Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Preverením rozostavaných projektov bolo zistené, že počas realizácie bola z rôznych dôvodov, napr. iné
geologické podmienky v porovnaní s projektom, zlé trasovanie, výrazný nárast cien z dôvodu externých vplyvov
predlžovaná doba výstavby, zvyšovala sa celková cena diela alebo sa menila štruktúra financovania. Ako príklad
možno uviesť takmer 15 km úsek diaľnice D1 Hubová - Ivachnová, kde zmluva na výstavbu bola podpísaná v sume
288,8 mil. eur bez DPH v roku 2013 s predpokladanou dobou výstavby 3,5 roka spolufinacovaná z fondov EÚ.
Z dôvodu nepriaznivých geologických podmienok bola výstavba prerušená v roku 2016 a projekt zásadne
upravený. Aktuálne by úsek mal byť odovzdaný do prevádzky koncom roka 2025 s aktuálnou zmluvnou cenou
633,3 mil. eur bez DPH. Takýto časový posun mal za následok rozdelenie projektu na dve fázy, aby bolo možné
zabezpečiť financovanie v rámci dvoch programových období. Dofinancovanie projektu však prebieha už výlučne
z prostriedkov štátneho rozpočtu, pričom jednotková cena za km vzrástla z pôvodnej sumy 19,38 mil. eur na 42,5
mil. eur.
Projekt cesty I/9 v úseku Chocholná - Mníchova Lehota mal plánovaný začiatok realizácie na august 2014,
ale v skutočnosti začal až v marci 2021, kedy bola podpísaná zmluva o nenávratnom finančnom príspevku
s predpokladaným termínom ukončenia do decembra 2023 a zmluvnou cenou 16,5 mil. eur s DPH. Pre havarijný
stav dvoch mostov, zistený počas realizácie, bol projekt upravený z rekonštrukcie dvoch mostov na ich demoláciu
a novú výstavbu. Doba realizácie je aktuálne do septembra 2026, preto dokončenie bude financované zo zdrojov
štátneho rozpočtu, pričom aktuálna zmluvná cena je 39,8 mil. eur s DPH.
Aj napriek týmto skutočnostiam bolo MD SR schopné zabezpečiť ich vyčerpanie realokáciou prostriedkov z fondov
EÚ na iné projekty cestnej infraštruktúry alebo na projekty železničnej infraštruktúry.
Projekt I. etapy R4 severného obchvatu Prešova, vrátane tunela v dĺžke takmer 1,2 km, ktorý sa začal budovať
v júli 2019, mal predpokladané ukončenie v marci 2023. Bol uvedený do prevádzky v septembri 2023, teda len
s polročným oneskorením. Uvedením do prevádzky sa začali dosahovať benefity v podobe znižovania škodlivých
emisií a skrátenia doby prejazdu, ktoré boli plánované a vyhodnocované počas spracovania projektu.
Pri všetkých ukončených projektoch boli splnené merateľné ukazovatele projektov, ktorými boli dĺžka
vybudovaného úseku, resp. skrátenie jazdnej doby. Praktický prínos skrátenia jazdnej doby je však deklarovaný
a dodržaný len na vybudovanom úseku. V prípadoch, keď vybudované a budované úseky nie sú fyzicky napojené
na existujúcu sieť, existuje riziko, že časová úspora dosiahnutá na novovybudovanom úseku sa stratí pri čakaní
v kolónach medzi jednotlivými úsekmi. Historicky sa to dialo v čase, keď neboli dobudované úseky D1 pri Považskej
Bystrici alebo v Prešove. Aktuálne hrozí vznik takéhoto úzkeho hrdla pri Zvolene, kde chýba prepojenie v úseku
R2 Zvolen západ - Zvolen východ, čo je spojnica medzi existujúcou R1 a vybudovanými, resp. aktuálne
dokončovanými úsekmi R2 od Zvolena po Lučenec.
Budovanie R2 v úseku Zvolen Lučenec
Úsek rýchlostnej cesty od - do
R1 / R2 Zvolen, západ R2 Zvolen, východ
Dĺžka v km Stav
17,5 zaradený do strategických investícií
R2 Zvolen, východ
R2 Pstruša
R2 Pstruša
R2 Kriváň
7,8 v prevádzke od 2017
10,3 v prevádzke od 2015
R2 Kriváň
R2 Mýtna
R2 Mýtna
R2 Tomášovce
9,1 Výstavba, predpoklad uvedenia do prevádzky 4Q/2025, 1Q/2026
13,5 v prevádzke od 2022
Zdroj: MD SR, NDS, a. s.
Po odovzdaní do užívania budovaného úseku R2 Kriváň - Mýtna vznikne spolu s dokončenými úsekmi R2 Zvolen
východ - Kriváň a R2 Mýtna - Lovinobaňa súvislý úsek R2 dlhý takmer 41 km. Tento úsek bude jednoznačne
prínosom pre tú časť dopravy, ktorej cieľ cesty je vo Zvolene v smere od Lučenca. Pre tranzitnú časť dopravy od
Lučenca, ktorá bude pokračovať ďalej na západ alebo sever, existuje významné riziko, že zdržanie
v nevybudovanom obchvate Zvolena bude vyššie ako získaná časová úspora na dokončenom úseku R2. Celkový
prínos bude možné vyčísliť len na základe poznania pomeru intenzity tranzitnej a miestnej dopravy a ďalších
parametrov, ktoré možno získať len s využitím systematického monitoringu dopravy, ktorý sa doteraz nevykonáva
v potrebnom rozsahu. Dobudovanie prepojenia na R1 cez Zvolen minimálne vo dvoch variantoch bolo predmetom
dlhoročných diskusií. Aktuálne je tento úsek zaradený medzi investičné priority rozhodnutím vlády SR.
6
