pojednávanie na tomto súde, či dokonca po začatí týchto pojednávaní, ale ešte pred rozhodnutím súdu, ak boli do spisu na konajúcom súde pridané nové informácie, s výhradou, že súd prijme všetky potrebné opatrenia na zaručenie dodržiavania práv na obhajobu a spravodlivý proces.
3.C-124/16, C-188/16 a C-213/16
a.Článok 2, článok 3 ods. 1 písm. c) a článok 6 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ako je tá vo veci samej, ktorá v rámci trestného konania stanovuje, že obvinená osoba, ktorá v tomto členskom štáte nemá pobyt a v tomto členskom štáte alebo vo svojom členskom štáte pôvodu nemá ani trvalé bydlisko, má povinnosť určiť si splnomocnenca na doručenie trestného rozkazu, ktorý sa jej týka, a že lehota na podanie odporu proti tomuto rozkazu, než sa tento rozkaz stane vykonateľným, plynie od doručenia uvedeného rozkazu tomuto splnomocnencovi.
b.Článok 6 smernice 2012/13/EÚ však vyžaduje, aby sa dotknutá osoba pri výkone trestného rozkazu, akonáhle sa o tomto rozkaze skutočne dozvie, nachádzala v rovnakom postavení, ako keby jej bol uvedený rozkaz osobne doručený, a najmä vyžaduje, aby mala k dispozícii celú lehotu na podanie odporu, prípadne aby mohla využiť aj navrátenie lehoty.
c.Vnútroštátnemu súdu prináleží dbať na to, aby sa vnútroštátny postup pri navrátení lehoty a podmienky, ktorým podlieha uplatnenie tohto postupu, uplatňovali v súlade s týmito požiadavkami, a teda aby tento postup umožňoval účinný výkon práv, ako to stanovuje uvedený článok 6.
4.C-510/17 - iba prejudiciálne otázky
5.C-646/17 - iba prejudiciálne otázky
6.C-467/18 - iba prejudiciálne otázky
a.1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody sa majú vykladať v tom zmysle, že sa uplatňujú na súdne konanie, akým je konanie stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktoré na účely liečby a bezpečnosti umožňuje psychiatrické ochranné liečenie osôb, ktoré v stave nepríčetnosti spáchali činy nebezpečné pre spoločnosť. Smernica 2012/13 sa má vykladať v tom zmysle, že osoby podozrivé zo spáchania trestného činu musia byť informované o svojich právach čo najrýchlejšie od okamihu, keď podozrenia, ktoré voči nim existujú – v inom ako naliehavom prípade – odôvodňujú, aby príslušné orgány obmedzili ich osobnú slobodu prostredníctvom donucovacích opatrení, a to najneskôr pred ich prvým úradným výsluchom políciou.
b.2. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článok 8 ods. 2 smernice 2012/13/EÚ a článok 12 smernice 2013/48/EÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje súdne konanie, ktoré na účely liečby a bezpečnosti umožňuje psychiatrické ochranné liečenie osôb, ktoré v stave nepríčetnosti spáchali činy nebezpečné pre spoločnosť, pokiaľ táto právna úprava neumožňuje