DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Karola Farkašovského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona sa predkladá z dôvodu návrhu zmeny v oblasti starobného dôchodkového zabezpečenia. Jeho predmetom je doplnenie osobitného mechanizmu zvýšenia sumy starobného dôchodku po dovŕšení 90 rokov veku a ustanovenie prechodného pravidla pre poberateľov, ktorí túto vekovú hranicu dosiahli ešte pred navrhovanou účinnosťou zákona. Návrh zákona nemení základnú architektúru dôchodkového systému, ale dopĺňa existujúcu právnu úpravu o osobitný vekovo viazaný korektív v rámci zákona o sociálnom poistení.
Platná právna úprava upravuje vznik nároku na starobný dôchodok, spôsob určenia jeho sumy, jej pravidelné zvyšovanie a osobitne aj zvýšenie na sumu minimálneho dôchodku. Doterajší právny stav však neobsahuje osobitné pravidlo pre poberateľov starobného dôchodku vo veku nad 90 rokov, u ktorých sa kumulujú dôsledky historicky nízkych zárobkových základov a dlhodobého poberania dávky. Všeobecný valorizačný mechanizmus zachováva priebežné zvyšovanie dôchodkov, ale neodstraňuje nízku východiskovú úroveň dávok v prípadoch, v ktorých bola suma dôchodku určená z mzdových a poistných pomerov z dávnejších období. Doterajšia právna úprava preto nevytvára samostatný právny rámec pre vekovo podmienenú korekciu starobného dôchodku v najvyšších vekových skupinách.
Potreba prijatia navrhovanej právnej úpravy vyplýva z nesúladu medzi výškou vyplácaných starobných dôchodkov a reálnym finančným zaťažením osôb vo veku nad 90 rokov. V tomto veku sa spravidla zvyšuje význam výdavkov spojených s bývaním, sociálnymi službami, liečbou a liekmi, pričom historicky nízka úroveň príjmov, z ktorých sa dôchodkové nároky odvodzovali, sa prejavuje vo výslednej sume dôchodku aj po opakovaných valorizáciách. Z dodaných údajov o počte poberateľov starobného dôchodku vo veku 90 a viac rokov zároveň vyplýva, že nejde o ojedinelé prípady, ale o početne identifikovateľnú skupinu poistencov, pri ktorej má uvedený problém vecný aj legislatívny význam.
Cieľom návrhu zákona je posilniť primeranosť hmotného zabezpečenia v starobe pri poberateľoch starobného dôchodku, ktorí dovŕšili 90 rokov veku, a to zavedením zákonnej garancie minimálnej hranice sumy starobného dôchodku viazanej na objektívne určiteľnú vekovú hranicu. Návrh zákona sleduje doplnenie existujúceho systému o osobitné pravidlo pre úzko vymedzený okruh poberateľov, u ktorých doterajšie nástroje sociálneho poistenia z hľadiska výslednej sumy dávky nepostačujú.
Z hľadiska vecného riešenia návrh zákona vychádza z väzby na už existujúci inštitút minimálneho dôchodku. Zvýšenie sumy starobného dôchodku sa navrhuje určiť odkazom na dvojnásobok sumy minimálneho dôchodku podľa § 82b ods. 1 písm. a), čím sa zabezpečuje vnútorná súladnosť právnej úpravy a zároveň sa nevytvára nový izolovaný výpočtový režim. Zvolená konštrukcia je normatívne jednoduchá, predvídateľná a administratívne vykonateľná, pretože vznik nároku viaže na dve objektívne skutočnosti, ktorými sú existencia nároku na