1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 až 3 (§ 21)

V odseku 3 sa navrhuje legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s novým odsekom 4.

V § 21 sa navrhuje doplniť odsek 4, ktorý nadväzuje na odsek 3 ustanovujúci osobitnú úpravu pre opätovný vznik povinného poistenia SZČO. V odseku 4 sa zavádza tzv. príjmový test pre vznik povinného poistenia SZČO. Naďalej platí, že fyzická osoba, ktorá opätovne nadobudla postavenie SZČO, pričom od zániku jej posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/skončenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ak ide o SZČO bez oprávnenia, uplynulo 60 mesiacov a menej, vzniká povinné poistenie dňom opätovného nadobudnutia postavenia SZČO. Podľa navrhovanej úpravy povinné poistenie, s ktorým je spojená aj povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“), nevzniká tej SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za relevantné obdobie nie je vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru toho zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje. Ak fyzická osoba opätovne nadobudla postavenie SZČO v 1. polroku kalendárneho roka, pre posúdenie vzniku povinného poistenia sú relevantné jej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti spred dvoch rokov. Ak opätovne nadobudla postavenie SZČO v 2. polroku kalendárneho roka, rozhodujúci pre vznik povinného poistenia je príjem, ktorý dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. Výnimkou je situácia, ak opätovne nadobudla postavenie SZČO v období od 1. júla do 30. septembra a má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Pre posúdenie vzniku povinného poistenia sú relevantné jej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti spred dvoch rokov. Povinné poistenie a ani povinnosť platiť poistné nevzniká iba takej SZČO, ktorá v období relevantnom pre posúdenie príjmu mala postavenie SZČO, teda v relevantnom období vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť na základe oprávnenia alebo bez oprávnenia na základe čestného vyhlásenia, a jej príjem za toto obdobie podľa podaného daňového priznania neprekročil hranicu 10,5-násobku sumy životného minima, alebo ak daňové priznanie nepodala, pretože jej nevznikla povinnosť ho podať z dôvodu, že jej príjmy nedosiahli ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Ak SZČO v relevantnom období nemala postavenie SZČO, takáto výnimka sa na ňu nevzťahuje. Povinné poistenie a povinnosť platiť poistné vo výške tzv. mikroodvodu jej vzniká štandardne dňom, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/podľa svojho čestného vyhlásenia znovu začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, a teda opätovne nadobudla postavenie SZČO. Následne sa bude posudzovať možný zánik jej povinného poistenia z dôvodu neprekročenia zákonom stanovenej príjmovej hranice k 30. júnu/30. septembru, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ktorý nasleduje po vzniku jej povinného poistenia, a to podľa navrhovaného § 21 ods. 5 písm. b). Zánik poistenia znamená pre SZČO aj zánik platenia poistného. Rovnako sa príjmový test navrhuje vykonávať aj u SZČO, ktorej povinné poistenie vzniklo opätovne po prerušení povinného poistenia napr. z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, výkonu činnosti, nároku na rodičovský príspevok alebo

2

práceneschopnosti dlhšej ako 52 týždňov. V tomto prípade je naďalej irelevantné, aká dlhá doba uplynula medzi vznikom prerušenia povinného poistenia a jeho zánikom.

V § 21 sa navrhuje doplniť nový odsek 5, v ktorom sa zavádza posudzovanie vzniku a zániku povinného poistenia SZČO aj na základe príjmovej hranice, tzv. príjmový test. Táto hranica je stanovená na 10,5-násobku sumy životného minima platného 1. januára toho zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje. Filozofia posudzovania vzniku a zániku povinného poistenia SZČO podľa príjmovej hranice je v podstate rovnaká, ako v právnej úprave účinnej do 31. decembra 2025. K zániku povinného poistenia SZČO a povinnosti platiť poistné z dôvodu nedosiahnutia vyššieho príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ako príjmová hranica môže dôjsť 30. júna alebo 30. septembra, ak SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, a k vzniku povinného poistenia a povinnosti platiť poistné z dôvodu prekročenia príjmovej hranice 1. júla alebo 1. októbra, ak SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Tiež sa navrhuje, aby na tento účel bol rozhodujúci príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti z podaného daňového priznania. V prípade SZČO, ktorá nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za zdaňovacie obdobie nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce sumu ustanovenú osobitným predpisom, sa má za to, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako zákonom stanovená príjmová hranica preto, že táto hranica korešponduje s hranicou pre povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 688/2006 Z. z.

V prípade nových SZČO, teda tých, ktorým vzniká poistenie podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2026, sa príjmová hranica bude sledovať najskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom vzniklo oprávnenie na podnikanie/v ktorom SZČO podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ale najskôr v ktorom toto vyhlásenie bolo doručené Sociálnej poisťovni. Naďalej platí, že povinné poistenie SZČO a povinnosť platiť poistné vo výške tzv. mikroodvodu vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom fyzická osoba nadobudla postavenie SZČO. Prvýkrát sa budú posudzovať príjmy SZČO, ktorej vzniklo povinné poistenie po uplynutí tzv. odvodových prázdnin upravených v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2026, na účely zániku jej povinného poistenia 30. júna/30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po vzniku jej povinného poistenia, podľa toho, či podala daňové priznanie v riadnom termíne alebo mala predĺženú lehotu na jeho podanie. Na posúdenie príjmovej hranice je relevantné obdobie kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzovanie príjmu uskutočňuje. Ak táto SZČO v posudzovanom období nemala na základe podaného daňového priznania, podaného v riadnom termíne, príjem vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima, jej povinné poistenie a povinnosť platiť poistné zanikne 30. júna. Ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, povinné poistenie a povinnosť platiť poistné zanikne 30. septembra. K zániku povinného poistenia a povinnosti platiť poistné dôjde aj u takej SZČO, ktorá podľa osobitného predpisu nebola povinná podať daňové priznanie, pretože jej príjmy nedosiahli ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

V odseku 6 sa v nadväznosti na navrhovanú úpravu v odsekoch 4 a 5 navrhuje zaviesť rovnaké pravidlo, aké bolo v právnej úprave účinnej do 31. decembra 2025, podľa ktorého, ak SZČO podá dodatočné daňové priznanie alebo správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, bude mať toto na vznik a zánik povinného poistenia vplyv len v tom prípade, ak dodatočné daňové priznanie alebo rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní má bezprostredný vplyv na „práve existujúce“ povinné poistenie SZČO. Ak by na základe dodatočného daňového priznania nastali zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, bude sa

3

prípadná zmena v poistení realizovať od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo podané dodatočné daňové priznanie správcovi dane, alebo v ktorom správca dane vydal rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. V nadväznosti na to sa upraví aj povinnosť platiť poistné. Ak sa vymeriavací základ pre platenie poistného zvýši, SZČO je povinná platiť poistné z tohto vyššieho základu. Ak sa naopak poistenie zruší alebo sa vymeriavací základ zníži, vzniká nárok na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.

V odseku 7 sa navrhuje upraviť zaokrúhľovanie príjmovej hranice 10,5-násobku sumy životného minima platného 1. januára toho zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje, rovnako ako hranica pre povinnosť podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov.

Zároveň sa navrhuje v § 21 ods. 4 zaviesť odkaz 42f, 42g a 42h, a poznámky pod čiarou k týmto odkazom.

Pre lepšie pochopenie praktických dopadov navrhovaného režimu v odsekoch 4 a 5 uvádzame nasledovné ilustračné príklady:

Príklad 1: Fyzickej osobe (FO) vzniklo živnostenské oprávnenie 1. mája 2026. Predtým nikdy nebola SZČO.

Dňom vzniku živnostenského oprávnenia začnú SZČO plynúť odvodové prázdniny, povinné poistenie jej vznikne po ich uplynutí 1. novembra 2026 (§ 21 ods. 1). Od tohto dňa bude platiť poistné, tzv. mikroodvod, vo výške 131,34 eura, pretože v roku 2025 nedosahovala žiadne príjmy z podnikania. Ak bude mať FO postavenie SZČO aj naďalej, najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2027/30. septembru 2027, v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania. Ak príjem z podnikania za rok 2026 podľa daňového priznania podaného v riadnom termíne bude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO nezaniká. Vymeriavací základ bude od 1. júla 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

Ak príjem nebude vyšší ako 10,5- násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2027 (§ 21 ods. 5). Poistenie zaniká aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za rok 2026 nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Zánikom poistenia zaniká aj povinnosť platiť poistné.

Príklad 2: Fyzická osoba (FO) mala živnostenské oprávnenie od 1. januára 2026 do 31. mája 2026. Od 1. augusta 2026 má nové živnostenské oprávnenie.

Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. augusta 2026) sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2025 (tento kalendárny rok predchádza 1. júlu 2026). Pretože v roku 2025 táto FO nemala postavenie SZČO a ako SZČO nepodala daňové priznanie, nesplnila podmienky na nevznik povinného poistenia SZČO. Povinné poistenie jej vznikne od 1. augusta 2026, teda odo dňa vzniku živnostenského oprávnenia (§ 21 ods. 3 a 4) a bude platiť poistné, tzv. mikroodvod, vo výške 131,34 eura. Ak bude mať FO postavenie SZČO aj naďalej, najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2027/30. septembru 2027, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak príjem z podnikania za rok 2026 podľa daňového priznania podaného v riadnom termíne bude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného

4

k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO nezaniká. Vymeriavací základ bude od 1. júla 2027/1. októbra 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

Ak príjem za rok 2026 nebude vyšší ako 10,5- násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2027 (§ 21 ods. 5). Poistenie zaniká aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za rok 2026 nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Príklad 3: FO mala živnostenské oprávnenie od 1. júna 2027 do 31. októbra 2027. Od 1. mája 2028 má nové živnostenské oprávnenie.

Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. máj 2028) sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2026 (tento kalendárny rok predchádza 1. júlu 2027). Pretože v roku 2026 táto FO nemala postavenie SZČO, nesplnila podmienky na nevznik povinného poistenia SZČO. Povinné poistenie jej vznikne od 1. mája 2028, teda odo dňa vzniku živnostenského oprávnenia (§ 21 ods. 3 a 4) a poistné bude platiť vo výške, tzv. mikroodvodu. Ak bude mať FO postavenie SZČO aj naďalej, najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2028/30. septembru 2028, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak príjem z podnikania za rok 2027 podľa daňového priznania podaného v riadnom termíne bude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2027, povinné poistenie SZČO nezaniká. Vymeriavací základ bude od 1. júla 2028/1. októbra 2028 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2027 (ak príjem za rok 2027 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2026), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

Ak príjem nebude vyšší ako 10,5- násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2028 (§ 21 ods. 5). Poistenie zaniká aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie z dôvodu, že za rok 2027 nedosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Príklad 4: FO mala živnostenské oprávnenie od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026. Od 1. augusta 2027 má nové živnostenské oprávnenie.

Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. august 2027) sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2026 (tento kalendárny rok predchádza 1. júlu 2027). Povinné poistenie SZČO vznikne v závislosti od výšky príjmu, ktorý táto SZČO dosiahla v roku 2026, kedy mala postavenie SZČO. Ak za rok 2026 táto SZČO podala daňové priznanie v riadnom termíne a jej príjem z podnikania nebol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie jej 1. augusta 2027 nevznikne. Rovnako jej povinné poistenie 1. augusta 2027 nevznikne ani vtedy, ak daňové priznanie nepodala, pretože jej príjem za rok 2026 nedosiahol ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (§ 21 ods. 4). Ak by príjem tejto SZČO v roku 2026 bol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie jej vzniká 1. augusta 2027, teda dňom opätovného vzniku živnostenského oprávnenia.

Vymeriavací základ bude od 1. augusta 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

5

Ak uvedená SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2026, povinné poistenie SZČO jej vzniká 1. augusta 2027, teda dňom opätovného vzniku živnostenského oprávnenia, pretože v roku 2025 táto SZČO nepodnikala (§ 21 ods. 3 a 4). Bude platiť tzv. mikroodvod. Následne k 30. septembru 2027 sa vykoná príjmový test podľa príjmu z podnikania za rok 2026 na základe daňového priznania za rok 2026 podaného v predĺženej lehote. Ak príjem SZČO za rok 2026 nebol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie zanikne 30. septembra 2027 (§ 21 ods. 5). Ak príjem SZČO za rok 2026 bol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima, povinné poistenie nezanikne (§ 21 ods. 5). Bude platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného z dosiahnutého (čiastkového) základu dane za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude platiť tzv. mikroodvod.

Príklad 5: FO mala živnostenské oprávnenie od 1. júla 2025 do 31. decembra 2026. Od 1. augusta 2027 má nové živnostenské oprávnenie. SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2026.

Ku dňu opätovného vzniku oprávnenia (1. august 2027) sa vykoná príjmový test. Keďže SZČO ešte nemá daňové priznanie za rok 2026, bude sa posudzovať jej príjem z podnikania za rok 2025 (tento kalendárny rok predchádza 1. októbru 2026). Ak príjem nebude vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2025, čo je 2 876,90 eura, povinné poistenie jej 1. augusta 2027 nevznikne. Rovnako jej povinné poistenie 1. augusta 2027 nevznikne ani vtedy, ak daňové priznanie nepodala, pretože jej príjem za rok 2025 nedosiahol ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (§ 21 ods. 4).

Ak by príjem tejto SZČO za rok 2025 bol vyšší ako 2 876,90 eura, povinné poistenie jej vzniká 1. augusta 2027, teda dňom opätovného vzniku živnostenského oprávnenia. Vymeriavací základ bude od 1. augusta 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2025 (ak príjem za rok 2025 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024, čo je suma 9 144 eur), najmenej v sume minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2027. V ostatných prípadoch bude určený osobitný vymeriavací základ, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

Príklad 6: FO mala živnostenské oprávnenie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020. Od 15. júla 2026 má nové živnostenské oprávnenie.

Keďže medzi zánikom predchádzajúceho živnostenského oprávnenia a vznikom nového živnostenského oprávnenia uplynulo viac ako 60 mesiacov, bude sa vznik povinného poistenia posudzovať ako u novo vzniknutej SZČO. Povinné poistenie vznikne po uplynutí piatich mesiacov nasledujúcich po júli 2026, teda 1. januára 2027. Bude platiť tzv. mikroodvod.

Najbližší príjmový test sa vykoná k 30. júnu 2027/30. septembru 2027, ak SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, kedy sa posúdi zánik povinného poistenia SZČO podľa príjmu za rok 2026. Ak príjem nebol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, ale aj vtedy, ak SZČO nebola povinná podať daňové priznanie, pretože jej príjem nedosiahol ani 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zanikne jej povinné poistenie SZČO 30. júna 2027/30. septembra 2027, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak jej príjem bol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2026, povinné poistenie nezanikne. Vymeriavací základ bude od 1. júla 2027/1. októbra 2027 určený z dosiahnutého (čiastkového) základu dane tejto SZČO za rok 2026 (ak príjem za rok 2026 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2025), najmenej však v sume minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude určený v sume osobitného vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí tzv. mikroodvod.

6

K bodu 4 [§ 67 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c), § 82b ods. 1 písm. a) a § 116 ods. 6]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením poznámky pod čiarou 42f v § 21 ods. 4.

K bodu 5 [§ 138 ods. 2 písm. a) druhý bod]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením odkazu 42h v § 21 ods. 4.

K bodu 6 (§ 293gmg ods. 1)

Zákon č. 387/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 1. januára 2026 okrem iného ustanovil zavedenie garancie zachovania osobného vymeriavacieho základu za obdobia starostlivosti o dieťa minimálne v rovnakej výške ako podľa doterajšej právnej úpravy (§ 61 ods. 2). Uvedená garancia zabezpečuje, aby osoba starajúca sa o dieťa, ktorá popri starostlivosti začala súbežne vykonávať zárobkovú činnosť zakladajúcu povinné dôchodkové poistenie, nebola na účely výpočtu dôchodkovej dávky v nevýhodnejšej pozícii v porovnaní s osobou, ktorá počas celého obdobia starostlivosti zárobkovú činnosť nevykonávala a zároveň, aby sa zachovala úroveň dôchodkového zabezpečenia za obdobie starostlivosti o dieťa účinná do 31. decembra 2025. Ak starostlivosť o dieťa zabezpečoval počas celého obdobia len jeden rodič, je uplatnenie garancie jednoznačné. Ak sa však o to isté dieťa starali obaja rodičia, pričom táto skutočnosť nastala v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2025, podľa aktuálnej právnej úpravy nie je jednoznačne zrejmé, ktorej osobe sa má pri výpočte dôchodkovej dávky doba starostlivosti zohľadniť, a teda aj ktorej osobe sa má priznať garancia zachovania osobného vymeriavacieho základu vo výške 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Z kvantifikácií Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR jednoznačne vyplynulo, že starostlivosť o dieťa do dovŕšenia šiestich rokov jeho veku zabezpečujú v prevažnej miere ženy. Podiel žien medzi poberateľmi rodičovského príspevku stabilne dosahuje 94 % a medzi poberateľmi materského približne 80 %. Zároveň sa na základe administratívnych údajov Sociálnej poisťovne potvrdilo, že z osôb, ktoré po ukončení obdobia starostlivosti o dieťa začali vykonávať zárobkovú činnosť a ich vymeriavací základ bol nižší ako 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov, tvoria ženy viac ako 97 %. Aby bol naplnený účel garancie, navrhuje sa ustanoviť, aby doba starostlivosti bola zohľadnená prioritne žene, ak sa s druhou osobou riadne sa starajúcou o to isté dieťa nedohodnú inak, s cieľom zníženia administratívnej záťaže osôb starajúcich sa o dieťa ako aj Sociálnej poisťovne.

K bodu 7 (§ 293gna)

V § 293gna sa navrhuje zavedenie prechodného ustanovenia, ktorého cieľom je zabezpečiť prechod na novú právnu úpravu pre fyzické osoby definované v § 293gma ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2026.

V odseku 1 sa navrhuje upraviť vznik povinného poistenia SZČO tej fyzickej osoby, ktorej k 30. júnu 2026 netrvá povinné poistenie SZČO. Takejto osobe, za podmienky, že 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO, vznikne 1. júla 2026 povinné poistenie, ak jej príjem za rok 2025 na základe daňového priznania podaného v riadnej lehote bol vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného 1. januára 2025, teda vyšší ako 2 876,90 eura. V prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025 povinné poistenie SZČO z dôvodu dosiahnutia príjmov vyšších ako 2 876,90 eura vznikne až 1. októbra 2026, ak k tomuto dňu bude mať postavenie SZČO. Povinné poistenie vznikne 1. júla 2026 aj takej SZČO, ktorá v roku 2025 nedosiahla žiadny príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pretože v tom roku nemala oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. ju nevykonávala ani na základe svojho čestného

7

vyhlásenia. Z pohľadu platenia poistného to znamená, že takáto SZČO bude od 1. júla 2026 alebo od 1. októbra 2026, ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025, platiť poistné nasledovne. Ak výška jej príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2025 presiahne 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov, čo je suma 9 144 eur, bude platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2025. Takto určený vymeriavací základ nemôže byť nižší ako zákonom stanovený minimálny vymeriavací základ, čo je pre rok 2026 suma 914,40 eur a poistné z takéhoto vymeriavacieho základu je v sume 303,11 eura mesačne. Ak výška príjmov SZČO z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2025 nepresiahne 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov, bude platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného ako 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov a poistné z takéhoto vymeriavacieho základu, tzv. mikroodvod, je vo výške 131,34 eura mesačne.

Takej SZČO, ktorá nedosiahla v roku 2025 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 2 876,90 eura, hoci v roku 2025 bola oprávnená na výkon tejto činnosti, resp. ju vykonávala na základe svojho čestného vyhlásenia, povinné poistenie SZČO 1. júla 2026 nevznikne, a preto jej nevznikne ani povinnosť platiť tzv. mikroodvod.

V odseku 2 sa upravuje trvanie povinného poistenia tej SZČO, ktorej k 30. júnu 2026 trvá povinné poistenie SZČO. Takejto SZČO bude povinné poistenie pokračovať aj po 30. júni 2026, ak jej príjem na základe daňového priznania za rok 2025 je vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2025. Rovnako bude povinné poistenie SZČO pokračovať od 1. júla 2026 do 30. septembra 2026 aj tej fyzickej osobe, ktorá je 30. júna 2026 povinne poistená ako SZČO a má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025. Bude platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného z dosiahnutého (čiastkového) základu dane za rok 2025 (ak príjem za rok 2025 bude vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024), najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch bude platiť tzv. mikroodvod.

V súlade s navrhovaným odsekom 3 je vymeriavací základ pre toto obdobie rovnaký aký bol do 30. júna 2026. Najbližší príjmový test sa vykoná k 30. septembru 2026 na základe príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2025. Povinné poistenie pokračovať aj po 30. septembri 2026, ak jej príjem na základe daňového priznania za rok 2025 je vyšší ako 10,5-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru 2025. Podmienkou je, že má v tomto období postavenie SZČO.

V odseku 4 sa vzhľadom na zavedenie nových prechodných ustanovení v nadväznosti na zavedenie príjmovej hranice pre vznik povinného poistenia SZČO navrhuje ustanovenia § 293gma ods. 2, 3 a 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2026 nepoužiť. Ide o ustanovenia, ktoré pre zákonom stanovenú skupinu fyzických osôb upravujú vznik alebo trvanie povinného poistenia SZČO od 1. júla 2026 a určujú na obdobie od 1. júla 2026 do 30. septembra 2026 vymeriavací základ na platenie poistného povinne poistenej SZČO, ktorá mala predĺžená lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025.

K čl. II

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2026.