Správa o výsledku kontroly  
2025  
Systém implementácie  
integrovaného územného rozvoja v  
podmienkach SR (IÚS NUTS 3 a IÚS  
UMR)  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja  
samosprávny kraj a mesto Košice  
a
informatizácie SR, Košický  
Kontrolná akcia bola zameraná na nastavenie systému koordinácie, overenie implementácie a dosahovanie  
deklarovaných cieľov územných investícií a rozvoja na vybranom území v programovom období 2021 až 2027.  
Kontrola bola vykonaná na MIRRI SR – RO pre Program Slovensko 2021–2027 a ako pilotná v KSK a meste  
Košice, ktoré plnia úlohu gestorov prípravy a implementácie IÚS pre Košický kraj a UMR Košice. Súčasťou  
preverenia boli aj Rada partnerstva Košického kraja a Kooperačná rada UMR Košice, ktoré koordinujú prípravu  
IÚS, schvaľujú IÚS a projektové zámery IÚI v rámci Programu Slovensko.  
NKÚ SR použil pri výkone kontroly kontrolórske postupy a techniky vychádzajúce z medzinárodných kontrolórskych  
štandardov, najmä preskúmavanie dokladov a dokumentov, analytické metódy, rozhovory so zainteresovanými  
osobami a benchmark s Českou republikou. Kontrolovaným obdobím boli roky 2021 – 2024. Preverených bolo 17  
projektových zámerov IUI, z toho 11 projektových zámerov IÚI, ku ktorým bola k 31. 12. 2024 podpísaná Zmluva o  
poskytnutí NFP a šesť projektových zámerov, pri ktorých mali žiadatelia k 31. 12. 2024 predložené ŽoNFP  
u poskytovateľa.  
V programovom období 2021 až 2027 môže Slovensko využiť 12,6 mld. eur z fondov EÚ, z čoho 2,41 mld. eur  
(19,2 %) sa realizuje prostredníctvom mechanizmu IÚI. Nástroj IÚI zahŕňa investície, ktoré prepájajú viaceré fondy,  
programy alebo priority toho istého programu. Je určený najmä na väčšie strategické projekty s významným  
územným dopadom, pričom malé projekty by mali byť podporované najmä v záujme dosahovania synergických  
efektov. Hlavnou myšlienkou IÚI je komplexná realizácia projektov a investícií v rôznych oblastiach v rámci  
viacerých špecifických cieľov Programu Slovensko tak, aby sa vzájomne podporili a spoločne prispeli k napĺňaniu  
cieľov. Kontrolu mechanizmu IÚI sme realizovali z dôvodu identifikácie rizík, ktoré ohrozujú implementáciu  
uvedeného systému. Išlo najmä o náročnosť, zdĺhavosť systému a nedostatočnú integráciu projektov.  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR:  
Nedostatočným plnením úloh vyplývajúcich z postavenia ministerstva ako RO, neboli zabezpečené  
adekvátne podmienky pre implementáciu IÚI včas a jednoznačne. Ministerstvo zároveň čiastočne splnilo  
úlohu vyplývajúcu z Uznesenia vlády SR, pretože nedošlo k vyhláseniu všetkých výziev IÚI v požadovanom  
termíne. Vyhlasovanie výziev IÚI zo strany RO charakterizovalo nedostatočné plánovanie a koordinácia.  
Dlhodobá harmonizácia a opakované úpravy štatútov Rady partnerstva KSK a Kooperačnej rady UMR  
Košice spomalili proces implementácie IÚR.  
Prvé technokratické rozdelenie alokácie zo strany MIRRI SR v novembri 2022 bolo bez územnej konzultácie  
a neodrážajúce regionálne potreby.  
KSK a mesto Košice:  
IÚS Košického kraja bola schválená aj napriek výhradám zástupcov štátnej správy. KSK nezabezpečil jej  
monitorovanie za rok 2023 v súlade so stanovenými pravidlami a zákonom o podpore regionálneho rozvoja.  
Radou partnerstva Košického kraja a Kooperačnou radou UMR Košice schválené projektové zámery IÚI  
nemali integrovaný a strategický charakter. Boli to individuálne projektové zámery IÚI a riešili skôr investičný  
dlh žiadateľa. Išlo o modernizácie a revitalizácie, obnovy a rekonštrukcie majetku.  
Rada partnerstva Košického kraja a Kooperačná rada UMR Košice pri schvaľovaní projektových zámerov  
IÚI nevyužili možnosť stanovenia kritérií pre výber projektov, čím nezabezpečili transparentnosť procesu ich  
výberu. Dôraz kládli na ich rýchle schvaľovanie a tým aj skoré čerpanie finančných prostriedkov namiesto ich  
prínosu pre územie.  
Obmedzený prístup sekretariátov oboch rád do neverejnej časti ITMS21+ sťažoval plnenie ich úloh a  
zvyšoval administratívnu záťaž pri manuálnom získavaní údajov.  
Ku koncu I. polroku 2025 dosiahnutý stav implementácie IÚI poukazuje na významné meškanie. Úroveň  
zazmluvnenia (13ꢀ% v rámci KSK a 20ꢀ% v rámci UMR Košice) a takmer nulové čerpanie signalizujú riziko  
ohrozenia efektívneho využitia dostupnej alokácie a tlaku na dočerpanie zdrojov v krátkom čase.  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zdroj: KSK  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby zaviazal MIRRI SR  
začať prípravu implementácie nástroja IÚI pre programové obdobie po roku 2027, bezprostredne po  
zverejnení legislatívneho návrhu o Európskych štrukturálnych a investičných fondoch na obdobie po roku  
2027, a zabezpečiť, bezprostredne po schválení operačného programu Európskou komisiou pripravenosť  
a vyhlásenie prvých výziev, resp. vyzvaní;  
zabezpečiť aktualizáciu metodiky tvorby IÚS tak, aby schválená IÚS dôsledne zohľadňovala  
integrovanosť riešení a opatrení a zároveň sa na jej schválení podieľalo aj MIRRI SR;  
predkladať Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj Výročnú správu  
o
pokroku implementácie IÚI.  
2
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontrolnej akcie bolo poukázať na náročnosť a zdĺhavosť systému implementácie integrovaného územného  
rozvoja v prebiehajúcom programovom období a prispieť k jeho zlepšeniu.  
Cieľom bolo získať objektívne poznatky o stave systému riadenia implementácie.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu. Kontrolovaným obdobím boli roky 2021 až 2024 a súvisiace obdobia.  
Kontrola sa zamerala na implementáciu IÚI na úrovni MIRRI SR, Košického kraja a UMR Košice. Jej súčasťou bolo  
posúdenie zriadenia a činnosti regionálnych a miestnych koordinačných štruktúr. Kontrolóri zároveň na vybranej  
vzorke dokladov preverili proces výberu, hodnotenia, schvaľovania projektových zámerov IÚI a vydávania  
rozhodnutia o poskytnutí príspevkov z fondov EÚ pre projekty IÚI. Hodnotiacimi kritériami boli relevantné časti  
legislatívy Slovenskej republiky, najmä zákon o príspevkoch z fondov EÚ a zákon o podpore regionálneho rozvoja,  
a metodických usmernení MIRRI SR pre preverovanú oblasť, platné v kontrolovanom období. Zistenia, odporúčania  
a štatistiky sa týkajú len kontrolovaných subjektov v rámci Košického kraja a neplatia pre iné kraje, resp. územia  
UMR. V ostatných regiónoch Slovenska môže existovať odlišná aplikácia metodického usmernenia, kapacitné  
pomery, ktoré môžu ovplyvniť dynamiku a efektivitu obdobných procesov.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Implementačná štruktúra  
Mechanizmus implementácie IÚR je založený na princípe partnerstva, pričom viacúrovňové riadenie sa uplatňuje  
najmä pri príprave, schvaľovaní, implementácií, monitorovaní a hodnotení IÚS a IÚI, ktoré sa vykonáva v  
partnerstve zástupcov samospráv a miestnych partnerov.  
Implementačnú štruktúru IÚR tvoria viaceré úrovne a subjekty. Na národnej úrovni je to MIRRI SR v pozícii RO,  
spolu s jeho regionálnymi centrami a SO. Na úrovni samosprávneho kraja funguje Rada partnerstva spolu s  
technickým sekretariátom Rady partnerstva. V rámci UMR je zodpovedná Kooperačná rada UMR spolu s jej  
administratívnymi kapacitami. V programovom období 2021 až 2027 vzniklo 8 novovytvorených Rád partnerstva  
na území VÚC (úroveň NUTS 3) a 18 Kooperačných rád UMR, ako riadiacich štruktúr koordinujúcich procesy  
plánovania, implementácie a monitorovania. Rady partnerstva a Kooperačné rady koordinujú prípravu IÚS,  
schvaľujú IÚS a schvaľujú projektové zámery IÚI, ktorých predmet patrí do ich pôsobnosti v rámci Programu  
Slovensko.  
Zriadenie Rady partnerstva Košického kraja a Kooperačnej rady UMR Košice, spolu so schválením IÚS, bolo  
základným predpokladom pre realizáciu integrovaného územného rozvoja podľa nariadenia o spoločných  
ustanoveniach. Obidve rady mali upravené postavenie, zloženie, úlohy, výkon činnosti a spôsob rozhodovania  
prostredníctvom štatútov a rokovacích poriadkov schválených MIRRI SR.  
Rada partnerstva Košického kraja bola pôvodne ustanovená v decembri 2020. V dôsledku metodických zmien  
došlo k jej opätovnému ustanovujúcemu zasadnutiu v apríli 2023, na ktorom bol prijatý štatút rady. Tento bol v  
priebehu roku 2024 opätovne aktualizovaný. V júni 2024 sa počet členov rozšíril z pôvodných 26 na 29 členov,  
keďže sa počet zástupcov niektorých strategicko-plánovacích regiónov rozšíril z jedného na dvoch.  
Kooperačná rada UMR Košice bola ustanovená v marci 2021, pričom jej prvé zasadnutie predsedníctva sa konalo  
až v decembri 2022. V priebehu troch rokov existencie boli schválené tri rôzne verzie štatútu, ovplyvnené  
3
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
metodickými zmenami zo strany riadiaceho orgánu. Od pôvodného komorového modelu s predsedníctvom sa  
Kooperačná rada UMR Košice transformovala na model, v ktorom všetkých 68 členov rozhodovalo spoločne.  
Spoločným znakom činnosti oboch rád zo začiatku bola ich dlhodobá nečinnosť, ktorá spôsobila oneskorený štart  
reálnej implementácie projektových aktivít. K schváleniu prvých projektových zámerov došlo až v máji 2024.  
Vzájomná spolupráca oboch rád je založená na princípe partnerstva ustanoveného v ich štatútoch a v zákone o  
príspevkoch z fondov EÚ. Kontrola NKÚ SR však preukázala, že reálna spolupráca bola obmedzená  
a nesystematická.  
Na ustanovujúcom zasadnutí Rady partnerstva Košického kraja v apríli 2023 boli pri schvaľovaní štruktúry rady  
zvolení piati členovia komory sociálno-ekonomických partnerov, pričom kritériá a postup ich nominácie neboli  
podložené jasným a transparentným výberovým procesom.  
NKÚ SR odporučil kontrolovanému subjektu za účelom zvýšenia transparentnosti systému implementácie, vytvoriť  
nominačný a výberový mechanizmus pre nomináciu zástupcov komory sociálno-ekonomických partnerov.  
Komplexné organizačné a odborné úlohy Rady partnerstva Košického kraja, vrátane poskytovania poradenstva  
žiadateľom, administratívneho overovania predložených formulárov projektových zámerov IÚI a vypracovania  
stanovísk zabezpečuje technický sekretariát Rady partnerstva Košického kraja. V prípade Kooperačnej rady UMR  
Košice tieto funkcie sú realizované cez administratívne kapacity UMR Košice. Úlohy, ktoré vyplývajú pre subjekty  
implementačného mechanizmu IÚI z prebiehajúcich procesov sú uvedené v prílohe č. 1 tejto Správy o výsledku  
kontroly.  
Implementácia IÚR bola sprevádzaná vysokou administratívnou náročnosťou spôsobenou častými zmenami  
metodiky, ktoré si súbežne vyžadovali prepracovanie a vypĺňanie nových, rozšírených formulárov projektových  
zámerov IÚI, opätovné spracovanie a úpravy v už existujúcich uzneseniach rád. Ďalším problémom bolo  
nedostatočné vyškolenie zamestnancov na spracovanie projektových zámerov IÚI na začiatku a časté nejasností  
u žiadateľov pri ich spracovaní.  
Náročnosť implementácie IÚR vyplývala aj z nejednotnosti medzi návrhmi podmienok poskytnutia príspevku a  
finálnymi výzvami, najmä v oblasti oprávnených aktivít, oprávnených žiadateľov a merateľných ukazovateľov.  
Zmeny vo výzvach oproti podmienkam poskytnutia príspevku spôsobili zdržania pri príprave projektových zámerov  
IÚI a zvyšovali riziko ich opätovného schvaľovania. Merateľné ukazovatele, ktorých cieľové hodnoty mali rady  
dosiahnuť, boli Rade partnerstva Košického kraja a Kooperačnej rade UMR Košice doručené oneskorene. Úprava  
ich hodnôt, aj z dôvodu neschopnosti ich naplnenia, bola predmetom rokovaní s MIRRI SR.  
Kontrola NKÚ SR zistila, že MIRRI SR nezabezpečilo pre zamestnancov technického sekretariátu Rady partnerstva  
Košického kraja a administratívnych kapacít Kooperačnej rady UMR Košice prístup k úplným a spoľahlivým údajom  
o stave projektov IÚI v systéme ITMS21+, čo im komplikovalo plnenie ich úloh. Ešte v apríli 2025 ich zamestnanci  
nemali prístup do neverejnej časti ITMS21+. Obmedzený prístup im výrazne sťažil sledovanie stavu projektov,  
identifikáciu zdržaní a duplicít či prípravu kvalitných podkladov pre rozhodovanie, zároveň predlžoval  
administratívne procesy a zvyšoval ich náročnosť. Potrebné informácie získavali vyžiadaním údajov od MIRRI SR,  
SO a žiadateľov spoliehaním sa na manuálnu komunikáciu mimo systému e-mailami a telefonickou komunikáciou.  
V súlade s nariadením o spoločných ustanoveniach v podmienkach SR je východiskom pre aplikovanie IÚI kvalitne  
spracovaná IÚS. Ak členský štát podporuje IÚR podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach za IÚS zodpovedajú  
príslušné územné orgány alebo subjekty. Podpora môže byť realizovaná dvoma spôsobmi. Prvým je, že projekty  
sú už súčasťou IÚS. Druhým spôsobom je situácia, keď konkrétny zoznam projektov nie je vopred zahrnutý v IÚS;  
vtedy výber projektov zabezpečujú alebo sa na ňom podieľajú príslušné územné orgány alebo subjekty. V oboch  
prípadoch však platí, že všetky vybrané operácie musia byť v súlade s IÚS. Jednotný metodický rámec ukotvil  
terminológiu celého procesu IÚR, pravidlá pre fungovanie jednotlivých Rád partnerstva, resp. Kooperačných rád  
UMR a pravidlá pre vytváranie IÚS. Aj keď mal len odporúčací charakter, bol využívaný, a to najmä kvôli  
nedostatočnej skúsenosti aktérov s IÚS a IÚI. Niektoré jeho ustanovenia a najmä mechanizmus implementácie a  
parametre integrácie boli predmetom intenzívnych konzultácií s MIRRI SR. Podľa Jednotného metodického rámca  
4
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
IÚS musí, okrem iných prvkov, obsahovať opis integrovaného prístupu na riešenie identifikovaných potrieb rozvoja  
a potenciálu danej oblasti.  
V preverených IÚS bol integrovaný prístup popísaný len formalisticky, čo môže ohroziť preukázanie integrovanosti  
riešenia v období reálnej implementácie pri už zrealizovaných projektoch. IÚS pre UMR Košice bola schválená v  
novembri 2023. IÚS Košického kraja bola schválená v apríli 2023, bez povinného projektového zásobníka a napriek  
výhradám zástupcov štátnej správy. Po vydaní záväzných metodických usmernení RO už pôvodná verzia IÚS  
Košického kraja nebola v súlade s niektorými aktuálnymi požiadavkami. NKÚ SR zistil, že KSK nezabezpečil  
monitorovanie IÚS Košického kraja za rok 2023 v zmysle stanoveného spôsobu monitorovania a zákona o podpore  
regionálneho rozvoja. Zároveň odporučil KSK aktualizovať IÚS Košického kraja v zmysle platných usmernení RO,  
týkajúcich sa implementácie IÚR.  
Technokratické rozdelenie alokácie  
Väčšia časť z celkovej pridelenej alokácie na realizáciu IÚI, vo výške 2,41 mld. eur, bola vyčlenená na úrovni krajov  
1, 417 mld. eur, z toho pre Radu partnerstva Košického kraja vo výške 216,23 mil. eur. Pre oblasť UMR bola  
vyčlenená suma 0,994 mld. eur, z toho pre Kooperačnú radu UMR Košice vo výške 133,80 mil. eur.  
Návrh prvého technokratického rozdelenia alokácií medzi jednotlivé opatrenia v rámci špecifických cieľov programu  
bol zo strany riadiaceho orgánu predstavený v novembri 2022 bez otvorenej diskusie so zástupcami územia a bez  
dôsledného zohľadnenia konkrétnych potrieb jednotlivých regiónov. Obe rady tak nemali možnosť smerovať  
podporu tam, kde bola najviac potrebná. Tento postup nebol v súlade s princípom partnerstva, keďže zástupcovia  
územia neboli zapojení do rozhodovania o rozdelení finančných prostriedkov. Zásadný posun nastal až v roku  
2024, kedy MIRRI SR pristúpilo k sérií diskusií s územnými partnermi s cieľom nasmerovať alokáciu územia do  
tých opatrení, ktoré sú kľúčové a nosné pre napĺňanie potrieb územia. NKÚ SR hodnotí uvedený krok veľmi  
pozitívne. Najväčší dopyt po presunoch v Rade partnerstva Košického kraja bol v oblastiach energetická  
efektívnosť budov, vzdelávanie a cykloinfraštruktúra. Celková výška presunov bola 4,37 mil. eur. V Kooperačnej  
rade UMR Košice dominovali energetické úspory, cyklodoprava a miestne komunikácie. Celková výška presunov  
bola 12,85 mil. eur.  
Nedostatočné plnenie úloh, plánovanie a koordinovanie vyhlasovaných  
výziev IÚI  
MIRRI SR ako RO nesie konečnú zodpovednosť za prípravu, riadenie, monitorovanie a hodnotenie Programu  
Slovensko. Vzhľadom na uvedene kompetencie, NKÚ SR po ich preverení konštatuje, že nedošlo k dostatočnému  
plneniu úloh, a to najmä príprava legislatívnych a procesných podmienok a časovo-vecná koordinácia SO  
a územných partnerov. Neboli tak zabezpečené adekvátne podmienky pre implementáciu IÚI včas a jednoznačne.  
Výsledkom bol oneskorený začiatok implementácie Programu Slovensko vrátane IÚI, pričom v súlade  
s legislatívou získalo MIRRI SR kompetencie RO už v júli 2022.  
Pre realizáciu IÚI je nevyhnutné, aby boli vyhlásené výzvy na predkladanie ŽoNFP, prostredníctvom ktorých sa  
môžu projekty realizovať. Prvá výzva na predkladanie ŽoNFP bola vyhlásená v decembri 2023 na Európske hlavné  
mesto kultúry 2026, avšak v rámci tejto výzvy bolo oprávneným územím iba územie Trenčianskeho  
samosprávneho kraja. Pre celé územie Slovenská bola prvá výzva pre ŽoNFP vyhlásená až vo februári 2024  
z dôvodu oneskoreného regulačného rámca a oneskoreného legislatívneho ustanovenia IÚS v podmienkach SR.  
Táto výzva sa zameriavala na budovanie a posilňovanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry v mestách a obciach.  
MIRRI SR čiastočne splnilo úlohu stanovenú Uznesením vlády SR č. 639/2024 tým, že do konca roka 2024 bolo  
vyhlásených 26 z celkovo 27 plánovaných výziev v rámci IÚI.  
RO v súlade s nariadením o spoločných ustanoveniach a s riadiacou dokumentáciou pripravil, aktualizoval a  
zverejňoval aktuálne harmonogramy plánovaných výziev, vrátane orientačných údajov. RO identifikoval v  
harmonograme plánovaných výziev tie, ktoré bolo vhodné pripraviť participatívnym spôsobom. Kontrolovaný  
subjekt vyhlásil výzvy, ktoré boli uvedené v jednotlivých verziách harmonogramov plánovaných výziev.  
5
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Napriek plneniu si povinností v oblasti vyhlasovania výziev, NKÚ SR poukazuje na nedostatočné plánovanie  
a nedostatočnú koordináciu zo strany RO:  
Výsledkom bolo meškanie vyhlasovania výziev a ich presúvanie do ďalších štvrťrokov, čo zaťažovalo  
odborné a časové kapacity žiadateľov a poskytovateľov.  
Výzvy neboli vyhlasované v časovej ani obsahovej následnosti. Žiadatelia boli nútení odkladať  
schvaľovanie projektových zámerov IÚI, kým neboli vyhlásené všetky tematicky relevantné výzvy.  
Vo väčšine prípadov boli vyhlasované výzvy pre jednotlivé opatrenia, v dôsledku čoho museli žiadatelia  
rozdeľovať svoje projektové zámery IÚI. Nemohli ich predkladať ako komplexné projektové zámery IÚI.  
Uvedené skutočnosti spomaľovali proces implementácie.  
Niektoré dopytovo-orientované výzvy na opatrenia v rámci IÚI boli vyhlásené skôr ako samotné výzvy IÚI.  
Tým sa obchádzalo územné rozhodovanie, ktoré bolo zabezpečené prostredníctvom oboch rád. Projekty,  
ktoré by mohli byť realizované v rámci strategických zámerov územia, boli presmerované do sektorových  
výziev bez kontextu širšej územnej vízie, čím bola narušená synergickosť a komplementarita investícií.  
Problémom pri zavádzaní IÚI bola aj nejednoznačnosť, či sa má najskôr schváliť projektový zámer IÚI alebo  
vyhlásiť výzva. Táto nejasnosť spomaľovala a komplikovala prípravu projektových zámerov IÚI. Tento problém sa  
vyriešil až novelou zákona o príspevkoch z fondov EÚ a to v roku 2024.  
Nedostatočná integrovanosť projektov  
Pre implementáciu IÚI je možné dosiahnuť integráciu tematickú (prepojenie viacero špecifických cieľov kohéznej  
politiky); územnú čiastočne (IÚI je možné realizovať v území bez ohľadu na hranice obcí, ale hranice krajov zostali  
prítomné ako bariéry pre IÚI, vzhľadom na rozdelenie alokácií podľa jednotlivých krajov); organizačnú (Rady  
partnerstva a Kooperačné rady UMR budú určovať nositeľov aktivít, ktorí môžu byť rôzni) a finančnú (IÚI môže  
integrovať aktivity podporené prostredníctvom zdrojov programu Slovensko). V praxi však zlyhalo dosiahnutie  
finančnej integrácie, keďže IÚI boli aplikované výhradne cez jeden fond, a to EFRR (s výnimkou alokácie z  
Kohézneho fondu pre Bratislavský kraj ako viac rozvinutý región).  
Ku koncu roku 2024 Rada partnerstva Košického kraja schválila 103 projektových zámerov IÚI (37,82 % z alokácie)  
a Kooperačná rada UMR Košice 43 projektových zámerov IÚI (40,46 % z alokácie). K uvedenému dátumu bolo na  
úrovni KSK predložených 39 ŽoNFP, z ktorých bolo osem zazmluvnených. Za UMR Košice bolo predložených 21  
ŽoNFP, z ktorých boli tri zazmluvnené. Spolu teda bolo ku koncu roka 2024 zazmluvnených iba 11 projektov.  
Preverením projektových zámerov IÚI, ku ktorým boli podpísané Zmluvy o poskytnutí NFP NKÚ SR konštatuje, že  
rady sa, aj vzhľadom na problémy v oblasti vyhlasovania výziev, sústredili namiesto komplexných zámerov s  
rozvojovým potenciálom, najmä na jednoúčelové a izolované projekty realizované na území žiadateľa a bez  
strategického presahu. Zazmluvnené projektové zámery IÚI prispievali k naplneniu jednej priority programu. Išlo  
skôr o individuálne projekty, ktoré by mohli byť predmetom aj výziev s dopytovo orientovaným charakterom. Nemali  
strategický charakter. Týkali sa bežných kompetencií samospráv: modernizácie miestnych komunikácií,  
revitalizácie vnútroblokov, oddychových zón, zelenej infraštruktúry či rekonštrukcie vstupného priestoru pred  
obecným úradom. Prítomnosť integrovanej logiky sa formálne deklarovala iba vo väzbe na všeobecne definované  
ciele IÚS. Pri schvaľovaní projektov prevážila snaha o skoré čerpanie prostriedkov nad hodnotením ich prínosu pre  
rozvoj územia. Takýto prístup neprispieval k posilňovaniu konkurencieschopnosti regiónov. Projektami IÚI si mestá  
a obce sanovali investičný dlh. Využívali IÚI, pretože mali dlhodobo zanedbanú infraštruktúru a pre väčšinu z nich  
sú eurofondy jedinou možnosťou financovania opráv. V niektorých zazmluvnených projektoch neboli detailne  
vymedzené synergie a komplementarity. Chýbalo jasné určenie, s ktorými konkrétnymi projektmi budú súvisieť a  
opis ako budú nadväzovať na výstupy, výsledky súvisiacich projektov.  
NKÚ SR odporučil KSK vyžadovať od žiadateľov detailnejší popis synergie a komplementarity projektových  
zámerov IÚI prostredníctvom uvedenia ako výstupy, výsledky predkladaných projektových zámerov IÚI nadväzujú  
na ciele IÚS a na výstupy, výsledky súvisiacich projektov.  
6
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚꢀSR konštatuje, že z jedenástich zazmluvnených projektov predstavuje pozitívny príklad organizačnej  
integrácie projekt IÚI „Inovačné centrum Košického kraja“, so zapojením piatich organizácií (KSK, MestoꢀKošice,  
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita veterinárskeho lekárstva  
a farmácie v Košiciach), ktorého cieľom je riešiť odliv mozgov a nevyužitý inovačný potenciál regiónu podporou  
vzniku 40 startupov ročne.  
Absencia kritérií výberu projektových zámerov  
Metodické usmernenie RO dáva radám iba možnosť uznesením schváliť kritériá pre výber projektových zámerov  
IÚI. Podľa NKÚ SR sú však kritériá hodnotenia a výberu projektových zámerov IÚI kľúčovým nástrojom, ktorý  
pomáha zefektívniť strategický rámec a premeniť ho na súbor projektov vedúcich k dosiahnutiu želaných  
rozvojových cieľov – len správne projekty môžu priniesť želané výsledky. Kritériá výberu projektových zámerov IÚI  
mali tak uľahčiť identifikáciu a výber tých projektových zámerov IÚI, ktoré majú najvýznamnejší regionálny dosah  
a sú v súlade s cieľmi regionálneho rozvoja.  
NKÚ SR konštatuje, že rady nemali stanovené kritériá pre výber projektov. Interne si nastavili kritérium pre výber  
projektových zámerov IÚI a to pripravenosť projektov. Neskúmal sa ich prínos pre územie. Takto nastavené  
kritérium malo za cieľ zabezpečiť včasné schvaľovanie projektov a tým umožniť skoré čerpanie finančných  
prostriedkov. Zároveň vytváralo tlak na žiadateľov, aby urýchlene vypracovali a predložili svoje projektové  
formuláre. Bez kritérií pre výber projektových zámerov IÚI to bol netransparentný proces, ktorý nezabezpečoval,  
aby o výbere projektov rozhodovali ich prínosy pre územie.  
NKÚ SR odporúča na základe dobrej praxe stanovenie a schválenie kritérií pre výber projektových zámerov IÚI.  
Činnosť subjektov systému implementácie v zmysle metodických  
usmernení  
NKÚ SR preveril proces výberu, hodnotenia, schvaľovania projektových zámerov IÚI a vydávania rozhodnutia  
o poskytnutí príspevkov z fondov EÚ pre projekty IÚI na vzorke predložených ŽoNFP ku koncu roka 2024.  
Preverením boli zistené nedostatky týkajúce sa štyroch uznesení Rady partnerstva Košického kraja, ktorým  
chýbala povinná informácia o schválení projektu do výšky 100 % oprávnených výdavkov v zmysle metodického  
usmernenia RO. NKÚ SR zároveň identifikoval slabé miesto pri preukazovaní územnej dohody v rámci strategicko-  
plánovacích regiónov pri výbere projektových zámerov IÚI navrhovaných na schválenie Rade partnerstva KSK.  
NKÚ SR odporúča na základe získaných informácií z webových sídiel iných samosprávnych krajov, aby  
kooperačné rady jednotlivých strategicko-plánovacích regiónov prijali uznesenie o zozname projektových zámerov  
IÚI, navrhovaných na schválenie, a postúpili ho Rade partnerstva Košického kraja. Na účely zvýšenia transparent  
nosti procesu výberu projektových zámerov IÚI NKÚ SR zároveň odporúča, aby boli tieto uznesenia zverejnené na  
webovom sídle KSK.  
Nízke kontrahovanie a čerpanie prostriedkov z EÚ fondov  
Celkové kontrahovanie predstavuje dôležitý indikátor pripravenosti systému na implementáciu projektov  
financovaných z fondov EÚ. Je nevyhnutné pre zabezpečenie včasného a riadneho čerpania finančných  
prostriedkov, ktoré sú základom úspešného rozvoja regiónov a napĺňania strategických cieľov. K 30. 6. 2025 bolo  
na úrovni SR zazmluvnených 13ꢀ% alokácie Programu Slovensko, no reálne čerpanie dosiahlo iba 3ꢀ%, čo  
poukazuje na pomalé spustenie fyzickej realizácie projektov.  
NKÚ SR upozorňuje, že pri implementácii prostriedkov z fondov EÚ je mimoriadne dôležité zohľadniť dodržiavanie  
pravidla N+3. Prvé plnenie N+3 programu je k 31. 12. 2025, kedy musí Slovensko vyčerpať minimálne 1,54 miliardy  
eur (podľa stavu k 31.08. 2025 pre splnenie N+3 v roku 2025 je potrebné ešte vyčerpať 250,67 mil. eur). V prípade  
jeho neplnenia, nevyčerpané financie prepadnú (tzv. dekomitment) a musia sa vrátiť do rozpočtu EÚ. Zníži sa tak  
7
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
objem investícií v regiónoch, obmedzí sa rozvoj a modernizácia vo všetkých oblastiach (sociálna, zdravotná,  
vzdelávanie, veda a výskum, doprava, životné prostredie). Zvýši sa tlak na štátny rozpočet, keďže približne 70 až  
80 % verejných investícií v SR je financovaných z fondov EÚ. Môže tak dôjsť k prehlbovaniu regionálnych rozdielov  
a celkovému zníženiu kvality života obyvateľov SR.  
V súvislosti s nevyhnutnosťou akcelerovať čerpanie finančných prostriedkov s cieľom naplnenia pravidla N+3 a tým  
eliminovania vzniku možného dekomitmentu MIRRI SR predložilo radám partnerstva a kooperačným radám UMR  
minimálnu výšku čerpania v rokoch 2025 a 2026. Pre Radu partnerstva Košického kraja bola stanovená minimálna  
výška čerpania (zdroj EÚ) do konca roka 2025 v hodnote 27,23 mil. eur (12,59 % z alokácie) a 35,89 mil. eur (16,59  
% z alokácie) do konca roka 2026. Pre Kooperačnú radu UMR Košice bola stanovená výška čerpania 16,85 mil.  
eur (12,59 % z alokácie) v roku 2025 a 22,21 mil. eur (16,59 % z alokácie) v roku 2026. Vzhľadom na to, že čerpanie  
na základe zúčtovaných žiadostí o platbu u oboch rád bolo k 31. 3. 2025 v objeme 0 %, existuje riziko nenaplnenia  
tohto plánu. MIRRI SR si zároveň vyžiadalo tzv. implementačné plány, v ktorých by mali rady vo štvrťročných  
intervaloch naplánovať a vyhodnotiť plány, resp. odhady stavu čerpania finančných prostriedkov z Programu  
Slovensko. Implementačné plány za I. štvrťrok 2025 boli zo strany oboch rád predložené MIRRI SR.  
RO v spolupráci so SO vypracoval Strednodobé preskúmanie Programu Slovensko. Výsledkom je návrh presunu  
územných alokácií vo výške takmer 195 mil. eur a uvoľnenie sumy flexibility vo výške 1,98 mld. eur (16ꢀ% z  
celkového príspevku EÚ). Súčasne dochádza k akcelerácii využitia finančných prostriedkov vo vyhlásených  
výzvach. V dôsledku týchto okolností sa očakáva nárast objemu projektových zámerov IÚI aj ŽoNFP,  
predkladaných územnými partnermi. Zvýšený objem projektov IÚI a ŽoNFP môže viesť k preťaženiu  
implementačného systému, čo by mohlo spomaliť procesy, čerpanie fondov a zaťažiť administratívne kapacity.  
Ku koncu prvého polroka 2025 bola viac ako polovica alokácie už schválená oboma radami. K uvedenému termínu  
boli Radou partnerstva Košického kraja schválené projektové zámery IÚI vo výške 54ꢀ% z poskytnutej alokácie.  
Podľa jej uznesenia majú žiadatelia sedem mesiacov od schválenia projektového zámeru IÚI na podanie ŽoNFP.  
Z projektových zámerov IÚI schválených do konca roka 2024 (37,82 % z alokácie) sa do konca júna 2025  
pretransformovalo na podané žiadosti približne 92ꢀ%. Tento pomer možno hodnotiť ako priaznivý, keďže väčšina  
prijímateľov stihla v rámci stanovenej lehoty pripraviť a predložiť ŽoNFP. Za najkritickejší problém sa považuje fakt,  
že ku koncu júna 2025 nebolo zaznamenané žiadne finančné čerpanie.  
Graf 1: stav implementácie IÚI za Radu partnerstva KSK k 30. 6. 2025  
Stav implementácie IÚI za KSK  
100,00%  
100,00%  
alokácia KSK  
90,00%  
80,00%  
70,00%  
60,00%  
50,00%  
40,00%  
30,00%  
20,00%  
10,00%  
0,00%  
schválené PZ IÚI  
54,00%  
37,82%  
predložené ŽoNFP  
35,00%  
zazmluvnené ŽoNFP  
čerpanie  
4,62%  
13,00%  
0,00%  
4,72%  
31.12.2023  
31.12.2024  
31.3.2025  
30.6.2025  
Zdroj: KSK, MIRRI SR; vlastné spracovanie  
K 30. 6. 2025 dosahovala implementácia IÚI v území UMR Košice pomerne vysokú mieru rozpracovanosti, no s  
pretrvávajúcim rizikom v oblasti zazmluvňovania a čerpania finančných prostriedkov. Kooperačnou radou UMR  
Košice boli schválené projektové zámery IÚI vo výške 87 % z alokácie. Vzhľadom na to, že uznesenie Kooperačnej  
rady je účinné 6 mesiacov, možno pokladať za primerané, že miera predložených ŽoNFP dosiahla ku koncu júna  
45,08 %.  
8
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf 2: stav implementácie IÚI za Kooperačnú radu UMR Košice k 30. 6. 2025  
Stav implementácie IÚI za UMR Košice  
alokácia UMR KE  
100,00%  
87,00%  
100,00%  
90,00%  
80,00%  
70,00%  
60,00%  
50,00%  
40,00%  
30,00%  
20,00%  
10,00%  
0,00%  
schválené PZ IÚI  
45,08%  
predložené ŽoNFP  
40,46%  
zazmluvnené ŽoNFP  
2,41%  
20,00%  
2,6…  
čerpanie  
0,01%  
30.6.2025  
31.12.2023  
31.12.2024  
31.3.2025  
Zdroj: mesto Košice, MIRRI SR; vlastné spracovanie  
Analýza implementačného procesu projektov v programovom období 2021 – 2027 poukázala na viacero  
pozitívnych, ale aj rizikových aspektov systému. Proces schvaľovania ŽoNFP prebiehal v analyzovaných prípadoch  
efektívne s priemernou dĺžkou 52 pracovných dní, čo je hlboko pod stanoveným limitom 70 pracovných dní od  
termínu predloženia ŽoNFP. Priemerná dĺžka celého procesu od registrácie projektového zámeru po jeho  
zazmluvnenie dosahovala 263 kalendárnych dní (181 pracovných dní), čo predstavuje takmer 9 mesiacov. Tento  
časový rámec je z hľadiska efektívneho čerpania prostriedkov relatívne dlhý a predstavuje potenciálne riziká pre  
prijímateľov. Patrí sem najmä riziko navýšenia projektových nákladov v dôsledku inflačných vplyvov, napr. rast cien  
materiálov, energií, mzdových nákladov ako aj možných zmien legislatívy.  
Porovnanie implementácie IÚI v Slovenskej republike a Českej republike  
v programovom období 2021 - 2027  
Porovnanie implementácie IÚI v programovom období 2021–2027 ukazuje výrazné rozdiely medzi Slovenskou  
republikou a Českou republikou. Česká republika dosiahla rýchlejší a efektívnejší postup vo všetkých hlavných  
míľnikoch – pri schválení Partnerskej dohody, operačného programu, metodickej dokumentácie aj vyhlásení výziev  
IÚI. Najvýraznejšie oneskorenie Slovenska je v účinnosti metodickej dokumentácie (o 913 dní) a v prvých výzvach  
na IÚI (o 444 dní). Rozdiel 444 dní vo vyhlásení prvých výziev na IÚI znamená, že české územné subjekty mohli  
začať reálnu realizáciu svojich integrovaných projektov viac než rok pred slovenskými územnými subjektami.  
Tabuľka 1: Porovnanie míľnikov implementácie IÚI v SR a ČR v programovom období 2021 – 2027  
Míľnik/krajina  
Schválenie Partnerskej dohody  
Schválenie 1. operačného programu  
Účinnosť záväznej MD  
Česká republika  
13. 5. 2022  
7. 8. 2022  
1. 12. 2021  
19. 9. 2022  
Slovenská republika  
18. 7. 2022  
Rozdiel (SR - ČR)  
+64 dní  
22. 11. 2022  
1. 6. 2024  
6. 12. 2023  
+107 dní  
+913 dní  
+444 dní  
Vyhlásenie 1. výzvy na IÚI  
Zdroj: NKÚ SR, NKÚ ČR; vlastné spracovanie. Poznámky: údaje v stĺpci "Rozdiel" predstavujú počet dní, o ktoré bola SR pozadu za ČR v  
každom míľniku, MD – metodická dokumentácia, ČR – Česká republika, SR – Slovenská republika  
Slovenská republika sa rozhodla alokovať takmer pätinu všetkých prostriedkov politiky súdržnosti cez IÚI, čo z  
pohľadu strategického plánovania predstavuje ambiciózne nastavenie. Slovenská republika síce deklaruje vyšší  
podiel alokácie na IÚI, avšak v skutočnej realizácii je značný odstup. K 31. 12. 2024 Slovenská republika nečerpala  
žiadne finančné prostriedky z IÚI. V Českej republike ku koncu roka 2024 bolo už takmer 97 % prostriedkov IÚI vo  
výzvach, pričom zazmluvnenosť dosiahla vyše 21 % a čerpanie 5,2 %, čo odráža lepšiu pripravenosť a rýchlejšiu  
aktiváciu systému.  
9
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Tabuľka 2 Porovnanie implementácie IÚI v PO 2021 – 2027 z alokácie, kontrahovania a čerpania  
stav implementácie k 31.12.2024  
ČR  
SR  
Alokácia finančných prostriedkov na politiku súdržnosti v eurách  
Alokácia finančných prostriedkov na IÚI v eurách  
% z alokácie prostriedkov EÚ na IÚI  
21 084 123 767  
2 146 302 075  
10,18  
12 593 734 933  
2 411 096 484  
19,15  
26  
Počet výziev  
30  
% z alokácie na IÚI vo vyhlásených výzvach  
% z alokácie na IÚI v predložených ŽoNFP  
% z alokácie na IÚI v zazmluvnených projektoch  
% z alokácie na IÚI - čerpanie  
96,61  
75,11  
21,68  
5,2  
76,36  
18,39  
5,34  
0
Zdroj: NKÚ SR, NKÚ ČR; vlastné spracovanie  
V Českej republike IÚS pozostáva z dvoch časti – koncepčnej a akčného plánu. Koncepčná časť IÚS obsahuje  
opatrenia, ktoré sú vzájomne prepojené. Prepojenia graficky ukazujú ako jednotlivé projekty spolupracujú. Cieľom  
je, aby nevznikali izolované projekty, ale riešenia so širším dopadom. Akčný plán obsahuje programový rámec  
a zoznam strategických projektov. Koncepčnú časť hodnotí a schvaľuje Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR, ako  
gestor regionálnej politiky Českej republiky a tiež zastupiteľstvo nositeľa IÚS a riadiaci výbor. Programové rámce  
schvaľuje riadiaci orgán.  
Na Slovensku MIRRI SR, ako gestor regionálneho rozvoja SR a riadiaci orgán Programu Slovensko IÚS nehodnotí  
a neschvaľuje. Za súlad projektov s IÚS zodpovedajú rady partnerstva alebo kooperačné rady UMR.  
Slovenská republika má jeden program s viacerými prioritami. Česká republika má deväť operačných programov,  
v piatich sú zapojené IÚI. V oboch krajinách sú do realizácie IÚS zapojené dva fondy – EFRR a Kohézny fond.  
V Česku sa IÚI realizuje v troch metropolitných oblastiach a desiatich aglomeráciách. Na Slovensku je to 26 území;  
osem samosprávnych krajov a 16 UMR.  
Záver  
V území KSK a UMRꢀKošice sa očakávané zjednodušenie a zrýchlenie čerpania eurofondov nenaplnilo. V polovici  
programového obdobia zostáva miera čerpania nízka. Na jeho začiatku bola implementácia IÚR v Košickom kraji  
a na území UMR Košice výrazne ovplyvnená zdĺhavou harmonizáciou a stabilizáciou štatútov Rady partnerstva  
KSK a Kooperačnej rady UMR Košice. Tento proces zahŕňal obdobia ich nečinnosti a opakované úpravy ich  
štatútov. Neskoré schvaľovanie projektových zámerov IÚI oboma radami bolo spôsobené čakaním na vyhlásenie  
výziev s cieľom predísť ich opätovnému schvaľovaniu. Obmedzená účasť zástupcov oboch rád na zasadnutiach  
navzájom viedla k nedostatočnej výmene informácií o projektoch a investičných prioritách. Tým sa oslabila  
koordinácia a znížil synergický efekt opatrení pri realizácii IÚR v Košickom kraji. Nedostatočná koordinácia RO  
a SO pri vyhlasovaní výziev posúvala schvaľovanie projektových zámerov IÚI a oslabovala ich strategické  
prepojenie. Hlavný prínos IÚI, ktorý spočíva v koordinovanom a synergickom rozvoji územia sa v podmienkach  
KSK a UMR Košice zatiaľ napĺňa iba čiastočne. Schválené projekty mali charakter individuálnych projektov  
orientovaných skôr na sanáciu investičného dlhu než na transformačné investície s nadlokálnym efektom.  
Zameranosť rád na pripravenosť projektových zámerov IÚI bez jasných kritérií hodnotenia prínosu pre územie  
viedla k výberu, ktorý síce podporil ich rýchle schvaľovanie s cieľom skorého čerpania finančných prostriedkov, no  
zanedbal skutočný strategický dopad investícií na rozvoj regiónu. Obciam a mestám predkladajúcim projektové  
zámery IÚI chýbala jasná predstava o tom, ako má vyzerať integrovaný projekt a ako preukázať jeho synergickú  
hodnotu.  
Z pohľadu NKÚ SR jedným z dôvodov schvaľovania individuálnych a izolovaných projektov bolo aj nesprávne  
pochopenie filozofie tohto nástroja. Viaceré samosprávy si nesprávne vykladali princíp rovnosti prístupu ako  
potrebu rovnomerne rozdeliť financie medzi všetky obce a mestá, bez ohľadu na strategický význam investícií.  
Tento prístup odporuje podstate IÚI, ktorá má podporovať nadlokálne projekty s vyšším synergickým efektom.  
Výsledkom tak bolo uprednostňovanie menších, málo koordinovaných projektov s obmedzeným územným  
dopadom namiesto strategických riešení so širším prínosom pre celý región.  
10  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR upozorňuje, že súčasná štruktúra a výška eurofondov, ktoré má Slovensko k dispozícii v aktuálnom  
programovom období, je výnimočná a po roku 2027 sa už pravdepodobne nebude opakovať. O to väčší dôraz by  
mal byť kladený na efektívne využitie týchto prostriedkov teraz. Zároveň platí, že ak sa bude budúca politika  
súdržnosti EÚ ešte viac zameriavať na podporu konkurencieschopnosti členských štátov a ich regiónov, bude  
nevyhnutné vo väčšej miere stavať na nástrojoch IÚR, ktoré umožňujú lepšie cielenie investícií podľa potrieb  
konkrétnych území.  
Reakcie kontrolovaných subjektov  
Z vykonaných kontrol boli vypracované 2 protokoly o výsledku kontroly a 1 záznam o výsledku kontroly v meste  
Košice. Námietku proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolného zistenia vznieslo MIRRI SR. Námietka  
smerovala k procesom týkajúcim sa schvaľovania, resp. prerokovania návrhu využívania služieb tretích osôb  
príslušnou komisiou Monitorovacieho výboru, no netýkala sa podstaty zistenia, ktorým bola povinnosť aktualizovať  
Delegačnú zmluvu s Úradom pre verejné obstarávanie. Podľa oznámenia o výsledku preverenia námietky nebola  
potvrdená jej opodstatnenosť. V záujme odstránenia zistenia uzavreli RO a Úrad pre verejné obstarávanie Dodatok  
č. 1 k Delegačnej zmluve, ktorý nadobudol účinnosť dňa 23.8.2025.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
MIRRI SR  
Pribinova 25  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
info@nku.gov.sk  
811 09 Bratislava  
+4212 2092 8888  
kontakt@mirri.gov.sk  
Košický samosprávny kraj  
Úrad Košického samosprávneho kraja  
Námestie Maratónu mieru 1  
042 66 Košice  
mesto Košice  
Magistrát mesta Košice  
Trieda SNP 48/A  
040 11 Košice  
+421 55 7268 111  
vuc@vucke.sk  
+421 556 419 111  
kontakt@kosice.sk  
11  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zoznam použitých skratiek  
Skrátený názov  
Úplné znenie  
EÚ  
Európska únia  
EFRR  
IÚI  
Európsky fond regionálneho rozvoja  
Integrovaná územná investícia  
IÚR  
IÚS  
Integrovaný územný rozvoj  
Integrovaná územná stratégia  
ITMS21+, nástroj pre žiadosti, implementáciu a monitorovanie fondov EÚ, slúži žiadateľom zapojeným  
do prípravy, administrácie, výberu, kontroly, analýzy  
Jednotný metodický rámec pre prípravu integrovaných územných stratégií a integrovaných územných  
investícií v Slovenskej republike v programovom období 2021-2027  
ITMS21+  
Jednotný metodický  
rámec  
Kooperačná rada UMR  
Košice  
Kooperačná rada udržateľného mestského rozvoja Košice  
KSK  
Košický samosprávny kraj  
MIRRI SR  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky  
Metodické usmernenie Riadiaceho orgánu pre Program Slovensko č.8, Metodické usmernenie  
k podpore integrovaného územného rozvoja  
Metodické usmernenie  
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú  
spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus,  
Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a  
akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a  
integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú  
politiku  
nariadenie  
o spoločných  
ustanoveniach  
nariadenie Európskeho  
parlamentu a Rady  
(EÚ) o EFRR a KF  
NFP  
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2021/1058  
z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde  
Nenávratný finančný príspevok  
NKÚ SR  
NKÚ ČR  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Najvyšší kontrolný úrad Českej republiky  
Nomenclature of Units for Territorial Statistics, Nomenklatúra územných štatistických jednotiek  
územné celky vytvorené pre štatistické účely Eurostatu; ekvivalent na Slovensku: Kraj  
Projektový zámer Integrovanej územnej investície  
Riadiaci orgán Programu Slovensko 2021 - 2027  
Sprostredkovateľský orgán  
NUTS 3  
projektový zámer IÚI  
RO  
SO  
UMR  
udržateľný mestský rozvoj  
VÚC  
Vyšší územný celok  
zákon o podpore  
regionálneho rozvoja  
zákon o príspevkoch  
z fondov EÚ  
ŽoNFP  
Zákon č.539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov  
Zákon č.121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov  
Žiadosť o nenávratný finančný príspevok  
12  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Prílohy  
Príloha č. 1  
Zdroj: MIRRI SR  
13  
www.nku.gov.sk