Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Opravy a údržba ciest v správe VÚC

www.nku.gov.sk

0

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

všetkých osem regionálnych správcov ciest II. a III. triedy

Každý samosprávny kraj si zriadil (alebo založil) vlastného správcu majetku v podobe cestnej infraštruktúry.

Jednotliví správcovia sú financovaní predovšetkým z rozpočtových zdrojov príslušného samosprávneho kraja.

Vybrané činnosti správcov ciest boli preverené za roky 2021 až 2024, v prípade potreby aj súvisiace obdobia.

Súčasťou kontroly bolo aj preverenie plnenia opatrení z predchádzajúcej kontroly NKÚ SR z roku 2021, zameranej

na rekonštrukcie, opravy a údržbu mostov na cestách II. a III. triedy.

Kontrola bola realizovaná podľa zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú zo základných princípov

kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Počas kontroly boli využité

najmä preskúmania dokladov, analýzy a prepočty získaných údajov a rozhovory.

Táto kontrola nadviazala na kontrolu z prvého polroka 2025, predmetom ktorej bola cestná infraštruktúra

vo vlastníctve štátu, t. j. diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy.

Budovanie a bezpečná prevádzka cestnej infraštruktúry sú významné nielen na medzinárodnej a národnej úrovni,

ale prostredníctvom zabezpečenia dopravnej obslužnosti regiónov ovplyvňujú aj každodenný život obyvateľov.

Kontrola zameraná na mosty z roku 2021 poukázala najmä na ich dlhodobo sa zhoršujúci stav. Z tohto dôvodu

bolo súčasťou aktuálnej kontroly aj preverenie plnenia opatrení, ktoré jednotliví správcovia regionálnych ciest

prijali na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov.

NKÚ SR sa problematike cestnej infraštruktúry a stavu mostov venuje dlhodobo. Vykonané analýzy a kontroly

poukazujú na nedostatočné financovanie výstavby a údržby cestnej infraštruktúry a z toho vyplývajúci zlý stav

mostov už od roku 2017.

-

Osem samosprávnych krajov aktuálne vlastní spolu takmer 3 600 km ciest II. triedy a viac ako 10 300 km

ciest III. triedy, na ktorých je spolu takmer 5 400 mostov. Medzi krajmi existujú významné rozdiely (najmenej

v bratislavskom kraji - 523 km ciest a 129 mostov, najviac v prešovskom kraji - 2 433 km ciest a 1 228 mostov).

V období rokov 2021 až 2024 sa celkový stav regionálnych ciest zlepšil len nepatrne. Necelé 2/3 celkovej

dĺžky ciest (8 663 km z 13 911 km) v roku 2024 sú vo dvoch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu

z celkových piatich stupňov.

Stav mostov na regionálnych cestách sa za rovnaké obdobie výrazne zhoršil. Takmer 40 % z nich (2 062

z 5 387) bolo v roku 2024 v troch najhorších stupňoch zo siedmich stupňov stavebno-technického stavu.

Trend zhoršovania stavu bol dlhodobý, keďže v roku 2017 bol tento podiel len 12 % a v roku 2020 bol 22 %.

Správcovia regionálnych ciest majú vytvorené vlastné personálne aj technické kapacity na zabezpečenie

bežnej údržby a opráv vo vlastnej réžii. Okrem toho vykonávajú tieto činnosti na zmluvnom základe

pre Slovenskú správu ciest na viac ako 3 600 km ciest I. triedy vo vlastníctve štátu.

Potreba opráv a modernizácie, identifikovaná v rámci systému hospodárenia s cestami a mostami,

prevyšovala finančné možnosti samosprávnych krajov. Finančné prostriedky poskytnuté správcom z rozpočtu

samosprávnych krajov vyplývali zo schváleného rozpočtu kraja na daný rok, v jeho rámci boli priamo

samosprávnymi krajmi realizované aj niektoré investičné činnosti, spravidla spolufinancované z fondov

Európskej únie.

-

Samosprávne kraje aj so zapojením rôznych zdrojov dokážu ako celok len udržiavať existujúci stav

regionálnych ciest a nie sú schopné dlhodobo stav zlepšovať. Zdroje z fondov Európskej únie na investície

do cestnej infraštruktúry sa pritom budú postupne znižovať.

1

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Čo odporúčame

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky odporúča

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti

-

aby inicioval návrh na úpravu legislatívy tak, že prekládky inžinierskych sietí na mostoch v súvislosti

s modernizáciou mostov budú financované vlastníkom inžinierskej siete a nie vlastníkom mosta,

aby požiadal Vládu Slovenskej republiky o predloženie návrhu na dlhodobo udržateľné financovanie

ciest a mostov v pôsobnosti štátu a samosprávy s prípadným využitím zahraničných skúseností,

samosprávnym krajom

-

aby aktívne hľadali dodatočné finančné zdroje na modernizáciu cestnej infraštruktúry, ktoré navýšia

dostupné zdroje, resp. postupne nahradia výpadok zdrojov z fondov Európskej únie,

aby udržiavali a rozvíjali vlastné kapacity na údržbu a opravy ciest, a to aj formou vzájomnej

spolupráce.

2

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

VÝKON KONTROLNEJ AKCIE

Účel kontrolnej akcie

Účelom kontroly bolo preveriť prínos ukončených a realizovaných investičných projektov cestnej infraštruktúry,

plnenie medzinárodných záväzkov a zabezpečenie dostupnosti regiónov v rámci Slovenskej republiky, ako aj

účinnosť opatrení prijatých po predchádzajúcej kontrole mostov.

Kontrola bola zameraná na cesty II. a III. triedy, ktoré zabezpečujú dopravnú dostupnosť nielen v rámci regiónov,

ale aj ich vzájomné prepojenie a nadväzujú na cesty vyšších kategórií. Účelom nadväzovala na kontrolu vykonanú

v prvom polroku 2025 zameranú na plnenie medzinárodných záväzkov prostredníctvom budovania najmä diaľnic,

rýchlostných ciest v trase medzinárodných koridorov.

Rámec kontrolnej akcie

Predmetom kontroly bola príprava veľkých opráv a údržby, investičných projektov a zabezpečenie ich financovania,

realizácia a prínosy veľkých opráv, údržby a investičných projektov, ako aj plnenie opatrení z kontroly mostov v roku

2021. Keďže niektoré činnosti boli vykonávané výlučne samosprávnymi krajmi, bolo potrebné informácie a údaje

o finančných prostriedkoch investovaných do cestnej infraštruktúry získať aj od samosprávnych krajov, resp. z ich

záverečných účtov. Tieto údaje neboli preverené kontrolou.

Výsledky kontrolnej akcie

Samosprávne kraje sú vlastníkom regionálnych ciest II. a III. triedy od roku 2001, kedy ich prevzali z vlastníctva

štátu. Spolu to bolo v roku 2024 takmer 3 600 km ciest II. triedy a viac ako 10 300 km ciest III. triedy. Rozdiely

medzi krajmi podľa podielu celkovej dĺžky ich regionálnych ciest na celej sieti regionálnych ciest v dĺžke 13 911 km

sú významné – od necelých 4 % v bratislavskom kraji (523 km) po takmer 18 % v banskobystrickom (2 453 km)

a prešovskom kraji (2 433 km). Tieto rozdiely majú vplyv aj na prerozdeľovanie výnosu dane z príjmov medzi

samosprávne kraje, pretože celková dĺžka regionálnych ciest je s váhou 20 % jedným zo šiestich kritérií v rámci

platnej legislatívy. Ďalšie tri kritériá s celkovou váhou 62 % súvisia s počtom obyvateľov s trvalým bytom v kraji,

resp. s podielom stredoškolskej mládeže, resp. dôchodcov na celkovom počte obyvateľov kraja. Tieto štyri kritériá

súvisia s kompetenciami, ktoré samosprávne kraje zabezpečujú. Zvyšné dve kritériá s celkovou váhou 18 % súvisia

s rozlohou kraja a hustotou obyvateľstva. Nastavenie zohľadňuje kompetencie samosprávnych krajov. Zmena

parametrov by mala vplyv len na iné prerozdelenie rovnakého objemu financií medzi jednotlivé samosprávne kraje.

Každý kraj má odlišne nastavený systém evidencie, výkonu správy aj financovania opráv, údržby a modernizácie

cestnej infraštruktúry, čo do určitej miery komplikuje vzájomné porovnávanie výsledkov. Odlišné nastavenie je

premietnuté aj do rôznej právnej formy správcov:

-

štyri príspevkové organizácie v bratislavskom, košickom, trenčianskom a žilinskom kraji,

dve rozpočtové organizácie v prešovskom a trnavskom kraji,

dve akciové spoločnosti v banskobystrickom a nitrianskom kraji, pričom ich jediným vlastníkom je príslušný

samosprávny kraj.

Posledná zmena právnej formy u správcov nastala v roku 2021, kedy správu ciest v bratislavskom kraji začala

vykonávať novozriadená príspevková organizácia, pričom dovtedy správu zabezpečovala obchodná spoločnosť.

Na základe výsledkov kontrol možno skonštatovať, že kľúčovým faktorom pre systém hospodárenia s regionálnymi

cestami a mostami je dostupný objem financií v rozpočtoch samosprávnych krajov a ich rozdeľovanie

na zabezpečenie výkonu kompetencií týchto krajov v oblasti dopravy, vzdelávania, sociálnej a kultúrnej oblasti.

Príprava činností a zabezpečenie financovania

Údržba ciest je komplexný súbor činností zameraných na zabezpečenie bezpečnej, plynulej a spoľahlivej

prevádzky ciest, mostov a ďalšej infraštruktúry počas celého roka. Zahŕňa letnú údržbu (čistenie, opravy povrchu,

údržba zelene), zimnú údržbu (posyp, pluhovanie) a špeciálne práce, akými sú oprava zvodidiel či dopravného

značenia, aby sa predĺžila životnosť cesty a predišlo haváriám.

3

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Každý správca ciest má zabezpečené adekvátne technické a personálne zabezpečenie, teda takmer výlučne

vykonáva tieto činnosti vlastnými kapacitami. Okrem údržby regionálnych ciest vykonávajú regionálni správcovia

na zmluvnom základe tieto činnosti aj pre Slovenskú správu ciest na cestách I. triedy. Tento správca takéto kapacity

nemá a všetky činnosti realizuje dodávateľským spôsobom.

Reálny objem výkonov správcov pri zimnej údržbe je podmienený vývojom počasia. Plánovanie v tejto oblasti

spočíva najmä v príprave a aktualizácii operačných plánov zimnej údržby, zabezpečení potrebnou technikou,

posypovým materiálom a v organizovaní činnosti dispečingu a pracovnej pohotovosti zamestnancov. Technika

a personál mimo zimného obdobia sa využíva na vykonávanie letnej údržby. Jej rozsah vyplýva zo systému

hospodárenia v prípade frekvencie kosenia krajníc a ich čistenia, alebo zo zisteného stavu ciest po zimnom období

v prípade lokálnych opráv výtlkov, škár a iných poškodení vozovky, ako aj zo stavu vodorovného a zvislého

dopravného značenia.

Realizáciou týchto činností nedochádza k zlepšeniu stavu regionálnych ciest. Tieto činnosti majú nadpolovičný

podiel na výkonoch činností vykonávaných správcami a na ich zabezpečenie sa použije najviac finančných

prostriedkov. Financovanie údržby regionálnych ciest je zabezpečené z bežného rozpočtu samosprávnych krajov

v sume podľa schváleného rozpočtu príslušného kraja. Ďalšie zdroje na financovanie tejto činnosti sú z výkonov

údržby pre Slovenskú správu ciest a v malej miere aj z podnikateľskej činnosti správcov. Počas kontroly neboli

zistené nedostatky pri dodržiavaní vybraných zákonných povinností pri vedení účtovníctva a čerpania rozpočtu.

Odlišná situácia je pri plánovaní a príprave opráv povrchov vozoviek, osobitne pri súvislých, teda veľkoplošných

opravách, ako aj pri nevyhnutnej modernizácii ciest vrátane mostov na nich. Správcovia pri určení potrieb opráv,

modernizácií a pri stanovení poradia naliehavosti ich realizácie pristupovali na základe výsledkov vizuálnych

prehliadok, ako aj diagnostiky technického stavu komunikácií a mostov v rámci systému hospodárenia s nimi

v súlade s príslušnými technickými predpismi. Výsledkom bolo zostavenie poradia naliehavosti opráv jednotlivých

úsekov ciest, resp. mostov. Počas procesu priorizácie boli okrem stavebno-technického stavu ciest zohľadnené aj

ďalšie faktory, ako sú regionálna významnosť a potreba riešenia havarijných alebo mimoriadnych situácií. Ďalej

v tomto procese zohrávali úlohu aj priority strategických dokumentov samosprávnych krajov v oblasti cestnej

dopravy.

Identifikované potreby opráv a modernizácií vyplývajúcich zo zostaveného poradia naliehavosti boli spravidla

násobne vyššie než objem dostupných zdrojov. Napríklad v žilinskom kraji predpokladané náklady na rekonštrukciu

ciest a mostov prevýšili dostupné zdroje v rokoch 2021 až 2024 v rozsahu od 338 % do 1 328 %. Pri výpočte boli

brané do úvahy všetky kapitálové výdavky na stavebné investície a bežné výdavky na plošné opravy vozoviek.

Výber konkrétnych projektov opráv a modernizácií, ktoré budú realizované v nasledujúcom období, bol súčasťou

prípravy rozpočtov samosprávnych krajov na základe podkladov od správcov regionálnych ciest. Zohľadňovali sa

závery a odporúčania z rokovaní komisií a poradných orgánov, ktoré mali zriadené jednotlivé samosprávne kraje.

Najčastejšie bolo finálne rozhodnutie prijaté na rokovaní zastupiteľstva príslušného samosprávneho kraja,

napr. ako súčasť schváleného rozpočtu. Pri rozhodovaní boli uprednostňované najhoršie úseky ciest a mostov.

Výnimkou boli projekty modernizácií súvislých úsekov ciest druhej triedy, kde boli zahrnuté všetky mosty na týchto

úsekoch.

Schválené finančné prostriedky boli účelovo viazané na konkrétne investičné projekty v cestnej infraštruktúre.

Účelové viazanie financií bolo využívané aj v prípade veľkoplošných opráv povrchov vozoviek. Napríklad

v trenčianskom kraji počas rokov 2021 až 2024 bolo účelovo určené čerpanie financií v súhrnnej sume takmer

28,6 mil. eur na 149 rôzne dlhých úsekov ciest v celkovej dĺžke 170 km v rámci všetkých okresov kraja. Samotní

správcovia rozhodovali o použití financií v rámci čerpania svojho rozpočtu na opravy konkrétnych úsekov ciest

a mostov len v obmedzenom rozsahu a spravidla len na jednoduché a finančne nenáročné výkony.

Vo všetkých krajoch bolo zistené, že potrebné opravy a investície boli výrazne obmedzované nedostatočným

objemom finančných prostriedkov v rozpočtoch samosprávnych krajov. Priemerný ročný objem investícií

jednotlivých krajov do regionálnych ciest je minimálne 40 % všetkých kapitálových výdavkov, hoci sú výrazné

medziročné rozdiely. Najvyšší objem bol v roku 2023, čo súviselo s ukončovaním programového obdobia fondov

Európskej únie, ktoré sú najvýznamnejším zdrojom investícií jednotlivých krajov. Podobný stav bol zistený aj počas

kontroly v roku 2021 za obdobie rokov 2017 až 2020.

4

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Dôsledkom toho je skutočnosť, že stavebno-technický stav regionálnych ciest stagnuje a stavebno-technický stav

mostov sa dlhodobo zhoršuje. Rovnako sa to týka aj ciest I. triedy vo vlastníctve štátu, kde je obmedzujúcim prvkom

objem dostupných financií v štátnom rozpočte.

Realizácia a prínosy veľkoplošných opráv a modernizácií ciest

Priemerné celkové bežné výdavky za všetkých správcov boli počas obdobia rokov 2021 až 2024 v sume takmer

150 mil. eur ročne s mierne rastúcim trendom. Z tejto sumy viac ako polovica výdavkov súvisela s výkonmi zimnej

údržby ako aj kosenia a čistenia krajníc. Výdavky na súvislé, resp. veľkoplošné opravy povrchov ciest boli

v priemere necelých 32 mil. eur ročne, t. j. približne 21 % z celkových bežných výdavkov.

Výdavky na investičnú činnosť boli ročne v priemere takmer 104 mil. eur, pričom ich vývoj bol nerovnomerný v čase

– najviac v roku 2023 v sume viac ako 136 mil. eur, najmenej v roku 2021 v sume takmer 62 mil. eur. Z tejto sumy

tvorili necelých 40 % nenávratné príspevky zo zdrojov Európskej únie, pričom s ich čerpaním súvisí aj najvyšší

objem investícií v roku 2023.

Podiel ciest v najlepšom stave na ich celkovej dĺžke sa v kontrolovanom období zvýšil len nepatrne, aj keď do ciest

boli investované finančné prostriedky z vlastných, príp. úverových zdrojov samosprávnych krajov. V prípade ciest

II. triedy boli na ich modernizáciu vrátane mostov zapojené aj zdroje z fondov Európskej únie. Dôvodom stagnácie

stavu regionálnych ciest bola skutočnosť, že súčasne so zlepšovaním stavu modernizovaných úsekov sa na iných

úsekoch ciest ich stav zhoršoval. Uvedené preukazuje, že samosprávne kraje ako celok aj so zapojením rôznych

zdrojov dokážu len udržiavať existujúci stav a nie sú schopné dlhodobo celkový stav regionálnych ciest zlepšovať.

Nasledujúce dva grafy zobrazujú vývoj podielu dĺžky ciest v najlepších dvoch stupňoch ich stavebno-technického

stavu na celkovej dĺžke podľa jednotlivých krajov, osobitne za cesty II. triedy a III. triedy.

Graf č. 1 a 2: Vývoj podielu ciest II. triedy a III. triedy v najlepších dvoch stavoch na ich celkovej dĺžke podľa jednotlivých správcov

Cesty III. triedy

Cesty II. triedy

100%

80%

60%

40%

20%

0%

100%

80%

60%

40%

20%

0%

BA BB KE NR PO TN TT ZA Spolu

2017 2020 2024

Zdroj pre oba grafy: cestná databanka, jednotliví správcovia; spracované NKÚ SR

Pri cestách II. a III. triedy mal v roku 2024 najvyšší podiel ciest na ich celkovej dĺžke trenčiansky kraj (1 215 km

z celkovej dĺžky 1 490 km). V prípade ciest II. triedy bol nad celoslovenským priemerom aj nitriansky kraj (398 km

z 502 km) a košický kraj (412 km z 575 km). Pri cestách III. triedy boli nad celoslovenským priemerom štyri kraje –

trenčiansky (891 km z 1 140 km), košický (957 km z 1 377 km), prešovský (1 245 km z 1 922 km) a žilinský (700 km

z 1 100 km). Podrobné údaje o cestách za všetky stupne stavebno-technického stavu vrátane popisu jednotlivých

stupňov sú uvedené v prílohách.

Najviac sa zlepšil stav ciest v bratislavskom kraji, kde vzrástla dĺžka ciest v najlepších stavoch z 96 km v roku 2017

na 232 km v roku 2024. Dôvodom bola nielen nízka počiatočná hodnota, ale aj skutočnosť, že tento kraj začal

významne investovať do cestnej infraštruktúry prostredníctvom finančných nástrojov Slovak Investment Holding,

a. s., pretože ako rozvinutý región mal obmedzené možnosti čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie.

Zhoršenie stavu ciest bolo zaznamenané len v žilinskom kraji pri cestách obidvoch tried, resp. v nitrianskom kraji

pri cestách III. triedy.

5

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Prínosom realizovaných činností je najmä zlepšenie stavu konkrétnych úsekov regionálnych ciest, ako aj zvýšenie

bezpečnosti, plynulosti premávky na nich; napr. rozšírením, spevnením ich krajníc. Nové úseky regionálnych ciest

sa nestavajú. V realizovaných projektoch sú ciele a ukazovatele takmer výlučne uvádzané v dĺžkach úsekov ciest.

Preto možno pozitívne zhodnotiť stav, keď sa postupne v etapách zrekonštruuje súvislý úsek jednej cesty.

Príkladom je Cesta slobody číslo II/537 v prešovskom kraji, kde prostredníctvom 7 projektov v 6 etapách bol

zrekonštruovaný úsek cesty v celkovej dĺžke takmer 45 km za viac ako 43 mil. eur. Podobne postupovalo viacero

krajov, napr. aj nitriansky a trnavský.

Počas kontroly neboli zistené nedostatky pri dodržiavaní vybraných zákonných povinností pri uzatváraní zmlúv

a dodatkov ku zmluvám na investičné projekty. Dôvodom uzatvárania dodatkov boli najmä nepredvídané okolnosti

zistené počas realizácie projektu.

Stav mostov sa dlhodobo zhoršuje

Podstatne horšia situácia je pri mostoch na regionálnych cestách. Z celkového počtu takmer 5 400 mostov v roku

2024 je viac ako 2 050 (takmer 40 %) v stave zlý, veľmi zlý a havarijný, t. j. v troch najhorších stupňoch zo siedmich

stupňov stavebno-technického stavu. Tento podiel sa významne zhoršil počas kontrolovaného obdobia,

keď na konci roka 2020 to bolo len necelých 22 % (1 168 mostov z celkového počtu 5 387). Zhoršovanie stavu je

dlhodobé, keďže k 31. 12. 2017 bol tento podiel necelých 12 % (628 mostov z celkového počtu 5 372), pričom vývoj

stavu mostov na cestách I. triedy vo vlastníctve štátu je podobný.

Nasledujúce dva grafy zobrazujú vývoj podielu počtu mostov na regionálnych cestách podľa stupňov ich stavebno-

technického stavu na celkovom počte mostov podľa jednotlivých krajov. Graf číslo 3 zahŕňa mosty v troch

najhorších stupňoch a graf č. 4 mosty v troch najlepších stupňoch. Podrobné údaje o počtoch mostov vo všetkých

siedmich stupňoch stavebno-technického stavu vrátane charakteristiky stavov sú uvedené v prílohách.

Graf č. 3: Podiel mostov v najhoršom stave

Mosty - stav zlý, veľmi zlý a havarijný

Graf č. 4: Podiel mostov v najlepšom stave

Mosty - stav bezchybný, velmi dobrý a dobrý

70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

0%

BA BB KE NR PO TN TT ZA Spolu

2017 2020 2024

Zdroj: cestná databanka, jednotliví správcovia; spracované NKÚ SR

Vyšší podiel mostov v najhoršom stave v porovnaní s podielom za všetky kraje bol v roku 2024 v štyroch krajoch:

v košickom (383 mostov z 654), trnavskom (225 mostov z 380), prešovskom (567 mostov z 1 228) a bratislavskom

(54 mostov z 129). Celkový počet mostov v najhorších stavoch ovplyvňujú najmä mosty v stupňoch 5 a 6, počet

mostov v stupni 7 - havarijný stav vzrástol v roku 2024 na 34 z počtu 7 v roku 2017. Lepší stav mostov v porovnaní

s celoslovenským priemerom bol v roku 2024 v žilinskom kraji a trenčianskom kraji.

Žilinský kraj je pozitívnym príkladom vplyvu dlhodobo nastaveného systému priebežnej investičnej prípravy mostov

v najhorších stupňoch stavebno-technického stavu. Situáciu však môže ovplyvňovať aj iný prístup k priorizácii,

pretože v tomto kraji dochádza, na rozdiel od ostatných, k miernemu zhoršovaniu stavu ciest.

Stav mostov sa zhoršuje aj napriek investíciám do modernizácie mostov, či už v rámci individuálnych projektov

alebo ako súčasti modernizácie súvislého úseku cesty. Po kontrole v roku 2021 boli zriadené u niektorých správcov

mostné čaty, ktoré sú schopné vo zvýšenej miere vykonávať bežné stavebne nenáročné opravy mostov, ako aj ich

6

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

intenzívnejšiu údržbu. Tým sa predlžuje ich životnosť a sú dlhšie prevádzkyschopné v lepších stupňoch stavebno-

technického stavu bez potreby modernizácie a investícií. Najviac sa to prejavilo v trenčianskom kraji, ktorý týmto

spôsobom od roku 2022 do roku 2024 opravil spolu 40 mostov zo 642, čo tiež prispelo k skutočnosti, že v tomto

kraji vzrástol podiel mostov v najlepších stavoch. Uvedeným spôsobom boli opravené predovšetkým krátke mosty

spravidla do 10 m dĺžky bez potreby špecializovaných stavebných postupov, preto náklady na túto činnosť

nedosiahli spolu ani 1 mil. eur. Mostné čaty využívajú aj iní správcovia, napr. v nitrianskom kraji. Pozitívne možno

hodnotiť aj skutočnosť, že v porovnaní s rokom 2021 sa len v minimálnej miere vyskytli prípady, keď nebola

vykonaná plánovaná prehliadka mosta, resp. že by prehliadkou zistený stav mosta nebol bez omeškania

zaznamenaný v informačných systémoch.

Investičná činnosť pri mostoch je náročnejšia nielen z hľadiska potreby financií, ale aj projektovej prípravy, pretože

súčasťou mostných objektov sú aj inžinierske siete (plyn, elektrická energia, voda, telekomunikácie) iných

subjektov. Tieto siete boli na mostoch umiestnené v minulosti a pri modernizácii mostov sú náklady na ich

prekládku hradené vlastníkom mosta, nie vlastníkom inžinierskej siete Samosprávne kraje pri regionálnych cestách

ale aj Slovenská správa ciest pri cestách I. triedy tak doplácajú na rozhodnutia z minulosti, kedy z dôvodu úspory

nákladov boli takéto inžinierske siete budované na telese mosta. Projektovaná suma investícií pri najdlhších,

spravidla viacpoľových mostných objektoch má aj z tohto dôvodu významný podiel na sume priemerného

celoročného objemu investícií do cestnej infraštruktúry v príslušnom kraji.

Plnenie prijatých opatrení

Súčasťou kontroly bolo aj preverenie plnenia opatrení z kontroly vykonanej v roku 2021. Vyhodnotením plnenia

46 opatrení u siedmich správcov bolo zistené, že splnených resp. priebežne plnených bolo spolu 32 opatrení,

t. j. takmer 70 %. Čiastočne splnených, resp. nesplnených bolo 14 opatrení a týkali sa najmä dodržiavania termínov

vyplývajúcich z technických predpisov, resp. vykonania prehliadok na menšom počte mostov, ako vyžadovali

technické predpisy. V žilinskom kraji neboli pri predchádzajúcej kontrole zistené nedostatky, preto neboli prijímané

žiadne opatrenia.

Účinnosť prijatých opatrení zvýšila kvalitu správcovskej činnosti. Pri ich činnosti sa nedostatky vyskytovali v rokoch

2021 až 2024 v podstatne nižšej miere ako bolo zistené kontrolou v roku 2021. Prejavilo sa to malým počtom

kontrolných zistení, ktoré sa týkali najmä nedodržiavania termínov na vykonanie bežných prehliadok mostov.

Ako príklad dobrej praxe možno vyhodnotiť prístup aktuálneho správcu ciest v bratislavskom kraji, ktorý nebol

právnym nástupcom predchádzajúceho správcu, u ktorého bola vykonaná kontrola mostov. Aj napriek tomu boli

správcom prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a boli implementované do výkonu jeho činnosti.

Záver

Bežná údržba regionálnych ciest, ktorú vykonávajú správcovia ciest, zabezpečuje ich prevádzkyschopný stav.

Jej účelom nie je zlepšovanie stavebno-technického stavu. To je možné len prostredníctvom veľkoplošných

súvislých opráv a realizáciou investičných projektov modernizácie ciest a mostov. Ich potreba, ktorá bola

identifikovaná v rámci systému hospodárenia s cestami a mostami, významne prevyšuje finančné možnosti

samosprávnych krajov v rámci ich rozpočtov. Pokračujúce zhoršovanie stavu mostov môže v budúcnosti vyústiť

do kolapsu mosta alebo viacerých mostov súčasne, samozrejme, s následkom obmedzenia dopravnej obslužnosti

dotknutého regiónu.

Samosprávne kraje, rovnako ako štát, musia hľadať ďalšie finančné zdroje aj s ohľadom na skutočnosť, že využitie

fondov Európskej únie na investície do cestnej infraštruktúry sa výrazne obmedzuje.

Reakcia kontrolovaného subjektu

Na základe zistených nedostatkov boli spracované štyri protokoly o výsledku kontroly, pričom v jednom prípade –

v trnavskom kraji – boli predložené tri námietky k textu protokolu o výsledku kontroly bez uvedenia nových

skutočností, ktoré by mali podstatný vplyv na obsah dokumentu. Z tohto dôvodu boli námietky vyhodnotené ako

neopodstatnené. Správcovia po kontrole prijali spolu 8 opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

7

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

U štyroch správcov neboli kontrolou zistené nedostatky, preto bol spracovaný záznam o výsledku kontroly

v nitrianskom, žilinskom, prešovskom a košickom kraji.

Odborná spolupráca

Počas kontroly boli primerane použité poznatky získané konzultáciou s odborníkmi zo Žilinskej univerzity v Žiline,

a to pri výkone kontroly investičných projektov v cestnej doprave z prvého polroku 2025. Primerane boli aplikované

aj informácie získané počas prípravy kontroly v roku 2020, kde okrem akademickej obce bola využitá aj spolupráca

s odborným útvarom Slovenskej správy ciest, ktorý vedie a spravuje cestnú databanku. Kontrolóri dlhodobo sledujú

zmeny v stavebno-technickom stave ciest a mostov, ktoré boli prvýkrát podrobne analyzované v roku 2017.

Po kontrole v roku 2021 aj na základe výstupov a odporúčaní Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

začala Slovenská správa ciest okrem štruktúrovaných údajov o stave cestnej infraštruktúry zverejňovať vybrané

údaje aj v grafickej – mapovej forme a to aj úrovni jednotlivých krajov.

Kontakt

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Priemyselná 2

824 73 Bratislava

 +421 250 114 911

 info@nku.gov.sk

Názov a kontaktné údaje kontrolovaných subjektov

Správa ciest Bratislavského samosprávneho kraja Banskobystrická regionálna správa ciest, a. s.

Čučoriedková 8214/6

Majerská cesta 94

821 07 Bratislava-Vrakuňa

 +421 2 43 424 000

 sekretariat@scbsk.sk

974 96 Banská Bystrica

 +421 918 543 236

 sekretariat@bbrsc.sk

Regionálna správa a údržba ciest Nitra a. s.

Správa a údržba ciest

Prešovského samosprávneho kraja

Jesenná 14

Štúrova 147

949 65 Nitra

080 05 Prešov

 +421 37 651 27 50

 matus.starovic@rsucnr.sk

 +421 51 756 37 00

 riaditel@sucpsk.sk

Správa ciest

Trenčianskeho samosprávneho kraja

Brnianska 3

Správa a údržba ciest

Prešovského samosprávneho kraja

Jesenná 14

911 05 Trenčín

080 05 Prešov

 +421 32 650 93 54

 info@sctsk.sk

 +421 51 756 37 00

 riaditel@sucpsk.sk

Správa a údržba ciest

Trnavského samosprávneho kraja

Bulharská 39

Správa a údržba ciest

Žilinského samosprávneho kraja

M. Rázusa 104

918 53 Trnava

010 01 Žilina

 +421 33 553 12 87

 podatelna@spravaciest.sk

 +421 41 507 72 11

 sekretariat@sczsk.sk

8

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Zoznam použitých skratiek

Skratky sú použité len v tabuľkách a grafoch.

BA

BB

KE

NR

PO

SR

STS

TN

TT

bratislavský kraj

banskobystrický kraj

košický kraj

nitriansky kraj

prešovský kraj

Slovenská republika

stavebno-technický stav

trenčiansky kraj

trnavský kraj

ZA

žilinský kraj

9

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Prílohy

Príloha 1 – Regionálne cesty a mosty v SR

Dĺžka spolu

v km

Podiel

v rámci SR v %

Počet

Podiel

mostov v rámci SR v %

BA

BB

KE

NR

PO

TN

TT

ZA

523

2 453

1 952

2 042

2 433

1 491

1 604

1 414

13 911

3,8

129

1 031

533

654

1 228

642

380

790

5 387

2,3

18,3

9,4

11,6

21,7

11,4

14,0

17,6

14,0

14,7

17,5

10,7

11,5

10,2

Spolu

Zdroj: cestná databanka, podklady správcov; spracovanie NKÚ SR

Príloha 2 – Počty mostov podľa stupňa stavebno-technického stavu

Región Stav k 31.12.

2017

STS I STS II

STS III

2119

STS IV STS V

STS VI

176

STS VII STS N

Celkom

5 372

200

106

175

10

1

341

2084

2473

2169

58

428

7

8

34

0

6

0

1

6

0

6

3

6

3

1

17

5

SR

BA

BB

KE

NR

PO

TN

TT

ZA

2020

2024

2017

2020

2024

2017

2020

2024

2017

2020

2024

2017

2020

2024

2017

2020

2024

2017

2020

2024

2017

2020

2024

2017

2020

2024

220

172

3

1411

809

31

818

1437

21

337

587

5

5 378

5 387

128

4

0

16

61

23

27

26

32

37

83

25

69

147

3

0

128

2

0

16

57

26

2

129

23

12

27

33

21

18

23

2

35

30

32

76

54

15

44

12

14

77

53

33

31

12

11

20

5

435

365

183

253

190

37

432

481

530

227

228

201

223

293

246

354

539

469

332

352

258

174

243

122

284

276

286

72

4

1 033

1 031

657

104

170

43

4

0

96

659

230

38

654

194

150

89

0

1

7

1

525

60

9

526

1

128

37

48

11

56

111

37

55

69

9

533

63

25

34

23

16

38

2

664

297

125

156

92

1 216

1 219

1 228

640

245

449

58

116

155

45

644

111

128

50

642

1

2

6

0

385

2

60

21

58

54

63

45

383

10

23

27

45

14

55

54

53

9

157

114

122

10

0

380

258

251

239

788

1

786

0

790

Zdroj: cestná databanka, podklady správcov; spracovanie NKÚ SR

1 – bezchybný, 2 – veľmi dobrý, 3 – dobrý, 4 – uspokojivý, 5 – zlý, 6 – veľmi zlý, 7- havarijný, N – neurčený

10

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Príloha 3 – Dĺžky ciest podľa stupňa stavebno-technického stavu

Cesty II. triedy v km

Cesty III. triedy v km

STS II STS III STS IV STS V Celkom

STS I

STS II STS III STS IV STS V Celkom STS I

Stav k

30.6.2017

30.6.2020

2 045

1 943

2 099

36

166

251

287

5

385

431

323

0

833

845

697

128

114

31

152

122

188

17

21

61

11

7

3 581

3 592

3 594

184

197

200

605

574

575

502

523

522

511

348

350

527

531

537

319

313

314

6 008

5 736

5 247

52

316

555

1 030

3

917

1 126

1 186

0

2 694

2 467

2 490

206

133

76

403 10 337

425 10 309

364 10 317

SR

BA

BB

KE

NR

PO

TN

TT

ZA

30.6.2024

30.6.2017

30.6.2020

30.6.2024

30.6.2017

30.6.2020

30.6.2024

30.6.2017

30.6.2020

30.6.2024

30.6.2017

30.6.2020

30.6.2024

30.6.2017

30.6.2020

30.6.2024

30.6.2017

30.6.2020

30.6.2024

30.6.2017

30.6.2020

30.6.2024

30.6.2017

30.6.2020

30.6.2024

72

119

115

91

90

78

31

33

37

13

9

334

323

56

6

0

68

3

0

107

319

274

270

373

352

391

339

377

393

128

148

207

241

279

324

385

210

209

225

247

199

1

0

122

766

753

628

777

807

879

1 016

1 067

849

1 046

932

891

828

819

883

803

483

319

719

808

677

2

8

323

4

70

75

40

56

105

42

68

58

43

79

105

103

26

21

7

200

222

248

93

27

181

217

241

142

188

105

132

110

162

146

246

314

81

784

726

662

338

260

278

363

343

479

464

430

359

214

211

174

144

205

195

179

158

266

1 850

1 848

1 383

1 382

1 377

1 541

1 540

1 919

1 916

1 922

1 136

1 134

1 140

1 065

1 059

1 067

1 111

1 103

1 100

24

40

24

23

21

7

64

238

94

29

6

87

95

100

87

22

0

78

16

4

57

6

13

5

61

0

49

2

120

116

125

1

168

134

76

29

19

0

141

239

354

4

122

69

4

60

21

22

4

9

0

26

9

85

10

12

48

81

103

17

14

0

15

8

63

5

26

56

48

60

12

40

67

44

30

92

2

13

57

75

94

2

162

94

109

278

18

183

173

179

98

30

4

44

7

25

2

72

2

23

120

Zdroj: cestná databanka, podklady správcov; spracovanie NKÚ SR

Príloha 4 – Charakteristika stupňa stavebno-technického stavu ciest a mostov

Mosty:

I. stupeň - Bezchybný: Most je v novom alebo takmer novom stave, bez poškodení.

II. stupeň - Veľmi dobrý: Vyskytujú sa len ojedinelé drobné poškodenia, ktoré nemajú vplyv na funkciu.

III. stupeň - Uspokojivý: Vyskytujú sa drobné poškodenia, most je plne funkčný, vyžaduje bežnú údržbu.

IV. stupeň - Zhoršený: Zjavné poškodenia, znižuje sa životnosť, most vyžaduje stavebnú údržbu.

V. stupeň - Veľmi zhoršený: Vážne poškodenia, výrazne znížená funkčnosť, nutná oprava.

VI. stupeň - Vážny: Veľmi vážne poškodenia, nosnosť je znížená, nutná rekonštrukcia.

VII. stupeň - Havarijný: Ohrozenie bezpečnosti premávky, nutná okamžitá uzávera a rekonštrukcia.

11

www.nku.gov.sk

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Cesty:

I. stupeň - Veľmi dobrý: Povrch vozovky je bez porúch, alebo len s minimálnymi známkami opotrebovania.

II. stupeň - Dobrý: Menšie poruchy, ktoré zatiaľ neovplyvňujú plynulosť dopravy.

III. stupeň - Vyhovujúci: Stredne závažné poruchy, povrch si vyžaduje údržbu.

IV. stupeň - Nevyhovujúci: Závažné poruchy, znížená bezpečnosť, je potrebná rekonštrukcia.

V. stupeň - Havarijný: Veľmi závažné poruchy, stav ohrozuje bezpečnosť premávky, nutná okamžitá oprava.

Príloha 5 – Vybrané údaje o regionálnych cestách

Položka/región

BA

523

BB

KE

NR

PO

TN

TT

ZA

SR

Regionálne cesty v km

Počet mostov

2 453

1 031

1 952

533

2 042

654

2 433

1 228

1 491

642

1 604

380

1 414 13 911

129

790

5 387

149,3

Priemerné ročné bežné výdavky*

2021 - 2024 v mil. eur

4,9

16,8

27,3

16,2

29,5

20,9

13,6

20,0

Prepočet na 1 km regionálnej cesty

v eur

37 984 16 295 51 220 24 771 24 023 32 555 35 789 25 316 27 715

Priemerné ročné kapitálové výdavky*

správcu 2021 - 2024 v mil. eur

8,4

29,6

11,7

-

29,0

4,9

9,8

10,1

103,5

- z toho modernizácia ciest

6,1

1,1

24,3

5,3

4,1

5,9

-

15,7

5,3

0,8

1,6

7,9

1,9

6,5

1,8

65,4

22,8

-z toho modernizácia mostov

Prepočet na 1 km regionálnej cesty

v eur

65 116 28 710 21 951

-

23 616

7 632 25 789 12 785 19 213

Priemerné ročné kapitálové výdavky

na cestnú infraštruktúru za

samosprávne kraje 2021-2024 v mil.

eur**

13,4

29,6

25,0

12,8

42,3

26,3

15,6

17,4

Prepočet na 1 km regionálnej cesty

v eur

25 621 12 067 12 807

6 268 17 386 17 639

9 726 12 306

-

Prepočet na 1 most v eur

103 876 28 710 46 904 19 572 34 446 40 966 41 053 22 025

Zdroj: podklady správcov; záverečné účty samosprávnych krajov za roky 2021 – 2024, spracovanie NKÚ SR

Vysvetlivky: * v prípade obchodných spoločností porovnateľný údaj ** údaje zo záverečných účtov, ktoré neboli preverené kontrolou

12

www.nku.gov.sk