Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z.

o verejnom ochrancovi práv v znení

neskorších predpisov verejný ochranca

práv každoročne vypracúva osobitnú

správu o priebehu a výsledkoch návštev

Národného preventívneho mechanizmu

podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je

Slovenská republika viazaná.¹

Na tento účel poskytnú verejnému

ochrancovi

vykonávajúce

preventívneho mechanizmu

pre deti a komisár pre osoby so zdravotným

postihnutím.²

V súlade

citovaným

ustanovením

predkladám Národnej rade Slovenskej

republiky

Výročnú správu Národného preventívneho

mechanizmu za rok 2025.

Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu

(vyhláška ministra zahraničných vecí č. 143/1988 Zb.) v znení Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu

a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (Oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č. 448/2023 Z. z.).

²§ 23 ods. 2 druhá veta zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, zákon

č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Obsah

Obsah ................................................................................................................................... 5

Úvod ............................................................................................................................... 7

Národný preventívny mechanizmus ................................................................................ 9

2.1

Národný preventívny mechanizmus na Slovensku .................................................. 9

Koordinácia NPM ...................................................................................................12

Organizačná štruktúr a ............................................................................................15

2.2

2.3

Činnosť NPM na Slovensku v roku 202 5 .......................................................................17

3.1 Systematické návštev y ...........................................................................................17

3.1.1

Verejný ochranca práv ....................................................................................17

Komisár pre det i ..............................................................................................22

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím ...........................................29

Spolupráca na národnej a medzinárodnej úrovni ....................................................37

Spoločné aktivity .............................................................................................37

Spolupráca na národnej úrovni a šírenie povedomi a .......................................37

Medzinárodná spolupráca ...............................................................................44

Priority na rok 2026 .......................................................................................................46

4.1

Verejný ochranca práv ...........................................................................................46

Komisár pre det i .....................................................................................................46

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím ..................................................47

4.2

4.3

Príloha - Zhrnutie kľúčových odporúčaní NPM za rok 202 5 ..................................................49

I. Verejný ochranca prá v ...................................................................................................49

II. Komisár pre deti ............................................................................................................51

III. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím ........................................................53

Táto správa neprešla jazykovou a štylistickou úpravou. Za jednotlivé časti správy zodpovedá

každý zo subjektov Národného preventívneho mechanizmu samostatne.

1 Úvod

Vážené poslankyne a vážení poslanci,

ratifikácia Opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému

či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len “Opčný protokol“) v roku 2023

predstavovala významný krok k posilneniu ochrany práv a slobôd na Slovensku, a to aj

prostredníctvom záväzku vytvoriť Národný preventívny mechanizmus, ktorý je v podmienkach

Slovenskej republiky inovatívnym nástrojom umožňujúcim systematicky monitorovať miesta,

kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby obmedzené na slobode.

Aj v treťom roku činnosti Národného preventívneho mechanizmu zostávalo naším cieľom

nielen zabezpečovať dôstojné a bezpečné prostredie pre tieto osoby a čo najviac

znižovať riziko mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania

alebo trestania, ale aj vytrvalo „svietiť do tmavých kútov“ spoločnosti a odkrývať skutočnosti,

ktoré možno dlhý čas zostávali nepovšimnuté. Našou úlohou je v rámci zverených kompetencií

čo najlepšie napĺňať mandát Národného preventívneho mechanizmu a zároveň zosúlaďovať

spoločný postup, keďže zákonodarca rozdelil jeho úlohy medzi tri existujúce ľudskoprávne

inštitúcie.

“Tí, ktorí by sa vzdali základnej slobody, aby si kúpili trochu dočasnej bezpečnosti,

si nezaslúžia ani slobodu, ani bezpečnosť. (Those who would give up essential Liberty,

to purchase a little temporary Safety, deserve neither Liberty nor Safety)”.

Benjamin Franklin, 1706-1790

JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M. (Tübingen)

verejný ochranca práv

Rok 2025 mi opätovne potvrdil kľúčovú úlohu Národného preventívneho mechanizmu

pri včasnom odhaľovaní rizík porušovania práv detí a prevencii nevhodného zaobchádzania.

Ochrana práv detí je možná len prostredníctvom systematického, nezávislého a pravidelného

monitoringu prostredí, v ktorých sú deti odkázané na rozhodnutia verejnej moci. V roku 2025

sme realizovali preventívne monitoringy, vyhodnocovali podnety a sledovali systémové riziká.

Osobitnú pozornosť sme venovali zachovaniu rodinných väzieb, keďže psychologické štúdie

potvrdzujú, že odopieranie blízkych vzťahov predstavuje najzávažnejšiu formu týrania. Snahou

bolo zároveň chrániť súkromie, zabezpečiť právo na vypočutie a všetko realizovať v súlade

s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Zistenia ukázali pretrvávajúce systémové nedostatky

– nedostatočnú ochranu detí v konfliktných rodinných situáciách, opakované porušovanie

práva na kontakt s oboma rodičmi, formálne uplatňovanie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa

a slabú citlivosť postupov orgánov verejnej moci.

Zvýšený počet podnetov od detí potvrdzuje dôveru v preventívne a ochranné mechanizmy, ale

zároveň poukazuje na potrebu posilniť včasnú intervenciu a koordináciu zodpovedných

subjektov. Sústredili sme sa aj na širšie determinanty rizika – duševné zdravie, chudobu

a sociálne vylúčenie – a zapájanie detí do hodnotenia prostredí a politík. Rešpektovanie

participačných práv detí považujem za neoddeliteľnú súčasť účinnej prevencie. Rok 2025 mi

opätovne potvrdil, že účinný výkon Národného preventívneho mechanizmu je možný len

pri zachovaní nezávislosti, odbornej kontinuity, systematického monitoringu a jasných,

realizovateľných odporúčaní. V tejto práci budem pokračovať aj naďalej, vždy v súlade

s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a v NAJLEPŠOM ZÁUJME KAŽDÉHO

DIEŤAŤA.

prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD.

komisár pre deti

Pri realizácii mandátu Národného preventívneho mechanizmu som sa s mojím tímom v roku

2025 zamerala na dva hlavné ciele, hĺbkové mapovanie praktických postupov uplatňovaných

pri predchádzaní zlému zaobchádzaniu s rezidentmi v psychiatrických zariadeniach

a v špecializovaných zariadeniach sociálnych služieb a pokračovanie v budovaní kvalitných

monitorovacích kapacít, inšpirujúc sa najlepšími zahraničnými výsledkami. Spoločným

menovateľom pri výbere navštívených zariadení bolo zlepšenie ochrany zvlášť zraniteľných

a zlým zaobchádzaním ohrozených osôb. Osoby nachádzajúce sa v akútne nepriaznivom

psychickom stave či s ťažkým duševným ochorením sú výrazne odkázané na pomoc

a ochranu iných osôb (predovšetkým personálu zariadenia) a zároveň sú výrazne oslabené

v schopnosti brániť sa prípadnému zlému zaobchádzaniu. Z toho vyplývajú zvýšené nároky

na zariadenia pri vytváraní preventívnych postupov a záruk smerujúcich k predchádzaniu

vzniku zlého zaobchádzania. Vychádzajúc v ústrety aj požiadavkám samotných navštívených

zariadení, sme sa sústredili aj na zber skúseností a poznatkov o dobrej praxi, nielen

z domácich ale aj zo zahraničných zdrojov.

Pre mňa a môj tím je pri výkone mandátu Národného preventívneho mechanizmu

najdôležitejšie strážiť, aby sa v kontakte s osobami so zdravotným znevýhodnením

nikdy nestratila zo zreteľa ľudská dôstojnosť, a to ani v tých najnáročnejších

situáciách.

JUDr. Zuzana Stavrovská

komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím

2 Národný preventívny mechanizmus

2.1 Národný preventívny mechanizmus na Slovensku

Dňa 4. júla 2023 Slovenská republika ratifikovala Opčný protokol, ktorý vstúpil do účinnosti

dňa 19. októbra 2023. Ratifikáciou Opčného protokolu sa Slovenská republika zaviazala

vytvoriť nezávislý monitorovací mechanizmus s cieľom zaviesť systém pravidelných

preventívnych návštev miest, kde sú alebo môžu byť umiestnené osoby obmedzené

na osobnej slobode. Na základe tohto mandátu Národný preventívny mechanizmus (ďalej

len „NPM“) vykonáva systematické návštevy daných miest, ktorých cieľom je identifikovať

riziko zlého zaobchádzania vychádzajúce zo systémových nedostatkov a rutinných

postupov a snažiť sa zlému zaobchádzaniu zamedziť na systémovej úrovni, tak

aby sa jeho výskytu zabránilo aj do budúcnosti.³

Opčný protokol definuje obmedzenie osobnej slobody v čo najširšom možnom ponímaní,

a to ako akúkoľvek formu zadržania alebo umiestnenia osoby do verejného alebo

do súkromného opatrovníckeho zariadenia, ktoré táto osoba nemôže opu stiť z vlastnej vôle

na základe príkazu akéhokoľvek súdneho, správneho alebo iného orgánu.⁴Podľa Opčného

protokolu má byť NPM funkčne nezávislé. Nezávislosťou majú disponovať aj jeho

zamestnanci. Kvôli naplneniu úloh, musí NPM vykonávať svoj mandát bez akýchkoľvek

obmedzení, stimulov, nátlakov, zastrašovania, nevhodných vplyvov alebo zásahov, priamych

alebo nepriamych, alebo vystaveniu sa občianskoprávnej, trestnop rávnej alebo inej

zodpovednosti. NPM sa pri výkone monitoringu riadi Istanbulským protokolom,⁵ktorý bol ako

metodická príručka vydaný v roku 2001 Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva,

a ktorý bol zrevidovaný v roku 2022. Zamestnanci a experti spolupracujúci s NPM majú mať

súčasne potrebnú spôsobilosť a profesionálne znalosti. Opčný protokol ďalej apeluje

na zmluvné štáty, aby sa usilovali o vyváženosť pohlaví a primerané zastúpenie etnických

a menši nových skupín v krajine a zaväzuje ich, aby na fungovanie NPM vyčlenili dostatočné

finančné zdroje.⁶

NPM je na Slovensku zriadený od 1. mája 2023, t. j. od momentu, kedy do účinnosti vstúpila

novela zákona o verejnom ochrancovi práv, ako aj zákona o komisárovi pre deti a komisárovi

pre osoby so zdravotným postihnutím.⁷Slovenská republika sa rozhodla kompetenciu NPM

rozdeliť medzi trojicu už existujúcich orgánov, ktoré plnia im zverené úlohy v oblasti ochrany

Prevencia mučenia, Rola národného preventívneho mechanizmu, praktická príručka, 21. vydanie, str. 5.:

https://www.ohchr.org/sites/default/files/Documents/Publications/NPM_Guide_EN.pdf.

⁴Opčný protokol bol členskými štátmi Organizácie Spojených národov dojednaný na podklade Dohovoru OSN proti

mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (Dohovor OSN proti

mučeniu). Z čl. 2 a 16 Dohovoru OSN proti mučeniu vyplýva zmluvným štátom záväzok prijať účinné zákonodarné,

správne, súdne alebo iné opatrenia na zabránenie mučeniu na celom území, ktoré je pod ich jurisdikciou, ako

aj zabrániť ďalším činom krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktoré

nepatria pod definíciu mučenia, ak takéto činy spáchal verejný činiteľ alebo iná osoba konajúca z úradného

poverenia alebo z ich podnetu alebo s ich výslovným alebo tichým súhlasom.

Istanbulský protokol taktiež zakotvuje podrobné pravidlá vedenia rozhovorov s monitorovanými osobami, ako

napríklad vhodnosť miesta rozhovoru či získanie dôvery. Práve získanie dôvery monitorovanej osoby je základný

predpoklad na získanie informácií o mučení alebo zlom zaobchádzaní. Pre získanie dôvery monitorovanej osoby

je dôležité, aby sa členovia monitorovacieho tímu správali k týmto osobám zdvorilo, rešpektujúco, s úctou

a empatiou, aktívne a so záujmom načúvali, starostlivo komunikovali a boli úprimní a prispôsobili sa

komunikačnému štýlu monitorovanej osoby.

⁶Čl. 18 Opčného protokolu.

⁷Zákon č. 110/2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

a podpory ľudských práv. Ide o verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisárku

pre osoby so zdravotným postihnutím. Súčasne sa zákonodarca rozhodol rozdeliť ich

pôsobnosť vo vzťahu k jednotlivým zariadeniam. V zmysle relevantnej právnej úpravy,

jednotlivé subjekty NPM vykonávajú systematické návštevy na týchto miestach:

Verejný ochranca práv:⁸

• v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody alebo detencia,

• v azylových zariadeniach a

• na iných miestach, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby obmedzené

na slobode orgánmi verejnej moci, najmä cely policajného zaistenia (ďalej len „CPZ“)

a zariadenia na zaistenie cudzincov.

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím :⁹

•

v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva súdom nariadené ochranné liečenie,

na miestach, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby so zdravotným

znevýhodnením obmedzené na slobode orgánmi verejnej moci alebo v dôsledku

odkázanosti na poskytovanie starostlivosti, najmä v zdravotníckych zariadeniach,

zariadeniach sociálnych služieb a iných zariadeniach poskytujúci ch podobnú

starostlivosť, vrátane zariadení bez registrácie podľa osobitného predpisu.¹⁰

Komisár pre deti :¹¹

•

v špeciálnych výchovných zariadeniach a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately,¹²

na iných miestach, kde sa nachádzajú deti alebo sa môžu nachádzať deti obmedzené

na slobode orgánmi verejnej moci alebo v dôsledku odkázanosti na poskytovanie

starostlivosti.¹³

Pravidelné systematické návštevy vykonávané ako súčasť NPM majú predovšetkým

preventívny charakter, t. j. jeho účelom je pôsobiť do budúcna a predchádzať mučeniu

a inému zlému zaobchádzaniu. Na posúdenie, či mohlo dôjsť alebo došlo k zlému

zaobchádzaniu v zmysle Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „Dohovor OSN proti mučeniu“),

⁸§ 3 ods.3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.

§ 10 ods. 2 písm. h) zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným

postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím je oprávnená vykonávať svoje právomoci aj voči súkromným

subjektom, pokiaľ sú prevádzkovateľom zariadenia, na ktoré sa jej pôsobnosť vzťahuje (napríklad neverejným

poskytovateľom sociálnych služieb).

¹¹§ 4 ods. 2 písm. h) zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.

Do tejto kategórie patria zariadenia ako napr. diagnostické centrá, reedukačné centrá, liečebno-výchovné

sanatóriá, centrá pre deti a rodiny, zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo resocializačné zariadenia.

Do tejto kategórie patria miesta, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať deti obmedzené na osobnej

slobode. Patria sem napr. ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, ústavy na výkon väzby, útvary

policajného zaistenia pre cudzincov, cely policajného zaistenia a určené priestory, azylové zariadenia a karanténa

alebo izolácia maloletých osôb.

využíva NPM všetky dostupné „štandardy“, t. j. súbor zásad na posúdenie zlého

zaobchádzania vydané na národnej a medzinárodnej úrovni, ktoré vychádzajú z praxe

medzinárodného mechanizmu a národných preventívnych mechanizmov jednotlivých

zmluvných štátov Dohovoru OSN proti mučeniu ako aj zo súdnej praxe Európskeho súdu

pre ľudské práva.

V zmysle platných metodických postupov, ako aj medzinárodných odporúčaní, tímy NPM

nevyšetrujú konkrétne prípady ale pracujú s tzv. podozreniami, ktoré vyplývajú zo zist ení

počas jednotlivých systematických návštev. Preto uplatňujú tzv. „dostatočne dôveryhodný“¹⁴

štandard dôkazu na všetky informácie, ktoré sú získané z rozhovorov s osobami obmedzenými

na slobode (alebo s inými zdrojovými osobami). Tento štandard zodpovedá „rovnováhe

pravdepodobností“. Znamená to, že viac dôkazov zistenie podporuje ako mu protirečí (51 %).

Kritériá, ktoré pomáhajú pri tomto hodnotení, zahŕňajú úroveň podrobností jednotlivých

vyhlásení, konzistentnosť informácií, existenciu vzorcov a iné potvrdzujúce informácie

a dôkazy. Až keď sú informácie vyhodnotené ako „dostatočne dôveryhodné“, sú zahrnuté

do analýzy a na ich základe sa vytvoria odporúčania.

Pri svojej činnosti je NPM zároveň viazaný tzv. do no harm principle (tzv. neškodiť, alebo

nezhoršiť situáciu danej osoby). Teda princípom, ktorý zaväzuje NPM konať za každých

okolností tak, aby neohrozil život a bezpečnosť osôb obmedzených na slobode, prípadne

svedkov a iných osôb, ktoré sú s ním v kontakte a aby predchádzal možnej škode/ublíženiu.

Princíp kladie dôraz na to, že možným konaním, ale aj nekonaním, sa nesmie situácia

dotknutej osoby zhoršiť.¹⁵

¹⁴V súlade s medzinárodnými štandardmi OSN, národné preventívne mechanizmy a ďalšie orgány vykonávajúce

monitorovanie ľudských práv uplatňujú pri zisťovaní skutkového stavu štandard dokazovania „prevažujúcej

pravdepodobnosti“ (balance of probabilities, resp. „more likely than not“). Tento štandard znamená, že určitá

skutočnosť sa považuje za preukázanú vtedy, ak je na základe dostupných dôkazov a informácií pravdepodobnejšie

než nie (t. j. s pravdepodobnosťou presahujúcou 50 %), že k nej došlo. Ide o štandard bežne používaný v kontexte

monitorovania ľudských práv, ktorý nevyžaduje absolútnu istotu ani preukázanie skutku „nad všetku rozumnú

pochybnosť“, ako je to v trestnom konaní. Vzhľadom na preventívny charakter mandátu NPM podľa Opčného

protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu, ktorého cieľom je predchádzanie zlému zaobchádzaniu a zlepšovanie

podmienok zaobchádzania

s osobami pozbavenými osobnej slobody, zistenia NPM nemajú povahu

trestnoprávnych záverov a nie je na ne kladený štandard dokazovania typický pre trestné vyšetrovanie. Viac

v dokumentoch:

a ) Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva: Manuál pre národné ľudskoprávne inštitúcie, str. 85:

https://www.ohchr.org/sites/default/files/Documents/Publications/PTS-4Rev1-NHRI_en.pdf ;

b) Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva: Manuál o účinnom vyšetrovaní a dokumentácii mučenia a iného

183:

https://www.ohchr.org/sites/default/files/documents/publications/2022-06-29/Istanbul-Protocol_Rev2_EN.pdf ;

c) Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu, čl. 1 a čl. 4.

¹⁵Podvýbor pre predchádzanie mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu

alebo trestaniu (SPT) vo svojej 9. výročnej správe hovorí, že v prípadoch, keď legislatíva vyžaduje, aby národný

preventívny mechanizmus alebo jeho úradníci hlásili trestné činy a/alebo zdieľali informácie, musí mať prednosť

princíp dôvernosti, ako je stanovený v Opčnom protokole:

https://documents.un.org/doc/undoc/gen/g16/059/73/pdf/g1605973.pdf)

Opčný protokol vymenúva aj zoznam oprávnení, ktorými by mal NPM disponovať

na zabezpečenie riadneho výkonu svojho mandátu.¹⁶S cieľom zhromaždiť čo najviac vecných

dôkazov slúžiacich na zdokumentovanie udalostí ako sú tvrdenia o mučení alebo o zlom

zaobchá dzaní, si môže NPM kresliť náčrty a fotografovať a/alebo zaznamenávať dôkazy

na video.¹⁷Pri výkone mandátu členovia NPM dodržiavajú profesionálne správanie za každých

okolností a zachovávajú si najvyšší štandard bezúhonnosti, slušnosti a vzhľadu, cti,

dôstojnosti, spôsobilosti a pracovitosti.

Po výkone systematickej návštevy, zozbieraní a analýze všetkých podkladov vydáva NPM

individuálnu správu, ktorá v zásade obsahuje opis podmienok v zariadení, štandardy

posudzovania zlého zaobchádzania a na to nadväzujúce zistenia a odporúčania pre všetky

dotknuté subjekty, ktorými sú spravidla vedenie zariadenia, jeho zriaďovateľ a vecne a miestne

príslušné orgány verejnej moci. Cieľom opatrení/odporúčaní je určiť rizikové faktory

a základné príčiny, ktoré vedú k zlému zaobchádzaniu tak, aby sa zabránilo ich výskytu alebo

opakovanému výskytu v budú cnosti a v súlade s účelom Opčného protokolu sa zameriavajú

primárne na systémové otázky.¹⁸Zmluvný štát je povinný sa zaoberať odporúča niami ,

ktoré mu NPM navrhne a viesť s ním dialóg, ako navrhnuté odporúčania implementovať.¹⁹

Individuálne správy zo systematických návštev, ako aj odpovede dotknutých subjektov sú

zverejňované na webových sídlach jednotlivých inštitúcií zabezpečujúcich úlohy NPM.

Výročná správa NPM je zverejňovaná iba na webovom sídle Kancelárie verejného ochrancu

práv (ďalej len „KVOP“).

NPM zároveň spolupracuje so všetkými relevantnými aktérmi v oblasti prevencie zlého

zaobchádzania. Prostredníctvom stretnutí, konferencií a stretnutí za okrúhlym stolom vedie

aktívny dialóg s príslušnými orgánmi verejnej moci, zriaďovateľmi a vedúcimi zariadení, ako aj

s občianskou spoločnosťou, s cieľom zdieľať poznatky a posilniť účinnosť prevencie. Dôležitou

súčasťou mandátu NPM je aj pripomienkovanie existujúcich zákonov a legislatívnych návrhov.

V oblasti vzdelávania sa NPM venuje šíreniu povedomia o zlom zaobchádzaní

a o možnostiach ako mu predchádzať, napríklad aj vzdelávaním osôb, ktoré prichádzajú

do kontaktu s osobami obmedzenými na slobode.

2.2 Koordinácia NPM

Vzhľadom na skutočnosť, že zákonodarca rozdelil mandát NPM medzi tri už existujúce

inštitúcie, vznikla aj potreba zabezpečiť jednotnú implementáciu Opčného protokolu a jednotné

fungovanie NPM. Zákonodarca preto zveril verejnému ochrancovi práv koordinačnú

¹⁶Týmito oprávneniami sú najmä: prístup ku všetkým informáciám ohľadne počtu osôb obmedzených na slobode,

ako aj počtu miest obmedzenia osobnej slobody a ich polohy; prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa

zaobchádzania s týmito osobami, ako aj podmienok ich zadržania; vstup do všetkých miest zadržania a k ich

zariadeniu a vybaveniu; príležitosť uskutočniť súkromné rozhovory s osobami obmedzenými na slobode bez

svedkov, buď osobne alebo, ak je to potrebné, s tlmočníkom, ako aj s akoukoľvek inou osobou, o ktorej sa NPM

domnieva, že môže poskytnúť relevantné informácie; nezávislosť vo výbere miest, ktoré chce navštíviť a osôb,

s ktorými chce uskutočniť rozhovor; právo mať kontakty s SPT, zasielať mu informácie a stretávať sa s ním (čl. 20

Opčného protokolu).

NPM dokumentuje reťazec úschovy spojený so získavaním a uchovávaním fyzických dôkazov, aby sa tieto

dôkazy mohli v budúcnosti použiť v súdnom konaní, vrátane prípadného trestného stíhania.

Navrhnuté prostriedky nápravy NPM KOZP komunikuje s monitorovaným zariadením s možnosťou vyjadriť sa

k nim a ustáliť ich konečné znenie. V texte správy sú opatrenia a odporúčania vždy farebne odlíšené. Kontrolu

opatrení a odporúčaní uložených podľa Dohovoru OSN proti mučeniu zabezpečuje taktiež NPM KOZP.

¹⁹Čl. 22 Opčného protokolu.

právomoc .²⁰Súčasná právna úprava aj naďalej obsahuje iba pomerne vágne ustan ovenie,²¹

v zmysle ktorého verejný ochranca práv - ako koordinačný orgán NPM - vydáva závery, správy,

odporúčania, vrátane osobitnej správy o priebehu a výsledkoch návštev zariadení alebo miest

podľa § 3 ods. 3 zákona o verejnom ochrancovi práv a komunikuje s príslušným

medzinárodným zmluvným orgánom.²²

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa hneď na začiatku výkonu mandátu NPM vedúci

predstavitelia všetkých troch inštitúcii dohodli, že koordinačná úloha verejného ochrancu práv

bude predovšetkým zahŕňať reprezentovanie NPM navonok vo vzťahu k Národnej rade

Slovenskej republiky, k medzinárodnému orgánu, ktorým je Podvýbor pre predchádzanie

mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

ako aj organizovanie spoločných školení a iných podujatí. Jednotlivé inštitúcie si zároveň

zachovajú autonómiu pri stanovovaní svojich priorít v oblasti vykonávania systematických

návštev NPM, spracovávania metodických postupov, ako aj záverov z jednotlivých návštev.

Napriek pomerne rámcovej právnej úprave ponúka výkon mandátu NPM priestor na voľbu

takých postupov, ktoré v čo najväčšej miere podporia jeho účelné a efektívne napĺňanie

všetkými tromi inštitúciami. Na základe skúseností a výziev z roku 2024 ²³pristúpil verejný

ochranca práv, ako koordinačný orgán, k úprave nastavenia koordinácie a spolupráce medzi

subjektmi NMP, pričom v roku 2025 zaviedol formát pravidelných pracovných stretnutí

na úrovni riaditeľov vedúcich NPM tímov jednotlivých inštitúcií.

V priebehu roka sa uskutočnilo päť takýchto pracovných stretnutí ,²⁴ktorých prínosom je ich

menej formalizovaný charakter umožňujúci prehĺbenie praktickej spolupráce, efektívnejšiu

komunikáciu, systematickú výmenu informácií, zdieľanie relevantných dokumentov a metodík,

ako aj vecný dialóg o aktuálnych výzvach a možnostiach vzájomnej spolupráce. Toto

prehĺbenie spolupráce vyvrcholilo spoločnou študijnou návštevou všetkých subjektov NPM

v Slovinskej republike. Taktiež sa vytvoril spoločný priestor na zdieľanie rel evantných

dokumentov a bola vytvorená pracovná metodika o spoločných návštevách zariadení.²⁵

Toto nastavenie možno hodnotiť ako pozitívny posun, v ktorom NPM subjekty plánujú

pokračovať aj v roku 2026.

Zároveň sa zachovalo aj formálne stretnutie verejného ochrancu práv a komisárov, ako

vedúcich jednotlivých inštitúcií plniacich mandát NPM, ktoré sa uskutočňuje aspoň raz za rok

a je určené najmä na diskusiu o strategických témach a hlavných prioritách jednotlivých

úradov. Okrem toho, verejný ochranca práv riešil prípravu výročnej správy za rok 2024 tak, že

zabezpečenie prekladu bolo primerane rozdelené medzi jednotlivé úrady NPM. Avšak tento

²⁰§ 3 ods. 2 zákona o verejnom ochrancovi práv.

Na túto skutočnosť verejný ochranca práv poukazoval aj v prechádzajúcich výroč ných správach NPM:

a ) Výročná správa Národného preventívneho mechanizmu za rok 2023, str. 13: https://vop.gov.sk/wp-

content/uploads/2024/03/vyrocna_sprava_NPM_2023_final.pdf ;

b ) Výročná správa Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024, str. 13: https://vop.gov.sk/wp-

content/uploads/2025/03/vyrocna_sprava_NPM_2024.pdf .

²²§ 22a ods. 1 zákona o verejnom ochrancovi práv.

²³Výročná správa NPM za rok 2024, kapitola 2.2.3.

Pracovné stretnutia sa uskutočnili dňa 19.2.2025 (online), 16.4.2025 (online), 12.8.2025 (online), 27.10.2025

(online) a 11.12.2025 (online).

²⁵Postup vykonávania spoločných monitorovacích návštev pre Národný preventívny mechanizmus na Slovensku,

odsúhlasený subjektmi NPM dňa 12.8.2025.

postup nemení skutočnosť, že systémové financovanie koordinačnej funkcie zostáva

otvorenou otázkou, ktorá bola zdôraznená aj v predchádzajúcich výročných správach NPM.²⁶

Zhodnotenie koordinačnej funkcie za rok 2025 verejným ochrancom práv

V rámci výkonu koordinačnej funkcie sa verejný ochranca práv v roku 2025 vyrovnal

s aktuálnymi výzvami už uvedeným spôsobom, a to zvýšenou frekvenciou pracovných stretnutí

subjektov NPM, čo však nemení nič na skutočnosti, že otázka reálneho rozsahu

koordinačných kompetencií, ako aj zabezpečenia primeraných finančných zdrojov zostáva

naďalej nevyriešená. S cieľom upresniť spôsob spolupráce a koordinácie subjektov NPM

začal verejný ochranca práv v roku 2025 prípravy na uzatvorenie memoranda o spolupráci

subjektov NPM, ktoré by malo prehĺbiť ich vzájomnú spoluprácu a koordináciu. Verejný

ochranca práv hodnotí spoluprácu subjektov NPM za rok 2025, ktorá je v rozhodujúcej

miere založená na dobrej vôli, vzájomnom rešpekte a dôvere všetkých dotknutých inštitúcií,

pozitívne. Zároveň aj naďalej považuje za dôležité, aby bol rozsah koordinačných právomocí

v legislatíve bližšie určený, a aby inštitúcia, ktorá túto úlohu zabezpečuje, dostala

aj dostatočné finančné zdroje a konkrétne kompetencie, ktoré budú pre subjekty NPM

záväzné.

Zhodnotenie koordinácie NPM za rok 2025 komisárom pre deti

Komisár pre deti považuje za pozitívne, že aj verejný ochranca práv vo svojom hodnotení

za rok 2025 oceňuje kvalitu vzájomnej spolupráce. Zároveň je presvedčený, že skutočnosť, že

je táto spolupráca založená na dobrej vôli, vzájomnom rešpekte a dôvere, nepredstavuje

slabší ani menej formálny základ než prípadné detailné legislatívne vymedzenie

koordinačných oprávnení. Dobrá vôľa, rešpekt a dôvera sú totiž nevyhnutnými predpokladmi

efektívnej spolupráce v akomkoľvek inštitucionálnom rámci – nemožno ich nahradiť ani

zabezpečiť samotným rozšírením právomocí. Ide o hodnoty, ktoré sa budujú dlhodobou

odbornou praxou a korektnou komunikáciou, nie o prvky, ktoré by bolo možné ustanoviť

normatívnym aktom.

Z pohľadu komisára má koordinačná úloha najmä organizačno-komunikačný charakter –

spočíva v pracovných stretnutiach, výmene informácií a zosúlaďovaní postupov, nie v riadiacej

právomoci voči nezávislým subjektom. Je presvedčený, že tento rámec je možné primerane

upraviť memorandom o spolupráci, bez potreby rozširovania záväzných legislatívnych

kompetencií.

V praxi medzi subjektmi NPM nevznikajú spory brániace dohode; spolupráca je dlhodobo

vecná a konštruktívna. Spoločným cieľom zostáva efektívna ochrana práv a pokračovanie

partnerskej spolupráce.

Na túto skutočnosť verejný ochranca práv poukazoval aj v prechádzajúcich výroč ných správach NPM:

a ) Výročná správa Národného preventívneho mechanizmu za rok 2023, str. 14: https://vop.gov.sk/wp-

content/uploads/2024/03/vyrocna_sprava_NPM_2023_final.pdf ;

b ) Výročná správa Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024, str. 14: https://vop.gov.sk/wp-

content/uploads/2025/03/vyrocna_sprava_NPM_2024.pdf.

Zhodnotenie koordinácie NPM za rok 2025 komisárkou pre osoby so zdravotným

postihnutím

Z pohľadu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím poskytuje platná právna úprava

koordinačnej pôsobnosti verejného ochrancu práv v rámci NPM dostatočný právny rámec

na zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z Opčného protokolu, a to pri súčasnom

rešpektovaní nezávislého postavenia jednotlivých subjektov NPM.

Zákonné vymedzenie koordinačnej právomoci je, podľa jej hodnotenia, nastavené tak, aby

umožňovalo zabezpečenie spoločných výstupov NPM a komunikáciu s príslušným

medzinárodným orgánom, bez zásahu do autonómneho výkonu mandátu jednotlivých inštitúcií

pri realizácii systematických návštev, určovaní priorít a formulovaní záverov v rozsahu

ich pôsobnosti.

V aplikačnej praxi neboli zo strany komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím

identifikované skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu rozširovania koordinačných

kompetencií nad rámec platnej legislatívy. Za kľúčovú výzvu naopak považuje zabezpečenie

primeraných finančných zdrojov pre všetky tri subjekty NPM tak, aby bol garantovaný efektívny

a stabilný výkon ich zákonného mandátu.

2.3 Organizačná štruktúra

Každý subjekt vykonávajúci mandát NPM na Slovensku mal v roku 2025 ustálené

monitorovacie tímy, ktoré sa okrem systematických návštev venovali aj advokačným

stretnutiam, vedeniu dialógu s relevantnými aktérmi, ako aj zvyšovaniu povedomia o mandáte

NPM a prevencii proti mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu.

Verejný ochranca práv má pre plnenie úloh NPM samostatný organizačný útvar – odbor

dohľadu nad obmedzovaním osobnej slobody, s počtom šesť štátnozamestnaneckých miest.

Stabilný tím v súčasnosti tvorí šesť osôb, z toho päť právnikov s niekoľkoročnými pracovnými

skúsenosťami v oblasti ochrany ľudských práv a jedna sociálna pracovníčka. Verejný

ochranca práv má už skúsenosť s využívaním externých odborníkov, ktorí sa v zmysle

medzinárodných odporúčaní spolu so zamestnancami odboru dohľadu nad obmedzovaním

osobnej slobody môžu zúčastňovať na systematických návštevách a následne spolupracovať

aj na spracovávaní individuálnych správ z návštev. V roku 2026 má odbor v pláne pokračovať

v spolupráci s externými odborníkmi, predovšetkým s lekármi so špecializáciou všeobecné

lekárstvo a psychiatria. V KVOP riadi odbor dohľadu nad obmedzovaním osobnej slobody

JUDr. Tímea Stránská, LL.M.

NPM je na Úrade komisára pre deti (ďalej len „ÚKPD“) zriadený ako samostatný odborný tím

tvorený internými zamestnancami na plný alebo skrátený pracovný úväzok a podľa potreby

dopĺňaný externými expertmi. V roku 2025 NPM ÚKDP zabezpečoval svoju činnosť najmä

prostredníctvom interných kapacít a došlo k jeho personálnemu posilneniu o ďalšieho

psychológa na plný pracovný úväzok, čím sa rozšírilo odborné zázemie tímu a zároveň sa

podporilo vyvážené zastúpenie odborných perspektív v oblasti psychologickej práce. Tento

krok prispel k zvýšeniu kvality monitorovacích návštev najmä v oblasti vedenia odborných

rozhovorov s deťmi a komplexnejšieho posudzovania situácií s ohľadom na rozmanitosť

individuálnych skúseností. Základný tím NPM vedie Mgr. Gabriela Cabanová a tvorí ho

multidisciplinárna skupina odborníkov z oblasti práva, sociálnej práce, psychológie, liečebnej

pedagogiky a peer práce, ktorých kombinované odborné a praktické skúsenosti umožňujú

komplexné hodnotenie situácií v zariadeniach, prevenciu rizík a ochranu práv a dôstojnosti

detí. Multidisciplinárne zloženie tímu sa v praxi osvedčilo najmä pri včasnej identifikácii

rizikových situácií a pri predchádzaní ich eskalácii. Činnosť NPM je metodicky podporovaná aj

externým odborníkom v oblasti medzinárodného práva a posudzovania najlepšieho záujmu

dieťaťa, pričom zloženie tímu je flexibilné a umožňuje operatívne zapájanie ďalších expertov

podľa charakteru a potrieb jednotlivých monitorovacích aktivít.

V roku 2025 komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím plnila úlohy NPM

prostredníctvom svojho NPM tímu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím

(ďalej len „KOZP“) v kombinácii s externými odbornými spolupracovníkmi. Na výkone

systematických návštev sa tak podieľali tri právničky NPM KOZP a ako externí spolupracovníci

právny expert s dlhoročnou skúsenosťou v advokácii ľudských práv osôb so zdravotným

znevýhodnením, právna expertka s dlhoročnou monitorovacou skúsenosťou zlého

zaobchádzania a dve odborníčky z oblasti psychiatrie. Vychádzajúc z vlastných aj

zo zahraničných skúseností sa ako optimálny model plnenia úloh NPM osvedčilo obsadenie

členov tímu NPM právnikmi a zabezpečenie expertov z iných oblastí formou externej

spolupráce. Dôležitou organizačnou zmenou je vytvorenie analytického miesta na posilnenie

a systematický rozvoj monitorovacej činnosti prostredníctvom priebežného uplatňovania

najnovších medzinárodných poznatkov, judikatúry a odporúčaných postupov (best practices).

Team leaderkou NPM KOZP je Katarína Kohýlová, LL.M.

3 Činnosť NPM na Slovensku v roku 2025

3.1 Systematické návštevy

V roku 2025 mali subjekty vykonávajúce mandát NPM na Slovensku svoje vopred stanovené

plány systematických návštev, ktoré zohľadňovali kritériá, ako sú geografická poloha

zariadenia, jeho veľkosť, ľudskoprávne otázky známe z predchádzajúcej praxe, v prípade

niektorých zariadení aj na základe kritérií ako sú napr. stupeň stráženia a rozdelenie osôb

obmedzených na slobode podľa pohlavia alebo veku. Tieto plány boli zostavované tak, aby

bolo možné zohľadniť aj aktuálnu dynamiku vývoja ľudskoprávnych otázok v jednotlivých

zariadeniach a podľa potreby niektoré zariadenia do plánu dodatočne zaradiť. Cieľom týchto

plánov je zabezpečiť vykonanie návštev vo všetkých miestach, kde sa nachádzajú alebo sa

môžu nachádzať osoby obmedzené na slobode bez výnimky a opakovane.

Keďže Opčný protokol a ani iné medzinárodné dokumenty ²⁷neobsahujú žiadnu konkrétnu

metodiku zisťovania rizikových faktorov a základných príčin, ktoré vedú k zlému

zaobchádzaniu alebo k jeho opakovanému výskytu v budúcnosti, každý NPM tím má

vypracovanú internú metodiku vykonávania systematických návštev adaptovanú na miesta

spadajúce do jeho pôsobnosti. Jednotlivé metodiky zahŕňajú aj praktické informácie ako

napr. postupovať pri organizácii monitoringu, základné zásady, ktoré je potrebné

pri monitoringu dodržiavať, oblasti, na ktoré sa pri monitoringu zamerať a príp. súbor

vzorových otázok pre jednotlivých respondentov. Tieto metodiky sú pravidelne aktualizované

na základe poznatkov získaných z praxe, ako aj na základe rozvoja medzinárodných

štandardov pre zákaz mučenia a iného zlého zaobchádzania.

3.1.1 Verejný ochranca práv

V roku 2025 KVOP pri napĺňaní svojho mandátu NPM vykonala spolu 14 monitorovacích

návštev, z toho sedem návštev bolo vykonaných v CPZ a v určených priestoroch,

tri v ústavoch na výkon väzby, dve v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a dve

v pobytových táboroch pre cudzincov. Ku každej z návštev vypracoval NPM tím samostatnú

monitorovaciu správu. Okrem toho tím NPM KV OP rozšíril svoju monitorovaciu činnosť aj

na športové podujatia po vzore rakúskeho NPM ²⁸a vykonal monitoring dvoch futbalových

podujatí, ktoré si vyžadovali zvýšené bezpečnostné opatrenia a nasadenie príslušníkov

Policajného zboru (ďalej aj ako „PZ“).

Podmienky v ústavoch na výkon väzby

V súlade so stanovenými prioritami uskutočnil monitorovací tím NPM KVOP v priebehu roka

2025 neohlásené návštevy troch ústavov na výkon väzby, a to v dňoch 28. – 29. januára 2025

v Ústave na výkon väzby Bratislava (ďalej len „ÚVV Bratislava“), 17. – 18. marca 2025 v Ústave

na výkon väzby Prešov (ďalej len „ÚVV Prešov“) a 14. – 15. apríla 2025 v Ústave na výkon

²⁷Napr. Dohovor OSN proti mučeniu, Európsky Dohovor o ľudských právach, Istanbulský protokol.

Výročná správa rakúskeho Národného preventívneho mechanizmu za rok 2024, str. 176

– 177:

https://volksanwaltschaft.gv.at/fileadmin/user_upload/Annual_Report_2024_-_Activities_of_the_NPM_bf.pdf .

väzby Nitra ²⁹(ďalej len „ÚVV Nitra“). Cieľom návštev bolo posúdiť podmienky výkonu väzby

a zaobchádzanie s obvinenými osobami z hľadiska súladu s medzinárodnými ľudskoprávnymi

štandardmi. Vo všetkých troch ústavoch monitorovanie nezistilo systematické zlé

zaobchádzanie, zároveň však identifikovalo viacero opakujúcich sa nedostatkov, ktoré majú

prevažne systémový charakter a sú spoločné pre všetky navštívené zariadenia.

Medzi najzávažnejšie spoločné zistenia patrí predovšetkým nastavenie štandardného režimu

väzby, v rámci ktorého obvinené osoby trávia väčšinu dňa - spravidla až 23 hodín denne -

uzatvorené v celách s minimálnym prístupom k zmysluplným aktivitám. Takéto

nastavenie nie je v súlade s medzinárodnými štandardmi a má osobitne nepriaznivý dopad

na ženy, na osoby s psychickými ťažkosťami a na obvinených v kolúznej väzbe, ktorí

sú vystavení zvýšenej miere izolácie a obmedzenému kontaktu s vonkajším svetom. Hoci sa

vďaka legislatívnym zmenám zlepšili možnosti telefonovania a videohovorov, v štandardnom

režime väzby boli zaznamenané problémy s informovaním o právach na kontakt s rodinou

a s obhajcom, najmä v úvodnej fáze väzby. Monitorovací tím vo všetkých troch ústavoch

poukázal aj na problémový spôsob vykonávania osobných prehliadok, najmä dôkladných

prehliadok, ktoré si vy žadujú prehodnotenie z hľadiska zachovania ľudskej dôstojnosti

a proporcionality zásahov.³⁰

Opakujúcim sa zistením vo všetkých ústavoch bola oblasť zdravotnej starostlivosti. Zatiaľ čo

základná zdravotná starostlivosť bola hodnotená rôzne, ako systémový a obzvlášť závažný

nedostatok sa vo všetkých prípadoch javí odklad vstupných lekárskych prehliadok počas

víkendov, čo je v rozpore s medzinárodnými štandardmi. Významné nedostatky boli

identifikované aj v oblasti starostlivosti o duševné zdravie, najmä pokiaľ ide o dostupnosť

a frekvenciu psychiatrickej starostlivosti, ako aj informovanosť obvinených o možnostiach

kontaktovať psychológa. V dôsledku toho nie je u časti obvinených primerane zabezpečená

odborná pomoc, a to ani v prípadoch zjavnej potreby intervencie.

Spoločné problémy boli zaznamenané aj v oblasti procesných záruk. Mechanizmy

na podávanie sťažností vo všetkých troch ústavoch formálne existujú, ich praktické využívanie

je však obmedzené. To môže byť spôsobené tak nízkou mierou dôvery obvinených v ich

účinnosť, ako aj nedostatočnou informovanosťou, osobitne u mladistvých osôb. Pokiaľ ide

o materiálne podmienky, cely boli vo všeobecnosti hodnotené ako primerané, a to aj

v dôsledku čiastkových rekonštrukcií. Vyskytli sa aj konkrétne nedostatky, ako nevyhovujúce

matrace alebo kvalita poskytovanej osobnej bielizne predovšetkým pre ženy v ÚVV Nitra, ako

aj nedostatočný prístup k prirodzenému svetlu a k cirkulácii vzduchu z dôvodu prítomnosti

nepriehľadných plastových výplní na oknách v ÚVV Prešov. Vo všetkých troch ústavoch bola

napokon, ako spoločný problém, identifikovaná cenová politika ústavných bufetov.

Obvinené osoby opakovane označovali ceny za neprimerane vysoké.

Správy z monitoringov NPM v ústavoch na výkon väzby v roku 2025: Ústav na výkon väzby v Bratislave:

https://vop.gov.sk/wp-content/uploads/2025/12/Sprava-z-monitoringu-NPM-UVV-a-UVTOS-Bratislava.pdf ; Ústav

na výkon väzby v Prešove: https://vop.gov.sk/wp-content/uploads/2025/09/Sprava-z-monitoringu-UVV-Presov.pdf ;

Ústav na výkon väzby v Nitre: https://vop.gov.sk/wp-content/uploads/2025/11/Sprava-z-monitoringu-NPM-UVV-a-

UVTOS-Nitra.pdf .

Správa

činnosti verejného ochrancu práv za rok 2024, str. 36: https://vop.gov.sk/wp-

content/uploads/2025/03/sprava_o_cinnosti_verejneho_ochrancu_prav_2024.pdf .

Podmienky v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody

Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov – oddelenie výkonu trestu

s miestom výkonu služby v Sabinove ³¹

V dňoch 19. a 20. marca 2025 uskutočnil monitorovací tím NPM neohlásenú návštevu Ústavu

na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov – oddelenie výkonu trestu

s miestom výkonu služby v Sabinove, počas ktorej sa zameral na podmienky výkonu trestu

na všetkých oddieloch, vrátane oddielu špecializovaného zaobchádzania. Zaobchádzanie

zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) bolo

vo všeobecnosti označené za profesionálne, no v niektorých prípadoch sa objavili

výpovede o verbálnom znevažovaní a tykaní. Nepreukázali sa žiadne prípady neprimeraného

použitia donucovacích prostriedkov či fyzického násilia. Zároveň však boli identifikované

oblasti vyžadujúce zlepšenie. V mnohých prípadoch ale nejde o nedostatok úsilia zo strany

zamestnancov, ale skôr o systémové bariéry, ktoré obmedzujú možnosti ich práce.

V konečnom dôsledku platí, že vytváranie bezpečného, spravodlivého a ľudsky

dôstojného prostredia je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje kontinuálnu pozornosť,

podporu príslušných autorít a zapojenie všetkých zainteresovaných aktérov.

Medzi hlavné zistenia patrí pretrvávajúca prax dôkladných osobných prehliadok formou

úplného vyzlečenia, ktorú odsúdení vnímajú ako zahanbujúcu a ktorá by mala byť v súlade

s odporúčaniami Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu

zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „výbor CPT“) nahradená šetrnejšími alternatívami,

napríklad postupným vyzliekaním jednotlivých častí odevu (tzv. dvojkroková metóda).

Zdravotná a psychologická starostlivosť je v základnom rozsahu zabezpečená, avšak

identifikovaná bola potreba systematickejšej podpory personálu, vrátane supervízie

a prevencie vyhorenia. Sťažnostné mechanizmy sú formálne dostupné, no ich praktické

využívanie je obmedzené obavami z možných represálií, čo znižuje ich účinnosť. Materiálne

podmienky a hygiena boli vo väčšine prípadov hodnotené ako primerané. Ako pozitívne boli

hodnotené vychádzkové dvorce, ktoré poskytujú horizontálny aj vertikálny výhľad. Nedostatky

boli zaznamenané aj v oblasti súkromia v sprchách, v prístupe k teplej vode, ako aj v cenovej

politike ústavného bufetu a v obmedzených možnostiach uchovávania potravín.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou

V dňoch 22. až 24. septembra 2025 a 29. septembra až 01. októbra 2025, NPM KVOP vykonal

monitoring v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. Monitoring bol

zameraný na celkové fungovanie ústavu, podmienky výkonu trestu odňatia slobody,

zaobchádzanie s odsúdenými a dodržiavanie ich základných práv. NPM KVOP prešiel všetky

priestory ústavu, vrátane každého oddielu. V rámci návštevy boli vykonané rozhovory

s odsúdenými a s personálom, tiež prehliadky priestorov a náhľad do dostupnej dokumentácie.

Počas monitorovacej návštevy dospel monitorovací tím k závažným zisteniam, ktoré

považoval za dôležité okamžite oznámiť vedeniu ústavu a požiadať o ich prešetrenie

a nápravu. Z tohto dôvodu bol riaditeľovi ústavu odovzdaný „Protokol o závažných poznatkoch

Správa z monitoringu NPM z 19 a 20. marca 2025 v Ústave na výkon väzby a Ústave n a výkon trestu odňatia

slobody Prešov - oddelenie výkonu trestu s miestom výkonu služby v Sabinove: https://vop.gov.sk/wp-

content/uploads/2025/09/UVTOS-Sabinov_-sprava-z-monitoringu-NPM.pdf .

zistených počas systematickej návštevy“, pričom monitorovací tím poznatky s riaditeľom

pri záverečnom rozhovore aj ústne prekonzultoval a dohodol sa na lehote, v ktorej má ústav

predložiť svoje stanovisko k protokolu. Závažné zistenia sa dotýkali niekoľkých oblastí. Išlo

predovšetkým o:

a) výkon dôkladných osobných prehliadok - V rámci špecifickej diferenciačnej skupiny

dochádzalo k systematickému podrobovaniu odsúdených dôkladným osobným

prehliadkam po každej vychádzke v rámci vnútorného dvorca, ktoré sa uplatňovalo

výlučne na tomto konkrétnom oddiele. Prehliadky zahŕňali úplné vyzlečenie donaha

a vykonanie drepov, pričom odsúdení sa počas vychádzok zdržiavali výlučne

v priestoroch ústavu a neboli v kontakte s inými osobami. Monitorovací tím dospel

k názoru, že tento postup nebol uplatňovaný na základe individuálne vyhodnoteného

rizika ale plošne, na všetkých odsúdených umiestnených v tomto oddiele. Monitorovací

tím preto vedenie ústavu upozornil, že takéto prehliadky by mali podliehať

individuálnemu posúdeniu rizika a že ich rutinné a plošné uplatňovanie môže

predstavovať neprimeraný zásah do ľudskej dôstojnosti.

b) mimoriadne prehliadky izieb a absencia identifikácie príslušníkov ZVJS -

Pri rozhovoroch odsúdení opakovane uvádzali, že pri podozrení z prechovávania

zakázaných látok alebo predmetov, najmä liekov a drog, sa v ústave vykonávajú

mimoriadne prehliadky izieb. Pri týchto zásahoch mali prichádzať do priestorov

vybraného oddielu alebo vybraných oddielov príslušníci ZVJS v kuklách a v tmavom

oblečení, pričom im malo chýbať akékoľvek identifikačné označenie – meno, číslo

alebo iný identifikačný znak. V prípade, že by sa takéto konanie potvrdilo, monitorovací

tím vedenie ústavu upozornil, že takýto postup znižuje transparentnosť zásahov, keďže

odsúdení nemajú možnosť spätne identifikovať osoby, ktoré vykonali kontrolu.

c) používanie fyzického násilia voči odsúdeným - Monitorovací tím z rozhovorov

s odsúdenými zistil, že príslušníci ZVJS voči odsúdeným používajú fyzické tresty –

konkrétne facky. Túto skutočnosť potvrdili aj niektorí členovia personálu. Na rovnaké

zistenia poukázala aj posledná správa z monitoringu ústavu vykonaného výborom CPT

v roku 2023, v ktorej boli zdôraznené riziká spojené s fyzickým zasahovaním voči

odsúdeným. Monitorovací tím vedenie upozornil, že akékoľvek telesné tresty sú

neprípustné, predstavujú porušenie základných práv osôb pozbavených slobody

a prekračujú hranice zákonného výkonu služobných právomocí príslušníkov

ZVJS. Taktiež odporučil dôrazné poučenie všetkých príslušníkov ZVJS o zákaze

takéhoto konania a zavedenie opatrení na prevenciu opakovania podobných

postupov.

Závažné zistenia boli taktiež oficiálne komunikované Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky v rámci dohodnutej spolupráce o výmene informácií o závažných zisteniach

zo systematických monitorovacích návštev NPM.³²Podrobnejšie informácie z tejto

monitorovacej návštevy budú zhrnuté v správe z monitoringu, ktorá bude zaslaná vedeniu

ústavu a ďalším dotknutým orgánom a následne zverejnená na webovej stránke KVOP

začiatkom roka 2026.

³²Viď viac kapitola 3.2.2. Spolupráca na národnej úrovni - verejný ochranca práv.

Podmienky v pobytových táboroch pre cudzincov

V mesiaci február 2025 sa uskutočnili neohlás ené návštevy pobytových táborov pre žiadateľov

o azyl v Rohovciach a v Opatovskej Novej Vsi.³³Na základe zistení možno konštatovať, že

v navštívených zariadeniach je celkovo zabezpečený primeraný režim, ktorý zohľadňuje

potreby a dôstojnosť osôb umiestnených v týchto zariadeniach. Umožnenie pohybu mimo

táborov prostredníctvom priepustiek, prístup k internetu a existencia kultúrnych mediátorov

ako kľúčových sprostredkovateľov informácií a pomoci, prispievajú k udržiavaniu kontaktov

so spoločnosťou a podporujú proces adaptácie a integrácie žiadateľov o azyl. NPM KVOP

vyzdvihol hlavne snahu o sprostredkovanie prístupu k pracovným príležitostiam, a to napriek

pretrvávajúcim systémovým prekážkam, ako je napríklad nemožnosť založenia bankového

účtu žiadateľom o azyl a iné. Odstránením takýchto prekážok v prístupe na pracovný trh by sa

zvýšila samostatnosť a dôstojnosť osôb v azylovom konaní.

Napriek celkovo pozitívnemu obrazu fungovania zariadení NPM KVOP identifikoval priestor

na zlepšenie v oblasti dostupnosti spoločných voľnočasových aktivít a v znížení vnímanej

komunikačnej bariéry medzi ubytovanými osobami a podporným personálom v prípade, že sa

ich pracoviská nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti ubytovania. Vhodnou praxou sa javí

aktívnejšie oslovovanie cudzincov priamo v ich ubytovacej časti. Rovnako bola zdôraznená

dôležitosť každodennej prítomnosti psychologického pracovníka v zariadeniach.

Podmienky v CPZ a v určených priestoroch

V rámci NPM neohlásených návštev v CPZ a v určených priestoroch sa NPM KVOP tak ako

v minulosti, aj naďalej stretával hlavne s problémami v súvislosti s materiálno-technickými

podmienkami. Najmä v letných mesiacoch, keď teploty pravidelne presahovali bežné limity,

pretrvávali v niektorých zariadeniach výrazne zhoršené mikroklimatické podmienky.

Nedostatočné vetranie, absencia klimatizácie či technických prostriedkov

na ochladzovanie priestorov spôsobujú, že osoby umiestnené v CPZ sú vystavené

diskomfortu, ktorý môže nadobúdať aj rozmer neprimeraného zaobchádzania.

Napríklad v rámci následnej návštevy (tzv. follow-up) na Obvodnom oddelení PZ Galanta bol

NPM KVOP informovaný riaditeľom obvodného oddelenia o dočasne pozastavenej

prevádzke CPZ v júli 2025 z dôvodu tepla, a teda nevhodných podmienok na umiestnenie

osoby v danom priestore. CPZ navštívené v roku 2025 taktiež nemali vychádzkové priestory,

ani inštalované nástenné hodiny, a taktiež pretrvávala prax odoberania zdravotníckych

pomôcok (hlavne okuliarov) a poučení.

Osobitnou témou sú tzv. určené priestory, ktorých využívanie je aj naďalej problematické.

NPM dlhodobo upozorňuje, že tieto priestory predstavujú jedno z najrizikovejších miest

z pohľadu ochrany pred zlým zaobchádzaním, keďže ich režim a evidencia podliehajú menšej

transparentnosti než štandardné CPZ. V rámci neohlásenej návštevy na Obvodnom oddelení

PZ Košice – Staré Mesto v marci 2025 NPM KVOP tím objavil neevidovaný určený priestor,

ktorý nebol v oficiálnom zozname učených priestorov PZ. Takáto situácia je závažná, keďže

neevidovanie miest, v ktorých môže dochádzať k obmedzeniu osobnej slobody, vytvára

³³S práva z monitoringu NPM zo dňa 11. a 25. februára 2025 v Pobytových táboroch Rohovce a Opatovská Nová

Ves: https://vop.gov.sk/wp-content/uploads/2025/07/Pobytove-tabory-sprava-NPM-final.pdf .

priestor pre nedostatočnú kontrolu zo strany zodpovedných orgánov a môže predstavovať

priamy zásah do práv zadržaných osôb. Policajný zbor v júni 2025 prijal interné usmernenie

definujúce minimálne štandardy pre určené priestory, ktorého implementácii sa NPM

KVOP plánuje venovať vo svojom monitoringu.

NPM KVOP sa taktiež pripojil k príprave mimoriadnej správy o skutočnostiach nasvedčujúcich

závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru, ktorú začiatkom

roka 2025 predložil verejný ochranca práv Národnej rade Slovenskej republiky spolu

s návrhom na jej prerokovanie.³⁴

Iné monitorovacie aktivity

V roku 2025 NPM KVOP začal s novou monitorovacou činnosťou, v rámci prenosu dobrých

skúseností od rakúskeho NPM. Dňa 11. júna 2025 NPM KVOP monitoroval zápas v rámci

Majstrovstiev Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2025 (Slovensko U21 – Španielsko

U21). Cieľom monitoringu bolo predovšetkým zaznamenať a zdokumentovať prípadné použitie

donucovacích prostriedkov príslušníkmi PZ voči fanúšikom a posúdiť ich dôvodnosť

a primeranosť, ako aj možné zásahy do osobnej slobody. Monitorovaný postup PZ bol

vyhodnotený ako príkladný a NPM KVOP nezaznamenal v okolí štadióna ani v jeho vnútorných

priestoroch žiadnu mimoriadnu udalosť ani použitie donucovacích prostriedkov. Atmosféra

na zápase bola hodnotená ako pokojná.

Rovnako tomu bolo dňa 18. októbra 2025, kedy NPM KVOP monitoroval futbalový zápas

FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava v rámci národnej ligy, ktorý bol zaradený medzi

rizikové športové podujatia. Počas celého zápasu ani po jeho ukončení nedošlo k incidentom,

ktoré by si vyžiadali zásah polície alebo použitie donucovacích prostriedkov. Postup

príslušníkov PZ počas podujatia bol vyhodnotený ako profesionálny, zákonný a v súlade

s princípmi ochrany základných práv a slobôd. NPM KVOP plánuje aj v nasledujúcom roku

pokračovať v monitorovaní rizikových podujatí v rámci výkonu NPM s cieľom posilniť

ochranu osôb pred zlým zaobchádzaním a podporiť profesionálne štandardy PZ.

Niektorí členovia tímu NPM sa taktiež zúčastnili monitorovacej aktivity ver ejného ochrancu

práv v kontexte protestného zhromaždenia dňa 23. januára 2025 v Bratislave.³⁵

3.1.2 Komisár pre deti

Tím NPM ÚKPD vykonal v roku 2025 spolu 12 monitorovacích návštev trvajúcich jeden až

tri dni, z toho deväť neohlásených a tri ohlásené. Dve návštevy boli následné –

v Reedukačnom centre (ďalej len „RC“) Sološnica a v RC Zlaté Moravce – s cieľom

vykonania monitoringu opatrení uložených v roku 2024. Komisár realizoval aj informatívne

návštevy v Detskej psychiatrickej liečebni n. o. Hraň a v RC Komunita Ľudovítov, n. o.,

s cieľom získať poznatky o fungovaní týchto zariadení a o príkladoch dobrej praxe. V roku

2025 sa tím NPM sústredil najmä na budovanie vzťahovej väzby, pravidelný kontakt

³⁴Mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažném u porušeniu základných

zboru,

marec

2025:

https://vop.gov.sk/wp-

content/uploads/2025/03/mimoriadna_sprava_policia.pdf .

Monitoring protestného zhromaždenia v Bratislave: https://vop.gov.sk/monitoring-protestneho-zhromazdenia-v-

bratislave/.

s rodinou, postupy pri rozdeľovaní súrodencov a podmienky pre vytváranie bezpečných

vzťahov v zariadení. Za najzávažnejšie nedostatky boli označené: rozdeľovanie súrodencov

a nedostatočný kontakt s rodinou, nedostatok povedomia odborného personálu,

neprimerané fyzické reakcie a nedostatočný terapeutický prístup. Prijaté opatrenia

komisára smerovali k dodržiavaniu práv dieťaťa. Nedostatky boli v niektorých prípadoch

závažné, no neboli kvalifikované ako mučenie alebo kruté, neľudské a ponižujúce

zaobchádzanie. Väčšina opatrení bola zo strany zariadení akceptovaná a boli podniknuté

kroky k náprave.

Prijaté opatrenia komisára pre deti v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately (SPODaSK)

V rámci zariadení SPODaSK ³⁶komisár vykonal monitoring Centra pre deti a rodiny (ďalej

len „CDR“) Skalica, CDR Zlatovce, CDR Dieťa v ohrození, n. o. Lučenec, CDR Semeteš,

Resocializačného centra Komunita Ľudovítov, n. o. Poloma.

Za závažné zistenia boli považované prípady neprimeraných zásahov odborného personálu

voči maloletým deťom, najmä fyzických reakcií na správanie detí bez adekvátneho

využitia deeskalačných techník. Na tieto situácie poukazovali samotné deti počas

individuálnych rozhovorov a v niektorých prípadoch boli zaznamenané aj v internej

dokumentácii zariadení. V niektorých monitorovaných zariadeniach vedenie na uvedené

incidenty nereagovalo bezodkladne a v čase monitorovania nebolo zistené, že by došlo

k akejkoľvek forme reflexie konania dotknutého personálu, ani k prijatiu opatrení zameraných

na vyhodnotenie situácie a predchádzanie podobným zásahom do budúcnosti.

Komisár pre deti sa v tejto súvislosti (okrem prijatia opatrení voči zariadeniam na nápravu

stavu) obrátil na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“)

ako zriaďovateľa zariadení so žiadosťou o informácie k využívaniu deeskalačných techník

v CDR. Ústredie vo svojej odpovedi zo dňa 5. mája 2025 uviedlo, že aplikáciu deeskalačných

techník aktívne podporuje a poukázalo najmä na legislatívnu povinnosť centier upraviť postupy

v rizikových situáciách vrátane deeskalácie, na metodické usmernenia k využívaniu mäkkých

deeskalačných techník, ako aj na realizáciu odborných školení a supervízií v rámci národného

projektu na obdobie 2024 – 2027. Z uvedených informácií vyplýva, že hoci Ústredie poskytuje

zariadeniam rámcovú metodickú a vzdelávaciu podporu, zároveň na nich prenáša

zodpovednosť za prispôsobenie praxe ich špecifickým podmienkam. Komisár pre deti

dôrazne upozorňuje, že CDR by nemali zostať v riešení náročných situácií osamotené.

Odporúča, aby Ústredie zohrávalo aktívnejšiu a koordinujúcu úlohu, poskytovalo

cielenejšiu a intenzívnejšiu podporu a priebežne sa podieľalo na zvyšovaní odbornosti praxe

v teréne. Konkrét ne odporúčania a opatrenia uložené Ústrediu sú uvedené v kapitole 3.3.

individuálnej správy.³⁷

V priebehu monitoringov bolo zistené, že súrodenci bývajú umiestňovaní v odlišných

formách starostlivosti, napríklad na spoločnej skupine v CDR a niektorí v profesionálnych

náhradných rodinách. Vzájomný kontakt súrodencov bol v jednom z prípadov zabezpečovaný

len prostredníctvom spoločných podujatí alebo počas školských prázdnin. V tejto súvislosti

Zariadenia v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v zne ní neskorších predpisov.

³⁷Individuálna správa z monitoringu: https://www.komisarpredeti.sk/content/02/sprava-npm-cdr-zlatovce-final.pdf .

bolo opakovane poukázané (a prijaté opatrenia) na potrebu systematického zabezpečenia

pravidelného osobného kontaktu medzi súrodencami, minimálne v týždennej frekvencii,

a aby súrodenecké skupiny boli, pokiaľ je to možné, umiestňované spoločne – buď v rámci

jednej samostatne usporiadanej skupiny, alebo v spoločnej profesionálnej náhradnej rodine.

Rozdelenie súrodencov má byť uskutočnené len v odôvodnených prípadoch, ako je napríklad

závažný zdravotný stav dieťaťa alebo vážne konflikty medzi súrodencami.³⁸

Z celoslovenského výskumu NPM ÚKPD v roku 2025 zároveň vyplynulo, že súrodenecké

väzby sú pre deti v CDR absolútne kľúčové a najdôležitejšie spomedzi rodinných

väzieb. Výskum realizovaný tímom NPM ÚKPD bol zameraný na zistenie subjektívneho

vnímania prežívania a kvality vzťahov detí umiestnených v CDR. Zber dát prebiehal

v období od 24. júna 2025 do 20. septembra 2025 a do výskumu bolo zapojených 609 detí,

ktoré v kalendárnom roku 2025 dosiahli vek od 14 do 18 rokov. Výsledky výskumu

poukazujú na zásadný význam súrodeneckých väzieb pre deti umiestnené v CDR.

Respondenti vykazovali najvyššiu mieru spokojnosti práve vo vzťahoch so súrodencami,

ktoré hodnotili ako najkvalitnejšie spomedzi všetkých skúmaných rodinných vzťahov. Takmer

60 % detí uviedlo, že má dobrý vzťah aj so súrodencami, ktorí nie sú umiestnení

v rovnakom centre. V poradí nasledovali vzťahy so starými rodičmi, ktoré pozitívne

hodnotilo 55,7 % respondentov, ďalej vzťah s biologickou matkou (45 %) a vzťah s otcom,

ktorý ako dobrý označila takmer tretina opýtaných. Za osobitne znepokojujúce zistenie

možno považovať skutočnosť, že takmer 50 % detí uviedla, že sa so súrodencami

umiestnenými mimo CDR nestretáva vôbec alebo len veľmi sporadicky, maximálne jeden

až dvakrát ročne.

Podľa Odporúčaní OSN k alternatívnej starostlivosti o det i ³⁹by súrodenci, medzi ktorými

existujú vytvorené väzby, v zásade nemali byť oddeľovaní umiestnením do alternatívnej

starostlivosti, pokiaľ neexistuje jasné riziko zneužívania alebo iné odôvodnenie vyplývajúce

z najlepšieho záujmu dieťaťa; zároveň by malo byť v každom prípade vynaložené všetko úsilie

na zachovanie vzájomného kontaktu, ak to nie je v rozpore s ich želaniami alebo záujmami.

Dlhodobé a nedostatočne odôvodnené rozdeľovanie súrodencov bez zabezpečenia

pravidelného kontaktu môže predstavovať neprimeraný zásah do práv maloletých detí

a v závislosti od okolností prípadu viesť k zlému zaobchádzaniu.

Z hľadiska upevňovania rodičovských väzieb komisár tiež v zariadeniach prijal opatrenie, aby

sa, pokiaľ to umožňujú podmienky a psychická vyspelosť dieťaťa, zabezpečili aj fyzické

stretnutia detí s rodičmi vo výkone trestu, priamo v príslušných ústavoch.

V rámci monitorovania bolo identifikované, že nastavenie návštevných hodín v niektorých

CDR je viazané najmä na pracovné dni a dopoludňajšie hodiny, pričom návštevy si

spravidla vyžadujú predchádzajúce nahlásenie. Hoci je v odôvodnených prípadoch umožnená

individuálna dohoda o inom termíne, táto možnosť je limitovaná charakterom prípadu

Podľa § 51 ods. 5 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele: „Pri zaraďovaní dieťaťa

do profesionálnej náhradnej rodiny alebo samostatne usporiadanej skupiny sa rešpektujú súrodenecké väzby

a rodičovské väzby.“ Rešpektovanie súrodeneckých väzieb vychádza z čl. 8 Dohovoru o právach dieťa: „Štáty,

ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane

štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov...“

³⁹Odporúčania OSN k alternatívnej starostlivosti o deti (Guidelines for the Alternative Care of Children), prijatými

č.

64/142

(2009),

bod

17:

https://digitallibrary.un.org/record/673583?ln=en&v=pdf .

a bezpečnostnými dôvodmi. Takéto nastavenie môže v praxi viesť k neprimeranému alebo

zbytočnému obmedzovaniu osobného kontaktu maloletých detí s ich rodinami,⁴⁰preto

komisár prijal opatrenia na flexibilnejšie nastavenie návštevných hodín s cieľom podporiť

pravidelný kontakt v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

Medzi ďalšie zistené nedostatky patrilo neprimerané obmedzovanie vychádzok počas

adaptačnej fázy na menej ako jednu hodinu denne, narúšanie súkromia detí zverejňovaním

záznamov o odobratých výhodách a o pomočovaní detí, ku ktorým mohli mať prístup aj ostatné

deti či zamestnanci, ako aj nedostatok psychologických sedení. Zároveň je nevyhnutné, aby

zariadenia zabezpečili ochranu intimity detí počas osobnej hygieny, vrátane možnosti

uzamknutia toaliet otočnými zámkami, informovanie detí o možnostiach podávania sťažností

a podnetov , a tiež zverejnenie kontaktov na dozorujúce, kontrolné a preventívne

mechanizmy.⁴¹

Prijaté opatrenia komisára pre deti v špeciálnych výchovných zariadeniach

V rámci špeciálnych výchovných zaria dení ⁴²komisár pre deti vykonal monitoring

v zariadeniach RC Bačkov, RC Zlaté Moravce (následná návšteva), RC Sološnica (následná

návšteva), RC Veľké Leváre, Diagnostické centrum (ďalej len „DC“) Bratislava, Slovinská 1.

Rovnako ako v zariadeniach SPODaSK, aj v RC bol zaznamenaný prípad nezvládnutia

situácie v rámci deeskalačných techník, ktorý vyústil do fyzickej reakcie vychovávateľa

voči maloletému dieťaťu. Zariadenie na túto situáciu nereagovalo adekvátne ⁴³– nebola

vykonaná supervízia ani hodnotenie postupu zamestnanca. Zamestnanec s časovým

odstupom vyjadril ľútosť nad svojím správaním a priznal, že v danej situácii nezvládol vlastné

emócie. Na základe uvedených zistení boli zariadeniu uložené bezodkladné opatrenia

na riešenie situácie a na prevenciu opakovania podobných situácií.

Ako kľúčové zistenie v systéme reedukačných centier komisár pre deti konštatuje naďalej (ako

aj v roku 2024) nedostatok zabezpečenia individuálnych ako aj skupinových supervízií

pre zamestnancov zariadení, ktoré majú následne priamy dopad na zaobchádzanie s deťmi.

Komisár odporúčal doplnenie školení vo vzťahu k prevencii šikany; školenia o terapeutických

a psychologických postupoch ako pracovať s konkrétnymi skupinami detí a dôsledne sledovať

Podľa Odporúčania OSN k alternatívnej starostlivosti o deti (Guidelines for the Alternative Care of Children),

prijatými rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 64/142 (2009) (odst. 81), keď je maloleté dieťa umiestnené

do náhradnej starostlivosti, kontakt s jeho rodinou, ako aj s inými osobami blízkymi dieťaťu, ako sú priatelia, susedia

alebo predchádzajúci opatrovatelia, by sa mal podporovať a uľahčovať s prihliadnutím na ochranu dieťaťa a jeho

najlepší záujem. Dieťa by malo mať prístup k informáciám o situácii členov svojej rodiny aj v prípade, že s nimi

nemá kontakt. Dostupné na: https://www.sos-childrensvillages.org/getmedia/4972cb2e-62e1-4ae8-a0bc-

b0e27fe3ea97/101203-UN-Guidelines-en-WEB.pdf.

Podľa kazuistík SPT môžu byť považované za zlé zaobchádzanie tieto praktiky: nadmerné a neodôvodnené

zasahovanie do súkromia dieťaťa, najmä však nemožnosť slobodného nakladania s vreckovým a vlastným

majetkom; sloboda vychádzok na čerstvom vzduchu za súčasného rešpektovania veku a rozumovej vyspelosti

dieťaťa a nastavení pravidiel v danom zariadení.

§ 120 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Podľa Odporúčania OSN k alternatívnej starostlivosti o deti (Guidelines for the Alternative Care of Children),

prijatými rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 64/142 (2009) (odst. 97): „Používanie sily a akýchkoľvek

reštrikčných opatrení by nemalo byť povolené, pokiaľ nie je nevyhnutne potrebné na ochranu fyzickej alebo

psychickej integrity dieťaťa alebo iných osôb, a to v súlade so zákonom, rozumne a primerane a s úctou

k základným právam dieťaťa“ Dostupné na: https://www.sos-childrensvillages.org/getmedia/4972cb2e-62e1-4ae8-

a0bc-b0e27fe3ea97/101203-UN-Guidelines-en-WEB.pdf.

⁴³https://www.komisarpredeti.sk/agenda/narodny-preventivny-mechanizmus/navstevy/.

dodržiavanie zapracovania týchto metód; školenia na implementáciu a podporu využívania

deeskalačných techník a školenia o riešení krízových situácií.

Komisár v tejto súvislosti apeloval na Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže

Slovenskej republiky (ďalej len MŠVVaM SR) v individuálnej správe zo dňa 18. augusta

2025,⁴⁴aby bezodkladne iniciovalo vypracovanie jednotnej odbornej metodiky

zameranej na zvládanie afektívnych stavov detí v reedukačných centrách s využitím

deeskalačných techník. Súčasťou tohto procesu by malo byť aj vytvorenie systému

systematickej podpory odborných a výchovných zamestnancov, ktorý bude zahŕňať pravidelné

školenia, supervízie a odborné workshopy zamerané na riešenie modelových situácií z praxe.

Zavedenie metodiky deeskalačných postupov a jej implementácia do praxe je nevyhnutnosťou

na zabezpečenie jednotného, odborne podloženého

zároveň právami dieťaťa

kompatibilného prístupu v situáciách, ktoré sú spojené s vysokou mierou emočného napätia.

MŠVVaM SR sa k správe toho času nevyjadrilo a neinformovalo komisára pre deti

o aktivitách v tejto oblasti. MŠVVaM SR bolo už v roku 2024 v správe z monitoringu

RC Sološnica (zo dňa 16. augusta 2024) písomne uložené odporúčanie vypracovať projekt

systematickej podpory a supervízie zamestnancov RC. K dnešnému dňu však komisár pre deti

nemá informáciu o tom, aké konkrétne kroky MŠVVaM SR v predmetnej veci prijalo. Absencia

spätnej väzby zo strany rezortu zatiaľ neumožňuje vyhodnotiť, do akej miery sú prijímané

opatrenia smerujúce k posilňovaniu odborných kapacít zamestnancov a k systematickej

ochrane práv detí umiestnených v týchto zariadeniach. Komisár v súvislosti s afektívnymi

stavmi maloletých a s cieľom zabezpečiť ich bezpečnosť (ako aj bezpečnosť personálu) prijal

v RC opatrenia, aby bola počas nočnej služby prítomná dvojica vychovávateľov. Niektoré

zariadenia uvedené odporúčanie implementovali, iné nie. Komisár vybraným zariadeniam

uložil povinnosť prijať všetky nevyhnutné opatrenia, vrátane kontaktovania zriaďovateľa

s cieľom zabezpečiť navýšenie rozpočtu alebo iné potrebné kroky, a v prípade, že požadovaný

stav nebude možné dosiahnuť, je zariadenie povinné informovať komisára, ktorý sa bude

uvedenému nedostatku naďalej venovať aj v roku 2026.

Komisár v rámci uložených opatrení zdôrazňuje potrebu aktívnej participácie detí

pri vypracovávaní individuálnych reedukačných programov, pričom je nevyhnutné ich

informovať o priebehu a o obsahu týchto programov. V oblasti režimových aspektov výchovy

sa aj v roku 2025 stále kládol dôraz na jasné a transparentné nastavovanie výchovných

opatrení, s cieľom vyhnúť sa plošným trestom pre všetky deti a každému trestu stanoviť

konkrétny časový rámec. Komisár zároveň odporúča zverejniť kontakty na nezávislé

dozorujúce a kontrolné orgány a inštitúcie a zabezpečiť, aby deti boli poučené o možnostiach

podávania sťažností a podnetov týmto externým subjektom, čo v praxi zariadení stále nie je

štandardom.

Prijaté opatrenia komisára pre deti v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu

odňatia slobody Bratislava

Komisár osobitne zdôraznil závažnosť dlhodobého pobytu mladistvých vo väzbe, pričom

počas návštevy sa v ústave nachádzali mladiství, ktorí boli vo väzbe už päť mesiacov.

Takýto stav je v priamom rozpore s princípom, že väzba mladistvých má byť využívaná výlučne

Individuálna správa, bod 3.3.: https://www.komisarpredeti.sk/content/04/rc-backov-sprava-npm-finalna-

verzia.pdf.

ako krajné opatrenie a na čo najkratšie obdobie,⁴⁵pričom aj obvinené alebo odsúdené dieťa

si zachováva svoje osobitné potreby rozvoja a vyžaduje odlišný režim od dospelých. Hoci ústav

prijíma určité opatrenia na minimalizáciu rizík – napríklad samostatné cely (oddelené

od dospelých) s hygienickým zázemím, otvorený režim, dohľad personálu či prístup

k telefonickému kontaktu – samotný fakt, že mladiství sa nachádzajú v spoločnom priestore

s dospelými, predstavuje významné riziko z hľadiska ich bezpečnosti a psychickej pohody.

Ďalším závažným nedostatkom je absencia pediatra a detského psychológa, čo limituje

primeranosť poskytovanej zdravotnej a psychologickej starostlivosti, ako aj neexistencia

funkčného systému umožňujúceho pokračovanie v stredoškolskom vzdelávaní počas

výkonu väzby. Komisár upozornil aj na nedostatočné riešenie otázky informovaného súhlasu

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a na pretrvávajúcu prax dlhodobého umiestňovania

mladistvých vo väzbe.

Na základe týchto zistení bolo komisárom odporúčané systémovo riešiť umiestňovanie

mladistvých vo väzbe, či už v samostatných zariadeniach alebo v oddelených oddieloch,

zabezpečiť dostupnosť pediatra

detského psychológa internou formou alebo

prostredníctvom pravidelných externých návštev a bezodkladne vydať metodické usmernenie

k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti mladistvým, vrátane udeľovania informovaného

súhlasu. Zároveň je nevyhnutné vytvoriť funkčný mechanizmus umožňujúci pokračovanie

v stredoškolskom vzdelávaní počas výkonu väzby a systémovo monitorovať, aby väzba

mladistvých bola využívaná výlučne ako krajné opatrenie a len na nevyhnutne krátke obdobie.

Príklady dobrej praxe v zariadeniach SPODaSK

V roku 2025 bolo v monitorovaných zariadeniach identifikovaných viacero príkladov dobrej

praxe (tzv. best practices). Komisár pre deti odporúča, aby tieto osvedčené postupy boli

systematicky implementované aj v ostatných zariadeniach s cieľom zabezpečiť vysokú

kvalitu starostlivosti o deti a tým predchádzať vzniku negatívnych situácií, ktoré by mohli viesť

k zlému zaobchádzaniu s deťmi.

V monitorovanom resocializačnom zariadení sa ako pozitívna prax ukázalo, že úspešnosť

intervencií u detí so závislosťami je priamo podmienená súbežnou prácou s rodinou. Cieľom

tejto práce je pripraviť dieťa na návrat do pôvodného prostredia. Rodina nesmie byť

ignorovaná, je nevyhnutné ju aktívne zapájať, viesť a motivovať k vlastnej zmene. V praxi sa

pravidelne zapájajú rodičia do komunitných aktivít, ako sú stretnutia, pozorovanie

procesov a edukácia, čím sa podporuje ich zodpovedná účasť na resocializačnom procese

dieťaťa, pretože rodič je práve tá osoba, ktorá ma veľký podiel na tom, či bude resocializácia

úspešná po návrate dieťaťa domov.

Niektoré zariadenia realizujú aktívne kroky na podporu návratu detí do rodiny, napríklad

poskytovaním materiálnej pomoci na zlepšenie bytových podmienok, či navrhovaním

Podľa United Nations Rules for the Protection of Juveniles Deprived of their Liberty (Havana Rules),

A/RES/45/113, 14.12.1990: Mladiství by mali byť zbavení osobnej slobody iba v súlade s princípmi a postupmi

ustanovenými týmito pravidlami a UN Standard Minimum Rules for the Administration of Juvenile Justice

(The Beijing Rules); zbavenie osobnej slobody mladistvého má byť opatrením poslednej inštancie a len

na minimálne nevyhnutné obdobie a malo by byť obmedzené na výnimočné prípady. Dĺžku sankcie má určiť súdna

autorita, pričom nemožno vylúčiť možnosť jeho skorého prepustenia.

vhodných postupov príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, čo podporuje skorý

návrat dieťaťa k rodine.

Medzi príklady dobrej praxe zaradil komisár aj udržiavanie pravidelného kontaktu s deťmi,

ktoré sú dočasne umiestnené mimo zariadenia. Príkladom je iniciatíva zamestnancov, ktorí

s deťmi opakovane navštívili maloleté dieťa umiestnené v RC, čím podporili jeho sociálne

a vzťahové väzby vytvorené v zariadení CDR.

Ďalším príkladom dobrej praxe je aktívne využívanie snoezelen miestností ako

multisenzorického prostredia na podporu rozvoja osobnosti dieťaťa a emocionálnej regulácie

u detí v zariadeniach. V jednom zo zariadení dokonca absolvovali školenie všetci zamestnanci

pracujúci s deťmi, čím sa zvyšuje kvalita poskytovanej starostlivosti.

Významnú pozornosť si zasluhuje aj participácia detí na dianí v zariadení. V jednom

zo zariadení na pláne sociálne práce (na jeho tvorbe) participovalo samotné dieťa. Úlohy

dieťaťa boli vyjadrené aj vlastnoručne, písomnou formou. Taktiež bolo pozitívne hodnotené,

ak sa program voľnočasových aktivít pripravuje v spolupráci s deťmi, ktoré majú možnosť

navrhovať činnosti, o ktoré majú záujem, čo zo psychologického hľadiska pomáha deťom

budovať pocit významnosti a spolupatričnosti.

Príklady dobrej praxe v špeciálnych výchovných zariadeniac h ⁴⁶

V oblasti budovania vzťahovej väzby bol pozitívne hodnotený spôsob realizácie

voľnočasových a športovo-rekreačných aktivít, najmä kvalita interakcií medzi vychovávateľmi

a deťmi. Ako príklad dobrej praxe boli zaznamenané situácie, v ktorých sa vychovávatelia

aktívne zapájali do spoločných činností s deťmi, vrátane tanca, hier a počúvania hudby,

pričom cielene vytvárali bezpečné a podporné prostredie. Súčasťou týchto aktivít bola aj

prirodzená, neformálna komunikácia s deťmi, ktorá prispievala k posilňovaniu dôvery a pocitu

prijatia.

Ako pozitívny prvok bol identifikovaný aj spôsob zabezpečenia terapeutickej starostlivosti,

založený na vysokej miere priamej práce psychológa s deťmi, ktorá tvorila približne 80 %

jeho pracovného času. Táto činnosť zahŕňala využívanie účelne zariadeného terapeutického

priestoru, vedenie individuálnych terapií a pravidelných skupinových terapií realizovaných

dvakrát týždenne, ako aj riešenie krízových situácií prostredníctvom mediácie.

V rámci monitorovania reedukačných zariadení bol zaznamenaný aj inovatívny systém

organizácie starostlivosti spočívajúci v rozdelení detí do režimov starostlivosti, konkrétne

na uzavretý režim, režim so zvýšenou starostlivosťou a plánovaný režim s otvorenou

starostlivosťou (tzv. domčekový režim). Prechod medzi jednotlivými režimami bol

podmienený hodnotením správania detí a ich individuálneho pokroku, čo podporovalo rozvoj

zodpovednosti a motiváciu k pozitívnej zmene správania.

Za významné pozitívum bol zároveň označený systematický mechanizmus pravidelného

preverovania dôvodov umiestnenia detí a prehodnocovania ich ďalšieho zotrvania

S účinnosťou od 01.01.2026 boli špeciálne výchovné zariadenie reformované na výchovné zariadenia. V texte

uvádzame názvy podľa legislatívy účinnej v čase vykonávania monitoringov.

v zariadení realizovaný prostredníctvom multidisciplinárnych porád, ktoré sa konali

v pravidelnom týždennom intervale. Pozitívne bola hodnotená aj podpora participácie

maloletých detí na vnútornom živote zariadení, najmä prostredníctvom zriadenia orgánov

detskej „spolusprávy“. Deti mali prostredníctvom odborného tímu a zástupcov vedenia

zariadení možnosť aktívne sa podieľať na tvorbe výchovných programov a činností

realizovaných mimo zariadenia.

Príklady dobrej praxe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia

slobody Bratislava

Komisár pre deti pozitívne hodnotí uplatňovanie otvoreného režimu, ktorý mladistvým

umožňuje používanie telefónov a pravidelný kontakt s blízkymi. Prínosná je aj flexibilita

návštevného režimu bez podmienky príbuzenského vzťahu, najmä pre mladistvých

s obmedzenými rodinnými väzbami. Dostupnosť odborného personálu – psychológov,

sociálnych pracovníkov a psychiatra – vytvára adekvátne podmienky na poskytovanie

psychologickej a sociálnej podpory. Pozitívne je hodnotené aj vykonávanie vstupného

skríningu so zameraním na prevenciu suicidálneho správania. Možnosť používania

vlastného odevu vníma komisár pre deti ako významný prvok zachovania osobnej identity,

dôstojnosti a znižovania stigmatizácie mladistvých obvinených. Ústav zároveň poskytuje

široké spektrum voľnočasových, športových a vzdelávacích aktivít, ktoré možno

považovať za príklad dobrej praxe. Mladistvým sú denne umožnené vychádzky a športové

činnosti, vrátane organizovaných turnajov a návštev posilňovne. Počas pracovných dní majú

k dispozícii vzdelávacie a záujmové aktivity, ako aj rôzne formy oddychu. V nedeľu sa

podieľajú na upratovaní ciel a majú možnosť zúčastniť sa náboženských obradov.

3.1.3 Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím

V roku 2025 vykonal NPM KOZP v rámci plnenia svojho mandátu systematické návštevy

štyroch zariadení sociálnych služieb a šiestich ústavných zdravotníckych zariadení

poskytujúcich zdravotnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria alebo v odbornom

zameraní detská psychiatria (ďalej len „psychiatrické zariadenia“). Konkrétne navštívil Domov

sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Lux, n. o. Košice, špecializované zariadenie

Centrum sociálnych služieb Fantázia Horný Vadičov (ďalej len „CSS Horný Vadičov“), Centrum

sociálnych služieb Púchov – Kolonka (ďalej len „CSS Púchov“) a Centrum sociálnych služieb

s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach (ďalej len „NsP Bojnice“), psychiatrickú kliniku

Fakultnej nemocnice Nitra (ďalej len „FN Nitra“), psychiatrickú kliniku Slovenskej zdravotníckej

univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava Nemocnice Ružinov (ďalej len „UNB Ružinov“),

psychiatrické oddelenie Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody Trenčín (ďalej len „Nemocnica a ÚVTOS Trenčín“), psychiatrické oddelenie

II. Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach (ďalej len „UNLP

Košice“) a mužské uzatvorené oddelenie (pavilón č. III) Psychiatrickej liečebne Samuela

Bluma v Plešivci (ďalej len „PL Plešivec“). Ku každej z vykonaných návštev vypracúva tím

NPM samostatnú správu o priebehu a výsledkoch návštevy, ktorá obsahuje zistenia tímu NPM

a uložené opatrenia na nápravu a odporúčania KOZP.

NPM KOZP zistil porušenie zákazu zlého zaobchádzania, konkrétne neľudského

a ponižujúceho zaobchádzania s pacientmi v NsP Bojnice, v PL Plešivec, v FN Nitra

a v Nemocnici a ÚVTOS Trenčín. Zistené nedostatky, ktoré by izolovane nedosiahli intenzitu

zlého zaobchádzania, spoločne poukázali na problémy štrukturálneho charakteru

v navštívených zariadeniach s kumulatívnym negatívnym dopadom na pacientov v praxi.

Dobrá prax bola zistená v CSS Terchová.

Pri hodnotení rizika vzniku zlého zaobchádzania NPM KOZP aj naďalej využíva metodiku

spočívajúcu v mapovaní pobytu rezidenta v zariadení v celej jeho komplexnosti. Zistenia

uvedené NPM KOZP v ďalšom texte tejto správy sú rozčlenené v závislosti od typu

navštíveného zariadenia podľa skúmaných oblastí, s dôrazom na opakujúce sa zistenia,

závažné zistenia a dobrú prax zistenú v rámci navštívených zariadení.

Psychiatrické zariadenia

V rámci záruk v priebehu hospitalizácie pri príjme pacienta je najzávažnejším opakovaným

nedostatkom formálny charakter informovaného súhlasu s hospitalizáciou a liečbou.

Vyplnenie tlačiva a jeho podpis sa často realizuje ako nevyhnutná administratívna povinnosť

bez faktického splnenia účelu, ktorým je pacientovi poskytnúť informácie o diagnóze,

navrhovanej liečbe, možnosti liečbu odmietnuť a o následkoch takéhoto odmietnutia.

Dôsledkom je, že pacienti nemajú jasnú predstavu o tom, čo ich počas hospitalizácie čaká,

resp. čo môžu od nej očakávať.

Na tlačivách informovaných súhlasov štandardne chýbali údaje o dátume a čase príchodu

pacienta do zariadenia, ako aj o dátume a čase podpisu súhlasu, ktoré sú nevyhnutné

na posúdenie dobrovoľnosti vstupu pacienta do zariadenia. V prípade pacientov obmedzených

v spôsobilosti na právne úkony sa na tlačivách nezaznamenáva názor samotného pacienta,

pričom rozhodnutie o hospitalizácii formálne aj prakticky realizuje výlučne opatrovník. V oboch

prípadoch je prax zariadení odôvodňovaná tým, že vzorové tlačivá na informovaný súhlas

vypísanie takých údajov nevyžadujú (chýbajúce kolónky). Niektorí, ako napr. UNLP Košice,

preto tieto údaje dopisujú aspoň ručne.

Okrem informovaného súhlasu vyzývajú zariadenia pacientov aj na podpisovanie iných

súhlasov, nazývaných napr. „Vyhlásenie o dobrovoľnom vstupe“ alebo vyhotovených formou

pečiatky v zdravotnej dokumentácii, ktorými sa pacienti vopred zaväzujú dobrovoľne sa

podrobiť domácemu poriadku a všetkým liečebným zákrokom, ktoré ošetrujúci lekár uzná

za vhodné. Takéto vyhlásenia nespĺňajú potrebné právne náležitosti a pre obsahovú

neurčitosť sú právne neúčinné.

V rámci bezpečnosti zariadenia vedú evidenciu nežiaducich udalostí, ktorými sú

napr. násilie medzi pacientmi, násilie medzi personálom a pacientmi či úteky pacientov.

Zariadeniam však chýbali vypracované interné postupy, ktoré by upravovali spôsob riešenia

týchto udalostí, ich hlásenie a prijímanie preventívnych opatrení. V praxi sú tieto situácie často

riešené len ústnym pohovorom. V PL Plešivec napríklad dochádza medzi pacientmi k častým

krádežiam. Zistené incidenty zariadenie rieši prevažne ústnym dohovorom, hoci by mohlo

pristúpiť aj k úprave existujúcich podmienok, ktoré výskyt krádeží uľahčujú, ako je povinnosti

mať v noci otvorené dvere na izbách či absencia uzamykateľných skriniek na osobné veci

pacientov.

Vo viacerých zariadeniach nie je k dispozícii SBS služba a prítomnosť personálu, najmä

počas nočných služieb, je poddimenzovaná. Príkladom dobrej praxe z hľadiska

bezpečnosti personálu je UNLP Košice, kde bol personál vybavený náramkami na privolanie

polície. Obavy o bezpečnosť vedú personál v mnohých zariadeniach k paušálnemu

privolávaniu polície, či už pri prijatí pacienta alebo k problematickým pacientom, a to s cieľom

vzbudiť u pacienta rešpekt a „silou“ ho prinútiť k spolupráci. Privolanie polície by pritom malo

byť výlučne krajným riešením a malo by byť realizované v úzkej koordinácii so zdravotníckym

personálom.⁴⁷

Napriek tomu, že navštívené zariadenia poskytujú 24-hodinovú starostlivosť, dohľad

na oddeleniach je, najmä v nočných hodinách, obmedzený. Pacienti nemajú k dispozícii

signalizačné zariadenia na privolanie pomoci, čo ich núti volať o pomoc krikom. Vo FN Nitra

bola miestnosť pre personál priestorovo oddelená od pacientov uzamknutými sklenenými

dverami a ďalšími dverami, čo celkovo výrazne sťažovalo možnosť pacientov privolať si pomoc

v prípade núdze.

Písomné podania, resp. „sťažnosti“ pacientov sú posudzované formálne, podľa zákona

č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, pričom tie, ktoré nespĺňajú

zákonné náležitosti, sú riešené prevažne ústne. Zariadenia nemajú vypracované interné

postupy na zaznamenávanie ústnych podaní, na ich riešenie či na vedenie ich evidencie.

Psychiatrická starostlivosť má zahŕňať nielen farmakologickú liečbu, ale aj terapeutické

a rehabilitačné aktivity a mala by vychádzať z individualizovaného prístupu, zachyteného

v individuálnom liečebnom pláne. Ten má byť vypracovaný pre každého pacienta s jasne

stanovenými cieľmi, postupmi ich napĺňania, časovým rámcom hospitalizácie, pravidelným

hodnotením duševného stavu a prehľadom podávaných liekov. Pacient by mal byť do jeho

tvorby a vyhodnocovania aktívne zapojený. Zariadenia však individuálne liečebné plány

nevypracovávajú a za ich náhradu považujú všeobecný zápis v zdravotnej dokumentácii

v znení „Pokračovať v doterajšej liečbe s úpravami podľa stavu“.

V súvislosti s elektrokonvulzívnou terapiou (ďalej len „ECT“) neboli zistené prípady jej

použitia bez súhlasu pacienta, avšak zariadenia nedodržiavajú štandardný postup ⁴⁸v oblasti

informovania pacienta a udeľovania súhlasu s ECT a v oblasti priestorového zabezpečenia

výkonu ECT, čo malo napr. v UNLP Košice za následok, že sa ECT prestalo na tomto

pracovisku vykonávať.

V oblasti obmedzovacích prostriedkov je od 1. januára 2025 účinný zákaz používania

sieťových postelí a zavedená povinnosť zabezpečiť školenia o používaní obmedzovacích

prost riedkov a deeskalačných techník pre všetkých zamestnancov, ktorí sa na ich používaní

podieľajú.⁴⁹Ide o významné kroky smerujúce k zvýšeniu ochrany pacientov. Napriek

existujúcemu právnemu rámcu opakovane dochádza k nedodržiavaniu zákonných

podmienok používania obmedzovacích prostriedkov, najmä pokiaľ ide o ich odôvodnenosť,

⁴⁷Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci V. proti Českej republike, sťažnosť č. 26074/18, rozsudok

zo dňa 7.12.2023.

Schválené postupy na výkon prevencie, štandardné diagnostické postupy a štandardné terapeutické postupy:

https://www.health.gov.sk/?Standardne-Postupy-V-Zdravotnictve .

⁴⁹§ 79 ods. 1 písm. bp) a bq) zákona č. 578/2004 Z. z., § 9b zákona č. 576/2004 Z. z., vyhláška MZ SR č. 358/2023

Z. z.

dĺžku trvania, pravidelné prehodnocovanie nevyhnutnosti, zabezpečenie súkromia pacientov

a vedenie dokumentácie. Obmedzovacie prostriedky sú často používané preventívne, nie

v reakcii na aktuálne nebezpečné správanie pacienta, ale z dôvodu obáv personálu alebo

predchádzajúcich skúseností s pacientom. Nástroje na hodnotenie rizika agresívneho

správania sa používajú len výnimočne. K použitiu obmedzovacích prostriedkov dochádza

často priamo vo viaclôžkových izbách. Títo pacienti musia vykonávať základné fyziologické

potreby priamo v izbe pred zrakmi ostatných pacientov, čo predstavuje závažný zásah

do ľudskej dôstojnosti všetkých zúčastnených.

V súvislosti s režimom uplatňovaným v zariadeniach NPM KOZP zistil napriek jednotnej

právnej úprave ⁵⁰značnú nejednotnosť v rozsahu a v spôsobe uplatňovania práv pacientov

nielen v rôznych regiónoch, ale aj v zariadeniach rovnakého typu. Príkladom sú návštevy

pacientov, ktoré by mali byť umožňované denne, no v NsP Bojnice sú obmedzené na tri dni

v týždni, v trvaní maximálne 20 minút.

Pacienti by mali byť s režimom zariadenia oboznamovaní prostredníctvom vnútorného

poriadku. Ten však často nespĺňal zákonné náležitosti, nebol voľne dostupný a nebol

vypracovaný v ľahko čitateľnej forme. Na akútnych oddeleniach je pobyt pacientov

na čerstvom vzduchu zabezpečený skôr výnimočne, čo zariadenia odôvodňujú nedostatkom

priestorov, financií alebo personálu.

Právo pacientov na súkromie pri telefonickom kontakte s blízkymi osobami je

porušované paušálne v dôsledku uplatňovania zaužívaných pravidiel smerujúcich

k prevencii domnelého zneužitia. Niektoré zariadenia na akútnych oddeleniach pacientom

úplne zakazujú mať mobilné telefóny, a to aj v rozpore s vlastným vnútorným poriadkom,

ako napr. v UNB Ružinov, ktorý ich za dodržania určitých podmienok povoľuje.

V rámci súkromia a dô stojnosti pobytu sú pacienti aj napriek stanovenému maximálnemu

počtu štyroch lôžok na izbe,⁵¹bežne umiestňovaní v 6-lôžkových izbách. 9-lôžkové izby sú

vo FN Nitra a PL Plešivec. Paravány na zabezpečenie súkromia pacienta sa nepoužívajú

alebo nimi zariadenia ani nedisponujú.

Najzávažnejším problémom sú nevyhovujúce materiálne podmienky zariadení, vrátane

zastaraných a poškodených priestorov, absencie seklúznych miestností, miestností na ECT

a následné prebúdzanie pacientov, priestorov na individuálne terapie, ergoterapiu, vychádzky,

návštevy a zázemia pre personál. Psychiatria tak aj naďalej zostáva na okraji investičných

priorít z pohľadu rekonštrukcií.

Zariadenia dodržiavajú minimálne personálne normatívy; v prípade existujúcej potreby však

ďalší personál neprijímajú s poukazom na nedostatok finančných prostriedkov. Zázemie

pre personál je často nevyhovujúce a nedostatočné. Vo FN Nitra má napríklad šesť

zamestnancov k dispozícii jeden počítač, v dôsledku čoho vedú, v rozpore so zákonom,

kombinovanú zdravotnú dokumentáciu.

⁵⁰§11, 11a a 11b zákona č. 576/2004 Z. z., vyhláška MZ SR č. 143/2023 Z. z.

⁵¹Výnos MZ SR č. 44/2008 Z. z.

Systematickú podporu vo forme supervízií alebo psychologickej pomoci personálu zariadenia

neposkytujú, školenia realizujú prevažne v rámci vlastných personálnych kapacít. Školenia

zamerané na ľudské práva pacientov zabezpečené nie sú vôbec, viaceré zariadenia nemali

v čase návštev NPM zabezpečené ani povinné školenia o používaní obmedzovacích

prostriedkov a o deeskalačných technikách, ktoré bolo potrebné absolvovať do konca roka

2025.

V rámci špecifík neplnoletých pacientov NPM KOZP zistil, že FN Nitra umiestňuje

pacientov, ktorí dovŕšili vek 15 rokov a nedosiahli plnoletosť, ale aj mladších ako 15 rokov,

na oddelenie pre dospelých, a to bez zabezpečenia ich separácie od dospelých pacientov

umiestnením na samostatnej izbe, bez zabezpečenia zvýšeného dohľadu na oddelení, a to aj

napriek dostupnosti vlastného oddelenia detskej psychiatrie.

Psychiatrické oddelenie NsP Bojnice

NPM KOZP zistil porušenie zákazu zlého zaobchádzania, konkrétne neľudského

a ponižujúceho zaobchádzania s pacientmi, spočívajúce v kumulácii viacerých nezákonných

postupov pri použití obmedzovacích prostriedkov (ďalej len „OP“): neodôvodnené použitie OP;

absencia používania deeskalačných techník; neprimeraná dĺžka fixácie; neprehodnocovanie

ďalšieho trvania obmedzenia; nedostatočné kontroly pacienta; porušovanie práva

na súkromie; nevyškolenie personálu na používanie OP; asistencia polície pri používaní OP

a vedenie dokumentácie o používaní OP v rozpore so zákonom. Priemerná doba fixácie

pacienta od januára do polovice júla 2025 predstavovala tri dni a dve hodiny, a to bez pokusu

o uvoľnenie pacienta. Najdlhšia zistená doba fixácie pacienta bola 11 dní nepretržite.

Zariadenie tiež uplatňuje paušálne privolávanie polície k príjmu pacientov vyjadrujúcich

nesúhlas s hospitalizáciou. Za obdobie od januára do polovice júla 2025 bolo zaznamenaných

109 prípadov, čo je v priemere 17 asistencií polície za mesiac.

Mužské uzatvorené oddelenie PL Plešivec

Porušenie zákazu zlého zaobchádzania, konkrétne ponižujúceho zaobchádzania

s pacientmi, bolo zistené vo vzťahu k nevyhovujúcim materiálnym podmienkam a dĺžke pobytu

pacientov v zariadení, konkrétne išlo o kumuláciu viacerých faktorov (porušení): niekoľkoročné

pobyty pacientov bez zmeny materiálneho vybavenia; 8 až 9-lôžkové izby; nezabezpečenie

súkromia pacientov; používanie OP na viaclôžkových izbách; nejasné režimové opatrenia bez

legitímneho cieľa; absencia aktivít pre pacientov; nedodržiavanie hygieny v priestoroch

sanitárnych zariadení; alarmujúci stav kúpeľní a toaliet; podozrenia na umiestňovanie

pacientov na uzavreté oddelenie v prípade ich nevyhovujúceho správania; krádeže; odmietavý

postoj vedenia k rekonštrukcii tohto oddelenia (aj čiastočnej). Niektorí pacienti

so súdom uloženým ochranným liečením žijú v zariadení v nevyhovujúcich materiálnych

podmienkach už viac ako 10 či 20 rokov. Z dôvodu obmedzeného priestoru určeného

na aktivity sa ich môže denne zúčastniť maximálne päť z celkového počtu 64 pacientov

na oddelení, ostatní nemajú zabezpečené zmysluplné trávenie času, pričom nejde o dočasný

problém s priestormi, ale o dlhodobý stav. Diskomfort pacientov zvyšuje aj nemožnosť trávenia

času vo vlastnej izbe počas dňa.

Psychiatrické oddelenie Nemocnice a ÚVTOS Trenčín

Psychiatrické oddelenie, hoci je súčasťou väznice, má ako ústavné zdravotnícke zariadenie

primárne poskytovať zdravotnú starostlivosť obvineným a odsúdeným osobám

s cieľom zlepšenia ich stavu a prinavrátenia do penitenciárnej starostlivosti. Z hľadiska

kumulatívneho dopadu zistení vo vzťahu k obvineným a odsúdeným osobám dochádza

v zariadení k porušeniu zákazu zlého zaobchádzania, konkrétne neľudského

a ponižujúceho zaobchádzania. Najzásadnejším zistením bolo, že z hľadiska liečby bola

pacientom poskytovaná výhradne medikamentózna liečba, nemali vypracované individuálne

liečebné plány, nemali prístup k žiadnym terapiám, nerealizovala sa multidisciplinárna

spolupráca pri starostlivosti o pacienta a vôbec sa nepracovalo s pokusmi o suicídium.

Pacienti boli v minimálnom kontakte so zdravotníckym personálom, stretávali sa s lekármi,

avšak zdravotné sestry s nimi komunikovali výhradne prostredníctvom hlásky na cele. Jedna

zo zdravotných sestier NPM KOZP uviedla, že ona žiadny terapeutický vzťah s tými osobami

nadväzovať nechce a nebude, pretože ide o páchateľov trestnej činnosti. Pacienti sa vyjadrili,

že väzenský personál sa k nim správa lepšie ako zdravotnícky personál a sú s ním viac

v kontakte. Pacienti trávili celé dni, okrem hodinovej vychádzky, vo svojich celách, bez prístupu

k možnostiam, ako tráviť voľný čas, čo bolo v ostrom kontraste k oddeleniu ochranných liečení,

kde mali pacienti k dispozícii aktivity väčšinu dňa. Dve nepočujúce obvinené nemali do výkonu

návštevy, a teda dva mesiace, prístup k žiadnym informáciám z vonkajšieho sveta, pretože

na celách boli k dispozícii len rádiá, a nemali zabezpečené tlmočenie do slovenského

posunkového jazyka o ústavnom poriadku či pri komunikácii s personálom.

Pedopsychiatria FN Nitra

Nastavenie denného režimu na detskom oddelení predstavuje závažný zásah do základných

práv detských pacientov bez preukázanej terapeutickej alebo liečebnej opory, a teda

bez legitímneho odôvodnenia, a preto bol vyhodnotený ako porušenie zákazu zlého

zaobchádzania, konkrétne neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Ako neprimeraný bol

identifikovaný najmä zásah do práva na súkromie. Detskí pacienti sa mohli počas dňa

zdržiavať výlučne v spoločných priestoroch pod nepretržitým dohľadom personálu, ktorého

intenzita zahŕňala aj neustále aktívne monitorovanie a usmerňovanie súkromných rozhovorov

medzi pacientmi. Ako zásah do práva na súkromný a rodinný život bolo vyhodnotené

obmedzovanie telefonického aj osobného kontaktu detí s rodinou v závislosti od plnenia

terapeutických alebo liečebných cieľov. Z rozhovorov a pozorovania vyplynuli aj nedostatky

v oblasti participácie detí na liečbe.

Deti sú v praxi vnímané prevažne ako objekty ochrany a starostlivosti; ich nesúhlas

alebo kritické vyjadrenia sú interpretované ako vzdor alebo ako nedostatočný pokrok

v liečbe.

Zlým zaobchádzaním je aj absolútne neprípustná prax premiestňovania detí s náročnejším

správaním, vrátane agresívnych prejavov, na oddelenie pre dospelých, z dôvodu personálnej,

odbornej a priestorovej nepripravenosti detského oddelenia na poskytovanie potrebnej

starostlivosti.

Zariadenia sociálnych služieb

NPM KOZP v roku 2025 započal výkon systematických návštev náhodne vybraných

špecializovaných zariadení, ktoré sú zariadeniami najnáročnejšími na poskytovanie sociálnej

služby. Po ukončení návštev vo všetkých vybraných zariadeniach bude vyhotovená, okrem

individuálnych správ, aj komplexná a súhrnná správa o zisteniach zo špecializovaných

zariadení.

V oblasti bezpečnosti boli zistené viaceré nedostatky významne zvyšujúce riziko ohrozenia

zdravia a života klientov. V CSS Púchov a CSS Horný Vadičov signalizačné zariadenia

v izbách klientov buď vôbec nemali, alebo boli zastarané a nefunkčné, čo predstavuje obzvlášť

závažné riziko pre imobilných klientov. V rámci protipožiarnej ochrany CSS Púchov nemá

zabezpečenú možnosť evakuácie imobilného klienta, pretože posteľ neprejde cez dvere

a súčasne zariadenie nedisponuje protipožiarnymi evakuačnými podložkami. V súvislosti

s prevenciou pádov nevypracúvajú zariadenia interný predpis upravujúci používanie bočníc

na lôžkach, klientom dávajú podpísať súhlas s ich používaním paušálne už pri prijatí,

bez posúdenia individuálneho rizika pádu. Bočnice sú používané preventívne, bez časového

ohraničenia, niekedy výlučne len na základe požiadavky rodiny klienta a bez jasných pravidiel,

evidencie či bez pravidelného vyhodnocovania rizík. V rámci práce s náročným správaním

klientov bolo zistené, že okrem CSS Terchová, zariadenia takmer nepracovali s rizikovým

správaním klienta. Rizikové plány boli vypracované len formálne, klienti sa na ich tvorbe

nepodieľali a personál s nimi nepracoval, ani ich pravidelne neprehodnocoval.

V oblasti prístupu ku klientom bolo zistené, že vo vzťahu k riešeniam konfliktov

a sťažností zariadenia buď nevedú evidenciu rizikových udalostí alebo ju vedú len

neformálne, v tzv. sesterských zošitoch, bez zrejmého vyhodnocovania smerom k potrebe

prijatia preventívnych opatrení. V CSS Púchov NPM KOZP zaznamenal zo strany personálu

nevhodné označovanie klientov ako „ležiakov“ alebo „nevedomých“, čo znižuje ich ľudskú

dôstojnosť. Vypracovávanie individuálnych plánov klientov javilo známky formálneho

plnenia povinnosti, keďže klienti často nevedeli, čo je to individuálny plán, na pláne absentoval

ich podpis a nepoznali svojich pridelených kľúčových pracovníkov, hoci práve títo zamestnanci

zohrávajú zásadnú úlohu pri ich adaptácii v novom prostredí.

V oblasti súkromia a dôstojnosti je častým zistením nedostatok paravánov potrebných

na zaistenie súkromia klientov pri hygiene na izbe. V CSS Púchov klienti nemali možnosť

zaistiť si súkromie na toaletách uzamknutím dverí či označením „voľné/obsadené“. Počas

obdobia čerpania dovolenky opatrovateľa nebola dvom klientom zabezpečovaná riadna

hygiena v kúpeľni, ale len provizórna hygiena na lôžku, a to z dôvodu, že okrem tohto

opatrovateľa s nimi nevedel iný personál manipulovať. Jednej klientke vykonával intímnu

hygienu opatrovateľ mužského pohlavia bez zisťovania jej názoru, resp. prejavenia súhlasu

s takýmto postupom.

Vo všetkých navštívených zariadeniach bol využívaný kamerový systém bez oboznámenia

a získania súhlasu klientov.

oblasti kontaktu

vonkajším svetom sú najzávažnejšie zistenia spojené

s obmedzovaním prístupu klientov k pobytu na čerstvom vzduchu. Imobilným klientom

nebýva zabezpečený prístup na čerstvý vzduch vôbec alebo len sporadicky z dôvodu

nedostatku personálu či priestorových bariér. V prípade mobilných klientov dochádza

k obmedzeniam z rôznych prevádzkových dôvodov. V CSS Horný Vadičov bola týmto

dôvodom neschopnosť zariadenia zaistiť klientom bezpečie z dôvodu celodenne otvorenej

hlavnej brány pre doručovateľov objednaného tovaru, ktorej obsluhu nemal kto zabezpečiť.

V oblasti zdravotnej starostlivosti CSS Horný Vadičov nezabezpečovalo preventívne

prehliadky klientom, konkrétne stomatologické, gynekologické a urologické.

V oblasti opatrovníctva pretrvávajú systémové problémy spočívajúce v tom, že samotné

zariadenie je opatrovníkom svojho klienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony

alebo v tom, že zariadenia vykonávajú kolízne opatrovníctvo svojím klientom navzájom. Je

úlohou zariadení, aby iniciovali zmenu osoby opatrovníka a dôsledne zvažovali možné

následky, a ak tak neurobia, najmä konflikt záujmov medzi opatrovníkom a opatrovancom.

Zároveň využívanie kolízneho opatrovníctva plnohodnotne nenahrádza výkon funkcie

opatrovníka, keďže ide o zastupovanie klienta v obmedzenom rozsahu, najmä pri podpise

zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, jej dodatkov alebo zmluvy o úschove cenností a všetky

ostatné právne úkony musí v mene klienta vykonávať naďalej samotné zariadenie.

CSS Terchová

Dobrá prax bola zistená takmer vo všetkých posudzovaných oblastiach v rámci systematickej

návštevy. Z hľadiska bezpečnosti zariadenie disponuje modernými signalizačnými

zariadeniami, ktoré sú umiestnené vo všetkých izbách klientov a je možné ich premiestňovať

podľa individuálnych potrieb klientov tak, aby boli vždy dostupné. Klienti zariadenia boli

zapojení do protipožiarnych cvičení. Počas protipožiarnych cvičení sa hasiči spolu

s personálom presúvali priamo do izieb klientov, zrozumiteľným spôsobom im vysvetľovali

postupy, ktoré je potrebné dodržať v prípade požiaru a zároveň overovali porozumenie týchto

postupov, čím výrazne posilnili ich schopnosť adekvátne reagovať v krízových

situáciách. Individuálne

a interdisciplinárne a klienti boli do ich tvorby aktívne zapojení. Rizikové plány boli taktiež

vypracované detailne, s jasným rozlíšením medzi primeraným, zvýšeným a neprimeraným

rizikom, obsahovali konkrétne opatrenia, ktoré sa reálne uplatňovali pri poskytovaní

starostlivosti klientom a boli pravidelne prehodnocované. Takýto spôsob práce s rizikami

považuje NPM KOZP za príklad dobrej praxe hodný nasledovania. Vo vzťahu k používaniu

bočníc malo zariadenie vypracovanú internú smernicu a osobitný informovaný súhlas s ich

používaním, ktorý bol určený výlučne pre tých klientov, u ktorých je použitie bočníc

opodstatnené. Zariadenie sa systematicky zameriavalo aj na podporu autonómie klientov

a vytváranie podmienok na ochranu ich súkromia. Klienti mali možnosť ako uzamknúť sa

na toalete, tak aj uzamknúť si svoju izbu, pričom niektoré izby boli vybavené špeciálnymi

zámkami umožňujúcimi zamestnancom v prípade potreby vstup do izby zvonku. Za osobitne

významný príklad rešpektovania súkromného života klienta NPM KOZP považuje

umožnenie spoločného ubytovania dvom párom, ktoré sa zoznámili priamo

v zariadení. Klienti mali taktiež umožnený pobyt na čerstvom vzduchu v rámci areálu

zariadenia počas celého dňa. Otázku bezpečnosti klientov v prípade otvárania a zatvárania

hlavnej brány zariadenie vyriešilo zabezpečením manipulácie s bránou prostredníctvom

aplikácie v mobilných telefónoch zamestnancov, čo je v ostrom kontraste s uvedenými

zisteniami v CSS Horný Vadičov.

3.2 Spolupráca na národnej a medzinárodnej úrovni

3.2.1 Spoločné aktivity

Dňa 29. mája 2025 sa uskutočnilo koordinačné stretnutie subjektov NPM za účasti verejného

ochrancu práv, komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a komisára pre deti.

Na koordinačnom stretnutí jednotliví účastníci prezentovali svoje zistenia a skúsenosti

z monitorovacích návštev uskutočnených v roku 2025, ako aj priority na druhý polrok. Verejný

ochranca práv - ako koordinačný subjekt NPM - vyhodnotil priebežné napĺňanie koordinačného

plánu na rok 2025, ktorý pozostával z pravidelných pracovných stretnutí subjektov NPM,

na ktorých sa má diskutovať o aktuálnych otázkach výkonu mandátu NPM, ako aj z hlavných

koordinačných stretnutí NPM v širšom kruhu. V zmysle plánu boli v priebehu roka 2025

uskutočnené štyri pracovné stretnutia subjektov NPM, a to v mesiaci február, apríl, október

a december.

V rámci budovania odborných kapacít a výmeny skúseností, verejný ochranca práv - ako

koordinačný subjekt - zorganizoval študijnú návštevu v Slovinsku pre všetky subjekty

NPM v dňoch 25. až 27. november 2025. Program návštevy zahŕňal predstavenie úradu

ombudsmana v Slovinsku, ktorý napĺňa mandát NPM od roku 2006 a jednotlivých odborov

zodpovedných za výkon systematických návštev. Súčasťou programu boli aj stretnutia

s predstaviteľmi relevantných štátnych orgánov, ako sú ministerstvo spravodlivosti,

ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo pre solidaritu, policajný zbor a iné. V posledný deň

návštevy mali subjekty NPM možnosť navštíviť ústav na výkon trestu, hlavnú policajnú stanicu

v Ľubľane, domov sociálnych služieb, psychiatrickú liečebňu a centrum vzdelávania

a starostlivosti pre deti.

3.2.2 Spolupráca na národnej úrovni a šírenie povedomia

Okrem spomínaných spoločných aktivít sa jednotlivé úrady venovali aj stretnutiam

a nadväzovaniu spolupráce v rámci svojej vlastnej vecnej príslušnosti na Slovensku.

Verejný ochranca práv

V roku 2025 venoval verejný ochranca práv osobitnú pozornosť prehĺbeniu spolupráce

s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“). Dňa 25. marca 2025

zorganizoval stretnutie s trestným odborom GP SR s cieľom prediskutovať otázku napĺňania

mandátu NPM, dodržiavania princípu do no harm pri výkone mandátu a zároveň splnenia

zákonných povinností pri oznamovaní závažných zistení a skutočností. V rámci stretnutia bola

dohodnutá forma spolupráce a spôsob výmeny informácií, ktoré boli v roku 20 25 aj náležite

aplikované v prípade závažných zistení z ústavu na výkon trestu odňatia slobody.⁵²

Na pozvanie GP SR sa verejný ochranca práv následne, dňa 3. apríla 2025, zúčastnil

pracovného stretnutia prokurátorov - špecialistov pre trestný úsek prokuratúry. Verejný

ochranca práv na stretnutí zhodnotil doterajšiu spoluprácu s trestným úsekom prokuratúry

v oblasti ochrany základných práv a slobôd a poďakoval sa za ňu. Tiež predstavil činnosť NPM.

⁵²Viď časť. 3.1.1.

V rámci diskusie sa otvorili viaceré spoločné témy a účastníci vyjadrili pripravenosť pokračovať

v spolupráci a vzájomnej podpore pri ochrane práv a slobôd na Slovensku.

V rámci šírenia osvety a povedomia o základných ľudských právach a slobodách osôb

obmedzených na slobode prijal verejný ochranca práv pozvanie z Akadémie Policajného

zboru v Bratislave a dňa 4. novembra 2025 zrealizoval prednášku pre príslušníkov PZ –

poslucháčov akadémie – na tému „Výkon pôsobnosti verejného ochrancu práv v podmienkach

činnosti subjektov bezpečnostnoprávnych služieb“. Okrem toho sa zástupcovia NPM KVOP

taktiež zúčastnili vzdelávania na Strednej odbornej škole Policajného zboru v Bratislave, kde

9. septembra 2025 prezentovali svoje zistenia zo systematických návštev v CPZ a v určených

priestoroch, ako aj poznatky z oblasti používania donucovacích prostriedkov.

V roku 2025 NPM KVOP taktiež začal spoluprácu s Inštitútom vzdelávania ZVJS. V dňoch

13. augusta 2025 a 23. októbra 2025 sa členovia NPM KVOP zúčastnili vzdelávania nových

príslušníkov ZVJS na tému ochrany ľudských práv na národnej aj medzinárodnej úrovni

a priblížili im fungovanie a pôsobnosť ľudskoprávnych inštitúcií. Vzdelávanie prebiehalo

v súlade s oficiálnym vzdelávacím programom ZVJS.

K prehĺbeniu spolupráce medzi verejným ochrancom práv a ZVJS došlo aj 12. decembra 2025,

kedy sa zástupcovia KVOP a NPM KVOP zúčastnili celoslovenskej porady nadriadených

ZVJS (riaditeľov ústavov a riaditeľov odborov), na ktorej prezentovali hlavné zistenia v rámci

systematických návštev NPM a diskutovali o nich, rovnako ako aj o individuálnych podnetoch,

ktoré verejný ochranca riešil.

V rámci zvyšovania odbornosti sa v dňoch 9. a 10. decembra 2025 členka NPM KVOP

zúčastnila online programu odbornej prípravy v oblasti multidisciplinárneho prístupu

k duševnému zdraviu, ktorý je súčasťou iniciatívy EÚ-PROMENS a jeho partnerom

na Slovensku je občianske združenie TENENET. Zámerom tohto programu je prispieť

k širšiemu európskemu úsiliu o posilnenie systémov duševného zdravia prostredníctvom

spolupráce a budovania kapacít na národnej a medzinárodnej úrovni.

V priebehu roka sa NPM KVOP taktiež venoval pripomienkovaniu legislatívnych návrhov,

predovšetkým novelizácii zákona o výkone trestu odňatia slobody, zákona o obecnej

polícii, zákona o Policajnom zbore,⁵³ako aj zákona o pobyte cudzincov. NPM KVOP sa

taktiež zapojil do legislatívnych príprav a diskusií ohľadom implementácie Migračného paktu

na Slovensku.

Komisár pre deti

Komisár pre deti prostredníctvom NPM v roku 2025 systematicky rozvíjal spoluprácu

na národnej aj medzinárodnej úrovni s cieľom posilňovať ochranu práv detí umiestnených

v zariadeniach, v ktorých nemajú možnosť voľného opustenia. Spolupráca bola zameraná

najmä na výmenu odborných poznatkov, rozvoj metodických postupov, posilňovanie

preventívneho rozmeru monitoringu a podporu odborných kapacít zamestnancov zariadení.

Pripomienky verejného ochrancu práv v rámci medzirezortného pripomienkového konania zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z . o Policajnom zbore v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (LP/2025/691): https://vop.gov.sk/report/mpk-zakon-o-

policajnom-zbore/.

Na národnej úrovni sa komisár aktívne zapájal do odborných a medziinštitucionálnych

podujatí, na ktorých prezentoval zistenia vyplývajúce z monitorovacej a výskumnej

činnosti NPM. Dôraz bol kladený najmä na prevenciu neľudského a ponižujúceho

zaobchádzania, podporu bezpečného vzťahového prostredia a rozvoj kompetencií

personálu pri zvládaní náročných situácií v práci s deťmi.

Dňa 14. januára 2025 ÚKPD zorganizoval odborné stretnutie zamerané na podporu

bezpečnej vzťahovej väzby detí. Cieľom stretnutia bolo metodicky ukotviť hodnotenie

vzťahového prostredia v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a v špeciálnych

výchovných zariadeniach. Výstupy zo stretnutia boli následne využité pri tvorbe metodických

nástrojov, najmä dotazníka zameraného na vzťahové aspekty fungovania zariadení, ako

aj pri realizácii rozhovorov s deťmi a so zamestnancami počas monitorovacích návštev.

Tieto nástroje prispeli k presnejšiemu a cielenejšiemu kladeniu otázok v rámci monitoringu.

V dňoch 8. – 9. apríla 2025 sa tím NPM ÚKPD aktívne zúčastnil odbornej konferencie Láska

a hranice, konanej v Piešťanoch pod záštitou komisára pre deti. Konferencia bola zameraná

na nastavovanie hraníc v starostlivosti o deti v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany,

náhradnej starostlivosti, reedukačných a zdravotníckych zariadeniach. Tím NPM prezentoval

činnosť NPM, význam bezpečnej vzťahovej väzby a primeraného nastavovania hraníc

v inštitucionálnom prostredí. Odborná diskusia poukázala na potrebu rovnováhy medzi

podporným prístupom a jasne stanovenými hranicami, ako dôležitého predpokladu ochrany

duševného zdravia detí.

Následne, dňa 14. apríla 2025 sa uskutočnilo nadväzujúce odborné stretnutie v RC Tornaľa,

organizované ÚKPD v spolupráci s RC Tornaľa, Regionálnym úradom školskej správy Banská

Bystrica a za účasti zástupcu MŠVVaM SR. Stretnutia sa zúčastnili aj zástupcovia detí

umiestnených v reedukačných centrách, ktorí aktívne prispeli svojimi názormi

a skúsenosťami k riešeniu problematiky nastavovania hraníc. Stretnutie sa zameralo

na posilnenie participácie detí pri tvorbe a uplatňovaní pravidiel v zariadeniach. Komisár

pre deti v tejto súvislosti opakovane zdôraznil potrebu systematického zapájania detí

do rozhodovania vo všetkých otázkach, ktoré sa ich týkajú, ako základného princípu ochrany

práv dieťaťa.

Komisár pre deti, vrátane tímu NPM, sa dňa 5. júna 2025 zúčastnili odbornej konferencie Quo

vadis – detské duševné zdravie, ktorá sa konala v Detskej psychiatrickej liečebni Hraň n. o.

pod záštitou ÚKPD a za účasti ministra zdravotníctva Slovenskej republiky. Cieľom

podujatia bolo posilnenie odbornej diskusie, identifikácia možností systémového zlepšenia

starostlivosti o detských pacientov v oblasti duševného zdravia a hlavne vytvorenie pracovnej

skupiny Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie, ktorá sa podieľa

na vypracovaní Koncepcie rozvoja a podpory starostlivosti o duševné zdravie detí

a mládeže na Slovensku. V rámci pracovného programu tím NPM zároveň uskutočnil

informatívnu návštevu Detskej psychiatrickej liečebne Hraň n. o., zameranú na získanie

poznatkov o podmienkach poskytovania starostlivosti a o fungovaní zariadenia z pohľadu

preventívnej ochrany práv detí.

V rámci prípravy celoslovenského výskumu zameraného na kvalitu vzťahových väzieb

detí v CDR dňa 20. júna 2025 ÚKPD zorganizoval odborný online webinár

pre psychológov CDR. Webinár bol zameraný na predstavenie metodického rámca výskumu,

kompetencií NPM a praktických usmernení k zberu dát.

Samotná realizácia výskumu prebiehala v období od 24. júna 2025 do 20. septembra 2025

a zapojilo sa do nej 609 detí vo veku 14 – 18 rokov zo všetkých CDR na území Slovenskej

republiky. Výsledky výskumu jednoznačne potvrdili, že kvalita vzťahov je pre deti v CDR

kľúčovým faktorom ich emocionálnej stability a pohody. Najvýraznejším zistením je

mimoriadny význam súrodeneckých vzťahov. Deti hodnotili vzťahy so súrodencami ako

najkvalitnejšie zo všetkých skúmaných rodinných vzťahov a vykazovali v nich najvyššiu mieru

spokojnosti. Takmer 60 % detí uviedlo dobrý vzťah aj so súrodencami, ktorí nie sú

umiestnení v rovnakom zariadení. Zistenia potvrdzujú, že súrodenci predstavujú pre deti

v CDR najstabilnejší zdroj bezpečia, kontinuity a pocitu spolupatričnosti.

Výskum zároveň poukázal na riziká spojené s rozdeľovaním súrodeneckých skupín.

Takmer pätina detí uviedla, že ich súrodenci sú umiestnení v inej skupine v rámci CDR,

a viac ako 13 % detí má súrodencov umiestnených v inom CDR. Vzhľadom na preukázaný

význam súrodeneckých väzieb ide o zistenia, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť a ďalšie

odborné skúmanie.

Významným zistením je aj vplyv geografickej blízkosti biologickej rodiny. Deti umiestnené

v CDR v rovnakom kraji, v akom žijú ich biologickí rodičia, uvádzali častejší osobný

kontakt

hodnotili vzťahy

rodičmi pozitívnejšie. Výsledky tak potvrdzujú,

že umiestňovanie detí čo najbližšie k pôvodnému rodinnému prostrediu má zásadný význam

pre udržiavanie a kvalitu rodinných väzieb.

Výskum poukázal aj na obmedzenú mieru osobného kontaktu s biologickými rodičmi,

najmä s otcami – viac ako 60 % detí sa s otcom stretáva osobne maximálne jeden až dvakrát

ročne, alebo vôbec. Napriek tomu viac ako polovica detí uviedla spokojnosť s aktuálnou mierou

kontaktu, pričom približne pätina detí by si želala častejšie stretávanie, najmä so súrodencami

mimo CDR.

Pozitívnym zistením je, že deti vo veľkej miere vnímajú zamestnancov CDR ako

podporujúcich udržiavanie kontaktu s biologickou rodinou. Nepodpora kontaktu sa

ukázala skôr ako individuálny problém než systémový jav, čo svedčí o profesionálnom prístupe

väčšiny zariadení.

Výskum priniesol aj dôležité zistenia v oblasti duševného zdravia a práce s traumou. Hoci

sa s takmer 80 % detí niekto rozpráva o ich ťažkých životných skúsenostiach, len

približne štvrtina detí využíva pravidelnú psychoterapeutickú podporu. Tento údaj

poukazuje na potrebu posilnenia dostupnosti systematickej a kontinuálnej odbornej

starostlivosti o duševné zdravie detí v CDR.

Osobitná pozornosť bola venovaná aj téme odpustenia, ktorú ÚKPD považuje za dôležitú

z hľadiska spracovania minulých skúseností a prevencie transgeneračného prenosu

traumatických vzorcov. Viac ako polovica detí má pocit, že svojim rodičom odpustila, avšak

len približne 27 % detí uviedlo, že sú k odpusteniu cielene vedené zo strany

zamestnancov CDR. Výsledky naznačujú potrebu systematickejšej práce s touto témou

v zariadeniach. Za významné považujeme aj zistenie, že takmer 30 % detí by si želalo

častejší kontakt so svojou najbližšou osobou, pričom touto osobou nie sú vždy biologickí

rodičia. Okrem súrodencov a starých rodičov deti často označovali za blízke osoby aj

zamestnancov CDR, najmä vychovávateľov, čo potvrdzuje ich kľúčovú rolu v životoch detí.

Realizovaný výskum poskytol jedinečný a rozsiahly pohľad na prežívanie vzťahov detí

v CDR z ich vlastnej perspektívy. Získané zistenia predstavujú dôležitý podklad pre

cielené odporúčania, systémové zmeny a ďalšie odborné aktivity ÚKPD a NPM

so zreteľom na posilňovanie vzťahov, ako základného predpokladu ochrany práv a duševnej

pohody detí.

Spracované výsledky tohto výskumu boli v roku 2025 odprezentované na dvoch významných

odborných konferenciách. V dňoch 7. – 8. októbra 2025 sa tím NPM zúčastnil konferencie

Mosty v sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Následne v dňoch 11. – 12.

novembra 2025 boli výsledky prezentované na konferencii Spolu pre bezpečný domov –

odborný tím a jeho rola pri napĺňaní vzťahových potrieb detí. Obe podujatia vytvorili

priestor na odbornú diskusiu, výmenu skúseností a podporu implementácie odporúčaní

do praxe.

V dňoch 23. – 24. septembra 2025 sa tím NPM aktívne zúčastnil odbornej konferencie

Spolu pre bezpečný domov v Piešťanoch, konanej pod záštitou komisára pre deti.

Konferencia bola zameraná na posilňovanie bezpečného a rešpektujúceho prostredia

v CDR. Tím NPM vystúpil s príspevkom Práva detí a potreby zamestnancov, v ktorom

poukázal na prepojenie ochrany práv dieťaťa, emočnej stability detí a podpory personálu.

Dňa 12. decembra 2025 sa odborný tím NPM zúčastnil celoslovenskej porady

nadriadených ZVJS v Liečebno-rehabilitačnom stredisku Kováčová. V rámci programu NPM

prezentoval tému Mladiství vo výkone väzby a trestu – väzba len ako okrajové opatrenie,

pričom zdôraznil potrebu minimalizácie väzobného opatrenia, podporu alternatívnych riešení

a význam systematického monitorovania podmienok výkonu väzby z pohľadu ochrany práv

mladistvých.

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím

NPM KOZP bolo aj v roku 2025 aktívne zapojené do spolupráce s psychiatrickou odbornou

obcou, najmä prostredníctvom účasti na odborných podujatiach. S príspevkom zameraným

na tému bezpečia pacientov aj personálu v rovine fyzickej aj emočnej, na faktory ovplyvňujúce

bezpečnosť nemocničného prostredia, ako aj na preventívne opatrenia a postupy uplatňované

v reakcii na bezpečnostné incidenty, sa NPM KOZP zúčastnilo konferencie Hlavolamy

v detskej psychiatrii. Na Jesennom psychofarmakologickom sympóziu vystúpilo s príspevkom

zameraným na kľúčové a opakujúce sa zistenia z monitorovacej činnosti, ktorého cieľom bolo

upozorniť na najzávažnejšie nedostatky, podporiť systémové zmeny a zároveň inšpirovať

zariadenia k zlepšovaniu kvality poskytovanej starostlivosti. Na 46. česko-slovenskej súdno-

psychiatrickej konferencii NPM KOZP prezentovalo príspevok venovaný aktuálnemu stavu

a problémom v oblasti súdom nariadených ochranných liečení a predbežných príkazov

na umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia. V rámci odbornej diskusie prebiehala aj výmena

skúseností s kolegami z Českej republiky, kde v súčasnosti prebieha reforma výkonu súdom

nariadených ochranných liečení.

ÚKOZP dňa 20. novembra 2023 uzavrel dohodu o spolupráci s GP SR, ktorá sa týka aj činnosti

NPM KOZP. V roku 2025 sa NPM KOZP vďaka efektívnej spolupráci s GP SR podarilo

zabezpečiť promptné preskúmanie anonymne nahláseného úmrtia v UNLP Košice, ktoré

podľa informácií poskytnutých NPM KOZP malo mať základ v podozrení na zlé zaobchádzanie

zariadenia s pacientmi umiestňovanými do izby určenej pre akútne stavy pacientov. NPM

KOZP na základe anonymného hlásenia obratom vycestoval do UNLP Košice s cieľom

preskúmať uvedené informácie a v priebehu niekoľkých hodín, za ústretovej pomoci GP SR,

zorganizoval spoluprácu s lokálnymi civilnými a trestnými zložkami prokuratúry na mieste,

ktorej jedným z výsledkov bolo napríklad aj vyžiadanie kamerových záznamov pre účely

trestného konania v danej veci. Civilné zložky prokuratúry sa v rámci výkonu vlastnej činnosti

taktiež zúčastnili na skúmaní predmetnej veci.

NPM KOZP bližšie spolupracuje s GP SR aj v oblasti výkonu súdom nariadených ochranných

liečení a spoločne sa naďalej usilujú o odstránenie zistených systémových nedostatkov

a zosúladenie výkonu súdom nariadených ochranných liečení s medzinárodnými štandardmi

vzťahujúcimi sa na predchádzanie zlého zaobchádzania.

Pripomienky k navrhovanej legislatíve

V roku 2025 uplatnil NPM KOZP v rámci medzirezortného pripomienkového konania

pripomienky k zákonu č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“)⁵⁴a k návrhu

Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2026 .⁵⁵

V školskom zákone sa v rámci § 120 podarilo presadiť úpravu okruhu práv a povinností detí

umiestnených vo výchovných zariadeniach s ohľadom na zabezpečovanie špecifických

potrieb detí so zdravotným znevýhodnením a doplnenie oblastí, ktoré budú upravené

vnútorným poriadkom zariadenia, najmä o používanie mobilného telefónu. Nepodarilo sa však

presadiť stanovenie limitov obmedzenia práv detí vo výchovných zariadeniach. Pozitívnu

zmenu sa podarilo dosiahnuť vo vzťahu k zjednocovaniu obsahu vnútorných poriadkov tým,

že ministerstvo vydá vzorový vnútorný poriadok. Ďalej sa podarilo presadiť, aby o zaradení

dieťaťa na oddelenie s ochranným uzatvoreným režimom v RC rozhodoval širší okruh

odborných subjektov, nielen riaditeľ zariadenia, aby dochádzalo k pravidelnému

prehodnocovaniu tohto zaradenia a aby o takomto zaradení bol informovaný aj súd

a prokuratúra. Vo vzťahu k ochrannej miestnosti, využívanej ako opatrenie vo výchove, sa

podarilo presadiť, aby bola monitorovaná obrazovým záznamom. Taktiež sa podarilo

dosiahnuť, že podrobnosti o postupe pri nedovolenom pobyte mimo výchovného zariadenia,

o personálnom zabezpečení výchovného zariadenia a o záchytnej miestnosti a ochrannej

miestnosti budú ustanovené všeobecne záväzný právnym predpisom. Z pohľadu

predchádzania zlého zaobchádzania vo výchovných zariadeniach môžeme konštatovať, že

došlo k prijatiu viacerých pozitívnych legislatívnych zmien. Výzvou a úlohou štátu však aj

naďalej ostáva spracovanie komplexnej reformy systému reedukácie, ktorý bude reflektovať

na štandardy vzťahujúce sa na predchádzanie zlého zaobchádzania s deťmi.

⁵⁴LP/2025/323 : https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/323.

⁵⁵LP/2025/643: https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/643 .

Do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2026 NPM KOZP navrhol

zaradiť novú úlohu „Návrh zákona o výkone ochranného liečenia a detencie“, a to z dôvodu,

že závažné systémové nedostatky v oblasti realizácie a výkonu súdom nariadených

ochranných liečení v psychiatrických zariadeniach ostávajú v nezmenenej podobe aj napriek

opatreniam uloženým v roku 2024. Výkon ochranného liečenia je v súčasnosti čiastočne,

avšak nekomplexne a neucelene, upravený vo viacerých právnych predpisoch. Takýto stav je

neudržateľný, keďže ani z týchto čiastkových úprav nie je možné vyskladať jednotný postup

pri jeho výkone a realizácii. Z dôvodu, že v prípade ochranného liečenia ide o výkon

ochranného opatrenia uloženého súdom v trestnom konaní, rovnako ako je tomu v prípade

výkonu detencie, javí sa účelné, aby boli upravené v rámci jedného právneho predpisu.

Takýmto spôsobom by konečne došlo aj k otvoreniu otázky financovania výkonu ochranných

liečení, ktoré sú v súčasnosti plne hradené len z prostriedkov verejného zdravotného

poistenia, a to aj napriek tomu, že predstavujú obmedzenie osobnej slobody na základe

rozhodnutia súdu. V tejto forme vláda Slovenskej republiky návrh neprijala, avšak do plánu

legislatívnych úloh zaradila novú úlohu „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie“ s prísľubom prehodnotenia úpravy výkonu detencie

vrátane komplexného riešenia problematiky výkonu ochranného liečenia v oblasti trestného

práva aj v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. NPM KOZP vníma potenciál tejto

úlohy sanovať tie oblasti, ktoré najviac „horia“, hoci aplikačná prax pri výkone a realizácii

ochranného liečenia jednoznačne poukazuje na potrebu komplexného riešenia.

Podrobnejšie informácie o zisteniach NPM KOZP nájdete v Správe o činnosti komisárky

pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2025,⁵⁶ktorá je dostupná aj cez nižšie uvedený

QR kód.

QR kód – Správa o činnosti komisárky pre osoby

so zdravotným postihnutím za rok 2025

Správ a o činnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2025 :

https://www.komisarprezdravotnepostihnutych.sk/Komisarka/media/Spravy-o-

cinnosti/2025/SPRAVA_2025_public_view.pdf

3.2.3 Medzinárodná spolupráca

Verejný ochranca práv

Tím NPM KVOP sa v roku 2025 venoval aj prehlbovaniu spolupráce a prenosu skúseností

z iných krajín, ktoré taktiež vytvorili NPM. Okrem spoločnej návštevy všetkých subjektov NPM

v Slovinsku, sa verejný ochranca práv a zástupcovia NPM KVOP zúčastnili bilaterálnych

študijných návštev v Arménsku, Gruzínsku, Francúzsku, Rakúsku a Srbsku.⁵⁷S podporou

Rady Európy sa NPM KVOP zúčastnil aj študijnej návštevy v Taliansku, ktorej cieľom bolo

priblížiť skúsenosti a prax v oblasti výkonu väzby a zaobchádzania s matkami s deťmi

vo väzenskom systéme.

V nadväznosti na individuálne študijné návštevy a pri príležitosti medzinárodného dňa

ľudských práv, dňa 10. decembra 2025, verejný ochranca práv organizoval minisummit

ombudsmanských inštitúcií

Bratislave. Poduj atia sa zúčastnili

ombudsmani

z Azerbajdžanu, Srbska, Gruzínska a Českej republiky ⁵⁸a diskutovali o napĺňaní mandátu

NPM a o tom, ako posilniť jeho nezávislosť a účinnosť pri ochrane osôb pred neľudským alebo

ponižujúcim zaobchádzaním.

Okrem toho, v dňoch 8. a 9. septembra 2025 sa verejný ochranca práv zúčastnil summitu

ombudsmanov V4 v Maďarsku, kde účastníci diskutovali o stave ľudských práv

a o aktuálnych témach s ci eľom posilniť ochranu ľudských práv v krajinách V4, ako aj

o implementácii mandátu NPM.⁵⁹

V rámci aktivít na podporu NPM organizovala Rada Európy vo februári 2025 v Štrasburgu

workshop na tému Riešenie preplnenosti väzníc v Európe a rola NPM pri dodržiavaní práv

a efektívnej kontrole. Následne bola v júni 2025 organizovaná konferencia NPM na tému

Monitorovania policajného zaistenia, ktorého sa za NPM KVOP zúčastnila jedna členka.

V dňoch 7. – 9. decembra 2025 sa členka NPM KVOP zúčastnila školenia v Paríži,

zameraného na využívanie Sprievodcu pre národné preventívne mechanizmy k monitorovaniu

implementácie Odporúčania Európskej kom isie o procesných právach obvinených osôb

vo väzbe a o materiálnych podmienkach väzby.⁶⁰Podujatie bolo organizované Radou Euró py ⁶¹

a zúčastnili sa na ňom zástupcovia NPM zo 16 krajín. Účastníci sa venovali všetkým aspektom

monitoringu väzby, najmä hodnoteniu dodržiavania procesných práv obvinených osôb,

⁵⁷Informá cie o jednotlivých študijných cestách:

Arménsko : https://vop.gov.sk/bilateralne-rokovania-pocas-zahranicnej-pracovnej-cesty-v-armenskej-republike/;

Srbsko: https://vop.gov.sk/navsteva-vazensko-napravneho-zariadenia-pancevo-v-srbsku/;

Gruzínsko: https://vop.gov.sk/bilateralne-rokovanie-v-gruzinsku/;

Francúzsko: https://vop.gov.sk/studijna-navsteva-vo-vaznici-fleury-merogis-a-stretnutie-s-velvyslancom-

francuzska-pre-prava-lgbt-ludi/; https://vop.gov.sk/wp-content/uploads/2026/01/Notes-from-NPM-visit-

France_EN_FR1.pdf ;

Rakúsko: https://vop.gov.sk/slovensko-rakuska-spolupraca-v-oblasti-ochrany-ludskych-prav/.

Minisummit ombudsmanov

Bratislave: spoločné záväzky na ochranu ľudských práv:

https://vop.gov.sk/minisummit-ombudsmanov-v-bratislave-spolocne-zavazky-na-ochranu-ludskych-prav/.

⁵⁹Summit ombudsmanov V4 2025: https://vop.gov.sk/summit-ombudsmanov-v4-2025/.

⁶⁰Rada Európy: A Guide for National Preventive Mechanisms on the monitoring of implementation of the European

Commission Recommendation on procedural rights of suspects and accused persons subject to pre-trial detention

https://www.coe.int/documents/18550040/0/Guide+for+NPMs+on++the+implementation+of+the+EC+Recommend

ation.pdf/09c218d9-f824-a9ce-05dd-ac93f961da07?t=1758638981435 .

⁶¹Okrem iného sa Verejný ochranca práv venoval aj výkonu rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci

mandátu NPM: https://vop.gov.sk/stretnutie-s-generalnym-sekretariatom-rady-europy/.

podmienok ich umiestnenia, zaobchádzania počas väzobného stíhania a uplatňovania

medzinárodných štandardov.

Komisár pre deti

V oblasti medzinárodnej spolupráce sa dňa 3. októbra 2025 uskutočnilo pracovné stretnutie

so zástupcami českého ombudsmana, iniciované českou stranou, s cieľom inšpirovať sa

fungovaním etablovanej inštitúcie komisára pre deti na Slovensku. V kontexte

zavádzania inštitútu ochrancu práv detí v Českej republike prejavili českí partneri záujem

o legislatívny a inštitucionálny rámec ÚKPD, ako aj o praktické fungovanie NPM. Nad rámec

výmeny skúseností sa česká strana zapojila aj do vybraných aktivít ÚKPD, čím sa

spolupráca posunula do praktickej roviny a vytvoril sa základ pre jej ďalší systematický

rozvoj v roku 2026.

V novembri 2025 sa ÚKPD v rámci medzinárodnej spolupráce zúčastnil s ostatnými tímami

NPM študijnej návštevy u NPM Slovinskej republiky. Cieľom návštevy bolo získať poznatky

o legislatívnom a metodickom rámci fungovania NPM, vrátane spôsobov monitorovania

zariadení, v ktorých sa nachádzajú osoby zbavené osobnej slobody, včítane maloletých.

Súčasťou programu tímu NPM ÚKPD bola aj terénna návšteva zariadenia CUDV (Center za

usposabljanje, delo in varstvo) Radovljica ako príkladu transformácie k sociálnemu modelu

starostlivosti. Získané poznatky poukázali na prenosné námety pre slovenský kontext,

najmä v oblasti monitorovania obchodovania s deťmi, rozvoja regionálnej siete

advokácie detí, posilnenia významu supervízie ako preventívneho nástroja, jednotnej

evidencie obmedzujúcich opatrení a zapojenia verejnosti do kontrolných mechanizmov,

ktoré môžu prispieť k zvýšeniu efektivity a transparentnosti NPM v Slovenskej republike.

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím

Dňa 30. októbra 2025 sa NPM KOZP zúčastnil online workshopu o NPM v Európe,

organizovaného Právnickou a kriminologickou fakultou Katolíckej Univerzity Leuven Belgicko,

ktorý bol zameraný na zriaďovanie NPM mechanizmov v európskom kontexte a na výmenu

skúseností z ich fungovania. Z hľadiska činnosti NPM KOZP na workshope najviac rezonoval

súčasný trend vykonávania systematických návštev vo vzťahu k osobám so zdravotným

znevýhodnením, ktorého nosnou myšlienkou je, že na zistenia v rámci systematických

návštev nie je možné nahliadať len zúženou optikou Dohovoru OSN proti mučeniu

a jeho Opčného protokolu a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

(CRPD), pretože ide o vzájomne prepojené medzinárodné štandardy.

NPM KOZP sa v dňoch 12. – 14. novembra 2025 zúčastnil na medzinárodnom workshope

Participácia detí so zdravotným znevýhodnením v úradných konaniach, organizovanom

Medzinárodnou komisiou právnikov (ICJ) v Bruseli, zameranom na výmenu osvedčených

postupov a stratégií na zabezpečenie prístupu k spravodlivosti pre deti so zdravotným

znevýhodnením, najmä tých s mentálnym a psychosociálnym znevýhodnením, a to vrátane

práva byť vypočuté a zúčastňovať sa na trestnom, občianskom a správnom konaní.

4 Priority na rok 2026

4.1 Verejný ochranca práv

Keďže mnohé zo zistení poukazujú na systémové problémy v podmienkach a v zaobchádzaní

s osobami obmedzenými na slobode, NPM KVOP plánuje v roku 2026 pokračovať

predovšetkým vo výkone systematických návštev zariadení spadajúcich do pôsobnosti

verejného ochrancu práv. S cieľom kontroly implementácie navrhovaných odporúčaní plánuje

NPM KVOP ďalej uskutočniť aj tzv. follow up (následné) návštevy miest, kde už bol monitoring

NPM v minulosti vykonaný. V rámci tematického zamerania plánuje tím NPM KVOP venovať

osobitnú pozornosť ústavom na výkon väzby, ako aj pokračovať v monitorovaní CPZ

a určených priestorov.

NPM KVOP, ako koordinačný orgán, plánuje v roku 2026 pravidelne organizovať pracovné

stretnutia tímov NPM s cieľom prehĺbiť spoluprácu, zjednocovať a štandardizovať postupy

práce a výmenu praktických skúseností. Taktiež plánuje pokračovať v spoločných návštevách

s ostatnými subjektami NPM, pretože takáto spolupráca je prínosná a podporuje myšlienku

multidisciplinárneho prístupu k výkonu mandátu NPM.

Okrem týchto hlavných činností sa NPM KVOP plánuje zúčastňovať na školeniach

a stretnutiach s partnerskými inštitúciami s cieľom čo najväčšieho prehĺbenia znalostí v oblasti

predchádzania zlému zaobchádzaniu. NPM KVOP taktiež plánuje venovať osobitnú pozornosť

šíreniu povedomia o ochrane ľudských práv s dôrazom na prevenciu zlého zaobchádzania

medzi zodpovednými aktérmi a pokračovať vo vzdelávacích aktivitách, ktoré začal v roku 2025.

4.2 Komisár pre deti

Všeobecné priority

V roku 2026 bude NPM na ÚKPD pokračovať v napĺňaní svojho mandátu s dôrazom

na systematickú prevenciu zlého zaobchádzania, posilňovanie ochrany práv detí a podporu

kvality starostlivosti v zariadeniach. Strategickým východiskom ostáva vyvážené prepájanie

monitorovacích aktivít, odborného vzdelávania, analytickej činnosti a podpory šírenia dobrej

praxe.

NPM dôsledne rozšíri systematický proces monitorovania zariadení, v rámci ktorého bude

identifikovať kľúčové skutočnosti, formulovať konkrétne odporúčania a sledovať ich

implementáciu zo strany zriaďovateľov. Súčasťou monitoringu bude aktívne zapájanie detí

a mladých ľudí do identifikácie problémov a hľadania riešení, ktoré sa ich bezprostredne

dotýkajú. Reakcie zriaďovateľov budú pravidelne vyhodnocované, pričom NPM bude striktne

vyžadovať odpočet prijatých opatrení a jasné písomné zdôvodnenie prípadov, v ktorých

odporúčania neboli reflektované. Tento postup umožní presadzovať praktické a systémové

zmeny zvyšujúce kvalitu starostlivosti a zároveň vyžadovať zodpovednosť zriaďovateľov

za podmienky, ktoré priamo ovplyvňujú život detí.

Osobitné priority

Osobitnou prioritou prvého polroka 2026 bude ukončenie monitoringu reedukačných centier.

Zostávajúce zariadenia budú navštívené v súlade s doterajšími skúsenosťami a s jednotnou

metodikou NPM. Výstupom bude komplexná záverečná správa obsahujúca analytické

zistenia, identifikáciu systémových výziev, odporúčania pre ďalší rozvoj a príklady dobrej praxe

využiteľné naprieč sektorom. Správa má slúžiť ako podklad pre odbornú reflexiu a strategickú

diskusiu o smerovaní starostlivosti o deti v týchto zariadeniach.

Popri tom sa NPM zameria na prehĺbenie kontextového pohľadu na situáciu detí

v zariadeniach. Pozornosť bude venovaná lepšiemu porozumeniu procesov a rozhodovacích

mechanizmov pred umiestnením detí do zariadení, vrátane práce s dostupnou dokumentáciou

vedenou na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Analytický prístup podporuje identifikáciu

systémových súvislostí, kontinuitu opatrení a posilnenie medziinštitucionálnej spolupráce,

s cieľom zosúladiť prijímané riešenia s najlepším záujmom dieťaťa.

Dlhodobou strategickou ambíciou NPM zostáva podpora tvorby a zavádzania štandardov

kvality starostlivosti a kvality vzťahov medzi deťmi a zamestnancami zariadení, ich odborné

ukotvenie a postupné šírenie v praxi. Aktivity NPM v roku 2026 budú zároveň zamerané

na podporu participácie detí a mladých pri tvorbe riešení, posilňovanie preventívneho

charakteru ochrany práv detí, budovanie dôvery medzi inštitúciami a vytváranie priestoru

pre konštruktívny odborný dialóg zameraný na udržateľné systémové zlepšovanie.

V roku 2026 ÚKPD plánuje podávať žiadosť o grant financovaný grantovým programom

UN OPCAT FUND na posilnenie NPM.

4.3 Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím

Základným východiskom pri všetkých činnostiach NPM KOZP bude aj v roku 2026 ľudská

dôstojnosť. Výkon a hodnotenie systematických návštev v roku 2026 bude zacielené

na prepojenie optiky Dohovoru OSN proti mučeniu a jeho Opčného protokolu a Dohovoru OSN

o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), ako vzájomne neoddeliteľných

štandardov pri prevencii a posudzovaní zlého zaobchádzania. Prioritou bude identifikácia

systémových rizikových faktorov a hodnotenie proporcionality obmedzujúcich opatrení.

Na základe zistení zo systematických návštev, ktoré opakovane poukazujú na pretrvávajúce

systémové nedostatky, sa NPM KOZP zameria v oblasti psychiatrických zariadení

na nevhodné materiálne podmienky, hodnotenie rizika pacienta, súdom nariadené ochranné

liečenia, režimové opatrenia a zabezpečenie výkonu a ochrany práv pacientov. V oblasti

sociálnych služieb sa NPM KOZP plánuje systematicky venovať hodnoteniu používania bočníc

a zabezpečeniu reálnej možnosti pobytu klientov na čerstvom vzduchu, keďže ide o významné

faktory ovplyvňujúce kvalitu života, autonómiu a ochranu ľudskej dôstojnosti klientov

sociálnych služieb.

Systematické návštevy bude v roku 2026 NPM KOZP vykonávať najmä v detských

psychiatriách a špecializovaných zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých je potrebné

posudzovať podmienky, opatrenia a prístup personálu s dôrazom na zvýšenú zraniteľnosť

dotknutých rezidentov. Popri nich uskutoční aj opakované (follow up) systematické návštevy

v zariadeniach, v ktorých boli v minulosti identifikované závažné zistenia, a bude tak hodnotiť

mieru implementácie uložených opatrení na nápravu a odporúčaní.

Vo vzťahu k budovaniu vnútorných kapacít bude NPM KOZP pokračovať v prehlbovaní

odborných vedomostí v oblasti prevencie zlého zaobchádzania a s tým súvisiacich

medzinárodných štandardov. Zároveň sa zameria aj na získavanie poznatkov o dobrej praxi

zo zahraničných psychiatrických zariadení, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu kvality výkonu

systematických návštev a ukladaných odporúčaní smerom k zodpovedným aktérom. Dôležitou

súčasťou aktivít bude aj šírenie povedomia o ochrane ľudských práv s dôrazom na prevenciu

zlého zaobchádzania medzi všetkými relevantnými subjektmi.

NPM KOZP bolo poverené zorganizovaním veľkého koordinačného stretnutia všetkých troch

subjektov vykonávajúcich mandát NPM, plánovaného na začiatok roka 2026. Cieľom stretnutia

je zhodnotenie výkonu mandátu a výsledkov dosiahnutých v roku 2025 a nastavenie ďalšieho

smerovania vzájomnej spolupráce v oblasti ochrany práv osôb obmedzených na osobnej

slobode.

Príloha - Zhrnutie kľúčových odporúčaní NPM za rok 2025

I. Verejný ochranca práv

Ústavy na výkon trestu odňatia slobody a ústavy na výkon väzby

a) Dôkladné osobné prehliadky

V ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pretrváva

problematická prax vykonávania dôkladných osobných prehliadok spojených s úplným

vyzliekaním osôb a vykonaním drepu. Takýto postup je Slovenskej republike zo strany výboru

CPT opakovane vytýkaný, a to z hľadiska vysokej frekvencie, a aj z hľadiska spôsobu

vykonávania prehliadok. Vnútroštátna právna úprava naďalej predpokladá, že osoba je počas

dôkladnej osobnej prehliadky úplne nahá, pričom novela zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore

väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov explicitne zaviedla aj povinnosť

vykonania drepu. Uvedený spôsob vykonávania dôkladných osobných prehliadok predstavuje

závažný zásah do ľudskej dôstojnosti a súkromia. Plošné uplatňovanie týchto prehliadok

bez individuálneho posúdenia nevyhnutnosti a bez využívania šetrnejších alternatív je

v rozpore s princípom proporcionality a s odporúčaniami výboru CPT.

Odporúčania:

Prehodnotiť spôsob vykonávania dôkladných osobných prehliadok s cieľom zosúladiť ho

s požiadavkami ochrany ľudskej dôstojnosti a s medzinárodnými štandardmi. Upustiť

od rutinného vykonávania prehliadok formou úplného vyzlečenia a nahradiť ho šetrnejšími

postupmi, najmä tzv. dvojkrokovou metódou postupného vyzliekania jednotlivých častí odevu.

Zároveň je potrebné prijať systémové riešenia, vrátane vyčlenenia finančných prostriedkov

na obstaranie telesných skenerov alebo iných bezpečnostných technológií, ktoré umožnia

vykonávať osobné prehliadky účinne a zároveň dôstojným spôsobom.

b) Prístup k zdravotnej starostlivosti

Jedným z pretrvávajúcich nedostatkov vo všetkých ústavoch je neprítomnosť zdravotníckeho

personálu počas víkendov a sviatkov. Tento stav má za následok oneskorovanie vstupných

zdravotných prehliadok osôb po nástupe do ústavu, najmä pri prijatiach v piatok a počas

víkendov. V praxi dochádza k situáciám, keď je vstupná zdravotná prehliadka vykonaná až

po niekoľkých dňoch. Vstupná zdravotná prehliadka pritom predstavuje kľúčový nástroj

ochrany zdravia a života osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň

jedno z najdôležitejších preventívnych opatrení proti prípadnému zlému zaobchádzaniu.

Odporúčania:

Zabezpečiť, aby každá osoba bola podrobená vstupnej zdravotnej prehliadke kvalifikovaným

lekárom najneskôr do 24 hodín od nástupu do ústavu, a to bez výnimiek aj počas víkendov

a sviatkov. Tomu je potrebné prispôsobiť personálne a organizačné zabezpečenie zdravotnej

starostlivosti v ústavoch.

c) Štandardný režim väzby

Nastavenie štandardného režimu väzby vedie v praxi k výraznej izolácii obvinených osôb. Tie

trávia väčšinu dňa, spravidla až 23 hodín denne, uzatvorené v celách s minimálnym prístupom

k zmysluplným aktivitám. Nedostatok pohybu, sociálneho kontaktu a podnetov má negatívny

vplyv na psychický stav obvinených a môže predstavovať neprimeraný zásah do ich práv.

Odporúčania:

Zaviesť systematickú a pravidelnú ponuku zmysluplných aktivít pre osoby v štandardnom

režime väzby, vrátane pohybových, vzdelávacích, pracovných alebo sociálnych aktivít tak, aby

každá osoba mala reálnu možnosť tráviť denne čas mimo cely. Pri nastavovaní aktivít je

potrebné zohľadniť osobitné potreby mužov, žien a mladistvých a vytvárať podmienky, ktoré

minimalizujú negatívne dopady izolácie.

CPZ a určené priestory

a) Odoberanie zdravotníckych pomôcok a poučení

V CPZ a v určených priestoroch dochádza k plošnému odoberaniu osobných predmetov,

vrátane zdravotníckych pomôcok a písomných poučení o právach zaistených osôb, a to aj

v prípadoch, keď pre takýto postup neexistuje individuálne odôvodnený dôvod. Takýto postup

môže viesť k ohrozeniu zdravia zadržaných osôb, aj k oslabeniu ich práva na informácie.

Odporúčania:

Odoberať zdravotnícke pomôcky a písomné poučenia o právach zaistených osôb len

v prípadoch, keď existuje konkrétny a individuálne posúdený dôvod vyplývajúci

z bezpečnostných rizík. Každý takýto postup je potrebné riadne zdokumentovať, vrátane jeho

odôvodnenia, a priebežne ho prehodnocovať počas celého trvania zaistenia.

b) Vychádzky a pobyt na čerstvom vzduchu

Osoby umiestnené v CPZ, ktoré sú zadržané viac ako 24 hodín, nemajú v praxi vždy

zabezpečený pobyt na čerstvom vzduchu. V niektorých prípadoch je realizácia vychádzok

obmedzená z dôvodu absencie vhodných priestorov alebo nepriaznivého počasia, čo vedie

k neprimeranému obmedzeniu pohybu zadržaných osôb.

Odporúčania:

Zabezpečiť, aby všetkým osobám zadržaným na viac ako 24 hodín boli poskytované

pravidelné vychádzky v otvorenom priestore na čerstvom vzduchu. Zároveň je potrebné

dobudovať alebo upraviť priestory na vychádzky, vrátane provizórnych prístreškov, ktoré

umožnia realizáciu vychádzok aj počas nepriaznivého počasia.

II. Komisár pre deti

a) Rozdeľovanie súrodencov a obmedzený kontakt s rodinou

Kľúčové zistenia:

•

Súrodenci sú umiestňovaní oddelene, bez systematicky zabezpečeného pravidelného

kontaktu.

Takmer 50% detí sa so súrodencami mimo zariadenia nestretáva alebo sa stretáva len

sporadicky (1 – 2x ročne).

Fyzický kontakt s rodičmi vo výkone trestu nie je vždy systematicky zabezpečovaný.

Odporúčania:

•

Umiestňovať súrodenecké skupiny spoločne, ak tomu nebránia závažné dôvody.

Zaviesť minimálny štandard pravidelného osobného kontaktu súrodencov

(napr. týždenne).

•

Systematicky umožňovať fyzické stretnutia detí s rodičmi vo výkone trestu.

Metodicky zosúladiť prax s medzinárodnými štandardmi (napr. Odporúčania OSN

k alternatívnej starostlivosti o deti).

b) Nedostatočné využívanie deeskalačných techník a neprimerané zásahy

Kľúčové zistenia:

•

Evidované prípady fyzických reakcií personálu bez adekvátneho využitia

deeskalačných postupov.

•

Nedostatočná vnútorná reflexia incidentov a absencia systematickej supervízie.

Metodické vedenie v oblasti zvládania afektívnych stavov detí nie je jednotné.

Odporúčania:

•

Zaviesť jednotnú odbornú metodiku zvládania afektívnych stavov detí s dôrazom

na deeskaláciu a posilniť systematickú a koordinovanú podporu zo strany

zriaďovateľov.

•

Posilniť systém pravidelných supervízií a odborných workshopov.

Dodržiavať povinné hodnotenie každého incidentu a preventívne opatrenia.

c) Nedostatky v zdravotníckej, terapeutickej a psychologickej starostlivosti

Kľúčové zistenia:

•

Obmedzená dostupnosť psychologických sedení

niektorých zariadeniach

a vo všetkých zariadeniach absentuje prítomnosť psychoterapeutov.

•

Absencia pediatra a detského psychológa vo výkone väzby mladistvých.

Odporúčania:

Zabezpečiť finančné prostriedky na dostupnosť psychologickej a psychoterapeutickej

•

starostlivosti v potrebnom rozsahu, vrátane finančnej kompenzácie činnosti interných

psychológov zariadení poskytujúcich psychoterapiu.

•

Systémovo riešiť zdravotnú starostlivosť mladistvých vo výkone väzby (pediater,

detský psychológ).

d) Podmienky obmedzenia osobnej slobody mladistvých

Kľúčové zistenia:

•

Dlhodobý pobyt mladistvých vo väzbe (aj viac ako päť mesiacov).

Riziko vyplývajúce zo zdieľania spoločného priestoru s dospelými osobami.

Nedostatočné systémové monitorovanie využívania väzby ako krajného opatrenia.

Nedostatočné kladenie dôrazu na stredoškolské štúdium a nevyužívanie dostatočných

možností na jeho zabezpečenie počas výkonu väzby.

Odporúčania:

•

Umiestňovať mladistvých oddelene od dospelých, ideálne v špecializovaných

oddieloch.

•

Sledovať a vyhodnocovať dĺžku väzby s cieľom minimalizácie jej trvania.

Zabezpečiť, aby väzba bola využívaná výlučne ako krajné a časovo obmedzené

opatrenie.

•

Vytvoriť funkčný mechanizmus pokračovania vo vzdelávaní počas výkonu väzby.

e) Ochrana súkromia, dôstojnosti a participácie detí

Kľúčové zistenia:

•

Neprimerané obmedzovanie vychádzok počas adaptačnej fázy.

Zverejňovanie citlivých údajov (napr. pomočovanie, odobraté výhody).

Nedostatočná ochrana intimity pri hygiene.

Nezverejňovanie kontaktov na nezávislé kontrolné orgány.

Participácia detí nie je štandardizovanou praxou vo všetkých zariadeniach.

Odporúčania:

•

Revidovať adaptačné režimy a zabezpečiť primerané vychádzky.

Dôsledne chrániť osobné údaje a intimitu detí.

Zverejniť kontakty na nezávislé kontrolné orgány a aktívne informovať deti o možnosti

podania sťažnosti.

•

Systematicky zapájať deti do tvorby individuálnych plánov a vnútorného života

zariadení.

Záver

Zistenia z roku 2025 potvrdzujú, že ochrana práv detí v zariadeniach vyžaduje systematické

posilnenie odbornej podpory personálu, jednotné metodické vedenie a dôslednú ochranu

vzťahových väzieb detí. Súčasne však identifikované príklady dobrej praxe dokazujú, že

pri dostatočnej odbornej podpore, aktívnej participácii detí a zapojení rodiny je možné výrazne

zvyšovať kvalitu starostlivosti a predchádzať riziku zlého zaobchádzania.

III. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím

Psychiatrické zariadenia

a) Materiálne podmienky a terapeutické prostredie

V psychiatrických zariadeniach sú materiálne podmienky a celkové prostredie často

deprimujúce, málo podnetné a netvoria terapeutické prostredie podporujúce zotavenie

pacientov. Pacientom nie sú systematicky ponúkané zmysluplné aktivity a značnú časť dňa

trávia nečinne, bez možnosti aktívneho zapojenia sa do liečebného alebo do voľnočasového

programu. Nedostatok aktivít a nevhodné prostredie môžu prehlbovať pocity beznádeje,

pasivity a frustrácie.

Odporúčania:

Cielene vytvárať prostredie, ktoré je terapeutické, dôstojné a podporujúce duševné zdravie

pacientov. Je potrebné zabezpečiť pravidelné a zmysluplné aktivity primerané zdravotnému

stavu pacientov (napr. terapeutické, pracovné, pohybové, kreatívne alebo sociálne aktivity).

Zároveň je potrebné zlepšovať materiálne vybavenie oddelení tak, aby prostredie nepôsobilo

represívne alebo inštitucionalizovane, ale podporovalo pocit bezpečia, autonómie a rešpektu

k dôstojnosti pacientov.

b) Rešpektovanie subjektivity a práv pacienta

Proces poskytovania zdravotnej starostlivosti je systematicky nastavený na prácu s pacientom

ako s objektom liečby, čím nevytvára priestor na prácu s pacientom ako partnerom a subjektom

liečby s vlastnými právami, potrebami a preferenciami. Takto nastavený systém neposkytuje

priestor na ochranu práv pacientov a legitimizuje zásahy do ich práv bez individuálneho

posúdenia nevyhnutnosti. Režimové opatrenia sú uplatňované plošne, bez zohľadnenia

individuálnej situácie pacienta, pričom účel často „svätí prostriedky“.

Odporúčania:

Prehodnotiť vnútorný režim a zaužívané postupy zariadení s cieľom odstrániť všetky zásahy

do práv pacientov, ktoré nie sú nevyhnutné, primerané a zákonne odôvodnené. Je nevyhnutné

posilniť individuálny prístup k pacientom, systematicky zohľadňovať ich názory a potreby

a zabezpečiť, aby každé obmedzenie práv pacienta vychádzalo z individuálneho posúdenia

rizík a bolo riadne zdokumentované. Zariadenia by mali aktívne podporovať kultúru rešpektu

k pacientovi ako k nositeľovi práv.

c) Používanie obmedzovacích prostriedkov

Pri používaní obmedzovacích prostriedkov dochádza k nedodržiavaniu zákonných

podmienok, najmä pokiaľ ide o odôvodnenosť ich použitia a primeranosť dĺžky trvania. V praxi

sú obmedzovacie prostriedky často používané bez predchádzajúceho využitia deeskalačných

techník a bez dostatočného individuálneho posúdenia stavu pacienta.

Odporúčania:

Zabezpečiť, aby používanie obmedzovacích prostriedkov bolo výlučne krajným riešením,

v súlade so zákonom a len na nevyhnutne potrebný čas. Je potrebné systematicky

uprednostňovať a rozvíjať používanie deeskalačných techník a alternatívnych postupov pred

aplikáciou obmedzení. Je nutné posilniť vzdelávanie personálu v oblasti deeskalácie, ochrany

práv pacientov a zákonných podmienok používania obmedzovacích prostriedkov, ako aj

dôsledne monitorovať a vyhodnocovať každý prípad ich použitia.

Zariadenia sociálnych služieb

a) Bezpečnosť a pripravenosť na mimoriadne udalosti

V zariadeniach sociálnych služieb nie sú vytvorené podmienky na bezpečnú evakuáciu

klientov v prípade požiaru alebo iného bezpečnostného incidentu, a to najmä klientov s ťažkým

zdravotným stavom alebo s obmedzenou mobilitou. Priestorové usporiadanie zariadení

(napr. úzke dverné otvory, nevyhovujúce únikové cesty) často neumožňuje evakuáciu klientov

na lôžkach. Zároveň chýba potrebné materiálne vybavenie, ako sú protipožiarne evakuačné

podložky. Tiež nie sú pravidelne nacvičované evakuačné postupy ani s personálom, ani

s klientmi. Tieto nedostatky výrazne zvyšujú riziko ohrozenia života a zdravia klientov a sú

porušením zákonných povinností.

Odporúčania:

Zavedenie pravidelných praktických nácvikov evakuácie v prípade požiaru, ktoré umožnia

identifikovať priestorové, materiálne a personálne nedostatky a následne ich odstrániť.

Zariadenia by mali zabezpečiť primerané technické a materiálne vybavenie na evakuáciu

imobilných klientov a upraviť vnútorné priestory tak, aby evakuácia bola v praxi uskutočniteľná,

nielen formálne deklarovaná.

b) Sloboda pohybu klientov

Klienti majú často obmedzenú možnosť pobytu na čerstvom vzduchu alebo obmedzenú

možnosť opustenia budovy zariadenia. Zariadenia uplatňujú zvýšený dohľad a uzatváranie

priestorov paušálne, z dôvodu obáv o bezpečnosť klientov, bez individuálneho posúdenia ich

schopností a rizík. Takýto prístup vedie k nelegitímnemu obmedzovaniu slobody pohybu

klientov a k ich dlhodobému pobytu v uzavretých priestoroch. Zároveň absentuje primeraná

podpora pre klientov, ktorí by na pobyt mimo budovy zariadenia potrebovali asistenciu.

Odporúčania:

Upustiť od plošného uplatňovania ochranných obmedzení a nahradiť ich individuálnym

posudzovaním schopností a potrieb každého klienta. Je potrebné aktívne podporovať pobyt

klientov na čerstvom vzduchu a mimo budovy zariadenia a zabezpečiť personálne podmienky

tak, aby klienti, ktorí potrebujú asistenciu, mali reálnu možnosť opustiť izbu alebo zariadenie.

Zariadenia by mali systematicky prehodnocovať všetky obmedzenia pohybu a odstrániť tie,

ktoré nie sú zákonné, nevyhnutné alebo primerané.

c) Opatrovníctvo a konflikt záujmov

V oblasti opatrovníctva pretrvávajú systémové problémy, ktoré predstavujú vážne riziko

konfliktu záujmov. V praxi sa vyskytujú prípady, keď je samotné zariadenie sociálnych služieb

opatrovníkom svojho klienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, prípadne keď

zariadenia vykonávajú kolízne opatrovníctvo medzi svojimi klientmi navzájom. Takéto

usporiadanie neprimerane oslabuje ochranu práv klientov a zákon ho nedovoľuje. Zároveň,

kolízne opatrovníctvo nenahrádza riadny výkon funkcie opatrovníka, keďže sa vzťahuje len

na úzko vymedzené právne úkony, zatiaľ čo ostatné právne úkony sú naďalej vykonávané

samotným zariadením.

Odporúčania:

Aktívne iniciovať zmenu osoby opatrovníka v prípadoch, keď sú zariadenia opatrovníkmi

svojich klientov, a to podaním návrhu na príslušný súd. Pri výkone kolízneho opatrovníctva je

potrebné dôsledne zvažovať jeho obmedzený rozsah a možné následky pre ochranu práv

klienta. Zariadenia by mali predchádzať konfliktom záujmov a systematicky presadzovať

riešenia, ktoré posilňujú nezávislé zastupovanie klientov a ich právnu ochranu.