Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
NKÚ SR konštatuje, že projekt zameraný na komplexné dáta sa mal realizovať ako prvý krok a až potom sa malo
pristúpiť k ďalším. Keďže ministerstvo aj napriek absencii dát rozbehlo aktivity, NKÚ SR odporúčal, aby sa po
ukončení projektu NP Dáta v roku 2027 vykonala revízia v systéme podpory a prevencie v oblasti duševného
zdravia na základe získaných údajov.
Neexistujú údaje k presnej potrebe odborných zamestnancov na školách
Duševnú pohodu a zdravie na školách ovplyvňujú všetci zamestnanci, no najmä vedenie školy, pedagogickí
a odborní zamestnanci. Na prvej podpornej úrovni sú to učitelia a triedni učitelia s pedagogickými asistentmi. Na
druhej úrovni, kde sa okrem prevencie rieši už aj podpora, sa k pedagogickým zamestnancom pridávajú aj odborní
(školský psychológ a sociálny pedagóg), ktorí spolu (väčšinou) tvoria školský podporný tím.
Vzhľadom na to, že na Slovensku neexistuje vedecká štúdia, resp. metodika, ktorá by určovala vhodný počet
jednotlivých pozícií odborných zamestnancov na počet žiakov v škole, ministerstvo nevedelo preukázať
a ani vyhodnotiť, či počty pozícií, ktoré na školách v čase výkonu kontroly boli, boli dostatočné alebo nie.
Ministerstvo neviedlo detailnú databázu, ktorá by mu umožňovala zistiť aktuálny počet odborných zamestnancov
zabezpečujúcich odborné činnosti systému prevencie a podpory. Podrobné údaje malo iba o kategóriách
zamestnancov, ktorí boli financovaní priamo z európskych finančných prostriedkov prostredníctvom projektu NP
POP 3. V tomto prípade sa sledovali počty členov školského podporného tímu podľa jednotlivých pozícií aj výška
ich úväzku. V prípade, že výdavky na zamestnancov plynuli zo štátneho rozpočtu (paušálny kľúč, normatív) resp.
iného zdroja, ministerstvo neevidovalo konkrétnu kategóriu financovania týchto pozícií ani výšku ich individuálnych
úväzkov.
V praxi tak nebolo možné ani poukázať na to, v akom počte pracujú členovia školského podporného tímu na menej
ako plný úväzok, alebo zistiť frekvenciu využívania malých úväzkov, ktoré boli nižšie ako 50 %. Ministerstvo teda
nevedelo analyticky sledovať a vyhodnocovať rôzne parametre, ako napr. či menšie školy v regiónoch využívali
možnosť zdieľania niektorých odborných zamestnancov v rámci nižších úväzkov, a preto nepreukázalo efektivitu
zdrojov na jednoznačných ukazovateľoch.
NKÚ SR upozorňuje, že aj tieto uvedené skutočnosti svedčia o nekoordinovanosti a nekoncepčnosti riadenia tejto
verejnej politiky ministerstvom.
Ministerstvo presne nevie, ako sú zložené školské podporné tímy
Zároveň NKÚ SR zistil, že ministerstvo neeviduje ani počty kariérových pozícií na školách. Ide o vykonávanie
špecializovaných činností pedagogickými zamestnancami na základe pridelených konkrétnych úloh, napr. školský
koordinátor vo výchove a vzdelávaní, koordinátor školského podporného tímu, atď. V týchto prípadoch nevedelo
vyhodnotiť ako školy uchopili myšlienku zloženia členov školských podporných tímov a či sa v týchto tímoch
nachádzali aj pozície ako špeciálny pedagóg príp. odborní zamestnanci, ktoré sú z pohľadu vykonávania podpornej
úrovne 2. stupňa na školách kľúčové.
Aj samotný VÚDPaP ako vedecko-výskumná a metodická organizácia zriadená ministerstvom školstva pre oblasť
duševného zdravia detí poukázal vo svojom teoretickom a praktickom sprievodcovi k školským podporným tímom,
že na školách, kde boli školské podporné tímy zložené bez odborných zamestnancov, by bolo vhodné ich doplniť
s cieľom poskytnúť adekvátnu podporu všetkým deťom v kontexte komplexného prístupu. NKÚ SR konštatuje, že
v prípade, že by takýmito údajmi za konkrétne školy ministerstvo disponovalo, mohlo napr. prostredníctvom
regionálnych úradov školskej správy individuálnym spôsobom pomôcť škole prehodnotiť zloženie tímu s cieľom
optimalizovať prevenciu a podporu duševného zdravia detí.
Aj napriek tomu, že až 99 % z 1 005 škôl so zriadeným podporným tímom, považuje školský podporný tím
v dotazníku za prínosný, až 37 % (416) z 1 113 škôl, ktoré spĺňali kontrolou nastavené kritériá, neobsadilo v tíme
pozíciu školského psychológa ani sociálneho pedagóga.
Výsledky dotazníka ukázali, že na 104 školách nebola v rámci tímu obsadená pozícia školského špeciálneho
pedagóga, školského psychológa ani sociálneho pedagóga. Tým, že školy nezabezpečili plnohodnotné odborné
obsadenie pri tvorbe školských podporných tímov, NKÚ SR konštatuje, že nebola zabezpečená adekvátna podpora
pre všetky deti. Súčasne zdôrazňuje potrebu riešenia nedostatku školských psychológov na školách napr.
zabezpečením vyššieho počtu absolventov.
4
