Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Záver
Zlúčenie teplární do jednej holdingovej štruktúry prinieslo synergický efekt. Spoločnosť plne využívala možnosti,
ktoré jej ponúkalo postavenie jednej bilančnej jednotky na energetickom trhu. Efektívne využívala úsek financií, čo
umožnilo priradiť jednotlivé náklady k prislúchajúcim strediskám a následne prinášalo informáciu, ktoré činnosti boli
ziskové alebo stratové. Po zlúčení sa spoločnosť zlepšila vo všetkých ekonomických parametroch, osobitne
výrazne poklesla celková a úverová zadlženosť. Prišlo k zníženiu počtu zamestnancov, podarilo sa znižovať
náklady na služby a dosiahli sa úspory na riadiacich a kontrolných orgánoch spoločnosti. MHTH, a. s., mala
vytvorený systém mesačného reportovania technických a ekonomických ukazovateľov a vyhodnotenia odchýlok
od schválených plánov.
Ekonomický vývoj spoločnosti bol pozitívny. Kým v roku 2022 vykazovala z predaja tepla stratu (-)23,7 mil. eur,
v roku 2023 sa ju podarilo znížiť na úroveň (-)18 mil. eur a v roku 2024 prvýkrát dosiahla zisk v objeme
10,9 mil. eur. Zároveň v priebehu kontrolovaného obdobia spoločnosť dosahovala z predaja elektriny zisk.
2
Najdôležitejšími teplárňami v holdingu boli Košice a Bratislava, ktoré spolu tvorili /3 celkových tržieb. Z hľadiska
toho, kto najväčším dielom prispieval k dosahovanému výsledku hospodárenia, najväčší podiel na dosahovanom
zisku mala jednoznačne tepláreň Košice a to vďaka predaju elektriny. Zatiaľ čo v teplárni Bratislava v roku 2024
nakupované teplo malo 55-percentný podiel, vlastná výroba tepla len 45-percentný podiel, a z toho iba 28-
percentný z KVET, v teplárni Košice malo v roku 2024 nakupované teplo 17-percentný podiel, vlastná výroba tepla
až 83-percentný podiel, z toho 95-percentný z KVET, a práve vlastné zdroje KVET prinášali vysoký dodatočný zisk
z predaja elektriny. Je tak možné vidieť, že síce sa teplárne v Bratislave a Košiciach najviac podieľali na celkových
tržbách holdingového výsledku hospodárenia, avšak Bratislava skôr uberala.
Ak by došlo v týchto dvoch teplárenských podnikoch k nesprávnym manažérskym rozhodnutiam, pravdepodobne
by to malo najväčší vplyv na hospodárenie holdingu ako celku.
Rozhodnutie MH SR pre rok 2025 o tom, že kompenzácie na pokrytie rozdielu medzi cenou tepla schválenou alebo
určenou ÚRSO a cenou tepla, ktorú určila vláda nariadením poskytne len žiadateľom, ktorí nemajú 100-percentnú
majetkovú účasť štátu, znamená, že očakávaný výsledok hospodárenia pred zdanením sa v roku 2025 prepadne
zo zisku 21,5 mil. eur do straty (-)3,7 mil. eur.
V rámci dlhodobého päťročného plánovania sa v roku 2028 počíta so znížením EBITDA o 25 % a znížením
výsledku hospodárenia pred zdanením až o 82 %, pričom dominantným nositeľom zisku už nemá byť iba tepláreň
Košice, ale spolu s teplárňou Bratislava si majú byť rovnocenné. Táto zmena vyplýva z plánov na zvyšujúci sa
podiel nakupovaného tepla z geotermálneho zdroja v Košiciach a z predpokladu zapojenia nových kombinovaných
zdrojov v teplárni Bratislava, čím sa zvýši jej podiel na predaji elektrickej energie.
Modernizácia výrobných zdrojov mešká, čo vyplýva zo skutočnosti, že plán kapitálových investícií nebol naplnený
ani v jednom roku sledovaného obdobia. Investičný a modernizačný dlh narástol na 461 mil. eur a neustále sa
zvyšuje. Viac ako polovicu z investičného dlhu predstavujú meškajúce významné TOP projekty, kde z plánovaného
objemu cca 255,7 mil. eur bolo preinvestovaných len cca 3,85 mil. eur.
Meškajúca realizácia kľúčových projektov sa podpísala na tom, že spoločnosť prakticky nedosiahla žiadny pokrok
vo využívaní ekologickejších zdrojov. Už v roku 2021 spoločnosť deklarovala, že prestane spaľovať uhlie v roku
2023. Pričom podiel čierneho uhlia na palivovom mixe v roku 2024 stále predstavoval 4,60 %. Podiel spaľovania
hnedého uhlia dokonca vzrástol zo 16,20 % v roku 2022, na 20,60 % v roku 2024.
Vzhľadom na svoj investičný dlh nedokáže MHTH, a. s., v dostatočnej miere zabezpečiť potrebný podiel
obnoviteľných zdrojov energie a spolupráca s externými dodávateľmi sa tak stáva nevyhnutou a dôležitou súčasťou
pokrytia zdrojov tepla.
Vznik teplárenského holdingu je z pohľadu NKÚ SR považovaný za príklad dobrej praxe, ktorý je možné aplikovať
aj pre iné štátne spoločnosti (napríklad v oblasti zdravotníctva alebo poľnohospodárstva).
Reakcia kontrolovaného subjektu
Kontrolná skupina NKÚ SR vypracovala protokol o výsledku kontroly. Na kontrolovanom subjekte MHTH, a. s., bolo
identifikovaných päť kontrolných zistení. Kontrolovaný subjekt vzniesol námietky proti pravdivosti, úplnosti
a preukázateľnosti kontrolných zistení, ktoré sa týkali investičných plánov a zdaňovania oceňovacích rozdielov pri
13
