Kontrolované združenia nemali vo svojich vnútorných predpisoch definované pravidlá a postupy vykonávania
finančnej kontroly. Finančné operácie neboli overované finančnou kontrolou. Keďže systémy vnútornej kontroly
a existujúce kontrolné mechanizmy jednotlivých združení nevytvorili predpoklady spoľahlivého finančného
riadenia, boli hodnotené ako nefunkčné.
Aj keď je kontrola nevyhnutnou súčasťou riadenia akýchkoľvek procesov, činnosť združení v kontrolovanom
období kontroloval len NKÚ SR a SIŽP. Keďže na kontrolnú činnosť, osobitne na nakladanie s verejnými zdrojmi
prakticky rezignovali aj na to určené orgány združení, t. j. revízna komisia, no svoje kontrolné právomoci
nevyužívali ani členské obce, v plnom rozsahu sa potvrdili s tým súvisiace riziká.
Dôsledkom chýbajúcej základnej finančnej kontroly a celkovo systému finančného riadenia boli nedostatky
pri použití verejných financií, nespoľahlivé účtovníctvo a celkový formalizmus vedenia. K najvýznamnejším
nedostatkom patrí porušenie finančnej disciplíny ZO Vyšehradné v sume takmer 30 tis. eur. To použilo verejné
prostriedky nad rámec oprávnenia a v rozpore s predmetom činnosti poskytnutím pôžičky občianskemu združeniu
v sume 25 tis. eur. Taktiež použilo verejné prostriedky nehospodárne, neefektívne a neúčinne, napríklad na
písanie zápisníc z valného zhromaždenia v rozsahu 22 strán za cca 1,25 tis. eur a na nevyužívanú palivovú
kartu.
Nad rámec oprávnenia vyplatilo odmeny dobrovoľníkom v rozpore s uzavretými zmluvami. Z hľadiska súvisu
s predmetom svojej činnosti nepreukázateľné výdavky realizovalo aj ZO stredného Liptova v sume 2,6 tis. eur.
Ďalším nedostatkom pri použití verejných financií bolo uzavretie kúpnej zmluvy na spoluvlastnícke podiely
k pozemkom za takmer 4,5 tis. eur bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia ZO Horného Turca.
S tým bolo spojené riziko spochybnenia jej právoplatnosti. ZO Horného Turca navyše disponovalo nespoľahlivým
účtovníctvom, keďže nezaúčtovalo v účtovnom období všetky účtovné prípady, celkom v sume za takmer 70 tis.
eur. Jeho účtovná závierka poskytovala nepravdivé informácie o skutočnostiach, ktoré boli predmetom
účtovníctva. Tie nezodpovedali skutočnosti.
Nezverejňovanie informácií ovplyvňujúce transparentnosť
Zverejňovanie informácií, najmä tých povinných, patrí do hodnotovej výbavy subjektov vnímajúcich
transparentnosť ako prirodzenú súčasť kvalitného spravovania verejných financií. Povinnosti vyplývajúce zo
zákona o slobodnom prístupe k informáciám boli pre kontrolované subjekty záväzné.
Združenia, ako povinné osoby nezverejňovali v kontrolovanom období prakticky žiadne povinne zverejňované
informácie o objednávkach, faktúrach a zmluvných vzťahoch. V prípade zmlúv mala táto skutočnosť negatívny
vplyv na ich platnosť a účinnosť. Ak aj združenia webovým sídlom disponovali, nesprístupnili verejnosti ani
základné informácie o ich činnosti, úlohách, hospodárení alebo o orgánoch združenia, ktoré vyplývali
z aktuálnych stanov. Združenia nezverejnili ani miesto, čas a spôsob, akým možno získať informácie. To do
značnej miery obmedzilo výkon verejnej kontroly ich fungovania.
Neaktuálne údaje registrov združení
Kontrolou bola zistená neaktuálnosť verejne dostupných údajov zverejnených príslušnými registrami združení.
Registre sú vedené okresnými úradmi v sídle kraja. Tie príslušné zápisy týkajúce sa zmien registrovaných
skutočností (členstvo, predmet činnosti, sídlo) vo verejne dostupných registroch napriek spracovaným
oznámeniam združení nezrealizovali. Údaje týchto registrov sú preto pre ich užívateľa nespoľahlivé a
zavádzajúce. Výsledkom tohto dlhodobého systémového problému je fakt, že hoci podľa príslušných registrov
majú prevádzkovať skládku odpadov všetky tri kontrolované združenia, v skutočnosti ju prevádzkuje len ZO
Horného
Turca,
druhé
(ZO Vyšehradné) ju ako uzavretú rekultivuje a tretie od tohto zámeru dávno ustúpilo (ZO stredného Liptova).
Oznamovaciu povinnosť si pritom združenia splnili. Opačným problémom je nezhodovanie sa registrovaného
sídla združenia so sídlom skutočným, čo však bola vedomá aktivita ZO Horného Turca.
Nespoľahlivé údaje boli aj v aplikácii „Skládky“, ktorú spravoval Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Aktívna
skládka prevádzkovaná ZO Horného Turca v aplikácii vôbec nebola. Pre naplnenie svojej kapacity už uzavretá
a zrekultivovaná skládka, ktorú prevádzkovalo ZO Vyšehradné, mala podľa aplikácie ešte 11 014,00 m3 voľnej
kapacity. Údaje z aplikácie majú slúžiť ako podklad pre orgány štátnej správy pri plánovaní a efektívnej
implementácii projektov zameraných na sanáciu a rekultiváciu kontaminovaných území.
6
