1

Pracovná verzia

(Návrh)

V

Y

H

L

Á

Š

K

A

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

z

…………

2025

o podrobnostiach o ochrane zdravia pred psychickou pracovnou záťažou

Ministerstvo

zdravotníctva

Slovenskej

republiky

podľa

§ 62 ods. 1 písm. x) zákona č. 355/2007 Z. z.

o

ochrane,

podpore

a

rozvoji

verejného

zdravia

a

o

zmene

a

doplnení

niektorých

zákonov

v

z

n

e

n

í

z

á

k

o

n

a

č

.

.

.

.

.

.

/

2

0

2

3

Z

.

z

.

(

ď

a

l

e

j

l

e

n

“

z

á

k

o

n

”

)

ustanovuje:

§

1

Predmet úpravy

Táto

vyhláška

upravuje

a)

hodnotenie

psychickej

pracovnej

záťaže,

b)

kritérium

zvýšenej

psychickej

pracovnej

záťaže,

c)

posúdenie

zdravotného

rizika,

d)

opatrenia,

ktoré

vylúčia

alebo

znížia

na

najnižšiu

možnú

a

dosiahnuteľnú

mieru

zvýšenú

psychickú

pracovnú

záťaž,

e)

hodnotenie

senzorickej

záťaže

pri

práci,

f)

opatrenia,

ktoré

vylúčia

alebo

znížia

na

najnižšiu

možnú

a

dosiahnuteľnú

mieru

zvýšenú senzorickú záťaž pri práci.

§

2

Základné ustanovenia

(1)

Psychická

pracovná

záťaž

je

faktor,

ktorý

predstavuje

súhrn

všetkých

hodnotiteľných

vplyvov

práce,

pracovných

podmienok

a

pracovného

prostredia

pôsobiacich

na

kognitívne,

senzorické

a

emocionálne

procesy

jednotlivca,

ktoré

ho

ovplyvňujú

a

vyvolávajú

stavy

zvýšeného

psychického

napätia

a

zaťaženia

psychofyziologických

funkcií.

(2)

Psychická

záťaž

je

faktor

pôsobiaci

zaťažujúco

na

organizmus

a

vyžadujúci

si

psychickú

aktivitu,

psychické

spracovávanie

a

vyrovnávanie

sa

s

požiadavkami

a

vplyvmi

prostredia,

pričom

a)

prostredie

je

všetko,

čo

jednotlivca

obklopuje,

vrátane

pracovného

prostredia,

spoločenských

väzieb,

udalostí

a

požiadaviek

na

správanie,

b)

nároky

prostredia

a

práce

sú

väčšie

ako

psychická

odolnosť

jednotlivca

a

jeho

pracovná

schopnosť.

(3)Psychická záťaž sa člení na

a)

senzorickú

záťaž,

ktorá

vyplýva

z

požiadaviek

na

činnosť

periférnych

zmyslových

orgánov

a

im

zodpovedajúcich

štruktúr

centrálneho

nervového

systému,

b)

mentálnu

záťaž,

ktorá

vyplýva

z

požiadaviek

na

spracovávanie

informácií

kladúcich

2

nároky

na

psychické

funkcie

a

psychické

procesy,

ktorými

sú

pozornosť,

predstavivosť,

pamäť,

myslenie

a

rozhodovanie

a

c)

emocionálnu

záťaž,

ktorá

vyplýva

z

požiadaviek,

ktoré

vyvolávajú

afektívnu

odozvu

jednotlivca.

(4)

Psychosociálna

záťaž

je

faktor

pôsobiaci

zaťažujúco

na

organizmus

a

vyžadujúci

psychickú

aktivitu,

psychické

spracúvanie

a

vyrovnávanie

sa

s

požiadavkami

a

vplyvmi

prostredia,

ktoré

vyplývajú

najmä

zo

sociálnych

procesov

a

spoločenských

väzieb,

z

interakcií

medzi

jednotlivcami

v

skupine

a

v

dave.

(5)

Pracovné

podmienky

sú

súhrnom

faktorov

priamo

alebo

nepriamo

pôsobiacich

na

zdravie

a

pracovnú

výkonnosť

jednotlivca,

priamo

alebo

nepriamo

podmieňujúcich

priebeh

a

výsledky

pracovného

procesu

a

sú

ovplyvňované

režimom

práce,

odpočinkom

a

stavom

pracovného

prostredia.

(6)

Pracovné

prostredie

je

súbor

priestorových,

materiálnych,

fyzikálnych,

chemických,

mikroklimatických,

fyziologických,

psychologických,

sociálnych

a

iných

podmienok,

v

ktorých

sa

uskutočňuje

pracovný

proces,

a

ktoré

ovplyvňujú

výsledky

výroby,

výsledky

práce,

motiváciu,

výkon,

psychiku,

bezpečnosť

a

zdravie

zamestnancov;

neštandardné

pracovné

prostredie

je

pracovné

prostredie

najmä

na

pracovisku

bez

denného

osvetlenia,

pri

práci

v

podzemí,

vo

výškach

alebo

pod

vodou

.

(7)

Práca

vo

vnútenom

pracovnom

tempe

je

spôsob

práce,

pri

ktorom

si

zamestnanec

nemôže

z

voliť

pracovné

tempo

a

jeho

činnosť

je

podriadená

rytmu

pracovného

procesu,

technologického

procesu

alebo

rytmu

iných

osôb.

(8)

Monotónna

práca

je

práca

spojená

s

opakujúcimi

sa

rovnakými

úkonmi

v

trvaní

viac

ako

polovicu

pracovnej

zmeny

s

obmedzenou

možnosťou

zásahu

zamestnanca

do

priebehu

tejto

činnosti,

pričom

a)

pohybová

monotónnosť

alebo

úkonová

monotónnosť

je

stereotypná

manuálna

činnosť

s

vysokým

výskytom

rovnakých

pracovných

úkonov

alebo

operácií,

b)

výkonová

monotónnosť

je

činnosť

s

prevahou

percepčných

zložiek

s

malou

účasťou

myšlienkových

p

r

o

c

e

s

o

v

alebo

rozhodovacích

procesov.

(9)

Operácia

je

časovo

súvislá,

pracovne

vymedzená

časť

pracovného

procesu

pridelená

zamestnancovi

ako

samostatná

pracovná

úloha,

pričom

a)

operácie

rôzneho

druhu

sú také, ktoré

sa

líšia

svojím

základným

obsahom,

vyžadujú

používanie

rôznych

zariadení,

nástrojov

alebo

pomôcok,

b)

operácie

rovnakého

druhu

sú

také,

ktorých

výsledkom

je

zmena

vlastností

pracovného

predmetu,

najmä

tvaru,

rozmeru

alebo

druhu

materiálu.

(10)

Úkon

je

samostatná

časť

pracovnej

operácie,

ktorá

predstavuje

jednoduchú

súvislú

pohybovú

činnosť

rovnakého

typu

a

účelového

zamerania.

(11)

Práca

pod

časovým

tlakom

je

práca

vo

vysokom

pracovnom

tempe

s

obmedzenými

možnosťami

prestávok

a

odpočinku,

práca

spojená

s

plnením

termínovaných

úloh

pod

časovým

tlakom

alebo

práca

spojená

s

preťažením

kapacity

spracovania

informácií,

vedúca

k

rýchlemu

nástupu

únavy.

3

(12)

Vplyvy

narúšajúce

sústredenie

sú

vplyvy,

ktoré

narúšajú

nevyhnutné

sústredenie

pri

práci

a

vedú

k

zvýšenému

úsiliu

pri

koncentrácii

alebo

k

častému

prerušovaniu

práce

na

úlohách

.

(13)

Sociálna

interakcia

je

vzájomná

súčinnosť,

vzájomné

ovplyvňovanie

sa,

vzájomné

slovné

a

mimoslovné

dorozumievanie

sa

alebo

vzájomné

pôsobenie

rečou,

správaním

alebo

konaním

medzi

dvoma

alebo

viacerými

jednotlivcami,

alebo

medzi

skupinami

jednotlivcov

a

u

r

č

u

j

e

s

a

kvalitou

medziľudských

vzťahov

a

komunikácie

a

môže

byť

závažným

stresogénnym

činiteľom.

(14)

Zodpovednosť

je

uvedomelý

postoj

k

spoločenským

hodnotám,

povinnostiam,

záväzkom

a

činnostiam.

(15)

Hmotná

zodpovednosť

je

zodpovednosť

za

rozhodovanie

a

konanie

pri

hospodárení

s

komplexom

ekonomických

hodnôt.

(16)

Organizačná

zodpovednosť

je

zodpovednosť

za

operatívne

riadenie

či

zaisťovanie

pracovného

procesu.

(17)

Riziko

ohrozenia

života

a

zdravia

vlastného

alebo

iných

osôb

pri

práci

je

vyššia

pravdepodobnosť

výskytu

nepriaznivého

variantu

efektu

konania

jednotlivca

v

dôsledku

účinku

rizikového

faktora

a

môže

sa

vyjadriť

pomerom

všetkých

možných

prípadov

a

udalostí

alebo

neúspešných

a

nepriaznivých

udalostí;

v

pracovnom

procese

pôsobí

ako

záťažový

faktor

vyžadujúci

vysokú

mieru

odborných

znalostí,

pracovnú

disciplínu,

dodržiavanie

zásad

bezpečnosti

a

ochrany

zdravia

pri

práci,

nevyhnutné

sústredenie,

nevyhnutnú

mieru

uvedomovania

rizika

a

sebakontrolované

vykonávanie

činnosti.

(18)

Fyzická

nepohoda

je

pocit

fyzického

obmedzenia

a

záťaže

pri

práci,

ktoré

sťažujú

pracovný

výkon.

(19)

Kritický

detail

je

geometrický

útvar

jednorozmerný

alebo

viacrozmerný,

rozhodujúci

na

posúdenie

zrakovej

náročnosti

vykonávanej

práce.

(20)

Náročnosť

na

rozlišovanie

detailov

je

výraznosť

detailu

oproti

pozadiu

alebo

iným

predmetom.

(21)

Nároky

na

adaptáciu

zraku

vznikajú

súčasne

pri

striedaní

pohľadu

na

miesta

s

rozdielnym

jasom,

alebo

postupne

pri

zmenách

jasov

predmetov

alebo

intenzity

osvetlenia.

Vysoké

nároky

na

adaptačné

procesy

vedú

k

oslneniu,

ktoré

narúša

zrakovú

pohodu

alebo

zhoršuje

až

znemožňuje

videnie,

pričom

a)

rušivé

psychologické

oslnenie

vzniká

vtedy,

keď

oslňujúci

zdroj

odvádza

pozornosť

od

miesta

zrakovej

úlohy,

b)

obmedzujúce

fyziologické

oslnenie

sťažuje

rozoznávanie,

vedie

k

únave

zrakového

orgánu

a

k

poklesu

zrakovej

výkonnosti

a

c)

oslepujúce

oslnenie

znemožňuje

videnie.

(22)

Nároky

na

akomodáciu

o

k

a

a

okohybné

svaly

vznikajú

pri

dlhodobej

fixácii

pohľadu

na

blízke

predmety,

keď

sa

unavujú

svaly

ovládajúce

šošovku

a

4

prispôsobovanie

očí.

(23)

Práca

pri

sťažených

svetelných

podmienkach

je

práca

pri

svetelných

podmienkach,

ktoré

sú

podmienené

technológiou,

keď

si

pracovný

postup

vyžaduje

zvláštny

druh

osvetlenia;

a

l

e

b

o

práca

v

trvalo

umelom

osvetlení

alebo

v

združenom

osvetlení.

(24)

Náročnosť

sluchovej

úlohy

sa

posudzuje

podľa

toho,

ako

presne

má

zamestnanec

rozlišovať

rôzne

zvukové

signály,

pričom

a)

posudzujú

sa

nielen

nároky

na

sluchový

orgán,

ale

aj

hlučnosť

pozadia

a

trvanie

úlohy,

b)

hlučnosť

pozadia

vyžaduje

vyvíjanie

vyššieho

úsilia

pri

rozlišovaní

signálov

a

môže

viesť

k

únave

až

neurotizácii,

c)

zhoršením

kvality

zvuku

sa

rozumie

znížená

kvalita

zvuku

alebo

skreslenie

zvuku,

ku

ktorým

dochádza

v

technickom

prenosovom

zariadení

a

ktoré

vyžaduje

od

zamestnanca

zvýšené

úsilie

pri

vnímaní.

(25)

Náročnosť

práce

na

ostatné

zmysly

zahŕňa

najmä

a)

prácu

spojenú

s

veľkými

nárokmi

na

vestibulárny

aparát,

pri

ktorej

môže

dochádzať

k

rizikovým

situáciám

zo

straty

pocitu

polohy

tela,

b)

prácu

náročnú

na

hmatové

vnímanie,

ktorá

j

e

často

spojená

s

nárokmi

na

jemnú

koordinovanú

činnosť

prstov

a

malých

svalových

skupín

a

c)

prácu

s

drobnými

predmetmi.

§

3

Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže

(1)

Posúdenie psychickej pracovnej záťaže pozostáva z hodnotenia psychickej pracovnej záťaže a z posúdenia zdravotného rizika z psychickej pracovnej záťaže.

(2)

Pred

hodnotením

psychickej

pracovnej

záťaže

sa

zhromaždia

všetky

dostupné

informácie

o

pracovnej

činnosti

a

o

pracovisku.

(3)

Psychická

pracovná

záťaž

sa

hodnotí

nepriamo

prostredníctvom

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia

z

hľadiska

psychickej

pracovnej

záťaže.

(4)

Charakteristiky

práce

a

pracovného

prostredia

hodnotené

z

hľadiska

psychickej

pracovnej

záťaže

sú

a)

intenzita

práce

a

časový

tlak,

b)

vnútené

pracovné

tempo,

c)

monotónnosť

práce,

d)

hluk

alebo

iné

vplyvy

narúšajúce

sústredenie

pri

prácach

skupiny

I

a

p

r

á

c

a

c

h

s

k

u

p

i

n

y

II,

1

)

e)

sociálne

interakcie,

f)

hmotná

z

o

d

p

o

v

e

d

n

o

s

ť

a

organizačná

zodpovednosť,

g)

riziko

ohrozenia

života

a

zdravia

vlastného

alebo

iných

osôb,

1) Tabuľka č. 1 prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z.

5

h)

práca

na

zmeny,

práca

nadčas

alebo

nočná

práca,

i)

neštandardné

pracovné

prostredie,

2

)

j)

fyzická

nepohoda

a

k)

iné

zdroje

záťaže

podľa

odseku

5.

(5)

Pri

hodnotení

psychickej

pracovnej

záťaže

sa

prihliada

aj

na

iné

zdroje

záťaže,

ktoré

môžu

zvyšovať

psychickú

pracovnú

záťaž,

najmä

na

zvýšenú

senzorickú

záťaž

pri

práci

podľa

§

7

ods.

5

.

(6)

Požiadavky

na

hodnotenie

psychickej

pracovnej

záťaže

podľa

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia

sú

uvedené

v

prílohe č. 1.

(7)

Vzhľadom

na

špecifické

charakteristiky

práce

a

pracovného

prostredia,

v

osobitných

prípadoch

sa

hodnotia

aj

ďalšie

ukazovatele

psychickej

pracovnej

záťaže,

ktoré

nie

sú

uvedené

v

odsekoch

3

a

4,

s

použitím

š

p

e

c

i

f

i

c

k

ý

c

h

metód

podľa

aktuálnych

odborných

poznatkov.

§

4

Kritérium zvýšenej psychickej pracovnej záťaže

(1)

Minimálne

kritérium

na

určenie

psychickej

pracovnej

záťaže

ako

zvýšenej

je

dosiahnutie

tretieho

stupňa

podľa

metódy

hodnotiacej

psychickú

pracovnú

záťaž

z

hľadiska

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia

podľa

prílohy č. 1.

(2) Pri hodnotení

podľa

§

3

ods.

7

je

minimálnym

kritériom

na

určenie

psychickej

pracovnej

záťaže

ako

zvýšenej

nepriaznivé

skóre

v

špecifických

metódach

podľa

aktuálnych

odborných

poznatkov.

§ 5

Posúdenie zdravotného rizika

(1) Tam, kde sa predpokladá zvýšená psychická pracovná záťaž podľa § 38a písm. a) zákona, vykoná sa v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou posúdenie zdravotného rizika z psychickej pracovnej záťaže pri práci a vypracuje sa posudok o riziku podľa § 30 ods. 1 písm. b) zákona.

(2) Súčasťou posúdenia zdravotného rizika sú najmä

a)opis posudzovanej činnosti so zohľadnením pracovných podmienok na pracovných miestach,

b)výsledky hodnotenia psychickej pracovnej záťaže z hľadiska charakteristík práce a pracovného prostredia,

c)výsledky hodnotenia senzorickej záťaže pri práci z hľadiska charakteristík práce a pracovného prostredia, ak sa pri práci vyskytuje senzorická záťaž,

d)určenie miery zdravotného rizika podľa § 31 zákona a

e)plán riadenia rizika, vykonané a plánované technické, organizačné a iné opatrenia na zníženie psychickej pracovnej záťaže.

2) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov; vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci v znení vyhlášky č. 206/2011 Z. z.

6

§

6

Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž

(1)

Na

predchádzanie

zvýšenej

psychickej

pracovnej

záťaži

sa

vykonávajú

technické,

organizačné

a

iné

opatrenia

podľa § 38a písm. b) zákona

.

(2)

Technické

opatrenia

na

predchádzanie

zvýšenej

psychickej

pracovnej

záťaži

sú

a)

ergonomická

úprava

pracoviska,

b)

obmedzenie

senzorickej

záťaže,

c)

zabezpečenie

kvalitného

pracovného

prostredia

a

pracovných

prostriedkov.

(3)

Organizačné

opatrenia

na

predchádzanie

zvýšenej

psychickej

pracovnej

záťaži

sú

a)

organizácia

práce

vrátane

zlepšenia

a

zefektívnenia

spôsobov

činnosti

zamestnancov,

striedanie

rôznych

činností

pri

monotónnych

prácach,

rotácia

zamestnancov,

odstraňovanie

rušivých

faktorov

pri

práci,

jasné

formulovanie

úloh,

b)

rozvrhnutie

režimu

práce

a

odpočinku

vrátane

primeraného

striedania

pracovných

zmien

a

primeraného

zaradenia

prestávok

v

práci.

(4)

Iné

opatrenia

na

predchádzanie

zvýšenej

psychickej

pracovnej

záťaži

sú

a)

systém

riadenia

a

spôsob

jeho

vykonávania,

ktorý

zohľadňuje

pozitívnu

motiváciu

zamestnancov

na

plnení

pracovných

úloh

v

rozsahu

a

spôsobom

zodpovedajúcim

ich

schopnostiam,

zručnostiam,

skúsenostiam

a

predpokladom,

b)

systém

výberu

zamestnancov

na

exponované

pracovné

miesta

a

pre

náročné

pracovné

činnosti

s

prihliadnutím

na

odolnosť

proti

psychickej

záťaži,

osobnostné

a

kvalifikačné

predpoklady

a

ďalšie

psychologické

kritériá

podľa

konkrétnych

požiadaviek

pracovného

miesta

a

charakteru

práce,

primerané

rozmiestňovanie

zamestnancov

a

ich

zaškolenie,

c)

vykonávanie

lekárskych

preventívnych

prehliadok

vo

vzťahu

k

práci

podľa § 30e zákona

.

(5)

Na

predchádzanie

zvýšenej

psychickej

pracovnej

záťaži

sa

vykonávajú

aj

opatrenia,

ktoré

vylúčia

alebo

znížia

na

najnižšiu

možnú

a

dosiahnuteľnú

mieru

zvýšenú

senzorickú

záťaž

pri

práci

podľa

§

8.

§ 7

Hodnotenie senzorickej záťaže pri práci

(1)

Senzorickú

záťaž

pri

práci

tvorí

zraková

záťaž,

sluchová

záťaž

a

záťaž

ostatných

zmyslov.

(2)

Zraková

záťaž

p

r

i

p

r

á

c

i

sa

hodnotí

nepriamo,

a

to

prostredníctvom

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia

z

hľadiska

zrakovej

senzorickej

záťaže

pri

práci.

(3)

Charakteristiky

práce

a

pracovného

prostredia

z

hľadiska

zrakovej

senzorickej záťaže pri práci sú

7

a)

veľkosť

kritického

detailu,

b)

náročnosť

na

rozlišovanie

detailov

oproti

pozadiu,

c)

nároky

na

adaptáciu

zraku,

d)

nároky

na

akomodáciu

oka

a

okohybné

svaly,

e)

práca

pri

sťažených

svetelných

podmienkach

a

f)

iné podmienky ovplyvňujúce zrakovú námahu.

(4)

Sluchová

záťaž

pri

práci

sa

hodnotí

nepriamo,

a

to

meraním

expozície

zamestnanca

hluku

v

pracovnom

prostredí

a

hodnotením

psychickej

pracovnej

záťaže.

(5)

Požiadavky

na

hodnotenie

senzorickej

záťaže

pri

práci

a

kritérium

na

určenie

senzorickej

záťaže

p

r

i

p

r

á

c

i

ako

zvýšenej,

ktorým

je

dosiahnutie

tretieho

stupňa

podľa

metódy

hodnotiacej

senzorickú

záťaž

pri

práci

z

hľadiska

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia,

sú

uvedené

v

prílohe č. 2.

§ 8

Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú senzorickú záťaž pri práci

(1)

Na predchádzanie zvýšenej senzorickej záťaži pri práci sa vykonávajú

technické,

organizačné

a

iné

opatrenia.

(2)

Technické

opatrenia

na

predchádzanie

senzorickej

záťaži

pri

práci

sú

a)

ergonomická

úprava

pracoviska,

b)

zabezpečenie

kvalitných

pracovných

prostriedkov

vrátane

zobrazovacích

jednotiek,

c)

primerané

osvetlenie

pri

práci,

d)

primeraná

hladina

hlukovej

expozície

pri

práci.

(3)

Organizačné

opatrenia

na

predchádzanie

senzorickej

záťaži

pri

práci

sú

a)

rozvrhnutie

režimu

práce

a

odpočinku,

b)

racionálna

organizácia

práce.

(4)

Iné

opatrenia

na

predchádzanie

senzorickej

záťaži

pri

práci

sú

a)

systém

výberu

zamestnancov

na

exponované

pracovné

miesta

a

ich

zaškolenie,

b)

zabezpečenie

primeraných

mikroklimatických

podmienok,

c)

používanie

osobných

ochranných

pracovných

prostriedkov.

§

9

Účinnosť

Táto

vyhláška

nadobúda

účinnosť

2

1.

decembra

2025.

8

P

r

í

l

o

h

a

č

.

1

k

vyhláške

č.

.

.

.

/

2

0

2

5

Z

.

z

.

POŽIADAVKY

NA

HODNOTENIE

PSYCHICKEJ

PRACOVNEJ

ZÁŤAŽE

PODĽA CHARAKTERISTÍK PRÁCE A PRACOVNÉHO PROSTREDIA

A.

Základné

požiadavky

na

použitie

metódy

hodnotenia

1.

Metóda

hodnotenia

je

určená

ako

základný

skríningový

nástroj

preventívneho

pracovného

lekárstva

na

hodnotenie

psychickej

pracovnej

záťaže

z

hľadiska

úrovne

pracovných

podmienok,

ktoré

môžu

pôsobiť

na

zdravotný

stav

zamestnanca

a

n

a

j

e

h

o

pracovnú

pohodu.

2.

Metóda

hodnotenia

hodnotí

psychickú

pracovnú

záťaž

v

štyroch

stupňoch

podľa

jedenástich

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia:

intenzita

práce

a

časový

tlak,

vnútené

pracovné

tempo,

monotónnosť,

vplyvy

narúšajúce

sústredenie,

sociálne

interakcie,

hmotná

zodpovednosť

a

organizačná

zodpovednosť,

riziko

ohrozenia

života

a

zdravia

vlastného

alebo

iných

osôb,

práca

na

zmeny,

nočná

práca

alebo

práca

nadčas,

neštandardné

pracovné

prostredie,

fyzická

nepohoda

a

iné

zdroje

záťaže.

3.

Hodnotenie

psychickej

pracovnej

záťaže

podľa

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia

sa

vykonáva

skupinovo

podľa

práce

alebo

profesie

v

rovnakých

pracovných

podmienkach,

nie

individuálne

pre

každého

zamestnanca.

4.

Hodnotenie

psychickej

pracovnej

záťaže

podľa

tejto

metódy

hodnotenia

platí

len

pre

konkrétnu

skúmanú

pracovnú

skupinu

podľa

práce

alebo

profesie

v

rovnakých

pracovných

podmienkach,

pretože

pracovné

skupiny

sa

aj

pri

podobnom

charaktere

práce

od

seba

líšia

sociálno-psychologickými

okolnosťami.

5.

Postup

a

podrobnosti

použitia

metódy

hodnotenia

psychickej

pracovnej

záťaže

podľa

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia

sú

súčasťou

postupu

posúdenia

psychickej

pracovnej

záťaže.

6.

Súčasťou

protokolu

o

hodnotení

psychickej

pracovnej

záťaže

z

hľadiska

úrovne

pracovných

podmienok

je

odôvodnenie

zaradenia

každej

charakteristiky

práce

a

pracovného

prostredia

do

stupňov

A,

B,

C

alebo

D

v

súlade

s

metódou

hodnotenia

a

prevod

na

v

ý

s

l

e

d

n

é

s

t

u

p

n

e

1,

2,

3

alebo

4.

7.

Súčasťou

kritérií

zvýšenej

psychickej

pracovnej

záťaže

na

účel

tejto

vyhlášky

je

tretí

stupeň

alebo

štvrtý

stupeň

dosiahnutý

v

metóde

hodnotenia

psychickej

pracovnej

záťaže

podľa

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia.

Tabuľka

Prevod

stupňov

A,

B,

C

a

D

na

výsledné

stupne

záťaže

1,

2,

3

alebo

4

Prevod stupňov A, B, C a D na stupne 1, 2, 3 alebo 4

A

B

C

D

Stupeň

1

– 4

°

0

–

11

0

0

1

°

°

≥

1

0

°

°

°

1

2

Psychická

pracovná

z

áťaž

z hľadiska úrovne

pracovných

podmienok

°

°

°

2

3

9

°

°

≤

3

3

°

°

≥

4

3

°

°

°

≥

4

4

Vysvetlivka:

°)

B

ez

ohľadu

na

počet.

B.

Vzor

záznamového

protokolu

Protokol o hodnotení psychickej pracovnej záťaže

z hl'adiska úrovne pracovných podmienok

Podnik:

Závod / prevádzka:

Pracovisko:

Práca

/

profesia:

Vyhodnotil:

Dátum:

Za

hodnotené

pracovisko:

A

B

C

D

1.

Intenzita

práce

a

č

asový

tlak

2.

Vnútené

pracovné

tempo

3.

Monotónnosť

práce

4.

Vplyvy

narúšajúce

sústredenie

5.

Sociálne

interakcie

6.

Hmotná

zodpovednosť

a

organizačná

zodpovednosť

7.

Riziko

ohrozenia

života

a

zdravia

vlastného

alebo

iných

osôb

8.

Práca

na

zmeny,

nočná

práca,

práca

nadčas

9.

Neštandardné

pracovné

prostredie

10.

Fyzická

nepohoda

11.

Iné

zdroje

záťaže

Výsledný

stupeň

psychickej

pracovnej

záťaže

Odôvodnenie

zaradenia

každej

charakteristiky

práce

a

pracovného

prostredia

do

stupňov

A

až

D

:

10

P

r

í

l

o

h

a

č

.

2

k

vyhláške

č.

...

/

2

0

2

5

Z

.

z

.

POŽIADAVKY

NA

HODNOTENIE

SENZORICKEJ

ZÁŤAŽE

PRI

PRÁCI

PODĽA CHARAKTERISTÍK PRÁCE A PRACOVNÉHO PROSTREDIA

A.

Základné

požiadavky

na

použitie

metódy

hodnotenia

1.

Metóda

hodnotenia

je

určená

ako

základný

skríningový

nástroj

preventívneho

pracovného

lekárstva

na

hodnotenie

senzorickej

záťaže

pri

práci

z

hľadiska

úrovne

pracovných

podmienok,

ktoré

môžu

pôsobiť

na

zdravotný

stav

zamestnanca

a

j

e

h

o

pracovnú

pohodu.

2.

Metóda

hodnotenia

hodnotí

senzorickú

záťaž

pri

práci

v

troch

stupňoch

podľa

záťaže

sluchu,

záťaže

ostatných

zmyslov

a

podľa

šiestich

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia

z

hľadiska

zrakovej

záťaže:

veľkosť

kritického

detailu,

náročnosť

na

rozlišovanie

detailov

oproti

pozadiu,

nároky

na

adaptáciu

zraku,

nároky

na

akomodáciu

a

okohybné

svaly,

práca

pri

sťažených

svetelných

podmienkach

a

iné

podmienky

ovplyvňujúce

zrakovú

námahu.

3.

Hodnotenie

senzorickej

záťaže

pri

práci

podľa

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia sa vykonáva skupinovo podľa práce alebo profesie v rovnakých

pracovných

podmienkach,

nie

individuálne

pre

každého

zamestnanca.

4.Postup a podrobnosti použitia metódy hodnotenia senzorickej záťaže podľa charakteristík práce a pracovného prostredia sú súčasťou postupu posúdenia psychickej pracovnej záťaže.

5.

Súčasťou

protokolu

o

hodnotenia

senzorickej

záťaže

pri

práci

z

hľadiska

úrovne

pracovných

podmienok

je

odôvodnenie

zaradenia

každej

charakteristiky

práce

a

pracovného

prostredia

do

stupňov

A,

B

alebo

C

v

súlade

s

metódou

hodnotenia

a

prevod

na

v

ý

s

l

e

d

n

é

s

t

u

p

n

e

1,

2

alebo

3.

6.

Kritériom

zvýšenej

senzorickej

záťaže

pri

práci

na

účel

tejto

vyhlášky

je

tretí

stupeň

senzorickej

záťaže

pri

práci

dosiahnutý

v

metóde

hodnotenia

senzorickej

záťaže

podľa

charakteristík

práce

a

pracovného

prostredia

.

Zohľadňuje

sa

v

hodnotení

psychickej

pracovnej

záťaže

v

charakteristike

Iné

zdroje

záťaže.

11

Tabuľka

Prevod

stupňov

A,

B

a

C

na

výsledné

stupne

1,

2

alebo

3

Prevod

stupňov

A,

B

a

C

na

stupne

1,

2

alebo

3

Počet

stupňov

A

–

C

Zmysly

A

B

C

D

Stupeň

1

–

3

°

0

–

3

0

x

1

°

4

0

x

°

°

1

–

2

x

2

Z

r

a

k

°

°

≥

3

x

3

1

0

0

x

1

0

1

0

x

2

S

l

u

c

h

0

0

1

x

3

1

0

0

x

1

0

1

0

x

2

Ostatné

zmysly

0

0

1

x

3

Vysvetlivky:

°)

B

ez

ohľadu

na

počet.

x)

N

e

prichádza

do

úvahy.

12

B.

Vzor

záznamového

protokolu

Protokol o hodnotení senzorickej záťaže pri práci

z hl'adiska úrovne pracovných podmienok

Podnik:

Závod / prevádzka:

Pracovisko:

Práca

/

profesia:

Vyhodnotil:

Dátum:

Za

hodnotené

pracovisko:

A

B

C

1.

Veľkosť

kritického

detailu

2.

Náročnosť

na

rozlišovanie

detailov

oproti

pozadiu

3.

Nároky

na

adaptáciu

zraku

4.

Nároky

na

akomodáciu

a

okohybné

svaly

5.

Práca

pri

sťažených

svetelných

podmienkach

6.

Iné podmienky ovplyvňujúce zrakovú námahu

7.

Sluchová záťaž

8.

Záťaž ostatných zmyslov

Stupeň zrakovej záťaže

Stupeň sluchovej záťaže

Stupeň záťaže ostatných zmyslov

V

ý

s

l

e

d

n

ý

s

t

u

p

e

ň

s

e

n

z

o

r

i

c

k

e

j

z

á

ť

a

ž

e

p

r

i

p

r

á

c

i

(najvyšší dosiahnutý stupeň záťaže zraku, sluchu a ostatných zmyslov)

Odôvodnenie

zaradenia

každej

charakteristiky

práce

a

pracovného

prostredia

do

s

t

u

p

ň

o

v

A

až

C

:

13