1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Roman MICHELKO, Dagmar KRAMPLOVÁ, Jozef CECH, Paula PUŠKÁROVÁ a Zdenka MAČICOVÁ.

V článku I. sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s cieľom upraviť mechanizmus vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre nízkopríjmové samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tým aj znížiť ich odvodovú záťaž.

Zákonom č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, bol novelizovaný aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení neskorších predpisov. Táto novela od 1. januára 2026 zaviedla nový mechanizmus vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (ďalej len „povinné poistenie“) SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je fyzická osoba oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti; okrem situácie, ak nové oprávnenie na podnikanie vznikne do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia. Vznik poistenia už nie je podmienený dosiahnutím hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Uvedené znamená, že ak povinné poistenie SZČO už raz vznikne, bude trvať pokým jej nezanikne oprávnenie na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto pravidlo nahradilo od 1. januára 2026 spôsob vzniku povinného poistenia SZČO od 1. júla resp. od 1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako zákonom o sociálnom poistení ustanovená hranica príjmu. V období povinného poistenia je SZČO povinná platiť poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov na účely tzv. mikroodvodu, z ktorého poistné v roku 2026 bude 131,34 eura.

Takto koncipovaná právna úprava má za dôsledok vznik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie aj u tých SZČO, ktoré síce sú oprávnené na podnikanie a vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale nedosahujú z nej žiadny alebo dosahujú tak nízky príjem, že po zaplatení poistného na sociálne poistenie je výkon tejto činnosti neefektívny.

Navrhovanou novelou sa pre vznik povinného poistenia SZČO zavádza príjmová hranica, tzv. príjmový test, podľa ktorého povinné poistenie a povinnosť platiť poistné vznikne len tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za relevantný kalendárny rok presiahne 10,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 554/2008 Z. z. platného 1. januára toho zdaňovacieho

2

obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje (pre zdaňovacie obdobie 2025 je to suma 2 876,90 eura). Táto hranica korešponduje s hranicou pre povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 688/2006 Z. z. za rok 2025.

Kľúčové prvky právnej úpravy účinnej od 1. januára 2026 zostávajú naďalej zachované. Povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tiež zostáva zachované pravidlo 60 mesiacov, teda ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti uplynulo viac ako 60 mesiacov, fyzická osoba sa považuje za novú SZČO s nárokom na päťmesačné „odvodové prázdniny“; ak uplynulo 60 mesiacov a menej, povinné poistenie vzniká odo dňa opätovného nadobudnutia postavenia SZČO.

Vyššie uvedený nový mechanizmus vzniku povinného poistenia SZČO sa rovnako uplatňuje aj na SZČO, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie, alebo postup podľa osobitného predpisu.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Sledované vybrané vplyvy návrhu zákona podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti a v analýze sociálnych vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.