Dôvodová správa

A.VŠEOBECNÁ ČASŤ

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplová, Roman Michelko, Andrej Danko a Milan Garaj.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predĺženie funkčného obdobia orgánov územnej samosprávy, a to starostov obcí, primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov, ako aj poslancov obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev, ako aj volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, zo súčasných štyroch rokov na päť rokov.

Súčasná právna úprava zakotvuje štvorročné volebné obdobie orgánov územnej samosprávy a Národnej rady Slovenskej republiky. Pri orgánoch územnej samosprávy tento volebný cyklus v praxi často neumožňuje efektívnu realizáciu strategických projektov miestneho a regionálneho rozvoja, keďže veľká časť funkčného obdobia je venovaná analýze a príprave nových projektov, pričom samotná realizácia je neraz obmedzená časovým rámcom daným dĺžkou volebného obdobia. V praxi sa ukazuje, že rozvojové projekty, infraštruktúrne investície, zmeny v územnom plánovaní či reformy v oblasti školstva či verejných služieb si vyžadujú dlhší čas na prípravu, schválenie, implementáciu a vyhodnotenie. Vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že práve krátkosť štvorročného volebného obdobia spôsobila zastavenie alebo zásadné prehodnotenie projektov v dôsledku zmien vo vedení obcí a samosprávnych krajov, čím došlo k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií a neplneniu strategických cieľov rozvoja regiónov.

Vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky návrh smeruje k posilneniu stability volebného a politického cyklu a k vytvoreniu dlhšieho časového rámca na riadny výkon mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a na presadzovanie verejných politík.

Predĺženie volebného obdobia na päť rokov vytvára predpoklady na stabilnejšie a predvídateľnejšie riadenie územnej samosprávy, ako aj na stabilnejší výkon zastupiteľskej demokracie na celoštátnej úrovni. V podmienkach územnej samosprávy sa tým zabezpečí kontinuita vo vedení obcí, miest a samosprávnych krajov a umožní sa efektívnejšie plánovanie a realizácia rozvojových programov a investičných projektov. Kontinuita vo vedení volených predstaviteľov samosprávy umožní lepšiu koordináciu s dlhodobými stratégiami štátu, ako aj s viacročnými finančnými rámcami Európskej únie. Okrem toho, v rámci komunálnych a regionálnych volieb dochádza dlhodobo k fenoménu opätovného potvrdenia pôvodných starostov, primátorov či predsedov samosprávnych krajov, ako aj prevládajúcej časti poslancov, pokiaľ sa rozhodnú kandidovať na ďalšie funkčné obdobie. Týmto spôsobom je možné zabezpečiť vyššiu mieru politickej a administratívnej stability, pričom sa predchádza neefektívnemu prerušovaniu projektov a častým personálnym zmenám na kľúčových postoch samospráv.

Dôležitým aspektom navrhovanej úpravy je aj stabilizácia riadenia obcí a samosprávnych krajov. Časté volebné cykly spôsobujú neustálu kampaňovitú atmosféru, ktorá môže negatívne ovplyvňovať rozhodovacie procesy a motiváciu k realizácii dlhodobejších

opatrení. Dlhšie funkčné obdobie zároveň umožní voleným zástupcom väčší priestor na odborný rast, hlbšiu špecializáciu v oblastiach verejnej správy a strategického manažmentu a prispeje k profesionalizácii samosprávnych orgánov.

Navrhovaná úprava znižuje frekvenciu volebných cyklov, čím dochádza k úspore verejných financií vynakladaných na organizáciu volieb, a umožňuje efektívnejšie čerpanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Zníženie frekvencie volieb prinesie finančné úspory a efektívnejšie využitie personálnych a materiálnych kapacít. Okrem priamej úspory verejných výdavkov na organizáciu volieb možno očakávať aj zníženie administratívneho zaťaženia orgánov verejnej moci spojeného s ich pravidelnou prípravou.

Z medzinárodného hľadiska navrhovaná zmena nie je ojedinelá. V niektorých krajinách Európskej únie je funkčné obdobie samosprávnych orgánov dlhšie ako štyri roky. Napríklad vo Francúzsku sú primátori miest volení na šesť rokov, v Taliansku je funkčné obdobie regionálnych prezidentov päťročné a v niektorých nemeckých spolkových krajinách dosahuje aj sedem rokov. Predĺženie funkčného obdobia samosprávnych orgánov v Slovenskej republike je teda z hľadiska porovnateľných právnych úprav v iných krajinách plne legitímne a sleduje osvedčené postupy v stabilizácii miestnej a regionálnej správy. Navrhovaná právna úprava má v dlhodobom horizinte pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vzťahy, životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana ani na oblasť manželstva, rodičovstva a rodiny. Zmena dĺžky funkčného obdobia volených orgánov územnej samosprávy nemení základné princípy fungovania miestnej demokracie, nevytvára nové administratívne povinnosti pre občanov ani nezasahuje do práv jednotlivcov alebo súkromného sektora.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. OSOBITNÁ ČASŤ:

K čl. I

K bodu 1 až 4

Zmenou ustanovení čl. 69 ods. 2, 3, 5 a 6 Ústavy Slovenskej republiky sa mení dĺžka funkčného obdobia starostov obcí, primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov a poslancov obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev, pričom sa predlžuje zo štyroch na päť rokov.

Navrhovaná ústavná úprava vychádza z potreby posilnenia stability a kontinuity v územnej samospráve, čím sa vytvára vhodnejší rámec pre realizáciu rozvojových a investičných projektov, ktoré často presahujú rozsah jedného štvorročného obdobia. Súčasný volebný cyklus môže spôsobovať diskontinuitu v strategickom riadení a narušenie implementácie dlhodobých verejných politík.

Predĺžením funkčného obdobia sa znižuje periodicita volieb, zvyšuje sa predvídateľnosť výkonu samosprávnych kompetencií a vytvára sa stabilnejší rámec pre plánovanie a realizáciu rozhodovacích a rozvojových procesov v územnej samospráve. Umožňuje sa lepšia koordinácia strategických cieľov s rozpočtovým cyklom a efektívnejšie riadenie verejných politík na miestnej a regionálnej úrovni.

K bodu 5

Zmenou čl. 73 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa predlžuje volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky zo štyroch rokov na päť rokov.

Navrhovaná úprava sleduje posilnenie stability volebného a politického cyklu na celoštátnej úrovni a vytvorenie dlhšieho časového rámca na riadny výkon mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a na presadzovanie verejných politík.

K bodu 6

Doplnením čl. 154i sa ustanovuje prechodné ustanovenie k navrhovanej úprave dĺžky volebného obdobia orgánov územnej samosprávy a Národnej rady Slovenskej republiky.

V odseku 1 sa ustanovuje, že nové znenie čl. 69 ods. 2, 3, 5 a 6 Ústavy sa prvýkrát použije na volebné obdobie poslancov obecných zastupiteľstiev, starostov obcí, poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov začínajúce po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona. Tým sa zabezpečuje, že volebné obdobia začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona sa dokončia podľa doterajšej právnej úpravy.

V odseku 2 sa ustanovuje, že nové znenie čl. 73 ods. 1 Ústavy sa prvýkrát použije na volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky začínajúce po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona. Tým sa zabezpečuje právna istota a plynulý prechod na novú ústavnú úpravu.