Správa o výsledku kontroly  
2025  
Štátne podniky  
v zakladateľskej pôsobnosti  
Ministerstva pôdohospodárstva  
a rozvoja vidieka SR  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR)  
MPRV SR je ústredným orgánom štátnej správy pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, ochranu  
poľnohospodárskej pôdy, závlahové a odvodňovacie systémy, veterinárnu kontrolu, rastlinolekársku starostlivosť,  
plemenársky dozor, rybárstvo, poľovníctvo, potravinárstvo, spracovanie dreva a pozemkové spoločenstvá  
a zároveň plní úlohy súvisiace s rozvojom vidieka.  
Hydromeliorácie, štátny podnik (Hydromeliorácie, š. p.)  
Hydromeliorácie, š. p. zabezpečuje výkon správy hydromelioračných zariadení vo vlastníctve SR  
a verejnoprospešné činnosti v rámci správy, prevádzky, opravy a údržby odvodňovacích systémov a v rámci  
preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami a odstraňovanie následkov povodní.  
Závodisko, š. p.  
Závodisko, š. p. plní funkciu Dostihovej autority v SR, organizuje dostihové dni, riadi testovanie výkonnostného  
potenciálu dostihových koní a zabezpečuje výkon gescie v chove anglického plnokrvníka a klusáka v SR.  
Ako sme postupovali  
Kontrola bola realizovaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných  
princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Výber vzorky bol  
realizovaný na základe odborného úsudku kontrolórov po zvážení rizikovosti a hodnoty jednotlivých položiek.  
Kontrolovaným obdobím boli roky 2022 až 2024 a súvisiace obdobia.  
Prečo sme kontrolovali  
Zameranie a nastavenie kontrolnej akcie vychádzalo z detailného monitoringu plnenia opatrení a identifikovaných  
rizikových oblastí z kontrol NKÚ SR vykonaných v štátnych podnikoch v gescii rezortu pôdohospodárstva  
v rokoch 2017 až 2019. Išlo najmä o činnosť organizačných útvarov MPRV SR vo vzťahu k štátnym podnikom,  
predovšetkým čo sa týka ich riadenia a strategického rozvoja, metodického usmerňovania, koordinácie  
a financovania. Z pohľadu štátnych podnikov išlo o plnenie cieľov a ukazovateľov stanovených v koncepciách  
rozvoja štátnych podnikov a nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu v ich správe.  
Čo sme zistili  
MPRV SR:  
• Odporúčania NKÚ SR ako aj opatrenia prijaté MPRV SR vo vzťahu k štátnym podnikom sa plnili len formálne  
a nepriniesli žiadne významné zmeny k ich lepšiemu fungovaniu.  
• Vzájomná komunikácia zakladateľa a štátnych podnikov sa javila ako zlyhávajúca, pričom MPRV SR si  
vo vzťahu k nim neplnilo svoju zodpovednosť za metodické riadenie, usmerňovanie a výkon štátnej správy,  
čo má svoj podiel na dôsledkoch v podobe ekonomickej stagnácie obidvoch štátnych podnikov.  
• Činnosť ministerstva sa zúžila najmä na prideľovanie dotácií k zabezpečeniu prevádzky štátnych podnikov,  
pričom gestorská Sekcia poľnohospodárstva nepreukázala žiadny vlastný koncepčný rozvojový plán ich  
udržateľnosti do budúcna  
• Nedostatky v menovaní výberových komisií ako aj v postupe pri výberových konaniach na obsadenie miest  
riaditeľov, predsedov a členov DR štátnych podnikov.  
• Päť personálnych zmien na postoch riadiacich zamestnancov gestorskej Sekcie poľnohospodárstva  
neprispelo k stabilnému riadeniu a fungovaniu štátnych podnikov.  
• Dlhodobou nečinnosťou MPRV SR priamo spôsobilo a bolo zodpovedné za takmer trojročnú nefunkčnosť  
DR Hydromeliorácie, š. p. a viac ako ročnú nefunkčnosť DR Závodisko, š. p.  
• MPRV SR si v súvislosti so schvaľovaním niektorých predložených dokumentov neplnilo svoje povinnosti  
zo zákona o štátnom podniku z dôvodu, že tieto dokumenty neboli prerokované v DR. Nefunkčnosť DR však  
zapríčinilo samo.  
• Koncepcie rozvoja vo väčšine prípadov štátne podniky vypracovávali zbytočne, pretože MPRV SR ich  
neschvaľovalo, nesledovalo a ani nevyhodnocovalo plány a ciele v nich stanovené.  
2
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolované štátne podniky:  
• Štátne podniky sú v plnej miere závislé na dotáciách poskytovaných zakladateľom, keďže náklady nedokážu  
pokryť výnosmi z vlastnej činnosti.  
• Hydromeliorácie, š. p. si svoju každoročne vykazovanú stratu spôsobenú vysokými odpismi  
hydromelioračného majetku vysporiadava na úkor kmeňového imania, ktoré pri jeho založení bolo 216,1 mil.  
eur a k 31.12.2024 bolo vykázané už len vo výške alarmujúcich 14,12 mil. eur, čo predstavuje jeho zníženie  
o takmer 202 mil. eur. V krátkodobom horizonte tak možno očakávať zápornú hodnotu kmeňového imania.  
• Mnohé závlahové a odvodňovacie zariadenia sú v havarijnom stave alebo úplne nefunkčné a vyžadujú si  
generálnu opravu, pričom na investičné zámery Hydromeliorácie, š. p. nemá vypracované projektové  
dokumentácie.  
• Investičná činnosť na hlavných melioračných zariadeniach nebola plánovaná ani realizovaná, najmä z dôvodu  
nedostatku finančných prostriedkov. Štátny podnik nemá vypracovaný plán ani kvantifikovanú výšku  
investičného dlhu.  
• Z celkovej priemernej výmery 315 573 ha vybudovanej plochy na závlahy, Hydromeliorácie, š. p. v období  
rokov 2022 až 2024 prenajímal závlahy len na výmere 54 962 ha, čo je v prepočte 17,42 %. Závlahová rúrová  
sieť bola využitá len na 14,89 %.  
• Pri väčšine uzatvorených zmlúv štátneho podniku Hydromeliorácie, š. p., sa v súčasnosti aj po zohľadnení  
inflácie pohybuje výsledná cena prenájmu TPC HZZ do výšky 6 eur/ha/rok.  
• V rámci programového obdobia 2014 – 2020 Hydromeliorácie, š. p. úspešne zrealizoval projekt Manažment  
údajov v oblasti hydromeliorácií v hodnote 347 tis. eur a aktuálne realizuje projekt Mechanizácia pre údržbu  
závlahových kanálov a areálov vodných stavieb ZÁPAD, STRED a VÝCHOD v hodnote 7,087 mil. eur.  
Projekty „Rekonštrukcie odvodňovacích kanálov PC 1 až PC 4“ v hodnote 34,129 mil. eur a „Elektronické  
služby Hydromeliorácií“ vo výške viac ako 613 tis. eur nezrealizoval.  
• Výsledok hospodárenia Závodisko, š. p. bol po zdanení v období rokov 2022 a 2024 síce kladný, rádovo však  
len v jednotkách tis. eur. V roku 2023 hospodáril so stratou 119 tis. eur.  
• Výstavba „Novej tribúny“ je od roku 2012 pozastavená. Preinvestovaných bolo 1,058 mil. eur a na jej  
dokončenie chýba v súčasnosti viac ako 6 mil. eur, ktorými Závodisko, š. p. nedisponuje.  
• Významnú časť kontrolovaného obdobia boli DR obidvoch štátnych podnikov nefunkčné a uznášania  
neschopné, čo malo za následok neskoré prerokovanie viacerých dokumentov, resp. ich neprerokovanie.  
• DR v rámci svojej pôsobnosti nie vždy postupovali v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 zákona o štátnom  
podniku, najmä neschvaľovali návrhy na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, koncepcie rozvoja  
podniku prerokúvali s výrazným časovým oneskorením alebo vôbec, nekontrolovali údaje v účtovných  
knihách, ako aj ďalších dokladoch a nepodávali zakladateľovi polročnú a ročnú správu o hospodárení podniku.  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby zaviazalo MPRV SR  
k spracovaniu dlhodobej koncepcie udržateľného a strategického rozvoja všetkých štátnych podnikov v jeho  
pôsobnosti.  
3
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo zhodnotiť systém zabezpečenia rozvoja vybraných štátnych podnikov a plnenie prijatých  
opatrení z predchádzajúcej kontrolnej činnosti NKÚ SR.  
Predmetom kontroly bolo:  
MPRV SR  
1. Systém riadenia a kontroly štátnych podnikov.  
2. Plnenie prijatých opatrení z predchádzajúcich kontrol NKÚ SR.  
Štátne podniky  
1. Koncepcie rozvoja štátneho podniku.  
2. Hospodárenie štátneho podniku.  
3. Kontrolná činnosť a plnenie prijatých opatrení z predchádzajúcej kontroly NKÚ SR.  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu s prvkami výkonnosti v troch kontrolovaných subjektoch, v ktorých boli  
preverené relevantné dokumenty a postupy potrebné pre splnenie účelu a predmetu kontroly.  
Rámec kontrolnej akcie  
Pre dosiahnutie požadovaného výsledku kontroly bola použitá metóda preskúmania dokladov a dokumentov,  
analýzy, písomné stanoviská k predmetu kontroly a rozhovory s vecne príslušnými zamestnancami kontrolovaných  
subjektov. Pri výbere vzorky boli využité najmä neštatistické metódy, konkrétne výber vzorky založený  
na profesionálnom (odbornom) úsudku kontrolóra so zohľadnením rizikovosti a významnosti (hodnoty) jednotlivých  
položiek vzorky (populácie). Hodnotiacimi kritériami boli relevantné časti legislatívy SR, vrátane súvisiacich  
právnych predpisov, týkajúcich sa jednotlivých oblastí predmetu kontroly a platných v konkrétnom kontrolovanom  
období, ako aj interné predpisy a strategické dokumenty kontrolovaných subjektov v kontrolovanom období rokov  
2022 – 2024. Prvkami výkonnosti bolo zhodnotenie činnosti organizačných útvarov MPRV SR vykonávajúcich  
gestorskú funkciu voči štátnym podnikom v jeho zakladateľskej pôsobnosti.  
Výsledky kontrolnej akcie  
MPRV SR  
Výber riaditeľov, predsedov a členov DR  
MPRV SR v kontrolovanom období 2022 až 2024 vyhlásilo 19 výberových konaní, z toho na funkciu riaditeľa štyri,  
na funkciu predsedu DR osem a na funkciu člena DR sedem výberových konaní. Primárnou požiadavkou zákona  
o štátnom podniku bolo transparentné menovanie päťčlennej výberovej komisie ministrom, v ktorej aspoň jeden  
člen mal byť menovaný ako zástupca zvolený zamestnancami štátneho podniku. Kontrolou preverené výberové  
konania uskutočňovali výberové komisie bez ich menovania zakladateľom. Spisy neobsahovali vyjadrenie,  
ani listinu podpísanú ministrom deklarujúcu, že zakladateľ vykonal akt menovania päťčlennej komisie v určitej  
a zrozumiteľnej forme pred uskutočnením výberového konania. V zriadených výberových komisiách rozhodovali  
zamestnanci štátneho podniku, ktorí neboli zvolení zamestnancami podniku tak ako ustanovuje zákon. Absencia  
menovania výberových komisií a voľby zástupcu zamestnancov mala za následok nielen zákonný nedostatok,  
ale aj zmätočný postup a priebeh pri obsadzovaní výberových komisií, keď napr. namiesto zamestnanca štátneho  
podniku pozvaného do komisie ministerstvom, komisia zasadala v zložení, kde za zamestnancov rozhodovala  
zamestnankyňa podniku, ktorá nebola ministerstvom oficiálne pozvaná ani menovaná.  
Viaceré výberové konania vyhlásené v kontrolovanom období neobsahovali v spisovej zložke záznam o tom, kto,  
kedy a na základe čoho rozhodol, že uchádzači splnili, resp. nesplnili predpoklady na zaradenie do výberového  
konania. Postup pri výberových konaniach na obsadenie miest riaditeľov, predsedov a členov DR štátnych  
podnikov MPRV SR nemalo upravený interným aktom riadenia.  
4
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Dlhodobou, aj niekoľkomesačnou nečinnosťou po znížení počtu členov DR v štátnych podnikoch, oneskoreným  
vyhlasovaním výberových konaní na členov DR ministerstvo v piatich prípadoch počas kontrolovaného obdobia  
porušilo zákon o štátnom podniku, keď bezprostredne zapríčinilo nielen, že noví členovia DR neboli ustanovení  
do funkcie bez meškania, cca do dvoch mesiacov, ale až po uplynutí 6 až 12 mesiacov, ale aj to, že MPRV SR tým  
priamo spôsobilo a bolo zodpovedné za niekoľkomesačnú nefunkčnosť DR Hydromeliorácie, š. p. (35 mesiacov)  
a Závodisko, š. p. (17 mesiacov).  
Gestorovanie štátnych podnikov zo strany MPRV SR  
Metodické riadenie a usmerňovanie kontrolovaných štátnych podnikov má podľa organizačného poriadku MPRV  
SR v kompetencii Sekcia poľnohospodárstva. Len v rámci kontrolovaného obdobia sa na pozícii generálneho  
riaditeľa tejto sekcie uskutočnilo päť personálnych zmien, čo neprispelo k jej stabilnému riadeniu a fungovaniu.  
Primárna funkcia gestorskej sekcie reprezentujúcej záujmy zakladateľa u kontrolovaných štátnych podnikov, bola  
z pohľadu efektívnosti a prínosu pre správu a zabezpečenie ich riadnej funkčnosti nedostatočná. Kontrolou bolo  
zistené, že si neplnila úlohy a kompetencie ustanovené nielen zákonom, ale aj organizačným poriadkom  
a internými usmerneniami vydanými ministrom.  
V kontrolovanom období bolo zo šiestich koncepcií rozvoja kontrolovaných štátnych podnikov ku kontrole  
predložených len päť. Jedna koncepcia rozvoja Závodisko, š. p. na rok 2024 vôbec neexistovala, jedna bola  
schválená zakladateľom so 16 mesačným oneskorením a jedna koncepcia rozvoja Hydromeliorácie, š. p. na rok  
2023 nebola schválená aj napriek jej predloženiu riaditeľom štátneho podniku po prerokovaní v DR. Zvyšné tri  
koncepcie buď neboli ministerstvu oficiálne predložené z dôvodu ich neprerokovania v DR, alebo boli predložené  
len ich neprerokované verzie v DR. Opodstatnenosť koncepcií rozvoja štátnych podnikov sa v kontrolovanom  
období strácala, keďže gestor niektoré koncepcie rozvoja nevidel ani neschvaľoval a zároveň ani nevyhodnocoval.  
Zároveň neprijímal žiadne iniciatívne kroky a závery, ktorými by štátne podniky nastavil v pozitívnom trende vývoja.  
Zo šiestich účtovných závierok kontrolovaných štátnych podnikov bolo zistené, že gestorskou Sekciou  
poľnohospodárstva boli schválené len dve a k správam o hospodárení Hydromeliorácie, š. p. sekcia zase  
nevyhotovovala stanoviská z dôvodu, že neboli oficiálne predložené DR štátneho podniku po ich prerokovaní.  
Počas kontrolovaného obdobia MPRV SR opakovane uvádzalo, že z dôvodu nefunkčnosti DR u kontrolovaných  
štátnych podnikov sa nepredkladali dokumenty tak, ako to zákon o štátnom podniku ustanovoval, a preto nemohli  
byť schválené. DR štátnych podnikov boli pritom zložené aj zo zástupcov zakladateľa. Prípadnou novelizáciou  
kompetencií MPRV SR v zákone o štátnom podniku by sa zabezpečilo, že pri nefunkčnej DR a podmienke  
schvaľovania predkladaných dokumentov zakladateľovi, nebude proces závislý len na správnom fungovaní DR,  
ale zakladateľ bude mať alternatívne možnosť schvaľovať príslušné dokumenty predkladané štátnym podnikom aj  
bez prerokovania v DR.  
V rámci preverovania existencie vlastných strategických plánov gestora v strednodobých a dlhodobých prognózach  
vývoja hospodárenia obidvoch štátnych podnikov vyplynulo, že Sekcia poľnohospodárstva nedisponovala žiadnym  
koncepčným rozvojovým plánom ich udržateľnosti.  
Financovanie štátnych podnikov zo strany MPRV SR  
Finančné prostriedky boli kontrolovaným štátnym podnikom poskytnuté na základe zmlúv z rozpočtu kapitoly  
MPRV SR vo forme národnej podpory a štátnej pomoci, pričom ich konkrétna výška je uvedená v nasledovnej  
tabuľke.  
Tabuľka č. 1: Poskytnuté finančné prostriedky kontrolovaným štátnym podnikom v rokoch 2022 až 2024 (v eur)  
Závodisko, š. p.  
Národné podpory  
Hydromeliorácie, š. p.  
Národné podpory  
Bežné výdavky  
Štátna pomoc  
Rok  
2022  
2023  
2024  
Bežné výdavky  
1 200 000,00  
1 243 279,00  
1 400 000,00  
Kapitálové výdavky  
83 726,00  
14 018,40  
11 528,00  
13 606,30  
2 250 000,00  
2 728 000,00  
2 900 000,00  
275 000,00  
0,00  
Zdroj: Spracované NKÚ SR z podkladov MPRV SR.  
5
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Štátna pomoc sa týkala len podniku Závodisko, š. p., a to na zabezpečenie poskytovania dotovanej služby  
na založenie a vedenie plemennej knihy a plemenárskej evidencie a pohybovala sa od 11,5 do 14 tisíc eur.  
V prípade národnej podpory sa výška poskytnutých finančných prostriedkov pohybovala v rozmedzí od 1,2 mil. eur  
do 1,4 mil. eur pre Závodisko, š. p. a pre Hydromeliorácie, š. p. v rozpätí od 2,25 mil. eur do 2,9 mil. eur. Kapitálové  
výdavky boli poskytnuté taktiež len pre Závodisko, š. p. v roku 2022 v sume necelých 84 tisíc eur a v roku 2023  
vo výške 275 tisíc eur s účelom poskytnutia „Rozvoj a zachovanie majetku štátu slúžiaceho na organizáciu  
dostihov“.  
Za kontrolované obdobie rokov 2022 až 2024 bolo zverejnených a využitých osem výziev pre Hydromeliorácie,  
š. p. a sedem výziev pre Závodisko, š. p., na základe ktorých boli po splnení podmienok uzatvorené zmluvy  
o poskytnutí dotácie na určený účel poskytnutia v súlade s platnou legislatívou. Kontrolované štátne podniky  
zasielali MPRV SR žiadosti o poskytnutie dotačných finančných prostriedkov. V prípade Závodisko, š. p. boli  
predložené celkovo štyri žiadosti, z toho na tri boli vypísané výzvy a následne uzatvorené zmluvy podľa platnej  
legislatívy. V prípade jednej žiadosti o dostavbe novej tribúny bola táto odstúpená na Útvar hodnoty za peniaze MF  
SR, ktorý spracoval ekonomické hodnotenie investície. MPRV SR sa vyjadrilo, že na tento projekt nebola v roku  
2023, 2024 a zatiaľ pre rok 2025 poskytnutá žiadna dotácia. Hydromeliorácie, š. p. podal štyri žiadosti vrátane  
súvisiacich písomností, pričom na jednu bola vypísaná výzva a následne uzatvorená zmluva podľa platnej  
legislatívy. MPRV SR v prípade troch žiadostí informovalo Hydromeliorácie, š. p., že súčasný stav rozpočtu kapitoly  
ministerstva nedovoľoval navyšovať limity na financovanie národných podpôr.  
Hydromeliorácie, š. p.  
Koncepcie rozvoja štátneho podniku  
Koncepcie rozvoja podniku na roky 2022 až 2024 vypracovával Hydromeliorácie, š. p. v súlade so zákonom  
o štátnom podniku. Niektoré investičné zámery alebo projekty uvádzané v plánoch investícií do HOZ, sa však vo  
viacerých koncepciách z roka na rok opakovali (prepisovali). Napríklad projekt Rekonštrukcie odvodňovacích  
kanálov PC 1 až PC 4, ktorý vychádzal z opatrenia 5 PRV SR 2014 – 2020, bol v pláne investícií rozpísaný už  
v Koncepcii rozvoja podniku na rok 2016 s plánovanou dobou realizácie tri roky. Takmer identicky bol tento projekt  
uvedený aj neskôr v koncepciách na rok 2021 a 2022. Napriek predĺženiu programového obdobia o dva roky sa  
tento projekt s predpokladanou hodnotou zákazky viac ako 34 mil. eur nikdy nezrealizoval. Dôvodom bolo zrušené  
VO, pretože nedošlo k uzavretiu zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi štátnym podnikom  
a PPA a v dôsledku 11. modifikácie finančného plánu PRV 2014 – 2022.  
Ďalším príkladom je investičný zámer Rekonštrukcie odvodňovacej čerpacej stanice Klin nad Bodrogom, ktorý bol  
zo strany štátneho podniku zaradený do plánu investícií v rámci HOZ už v Koncepcii rozvoja podniku na rok 2021.  
V rovnakom znení sa tento zámer prepísal aj do Koncepcie rozvoja podniku na rok 2022 a neskôr aj do Koncepcie  
rozvoja podniku na rok 2024. Dôvodom nezrealizovania tohto investičného zámeru boli podľa vyjadrenia štátneho  
podniku nedostatočné finančné prostriedky určené na kapitálové výdavky a (nevyhlásené) výzvy na úseku  
odvodnenia a protipovodňových opatrení zo strany MŽP SR, kde by bol oprávneným žiadateľom štátny podnik.  
Všetky náklady spojené s rekonštrukciou by musel vynaložiť z vlastných príjmov, ktoré neboli dostačujúce.  
Predmetný investičný zámer uviedol štátny podnik aj v Koncepcii rozvoja podniku na rok 2025, s tým rozdielom,  
že pôvodne predpokladané investičné výdavky vo výške 70 tis. eur, resp. 100 tis. eur uvedené v predchádzajúcich  
koncepciách upravil na súčasných 350 tis. eur.  
Jediná koncepcia rozvoja podniku, v ktorej bola spracovaná vízia štátneho podniku na niekoľko rokov dopredu,  
bola Koncepcia rozvoja podniku na rok 2023, pričom ani z tejto koncepcie sa väčšinu plánov, resp. cieľov štátnemu  
podniku nepodarilo naplniť, či zrealizovať.  
V krátkodobom pláne išlo najmä o investície do technológie ukrytej v kontajnerových čerpacích staniciach, ktoré  
by boli v prípade nezáujmu poľnohospodára o zavlažovanie v danej oblasti celé aj s kontajnerom jednoducho  
premiestniteľné na iné miesto, kde by o zavlažovanie bol záujem a o investície do závlahového potrubia v súvislosti  
s odstraňovaním identifikovaných porúch bezvýkopovou metódou.  
6
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
V strednodobom pláne išlo najmä o zvýšenie finančnej sebestačnosti štátneho podniku a zároveň zníženie jeho  
závislosti na dotáciách zo štátneho rozpočtu, ktoré vychádzalo z nastavenia nového systému dotačnej politiky tak,  
aby motivoval poľnohospodárov k využívaniu závlah tam, kde sú vybudované a kde sú realizované štátne  
investície. V súčasných podmienkach poľnohospodári nie sú schopní vo vlastnej réžii, hoci s podporou opatrení  
PRV, realizovať potrebné rekonštrukcie resp. modernizácie závlahových systémov.  
Dôvodom nenaplnenia plánov, resp. cieľov tejto koncepcie boli podľa vyjadrenia Hydromeliorácie, š. p. najmä  
nedostatok kvalifikovaných zamestnancov (odborníkov) a nedostatočné finančné prostriedky, ako aj problémy  
v schvaľovacích procesoch, či VO.  
Vypracované koncepcie rozvoja podniku musí podľa zákona o štátnom podniku najprv prerokovať DR a následne  
ich riaditeľ štátneho podniku predkladá zakladateľovi (MPRV SR) na schválenie. Jediná koncepcia rozvoja podniku,  
ktorá bola v kontrolovanom období rokov 2022 až 2024 v DR prerokovaná s dostatočným časovým predstihom,  
bola Koncepcia rozvoja podniku na rok 2023. Koncepcie rozvoja podniku na roky 2021 a 2022 boli z dôvodu  
nefunkčnej DR prerokované neskoro (až 28. 06. 2022) a Koncepcia rozvoja podniku na rok 2024 nebola v DR  
z rovnakého dôvodu prerokovaná vôbec. Napriek tomu, že zakladateľ mal v DR svoje zastúpenie, štátny podnik  
nedostal ani v jednom prípade ku koncepciám rozvoja podniku žiadnu spätnú väzbu. Ani jedna z týchto koncepcií  
nebola zakladateľom schválená a zakladateľ ani nevyhodnocoval plány a ciele stanovené v týchto koncepciách,  
resp. ich plnenie. Vzájomná komunikácia zakladateľa a štátneho podniku sa javila ako zlyhávajúca, pričom MPRV  
SR si neplnilo svoju zodpovednosť za metodické riadenie, usmerňovanie a výkon štátnej správy vo vzťahu  
k Hydromelioráciám, š. p.  
V rámci programového obdobia 2014 – 2020 sa Hydromeliorácie, š. p. uchádzal o projekty realizované  
z Operačného programu Program rozvoja vidieka SR a z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.  
Z Operačného programu Program rozvoja vidieka SR išlo o nezrealizovaný projekt „Rekonštrukcie odvodňovacích  
kanálov PC 1 až PC 4“ v hodnote 34,129 mil. eur a projekt „Mechanizácia pre údržbu závlahových kanálov a areálov  
vodných stavieb ZÁPAD, STRED a VÝCHOD“ v hodnote 7,087 mil. eur, ktorý je v súčasnosti v procese realizácie.  
Z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra išlo o zrealizovaný projekt „Manažment údajov v oblasti  
hydromeliorácií“ v hodnote 347 tis. eur a projekt „Elektronické služby Hydromeliorácií“ vo výške viac ako  
613 tis. eur, ktorý nebol zrealizovaný.  
Hospodárenie štátneho podniku  
Hydromeliorácie, š. p. od svojho vzniku každoročne vykazoval záporný hospodársky výsledok, nakoľko náklady  
nedokázal pokryť výnosmi z vlastnej činnosti. Strata podniku bola spôsobená najmä odpismi DHM – HMZ, ktorý  
predchádzajúci správcovia neodpisovali vzhľadom na výnimku udelenú MF SR v roku 1998. Výsledok  
hospodárenia zároveň závisel od výšky dotácií poskytnutých zakladateľom. Vykázané straty podnik každoročne  
vysporiadal znížením kmeňového imania, ktoré pri založení štátneho podniku bolo vo výške 6 510 295 958 SKK  
(v prepočte 216 102 235,88 eur) a k 31.12.2024 bolo vykázané vo výške alarmujúcich 14 117 694 eur,  
čo predstavuje jeho zníženie o takmer 202 mil. eur (93,47 % pokles).  
Graf č. 1: Vývoj ekonomickej situácie Hydromeliorácie, š. p. za roky 2017 – 2024  
50  
43,21  
37,66  
40  
32,27  
27,08  
27,08  
27,08  
30  
20  
10  
0
14,12  
14,12  
-3,11  
2023  
-3,80  
2022  
Výsledok hospodárenia (za účtovné obdobie)  
-4,10  
-10  
-5,06  
2020  
-5,19  
2019  
Kmeňové imanie  
-5,39  
2018  
-5,56  
2017  
-5,66  
2024  
2021  
Zdroj: Spracované NKÚ SR z podkladov Hydromeliorácie, š. p.  
7
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Výsledok hospodárenia počas rokov 2017 až 2024 mal stále negatívnu hodnotu a predstavoval stratu, ktorá sa  
z úrovne 5 559 456 eur v roku 2017 dostala na úroveň 5 657 305 eur v roku 2024. Strata bola vyššia o 97 849 eur  
(nárast o 1,76 %). Najnižšia strata bola dosiahnutá v roku 2023 a predstavovala výšku 3 109 542 eur a najvyššia  
strata v roku 2024 vo výške 5 657 305 eur.  
Z výsledkov hospodárenia Hydromeliorácie, š. p. je zrejmé, že v krátkodobom horizonte možno očakávať zápornú  
hodnotu kmeňového imania. Táto skutočnosť navodzuje významnú neistotu a pochybnosť nepretržitého  
pokračovania podniku, keďže prevádzková schopnosť podniku je úplne závislá od dotácií zakladateľa a ani z vízie  
na niekoľko rokov dopredu, spracovanej hlavne v Koncepcii rozvoja podniku na rok 2023, sa väčšinu plánov, resp.  
cieľov nepodarilo štátnemu podniku naplniť, či zrealizovať. V § 22 ods. 1 písm. c) zákona o štátnom podniku je  
stanovený postup zakladateľa v prípade, že dochádza k znižovaniu kmeňového imania podniku alebo podnik  
vykazuje vo dvoch po sebe nasledujúcich ročných účtovných závierkach stratu. Na uvedené skutočnosti bolo  
pravidelne upozorňované aj zo strany audítora.  
Starostlivosť o majetok v správe štátneho podniku  
Hydromeliorácie, š. p. spravuje najmä hlavné melioračné zariadenia, t. j. závlahové a odvodňovacie systémy,  
reprezentované závlahovými a odvodňovacími stavbami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom, ktorý s týmito  
stavbami a predmetom jeho činnosti súvisí.  
Pretrvávajúcim problémom bola ochrana majetku a starostlivosť o hydromelioračný majetok, ktorý bol predmetom  
nájomných zmlúv. V súvislosti s ochranou majetku vynaložil štátny podnik 91 464,95 eur v roku 2022,  
106 745,67 eur v roku 2023 a 114 033,21 eur v roku 2024, pričom najvyššiu položku tvorili náklady na strážne  
služby. Najviac ohrozené boli predovšetkým neprenajaté závlahové čerpacie stanice a nadzemné časti rúrových  
sietí, ktoré boli neustále poškodzované krádežami a vandalizmom. Štátny podnik nemá od roku 2004 poistený  
dlhodobý majetok zverený do správy, s výnimkou poistenia motorových vozidiel.  
Slovensko čelí čoraz častejším suchám a nepravidelným zrážkam, čo zvyšuje potrebu efektívneho zavlažovania.  
Na druhej strane dochádza aj k extrémnym zrážkam a povodniam, pričom odvodňovacie sústavy nie sú  
v dostatočne funkčnom stave, aby tieto výkyvy efektívne regulovali. Väčšina zavlažovacích a odvodňovacích  
systémov bola vybudovaná v 60. – 80. rokoch 20. storočia. Mnohé zariadenia sú v havarijnom stave alebo úplne  
nefunkčné a vyžadujú si generálnu opravu.  
Investičná činnosť na hlavných melioračných zariadeniach nebola v kontrolovanom období plánovaná ani  
realizovaná, najmä z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov od zriaďovateľa. Financovanie obnovy a údržby  
hydromelioračného majetku je slabé a nesystematické. Hydromeliorácie š. p. neinvestoval do dlhodobého majetku  
(rúrovej siete a čerpacích staníc), ani do technického zhodnotenia majetku. Štátny podnik nemá vypracovaný plán  
ani kvantifikovanú výšku investičného dlhu. V nasledujúcej tabuľke je uvedená výška finančných prostriedkov  
použitých na údržbu a opravy majetku v rokoch 2022 až 2024.  
Tabuľka č. 22: Finančné prostriedky použité na údržbu a opravy majetku (v eur)  
Rok  
2022  
2023  
2024  
Opravy a udržiavanie HMZ  
Údržba odvodňovacích kanálov  
54 193,21  
187 512,33  
241 705,54  
198 523,23  
121 251,04  
319 774,27  
58 584,08  
288 948,24  
347 532,32  
Spolu  
Zdroj: Hydromeliorácie, š. p.  
Prenájom a predaj majetku v správe štátneho podniku  
Z celkovej priemernej výmery 315 573 ha vybudovanej plochy na závlahy, Hydromeliorácie, š. p. v období rokov  
2022 až 2024 prenajímal závlahy na výmere 54 962 ha, čo je 17,42 %. Z celkového počtu 461 čerpacích staníc  
závlahových, distribuovalo závlahovú vodu na tejto prenajímanej výmere v priemere 181 čerpacích staníc,  
čo predstavuje 39,26 %. Z celkovej dĺžky 254 km závlahových kanálov (privádzačov) zabezpečujúcich transport  
vody k závlahovým čerpacím staniciam z vodného zdroja, bolo v priemere využívaných 211 km, čo je v prepočte  
82,88 %. Zároveň, z celkovej priemernej dĺžky závlahovej rúrovej siete 9 406 km (podzemný vysokotlakový alebo  
nízkotlakový rozvod závlahovej vody v rámci závlahového územia, resp. výmery), bolo v priemere využívaných  
1 401 km, čo je v prepočte 14,89 %.  
8
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
V nasledujúcej tabuľke je uvedený priemerný stav hydromelioračného majetku v období rokov 2022 až 2024,  
s uvedením jeho využitia ako aj nevyužitia v merných jednotkách (MJ) a v percentuálnom vyjadrení.  
Tabuľka č. 3: Stav využitia hydromelioračného majetku v období rokov 2022 až 2024  
Využitý  
Nevyužitý  
Merná  
jednotka  
(MJ)  
Priemer  
za roky  
2022 až 2024  
hydromelioračný majetok hydromelioračný majetok  
Ukazovateľ  
v MJ  
54 962  
181  
v MJ  
260 611  
280  
v %  
17,42  
39,26  
29,16  
100,00  
82,88  
14,89  
v %  
82,58  
60,74  
70,84  
0
Výmera závlah  
ha  
počet  
počet  
km  
315 573  
461  
Čerpacie stanice závlahové  
Čerpacie stanice odvodňovacie  
Dĺžka odvodňovacích kanálov  
Dĺžka závlahových kanálov  
Dĺžka závlahovej rúrovej siete  
24  
7
17  
5 833  
254  
5 833  
211  
0
km  
43  
17,12  
85,11  
km  
9 406  
1 401  
8 005  
Zdroj: Spracované NKÚ SR z podkladov Hydromeliorácie, š. p.  
Odvodňovacie kanále slúžia na odvádzanie vnútorných vôd zo záujmového (odvodňovacieho) územia, pričom  
odtok v kanáli by mal byť regulovateľný a podľa možnosti gravitačný. Z celkovej priemernej dĺžky odvodňovacích  
kanálov 5 833 km je ich potenciálne využitie v roku prakticky na 100 %. Z celkového počtu 24 čerpacích staníc  
odvodňovacích, ktoré umožňujú transport vnútorných vôd do recipientu, bolo v rokoch 2022 až 2024 využívaných  
7, čo predstavuje 29,16 %.  
Nevyužitý hydromelioračný majetok predstavuje majetok štátneho podniku v nefunkčnom a rozkradnutom stave,  
ktorý neumožňuje prenájom na účely zavlažovania, respektíve na účely prevádzky odvodenia.  
Hydromeliorácie, š. p. nevie vyčísliť celkovú výmeru nefunkčných hydromelioračných zariadení.  
Graf č. 2: Priemer využívania hydromelioračného majetku v období rokov 2022 až 2024  
100%  
17,12%  
75%  
60,74%  
70,84%  
82,58%  
17,42%  
85,11%  
14,89%  
50%  
25%  
0%  
100%  
82,88%  
39,26%  
29,16%  
Závlahová plocha Čerpacie stanice - Čerpacie stanice - Odvodňovacie kanály Závlahové kanály Závlahová rúrová  
závlahové  
odvodňovacie  
sieť  
Využitý majetok  
Nevyužitý majetok  
Zdroj: Spracované NKÚ SR z podkladov Hydromeliorácie, š. p.  
Mapa pokrytia SR zavlažovacími zariadeniami je uvedená v prílohe č. 1.  
Zmluvné podmienky prenájmu TPC HZZ  
Za negatívum z hľadiska hospodárenia štátneho podniku možno považovať spôsob stanovenia a výšku ceny  
prenájmu TPC HZZ. Každá nová nájomná zmluva na prenájom TPC HZZ začínala na hodnote 3 eur/ha/rok  
a postupne sa počas fakturácie zohľadňovala inflácia, pričom u niektorých zmluvných strán mohol byť nárast  
do výšky max. 2 % z ceny prenájmu. Vo výsledku má dnes štátny podnik aj 10 rokov uzatvorené zmluvy, kde sa aj  
po zohľadnení inflácie pohybuje výsledná cena prenájmu do výšky 6 eur/ha/rok.  
Jednou z možností otvorenia zmluvy (prípadne aj výpovede) je realizácia investície do rekonštrukcie a obnovy  
závlahovej infraštruktúry, teda prijatie rozhodnutia o potrebe rekonštrukcie alebo oprave predmetu nájmu. To však  
súvisí s problémom nedostatku finančných prostriedkov.  
9
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Novú výšku nájomného by mohol stanoviť aj interný predpis štátneho podniku schválený MPRV SR, na základe  
čoho by sa pristúpilo k zmenám nájomných zmlúv TPC HZZ. Ako však uviedol štátny podnik „nie je vypracovaná  
interná smernica o postupe na stanovenie cien nájmu za TPC z dôvodu absencie určenia spôsobu stanovenia  
výšky nájmu prostredníctvom buď inštalácie meracích zariadení, teda stanovenie ceny za m³ alebo stanovenie  
ceny za prenájom ha pod závlahou. Nie sú zadefinované presné podmienky nakoľko nepoznáme konkrétne  
náklady na prevádzku jednotlivých TPC.“.  
Štátny podnik mal v procese prípravy aj nové znenie nájomných zmlúv, v rámci ktorých by došlo aj k zmene výšky  
nájomného za prenájom TPC, ktorá by vychádzala z vypracovaného znaleckého posudku. Na základe odborného  
vyjadrenia bola stanovená predpokladaná výška nájomného TPC na mernú jednotku závlahovej plochy vo výške  
42,82 eur/ha/rok. Hoci výška nájomného bola kalkulovaná so zohľadnením všetkých prevádzkových,  
administratívnych a amortizačných nákladov spojených so správou a údržbou HMZ, nebola zavedená z dôvodu  
potreby zohľadnenia širších ekonomických, legislatívnych a agrárnych súvislostí.  
V súčasnosti prebieha odborná príprava návrhu nového samostatného zákona o hydromelioráciách, ktorého  
súčasťou má byť aj ustanovenie spôsobu a kritérií na určovanie výšky nájomného a poplatkov za využívanie HMZ,  
vrátane kritérií hospodárnosti, účelnosti a environmentálnej udržateľnosti.  
Výnosy dosiahnuté z prenájmu a predaja majetku štátu  
V nasledujúcej tabuľke sú za jednotlivé roky kontrolovaného obdobia uvedené výnosy štátneho podniku z prenájmu  
majetku štátu a výnosy z priameho predaja nehnuteľného majetku štátu, ktorý bol označený ako prebytočný  
a neupotrebiteľný na plnenie ďalších úloh v rámci činnosti podniku, a na ktorého odpredaj bolo nevyhnutné  
udelenie písomného súhlasu MPRV SR.  
Tabuľka č. 4: Výnosy Hydromeliorácie, š. p. z prenájmu a predaja majetku štátu (v eur)  
Rok  
2022  
2023  
2024  
Výnosy z prenájmu majetku štátu  
283 243,03  
445 280,00  
351 023,96  
301 311,25  
288 074,17  
11 140,00  
Výnosy z priameho predaja majetku štátu  
Zdroj: Spracované NKÚ SR z podkladov Hydromeliorácie, š. p.  
Kontrolná činnosť  
DR zasadala v kontrolovanom období rokov 2022 až 2024 celkovo 11 krát, z toho štyrikrát v roku 2022, päťkrát  
v roku 2023 a dvakrát v roku 2024. Z každého zasadnutia bola vypracovaná zápisnica (záznam), v závere ktorej  
bolo prijaté jednohlasné uznesenie, ktorým DR vo väčšine prípadov len zobrala na vedomie alebo schválila  
prerokované dokumenty alebo odporučila riaditeľovi štátneho podniku niektoré z nich dopracovať a predložiť  
zakladateľovi (najmä koncepcie rozvoja podniku). K niektorým prerokovaným dokumentom (napr. k ročnej účtovnej  
závierke za rok 2023, ku koncepciám rozvoja podniku na roky 2021 a 2022, k Správam o hospodárení podniku  
za 1. polrok 2020, za rok 2020, za 1. polrok 2021 a za rok 2021) uznesenie DR absentovalo.  
DR bola v rámci kontrolovaného obdobia nefunkčná dvakrát, konkrétne v období od 15.05.2020 do 22.04.2022  
(takmer 2 roky) a od 01.11.2023 do 10.09.2024 (takmer 10,5 mesiaca), čo malo za následok neskoré prerokovanie  
viacerých dokumentov (všetky dokumenty predkladané DR za roky 2020 a 2021, Výročná správa za rok 2023  
a ročná účtovná závierka zostavená k 31.12.2023), resp. ich neprerokovanie (Koncepcia rozvoja podniku na rok  
2024). Nefunkčnou sa v obidvoch prípadoch stala odvolaním predsedu DR z funkcie zo strany MPRV SR.  
DR v rámci svojej pôsobnosti nie vždy postupovala v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 zákona o štátnom podniku  
a čl. 7 ods. 1 Štatútu a rokovacieho poriadku dozornej rady Hydromeliorácie, štátny podnik. Konkrétne v rokoch  
2022 až 2024 neschvaľovala návrhy na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, Koncepcie rozvoja podniku  
na roky 2021 a 2022 prerokúvala s výrazným časovým oneskorením a Koncepciu rozvoja podniku na rok 2024  
neprerokovala vôbec, ďalej nekontrolovala údaje v účtovných knihách, ako aj ďalších dokladoch a nepodávala  
zakladateľovi polročnú a ročnú správu o hospodárení podniku.  
Nedostatky boli zistené aj v konaní riaditeľa štátneho podniku v súvislosti s predkladaním niektorých dokumentov  
zakladateľovi na schválenie po ich prerokovaní v DR, čo nebolo v súlade s § 19 ods. 6 zákona o štátnom podniku.  
10  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Závodisko, š. p.  
Koncepcie rozvoja štátneho podniku  
Na kontrolované obdobie rokov 2022 až 2024 vypracoval Závodisko, š. p. len dve koncepcie rozvoja podniku,  
konkrétne na rok 2022 a na rok 2023, a to v súlade so zákonom o štátnom podniku, pričom každá z nich  
obsahovala zákonom predpísané náležitosti. Koncepciu rozvoja podniku na rok 2024 štátny podnik nevypracoval.  
V oblasti investičného rozvoja koncepcie neobsahovali kvantifikované rozvojové projekty s argumentom, že „podnik  
nemá správu o plánovaných dotáciách“ (rok 2022), pričom v plánovaní počítal s uvažovanými dotáciami v objeme  
cca 1,2 mil. eur. Podnik uvádzal, že pri uvedenej dotácii a s prijatím racionalizačných opatrení „dokáže zabezpečiť  
kladný hospodársky výsledok, zorganizovať primerane kvalitnú dostihovú sezónu, avšak bez obnovy štátneho  
majetku, ktorý je dlhodobo finančne poddimenzovaný“. Koncepcia na rok 2023 obsahovala aj hodnotiace  
konštatovania za uplynulé roky: počet koní v slovenskom tréningu neustále klesá, v roku 2010 bol 307 koní,  
v sezóne 2016 bolo 285 koní a v roku 2020 už len 230 koní. Závodisko, š. p. v posledných štyroch rokoch nedokázal  
vytvárať lepšie podmienky pre majiteľov koní na Slovensku.  
Koncepcia rozvoja podniku na rok 2023 obsahovala aj opis stavu a apel na dokončenie zastavenej investície –  
výstavba polyfunkčnej tribúny. Ide o najrozsiahlejší a finančne najnákladnejší projekt investičného rozvoja z roku  
2009, kedy Závodisko, š. p. uzatvoril s MPRV SR zmluvu o poskytnutí dotácie na výstavbu v objeme  
3 319 390 eur. Výstavba „Novej tribúny“ sa začala v roku 2010, avšak v roku 2012 bola pozastavená.  
Preinvestovaných bolo 1,058 mil. eur a zvyšných 2,261 mil. eur bolo vrátených do štátneho rozpočtu. Tribúna  
je dodnes nedokončenou a chátrajúcou (nezakonzervovanou), samostatne oplotenou stavbou, ktorá nemá jasný  
horizont jej dokončenia. Pre nedostačujúce zdroje na investičný rozvoj, aj v prípade viaczdrojového financovania,  
predstavuje nedostavaná multifunkčná tribúna dlhotrvajúce riziko rozvoja aj napriek tomu, že v roku 2021 bol  
vypracovaný statický posudok, podľa ktorého bolo možné po vykonaní sanačných prác vo výstavbe tribúny  
pokračovať. Celkové odhadované náklady na dostavbu boli vyčíslené na sumu do 6 mil. eur. V roku 2023  
Závodisko, š. p. požiadal MPRV SR o dotáciu 3 mil. eur na dostavbu, čo predstavovalo 50 % z celkového  
investičného nákladu. Druhú nákladovú časť plánovali financovať z vlastných zdrojov a z komerčného úveru.  
Stanovisko k projektu vypracoval v roku 2023 aj Útvar hodnoty za peniaze MF SR, ktorý uviedol, že predpoklad  
nových tržieb z prenájmu je opodstatnený, ale ich výšku nie je možné overiť, pričom zvýšenie odhadovaných  
príjmov na úrovni 0,7 mil. eur ročne nezabezpečí finančnú nezávislosť štátneho podniku od dotácií zo strany MPRV  
SR. Z rozpočtu MPRV SR nebola v rokoch 2023 a 2024 na projekt „Nová tribúna“ poskytnutá žiadna dotácia  
a s poskytnutím kapitálových dotácií pre Závodisko, š. p. sa v rozpočte nepočítalo ani na rok 2025.  
Strategické smerovanie štátneho podniku  
Závodisko, š. p. nemal v kontrolovanom období vypracované žiadne samostatné strednodobé, ani dlhodobé plány  
rozvoja. Plánovanie projektov a ich realizácia bola závislá od doručenia kapitálových dotácií od zakladateľa a od  
výšky príjmov z vlastnej činnosti. K zásadným systémovým ani organizačným zmenám v štátnom podniku neprišlo  
v žiadnom časovom ohľade, nedeklarovali ich ani koncepcie rozvoja štátneho podniku. Rozpočtové a celkové  
finančné zabezpečenie prevádzky Dostihovej autority v SR je možné považovať za dlhodobo poddimenzované.  
Hospodárenie štátneho podniku  
Schopnosť Závodisko, š. p. pokračovať v činnosti a pokrývať svoje náklady závisí prevažne od dotácií,  
ktoré poskytuje jeho zriaďovateľ. Okrem toho je udržateľnosť prevádzky ovplyvnená aj vývojom vlastných príjmov  
štátneho podniku. To znamená, že financovanie inštitúcie pochádza z dvoch hlavných zdrojov, ktoré sú kľúčové  
pre zabezpečenie nepretržitej prevádzky Dostihovej autority v SR.  
11  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf č. 3: Vývoj ekonomickej situácie Závodisko, š. p. za roky 2017 – 2024.  
3
2,54  
2,52  
2,41  
2,39  
2,39  
2,28  
850  
650  
450  
250  
50  
2,13  
2,12  
2,03  
2,04  
1,92 1,93  
1,85  
1,88  
1,67  
2
1
1,53  
74,80  
1,63  
11,55  
3,95  
17,91  
2,98  
2,21  
0
-150  
-119,02  
-1  
-350  
2017  
Náklady na hospodársku činnosť  
Zdroj: Spracované NKÚ SR z podkladov Závodisko, š. p.  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
2024  
Výnosy z hospodárskej činnosti  
Výsledok hospodárenia (za účtovné obdobie)  
Výsledok hospodárenia Závodisko, š. p. po zdanení, bol v priebehu posledných rokov s výnimkou roku 2023  
kladný. V roku 2023 hospodáril štátny podnik so stratou viac ako 119 tis. eur. V rámci kontroly hospodárenia boli  
zistené nedostatky v oblasti vedenia účtovníctva a hotovostných platieb.  
Starostlivosť o majetok v správe štátneho podniku  
Štátny podnik má v správe majetok štátu v lokalite Bratislava Petržalka – Starý háj s rozlohou 28,8 ha, z toho  
dostihová dráha zaberá 18,3 ha a zastavaná plocha je na rozlohe 0,8 ha. V areáli sa nachádzajú štyri kryté a dve  
otvorené tribúny s celkovou kapacitou 1 444 miest a infraštruktúra pre zabezpečenie dostihovej prevádzky  
(hospodárske budovy, stajne, sociálne zariadenia, parkovacie priestory, bufety, technické a dopravné zariadenia).  
Ochrana majetku štátneho podniku bola v kontrolovanom období rokov 2022 až 2024 zabezpečovaná  
prostredníctvom šiestich uzavretých zmlúv so strážnymi spoločnosťami. V súvislosti s ochranou majetku vynaložil  
štátny podnik 74 084,00 eur v roku 2022, 61 242,75 eur v roku 2023 a 66 540,05 eur v roku 2024. Na poistenie  
majetku, poistenie úrazu osôb, poistenie všeobecnej zodpovednosti a poistenie zodpovednosti štatutárov  
vynaložilo Závodisko, š. p. finančné prostriedky vo výške 9 627,36 eur v roku 2022, 10 031,36 eur v roku 2023  
a 8 910,74 eur v roku 2024.  
Prenájom a predaj majetku v správe štátneho podniku  
V nasledovnej tabuľke sú za jednotlivé roky kontrolovaného obdobia rokov 2022 až 2024 uvedené počty  
uzatvorených nájomných zmlúv vrátane ich dodatkov a s uvedením tržieb spojených s prenájmom vybraného  
majetku štátu.  
Tabuľka č. 5: Prehľad počtu uzatvorených nájomných zmlúv Závodisko, š. p., s uvedením výšky tržieb (v eur)  
2022  
2023  
2024  
Rok  
Počet  
zmlúv  
Počet  
zmlúv  
Počet  
zmlúv  
Tržby (v eur)  
Tržby (v eur)  
Tržby (v eur)  
Prenájom spojený s koňmi  
Prenájom parkovacej plochy  
Prenájom obchodných zariadení  
13  
31  
5
99 721,53  
26 583,00  
15 186,01  
13  
23  
5
98 950,00  
23 300,00  
19 115,12  
4
30  
5
98 723,01  
24 790,00  
27 818,13  
Prenájom nebytových priestorov na  
samostatne konané akcie  
18  
54 673,62  
15  
81 561,03  
10  
121 186,61  
Prenájom reklamných plôch  
2
95 992,58  
2
104 790,35  
1
149 769,75  
Spolu  
69  
292 156,74  
58  
327 716,50  
50  
422 287,50  
Zdroj: Spracované NKÚ SR z podkladov Závodisko, š. p.  
12  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Celkové tržby z vybraných zmlúv za rok 2022 boli vo výške 292 156,74 eur, za rok 2023 vo výške 327 716,50 eur  
a za rok 2024 vo výške 422 287,50 eur. Napriek 27,54 % poklesu počtu uzatvorených zmlúv v roku 2024 oproti  
roku 2022 (zo 69 na 50 zmlúv) možno konštatovať, že postupným zvyšovaním cien za prenájom jednotlivých častí  
majetku štátu došlo k nárastu tržieb o viac ako 130 tis. eur, čo je v prepočte 44,54 % nárast.  
Okrem zmlúv, ktoré podniku priniesli kladné tržby, uzatvorilo Závodisko, š. p. v kontrolovanom období aj niekoľko  
ekonomicky nevýhodných zmlúv, ktoré pre podnik znamenali hospodársku stratu.  
Kontrolná činnosť  
DR zasadala v kontrolovanom období rokov 2022 až 2024 celkovo päťkrát, z toho dvakrát v roku 2022 a tri krát  
v roku 2023. V roku 2024 nezasadala DR vôbec, pretože od 16.08.2023 nebola uznášaniaschopná. Kontrolou bolo  
zistené, že DR si počas kontrolovaného obdobia neplnila svoje zákonom stanovené povinnosti, z ktorých počas  
kontroly vyplynulo niekoľko porušení zákona o štátnom podniku.  
Konkrétne neprerokúvala Koncepcie rozvoja podniku na roky 2022 a 2023, v roku 2022 nepodávala zakladateľovi  
polročnú a ročnú správu o hospodárení podniku, v roku 2023 nepodnikla žiadne kroky k schváleniu výberu audítora  
na overenie účtovnej závierky, ďalej nedohliadala na vedenie a hospodárenie podniku a nekontrolovala údaje  
v účtovných knihách, ako aj ďalších dokladoch.  
Záver  
Od posledných kontrol NKÚ SR na MPRV SR a štátnych podnikoch v jeho gescii, vykonaných v rokoch 2017 až  
2019, nedošlo k žiadnej významnej zmene k lepšiemu. Naše odporúčania ako aj opatrenia prijaté na strane  
ministerstva a štátnych podnikov sa síce plnili, no len formálne a nemali pozitívny dopad na ich fungovanie.  
Riziká identifikované pred kontrolou sa potvrdili, a to najmä čo sa týka nedostatočného strategického riadenia  
rozvoja kontrolovaných štátnych podnikov a nedostatočného výkonu funkcie ich zakladateľa (MPRV SR).  
Koncepcie rozvoja vo väčšine prípadov štátne podniky vypracovávali zbytočne, pretože MPRV SR ich  
neschvaľovalo, nesledovalo a ani nevyhodnocovalo plány a ciele v nich stanovené. Činnosť zakladateľa (MPRV  
SR) sa v podstate zúžila najmä na prideľovanie dotácií k zabezpečeniu prevádzky štátnych podnikov, pričom chýbal  
koncepčný prístup k zachovaniu ich hlavného poslania, a to zveľaďovania majetku štátu.  
Dlhodobou nečinnosťou MPRV SR priamo spôsobilo a bolo zodpovedné za niekoľkomesačnú nefunkčnosť DR  
obidvoch kontrolovaných štátnych podnikov, čo malo za následok neskoré prerokovanie viacerých dokumentov,  
resp. ich neprerokovanie. V prípade štátneho podniku Hydromeliorácie, š. p. bola DR nefunkčná 2 krát, konkrétne  
v období od 15.05.2020 do 22.04.2022 (takmer 2 roky) a od 01.11.2023 do 10.09.2024 (10,5 mesiaca). V prípade  
štátneho podniku Závodisko, š. p. DR bola nefunkčná od 16.08.2023 a v priebehu celého roka 2024.  
Štátny podnik Hydromeliorácie, š. p. si svoju každoročne vykazovanú stratu spôsobenú vysokými odpismi  
hydromelioračného majetku vysporiadava na úkor znižovania kmeňového imania, ktoré od založenia podniku  
v roku 2003 pokleslo ku koncu roku 2024 o takmer 202 mil. eur (o 93,47 %), pričom v krátkodobom horizonte možno  
očakávať jeho zápornú hodnotu.  
Slovensko čelí čoraz častejším suchám a nepravidelným zrážkam, čo zvyšuje potrebu efektívneho zavlažovania.  
Na druhej strane dochádza aj k extrémnym zrážkam a povodniam, pričom odvodňovacie sústavy nie sú  
v dostatočne funkčnom stave, aby tieto výkyvy efektívne regulovali. Väčšina zavlažovacích a odvodňovacích  
systémov bola vybudovaná v 60. – 80. rokoch 20. storočia. Mnohé zariadenia sú v súčasnosti v havarijnom stave  
alebo úplne nefunkčné a vyžadujú si generálnu opravu. Ide pritom o majetok, ktorý sa má využívať pre stabilizáciu  
poľnohospodárskej výroby a zároveň slúžiť ako preventívne opatrenie v prípade nepriaznivých zrážkových  
pomerov.  
V období rokov 2022 až 2024 štátny podnik prenajímal závlahy len na výmere cca 55 tis. ha, čo je približne  
17,50 %. Závlahová rúrová sieť bola tiež využitá len na necelých 15 %. Pri väčšine uzatvorených zmlúv štátneho  
podniku Hydromeliorácie, š. p. sa aj po zohľadnení inflácie pohybuje výsledná cena prenájmu TPC HZZ len do  
výšky 6 eur/ha/rok, čo je na fungovanie podniku nepostačujúce. Na investičné zámery Hydromeliorácie, š. p. nemá  
vypracované projektové dokumentácie a investičná činnosť na hlavných melioračných zariadeniach nebola  
plánovaná ani realizovaná, najmä z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Štátny podnik nemá vypracovaný  
plán ani kvantifikovanú výšku investičného dlhu. Čerpanie eurofondov v rámci programového obdobia 2014 – 2020  
13  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
bolo veľmi slabé. Úspešne bol zrealizovaný len projekt „Manažment údajov v oblasti hydromeliorácií“ v hodnote  
347 tis. eur a aktuálne sa realizuje projekt „Mechanizácia pre údržbu závlahových kanálov a areálov vodných  
stavieb ZÁPAD, STRED a VÝCHOD“ v hodnote 7,087 mil. eur. Štátny podnik sa uchádzal aj o eurofondy na Projekt  
Rekonštrukcie odvodňovacích kanálov PC 1 až PC 4 v hodnote 34,129 mil. eur a projekt „Elektronické služby  
Hydromeliorácií“ vo výške viac ako 613 tis. eur, ktoré nikdy nezrealizoval.  
Štátny podnik Závodisko, š. p. má z pohľadu svojej funkcie jedinečné športovo-kultúrno-spoločensko-hospodárske  
postavenie ako jediná dostihová autorita zabezpečujúca organizáciu dostihových dní, testovanie výkonnostného  
potenciálu dostihových koní a vedenie plemenárskej a zootechnickej dokumentácie vrátane zabezpečenia výkonu  
gescie v chove anglického plnokrvníka a klusáka v SR. Výsledok hospodárenia štátneho podniku Závodisko, š. p.  
bol po zdanení v období rokov 2022 a 2024 síce kladný, rádovo však len v jednotkách tis. eur. V roku 2023  
hospodáril štátny podnik so stratou 119 tis. eur.  
Štátne podniky môžu svoje aktíva kryť z vlastných alebo z cudzích zdrojov. Vlastné zdroje majú výrazne  
obmedzené a cudzie zdroje krytia predstavujú predovšetkým dotácie od zakladateľa (MPRV SR).  
Obidva štátne podniky nie sú podnikmi na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov. Podľa zákona o štátnom  
podniku by svoju podnikateľskú činnosť mali prevádzkovať samostatne na základe hospodárenia na vlastný účet a  
uhrádzať svoje potreby a náklady z príjmov získaných predovšetkým zo svojej podnikateľskej činnosti, ako aj  
z ďalších zdrojov. Zákon teda zdôrazňuje úlohu štátneho podniku vytvárať príjmy na fungovanie a uspokojovanie  
potrieb hlavne z podnikateľskej činnosti, kde doplnkovými príjmami štátneho podniku môžu byť schémy finančnej  
pomoci zabezpečované štátom. Ani jeden z kontrolovaných štátnych podnikov nebol schopný generovať  
dostatočné príjmy na to, aby samostatne fungoval a uspokojoval svoje náklady a potreby. Naopak, boli a sú  
odkázané na finančnú pomoc od štátu, pričom nedostatočnosť ministerstva v ich riadení a metodickom  
usmerňovaní má svoj podiel na dôsledkoch v podobe ekonomickej stagnácie obidvoch štátnych podnikov.  
Je preto namieste otázka, ako by mali obidva štátne podniky fungovať v budúcnosti, keďže ich strategický význam  
je nespochybniteľný. Vhodným východiskom z tejto situácie by mohla byť buď zmena postavenia  
na verejnoprospešný štátny podnik (najmä v prípade Závodisko, š. p.), alebo prehodnotenie ich ekonomického  
modelu tak, aby boli schopné napĺňať zákonné požiadavky podnikateľskej činnosti. Prospešný by bol nový zákon  
o hydromelioráciách, ktorý je v štádiu prípravy, keďže oblasť hydromeliorácií je v súčasnosti zastrešená len  
vo vodnom zákone v gescii MŽP SR.  
V prípade štátneho podniku Hydromeliorácie, š. p. prichádzajú do úvahy aj ďalšie možnosti. Jednou z nich je jeho  
zlúčenie s SVP, š. p. aj s prihliadnutím na schválenú Koncepciu vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom  
do roku 2050. Druhou možnosťou by bolo, že štátny podnik Hydromeliorácie, š. p. by v budúcnosti fungoval len  
ako správca hydromelioračného majetku, pričom investičné projekty a ich realizáciu by mohla zabezpečovať  
Vodohospodárska výstavba, š. p., ktorá má v tejto oblasti dlhoročné skúsenosti.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontrolné skupiny NKÚ SR vypracovali protokoly o výsledku kontroly. Na kontrolovanom subjekte MPRV SR boli  
identifikované štyri kontrolné zistenia, na Hydromeliorácie, š. p. 12 kontrolných zistení a na Závodisko, š. p. 15  
kontrolných zistení. MPRV SR vznieslo dve námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných  
zistení, ktoré sa týkali absencie právneho úkonu menovania výberovej komisie do vyhlásených výberových konaní  
a inštitútu neodvolania z funkcie povereného riaditeľa štátneho podniku (nezrušenia jeho poverenia). NKÚ SR  
predmetné kontrolné zistenia zdôvodnil dostatočným spôsobom nielen v protokole, ale aj v oznámení výsledku  
preverenia námietok. Diskusia medzi zástupcami NKÚ SR a MPRV SR k tejto problematike prebehla aj osobne pri  
prerokovaní protokolu o výsledku kontroly. Preverením námietok nebola potvrdená ich opodstatnenosť. Závodisko,  
š. p. a Hydromeliorácie, š. p. nevzniesli námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení.  
NKÚ SR uložil kontrolovaným subjektom prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a následne  
predložiť správu o ich splnení/plnení. Splnenie/plnenie prijatých opatrení sa bude zo strany NKÚ SR monitorovať  
a vyhodnocovať.  
14  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
Dobrovičova 12  
824 73 Bratislava 26  
+421 2 501 14 911  
info@nku.gov.sk  
812 66 Bratislava  
+421 2 592 66 111  
info@land.gov.sk  
Hydromeliorácie, štátny podnik  
Vrakunská 29  
Závodisko, š. p.  
Starohájska 29  
825 63 Bratislava  
852 69 Bratislava  
+421 2 402 58 212  
info@hmsp.sk  
+421 2 624 11 504  
info@zavodisko.sk  
Zoznam použitých skratiek  
DR  
dozorná rada  
HMZ  
hydromelioračné zariadenia  
HOZ  
hlavné odvodňovacie zariadenia  
HZZ  
hlavné závlahové zariadenia  
Hydromeliorácie, š. p.  
Hydromeliorácie, štátny podnik  
kontrolná skupina  
kontrolované štátne podniky  
MF SR  
MPRV SR, ministerstvo, zakladateľ  
MŽP SR  
NKÚ SR  
PPA  
kontrolná skupina Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky  
štátny podnik Hydromeliorácie, š. p., štátny podnik Závodisko, š. p.  
Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Pôdohospodárska platobná agentúra  
PRV SR  
SR  
Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky  
Slovenská republika  
SVP, š. p.  
TPC  
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik  
Technicko-prevádzkové celky  
VO  
verejné obstarávanie  
Vodohospodárska výstavba, š. p.  
VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK  
zákon NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej  
republiky v znení neskorších predpisov  
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov  
Závodisko, š. p.  
zákon o NKÚ SR  
zákon o štátnom podniku  
Závodisko, š. p.  
15  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Prílohy  
Príloha č. 1: Mapa pokrytia SR zavlažovacími zariadeniami  
Zdroj: Hydromeliorácie š. p.  
16  
www.nku.gov.sk