Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Štát nevie presne, koľko detí sa malo a má vzdelávať
Priebežné a systematické monitorovanie počtu žiakov a podmienok ich vzdelávania je nevyhnutné pre účinné
plánovanie, zvyšovanie kvality vzdelávania a efektívnu integráciu týchto žiakov do spoločnosti. Ani v tejto oblasti
štát nemal v kontrolovanom období komplexné dáta. Štát disponoval údajmi o počte Ukrajincov, ktorí v súvislosti
s vojnovým konfliktom prekročili štátnu hranicu so Slovenskom. Nevie však koľko z týchto ľudí na našom území
ostalo (údaje o počtoch udelených pobytov sú uvedené v prílohe).
Ministerstvo viedlo evidenciu o deťoch odídencov z Ukrajiny, ktoré navštevovali školy. Absentovalo však pravidelné
hodnotenie ďalších významných údajov, napr. o počte voľných kapacít škôl (v súvislosti so zavedením povinného
vzdelávania), o počte žiakov mimo vzdelávacieho systému a o počte žiakov vzdelávajúcich sa dištančne.
Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky z roku 2024 odhadovala, že k 30. 9. 2023 sa na území SR nachádzalo 15 103
detí odídencov z Ukrajiny vo veku od 3 až do 16 rokov. Predpokladá sa, že 26 % z nich nebolo zaradených do
žiadneho stupňa formálneho vzdelávania. Aj samotná analýza poukazovala na dlhodobý problém – Slovensko
nevie presne, koľko detí sa má vzdelávať.
Na znižovanie jazykovej bariéry neboli vytvorené dostatočné podmienky
Jazyková podpora je nevyhnutnou podmienkou vzdelávania detí cudzincov a ich plnohodnotného začlenenia
do výchovno-vzdelávacieho procesu. Ministerstvo z dôvodu vysokého nárastu počtu žiakov odídencov z Ukrajiny
usmernilo školy, aby organizovali jazykové kurzy slovenského jazyka priamo v školách. Jazykové kurzy pre deti
z Ukrajiny v roku 2022 organizovalo 56 % ZŠ, v roku 2024 ich počet klesol na 22 %. Pokles bol spôsobený najmä
nezáujmom detí o jazykové kurzy. Dôvodom poklesu bolo paralelné dištančné vzdelávanie na Ukrajine, ale aj ich
migrácia v rámci krajín EÚ alebo návrat na Ukrajinu. Rozhodovanie riaditeľa o organizovaní, resp. neorganizovaní
jazykového kurzu bolo do značnej miery ovplyvnené aj personálnymi možnosťami; financovanie bolo zabezpečené
RÚŠS prostredníctvom zriaďovateľov škôl v rámci dohodovacieho konania.
Pedagógovia, ktorí vyučovali v jazykových kurzoch, vo väčšine prípadov nemali skúsenosti s výučbou slovenského
jazyka ako cudzieho jazyka. Niektorí túto prípravu absolvovali počas formálneho vzdelávania alebo v rámci svojho
profesijného rozvoja.
Jazykové kurzy mohli byť organizované ZŠ ako základné alebo rozširujúce. Od 1. 9. 2023 bola časová dotácia
týchto kurzov zvýšená o 238 vyučovacích hodín na obidvoch úrovniach, pričom dopad tohto navýšenia nebol
vyhodnocovaný.
Ministerstvo ďalej od 1. 1. 2025 umožnilo ZŠ zriadiť adaptačné triedy pre žiakov, ktorí ešte dostatočne neovládajú
slovenský jazyk, alebo im odborníci na základe diagnostiky odporučili prispôsobiť vyučovanie podľa
ich individuálnych potrieb. Z dotazníkového prieskumu vyplývalo, že táto možnosť doposiaľ nebola využitá.
Financie na vzdelávanie boli zabezpečené hlavne zo zdrojov EÚ
Financovanie nepredvídateľných výdavkov na školách bolo zo strany ministerstva riešené cez poskytovanie
príspevku na špecifiká. Tento príspevok bol zavedený v čase pandémie a po vypuknutí vojny boli týmto príspevkom
podporené aj deti a žiaci z Ukrajiny. Ministerstvo poskytovalo tento príspevok (euronormatív) zriaďovateľom škôl
na podporu ich začlenenia.
Táto systémová podpora pri vzdelávaní žiakov z Ukrajiny bola financovaná prostredníctvom NP “Podpora
začlenenia detí a žiakov v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine” z EŠIF, v rámci Kohéznych opatrení
na podporu utečencov v Európe, a zo zdrojov ŠR.
Ministerstvo poskytlo finančné prostriedky na zabezpečenie foriem vzdelávania detí odídencov z Ukrajiny najmä
zo zdrojov EÚ, a to viac ako 91 % (69 766 599 eur) z celkového objemu vynaložených finančných prostriedkov za
obdobie rokov 2022 – 2024. Prvé platby z euronormatívu na vzdelávanie detí odídencov z Ukrajiny prijali ZŠ až
v septembri 2022, takmer šesť mesiacov po zaradení prvých detí odídencov z Ukrajiny do škôl. Nasledujúce roky
boli charakteristické oneskoreným financovaním na začiatku kalendárneho roka, keď napr. platby za mesiac január
boli poskytované v marci a apríli. Nepravidelnosť zasielania platieb mohla negatívne ovplyvniť finančné plánovanie
riaditeľov škôl.
5
