázali splniť kvalifikačné a odborné podmienky  
stanovené pre zdravotnícky personál. Kontrolované zariadenia z uvedených dôvodov zabezpečovali  
ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti.  
Tabuľka č. 4: Prijímatelia ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach pre seniorov v rokoch 2022 až 2024  
Ukazovateľ  
Prijímatelia ošetrovateľskej starostlivosti  
2022  
14 594  
2023  
15 460  
2024  
15 373  
Poskytovanie vlastnými zamestnancami zariadenia pre seniorov  
Poskytovanie agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti  
Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti kombináciou vlastnými  
zamestnancami a agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti  
Príjmy zariadení pre seniorov od zdravotných poisťovní za  
poskytnutie ošetrovateľskej starostlivosti  
10 424  
1 391  
2 996  
10 920  
1 431  
3 440  
10 702  
1 285  
3 482  
3 362 393,29 € 5 374 907,17 € 11 804 314,12 €  
Zdroj: spracované NKÚ SR na základe podkladov od ministerstva  
Napriek tomu, že zariadenia pre seniorov poskytovali v roku 2024 ošetrovateľskú starostlivosť vlastnými  
zamestnancami v 10 702 prípadoch, alebo kombináciou s agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti pre  
3 482 prijímateľov, príjmy zo zdravotných poisťovní tvorili v danom roku 11,8 mil. eur z celkových príjmov 356,9 mil.  
eur, čo bolo len 3,31 % z celkových príjmov. To poukazuje na nedostatočné financovanie ošetrovateľskej  
starostlivosti zo zdravotného poistenia. Napriek nárastu príjmov od zdravotných poisťovní - financovanie  
ošetrovateľskej starostlivosti pevnou cenou 13,20 eur na osobu na deň, nezodpovedá výkonom, resp. reálnej  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
finančnej náročnosti na zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti zariadeniami pre seniorov. Nízke úhrady za  
ošetrovateľskú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia tak znižovali možnosť poskytovateľov získať do  
trvalého pracovného pomeru kvalifikovaný zdravotnícky personál, ktorý by takúto službu dokázal pre klientov  
zariadenia odborne a tiež z dlhodobého personálneho či finančného hľadiska zabezpečiť.  
Kvalitné dáta ako podklad rozhodovania  
Efektívne riadenie verejných politík si vyžaduje spoľahlivé a kvalitné dáta. Údaje o žiadateľoch za kontrolované  
obdobie neboli vzájomne porovnateľné. Relevantné dáta neboli vykázané ani za počet prijímateľov, ktorým sa  
sociálne služby za kontrolované obdobie poskytovali. Bez kvalitnej dátovej základne nie je možné prijímať  
adekvátne rozhodnutia, ktoré by viedli k zlepšeniu súčasného stavu.  
Na vyhodnotenie vývoja dostupnosti, či už z pohľadu počtu žiadateľov alebo prijímateľov, mala vplyv zmena  
spôsobu sledovania relevantných údajov. V roku 2022 ministerstvo začalo využívať na zber dát IS SoS s cieľom  
získania komplexnejších údajov od poskytovateľov sociálnych služieb. Obmedzená kvalita dát bola čiastočne  
spôsobená postupným napĺňaním dát do IS SoS, čo ovplyvnilo ich komplexnosť a aktuálnosť. Z uvedeného dôvodu  
nebolo možné porovnávať všetky údaje s údajmi za roky 2020 a 2021.  
Využívanie IS SoS, ako nástroja na získavanie komplexnejších údajov, je závislé od kvality údajov poskytovaných  
práve zo strany poskytovateľov sociálnych služieb. Kontrola vykonaná v zariadeniach pre seniorov identifikovala aj  
nedostatky práve vo vykazovaných údajov.  
Záver  
Slovensko patrí k najrýchlejšie starnúcim populáciám v Európe. Výrazný nárast osôb v dôchodkovom veku bude  
zvyšovať dopyt po sociálnych službách poskytovaných nielen v zariadeniach pre seniorov. Napriek tomu, že  
v kontrolovanom období došlo k navýšeniu kapacít zariadení pre seniorov, tieto nedokážu už v súčasnosti pokryť  
dopyt po týchto službách, ktorý sa bude v dôsledku negatívneho demografického vývoja zvyšovať.  
Kontrola preukázala náročnosť ekonomickej udržateľnosti zariadení pre seniorov rodinného typu pri súčasnom  
systéme financovania. Prevádzka takýchto zariadení je finančne náročná. Keď sa skončí doba udržateľnosti  
projektov, bude pravdepodobne potrebné umiestniť do budovy určenej pre 12 ľudí viac prijímateľov, aby sa  
zabezpečila ekonomická udržateľnosť, čo je v priamom rozpore s nastaveným cieľom. V opačnom prípade môže  
dôjsť aj k ukončeniu poskytovania služby.  
Snaha o prechod poskytovania sociálnych služieb v zariadeniach pre seniorov bola podporená aj legislatívnymi  
opatreniami, ktoré čiastočne podporili vznik zariadení rodinného typu s kapacitou 12 miest, s cieľom poskytovať  
individuálnejšiu starostlivosť a zlepšiť kvalitu služieb. Tieto zmeny však boli zavedené bez predchádzajúcej analýzy  
ich finančnej a personálnej udržateľnosti. Vplyv na zabezpečenie sociálnej služby má, okrem dostupnej kapacity,  
aj dostatok personálu. Aj napriek identifikovaným a ministerstvom nepopieraným faktom, že stabilizácia  
personálnych kapacít v sociálnych službách je dôležitá, ministerstvo prijalo len krátkodobé ad hoc riešenie  
v podobe stabilizačného príspevku. Možné ukončenie jeho poskytovania v roku 2027 môže mať výrazný negatívny  
dopad na dostupnosť sociálnych služieb z dôvodu nedostatku personálu.  
Prechod na zariadenia pre seniorov komunitného typu, ktorý by mal podporiť kvalitu poskytovaných služieb  
a individuálnejší prístup, prebieha veľmi pomaly. Napĺňanie tohto cieľa je pritom vo vysokej miere závislé od  
čerpania európskych zdrojov. Existuje tak riziko, že bez európskych zdrojov sa proces rozvoja komunitných služieb  
pre seniorov nielen pozastaví, ale bude ohrozená aj dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov. Napriek závislosti  
rozvoja týchto služieb od európskych zdrojov nedokázalo Slovensko vyčerpať 104 mil. eur z viac ako 160 mil. eur  
určených aj na podporu uvedeného cieľa, čo považujeme za premrhanie významnej príležitosti zlepšiť rozsah  
i kvalitu verejnej politiky primárne zameranej na seniorov.  
Aktuálny systém financovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb už nedokáže  
adekvátne reagovať na zvýšený dopyt po týchto službách. Zdravotné poisťovne v kontrolovanom období  
neuzatvárali zmluvy o úhrade za poskytnutie ošetrovateľskej starostlivosti napriek tomu, že zariadenia pre seniorov  
majú povinnosť túto starostlivosť zabezpečiť. Dôvodovom bolo naplnenie limitov stanovených pre jednotlivé kraje  
a neplnenie minimálnych kvalifikačných požiadaviek na odborný personál. Z pohľadu NKÚ je poskytovanie  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
kvalifikovanej ošetrovateľskej služby dlhodobo chorých v takýchto zariadeniach ekonomicky výhodnejšie, ako  
v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo v konečnom dôsledku vytvára pozitívne efekty využívania  
zdrojov v systéme zdravotného poistenia.  
Demografický vývoj na Slovensku poukazuje na pokračujúci trend starnutia populácie, čo sa bude prejavovať  
rastúcim dopytom po sociálnych službách pre seniorov. Bez efektívnejšieho plnenia opatrení hrozí, že dostupnosť  
týchto služieb pre narastajúci počet žiadateľov nebude zabezpečená v požadovanom rozsahu a kvalite. Zároveň  
to bude vytvárať tlak na verejné financie, keďže náklady na poskytovanie starostlivosti v pobytových zariadeniach  
pre seniorov sú takmer dvojnásobné v porovnaní s poskytovaním starostlivosti v domácom prostredí.  
Ďalší udržateľný rozvoj komunitných sociálnych služieb pre seniorov musí byť postavený na partnerstve medzi  
štátom, ktorý vytvára legislatívne prostredie na funkčnú spoluprácu so samosprávami, poskytovateľmi služieb, ako  
aj systémom verejného zdravotného poistenia.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Z vykonaných kontrol bolo vypracovaných sedem protokolov o výsledku kontroly a jeden záznam o výsledku  
kontroly na kontrolovanom subjekte SÚCIT, n. o. Ministerstvo vznieslo námietky proti pravdivosti, úplnosti  
a preukázateľnosti kontrolných zistení. Preverením námietok nebola potvrdená ich opodstatnenosť z dôvodu, že  
vznesené námietky mali vysvetľujúci a doplňujúci charakter. NKÚ SR uložilo kontrolovaným subjektom prijať  
opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov a predložiť správu o ich plnení.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
Špitálska 4 – 6  
824 73 Bratislava  
811 08 Bratislava – Staré mesto  
+421 220 460 000  
Domov pre seniorov Golden Age, o. z. edenis HETTEN  
Ulica Mozartova 6329/9  
917 01 Trnava  
Chotín 322  
946 31 Chotín  
+421 911 555 534  
GreTa, n. o.  
Udavské 332  
Humanitarian, n. o.  
Jarabina 289  
067 31 Udavské  
065 31 Jarabina  
+421 523 811 878  
Obec Janova Lehota  
Janova Lehota 38  
SÚCIT n. o.  
Zelená 275  
966 24 Janova Lehota  
079 01 Veľké Kapušany  
+421 566 383 344  
TILIA nezisková organizácia  
Železničná 613/36  
987 01 Poltár  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zoznam použitých skratiek  
EON  
Ekonomicky oprávnené náklady  
EÚ  
Európska únia  
IROP  
IS SoS  
Integrovaný regionálny operačný program  
Informačný systém sociálnych služieb  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Ministerstvo, ministerstvo práce  
MIRRI SR  
NKÚ SR  
NKI  
Najvyššie kontrolné inštitúcie  
POO  
Plán obnovy a odolnosti  
SR, Slovensko  
Slovenská republika  
10