Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Evidencia údajov v ITMS2014+ podľa IMP a pravidiel EÚ
Európska legislatíva v nariadení č. 1303/2013, konkrétne v čl. 125 uložila RO zriadenie systému
na zaznamenávanie a uchovávanie údajov v elektronickej podobe o každej operácii, ktorá bola potrebná
na monitorovanie, hodnotenie, finančné riadenie, overovanie a audit, vrátane potrebných údajov o jednotlivých
účastníkoch operácií; a uložila RO, aby boli tieto údaje dôsledne zozbierané a uložené do systému. V podmienkach
SR to bol ITMS2014+, ako centrálny informačný systém, ktorý slúžil na evidenciu a následné spracovávanie, export
a monitoring dát o programovaní, projektovom a finančnom riadení, kontrole a audite pre programové obdobie
2014 – 2020.
Kontrolná skupina NKÚ SR preverila dodržiavanie povinností RO, súvisiacich s evidenciou údajov
a dokumentácie v ITMS2014+ (zmluvy o poskytnutí NFP vrátane dodatkov, KZ vyhotovované v rámci kontroly
súhrnných MS a NMS, správy z AFK ŽoP, KZ v rámci kontrol ŽoP), na vybranej vzorke projektov, pričom bolo
zistené, že KZ vyhotovované v rámci kontroly súhrnných MS a NMS (v prípade, ak to bolo relevantné) neboli
k uvedeným projektom evidované v ITMS2014+. RO taktiež v rámci kontroly ŽoP neevidoval v ITMS2014+ KZ,
ktorými mal kontrolór overovať výdavky každého prijímateľa, ktorý sa zúčastňoval na operácii.
Po preverení dodržiavania povinností RO súvisiacich s evidenciou údajov a dokumentácie v ITMS2014+
na vybranej vzorke projektov NKÚ SR konštatuje, že údaje o kontrolných listoch neboli do informačného systému
zaevidované v zmysle príslušných legislatívnych ustanovení.
Neevidovanie kontrolných listov, vyhotovených v rámci kontroly súhrnných MS a NMS a kontrolných zoznamov
k ŽoP v systéme ITMS2014+ znižuje úplnosť a dostupnosť auditnej stopy, keďže uchovávanie výlučne
v papierových projektových spisoch alebo v interných archívoch obmedzuje prístup pre všetky oprávnené kontrolné
a audítorské orgány, zvyšuje riziko fragmentácie informácií a predlžuje proces ich získavania.
NKÚ SR považuje zverejňovanie kontrolných listov a kontrolných zoznamov v ITMS2014+ za nevyhnutné nielen
pre transparentné a efektívne riadenie implementácie cezhraničnej spolupráce, ale aj pre umožnenie kontroly,
zníženie rizika podvodov, včasné odhalenie nezrovnalostí a posilnenie dôvery verejnosti v systém poskytovania
príspevkov. Dostupnosť tejto dokumentácie v ITMS2014+ zároveň uľahčuje sledovanie plnenia cieľov a poskytuje
dôležitý podklad pre analýzy a spätnú väzbu pri nastavovaní budúcich výziev a politík.
Prijímatelia
Preverovaná vzorka, medzi 26 prijímateľmi, pokryla VÚC, mestá, obce, štátny podnik, verejnoprávnu inštitúciu,
príspevkové inštitúcie, občianske združenia, regionálne zoskupenia. Na celkovej vzorke – 27 projektov v hodnote
60 210 718,96 eur, boli identifikované prevažne zistenia formálneho charakteru, t. j. bez vážnejšieho dopadu
na realizáciu projektu.
Na strane Prijímateľov projektov bolo zistené nedodržanie lehôt stanovených zmluvou a systémom riadenia, napr.
neskoré oznámenie zmeny štatutárov či podanie žiadosti o platbu, zmeny začiatku realizácie projektu, predkladanie
MS, NMS a ŽoP. V troch prípadoch boli identifikované zistenia závažnejšieho charakteru, konkrétne u prijímateľov
Vodohospodárska výstavba, š. p., Mestské lesy BA a Nitriansky samosprávny kraj.
Vodohospodárska výstavba, š. p., projekt „Výstavba mosta pre peších
a cyklistov Dobrohošť – Dunakiliti“
Cieľom projektu bolo zvýšenie hustoty hraničných priechodov pozdĺž slovensko-maďarskej hranice
prostredníctvom výstavby cezhraničnej infraštruktúry pre eko-turistov, spájajúcej úseky cyklotrasy EuroVelo 6
na Slovensku a v Maďarsku, aj napojenia na sieť TEN-T. Navrhnutá nová cyklistická trasa a most mali zabezpečiť
bezpečnejšie a kratšie priame spojenie medzi obcami Dobrohošť (SK) a Dunakiliti (HU).
Vodohospodárska výstavba, š. p., nezrealizovaním výstavby mosta pre peších a cyklistov Dobrohošť – Dunakiliti
v programovom období 2014 – 2020 nenaplnil cieľ projektu definovaný v žiadosti o nenávratný finančný príspevok,
ktorým bolo zvýšenie hustoty hraničných priechodov pozdĺž maďarsko-slovenskej hranice. Neúspešná realizácia
projektu v rámci doby oprávnenosti výdavkov bola spôsobená zdĺhavým procesom verejného obstarávania
a neplnením zmluvných povinností zo strany zhotoviteľa. Uvedené okolnosti mali za následok nevyužitie
schválených finančných prostriedkov z fondov EÚ.
6