D ô v o d o v á s p r á v a
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký.
Cieľom návrhu je zaviesť rovnakú ochrannú lehotu na účely materského, ktorá je v súčasnosti viazaná na predpokladaný termín pôrodu, aj pre širší okruh osôb, ktoré nie biologickou matkou dieťaťa, ale sa o dieťa starajú podľa osobitného predpisu a spĺňajú podmienky na vznik nároku na materské.
Na základe v súčasnosti platnej právnej úpravy, konkrétne § 32 ods. 2 písm. b) a c) zákona o sociálnom poistení platí, že ochranná lehota
-poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, je osem mesiacov,
-poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie; ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom.
Vychádzajúc z tohto znenia zákona možno konštatovať, že nárok na ochrannú lehotu vo vyššie spomenutých časových lehotách majú pri uznávaní nároku na materské len ženy, ktoré biologickými matkami dieťaťa. Ostatné osoby, ktorým zákon o sociálnom poistení v § 49 ods. 3 priznáva nárok na materské, tak v porovnaní s biologickými matkami dieťaťa pri porovnaní ochrannej lehoty výrazne diskriminované. Možno tak sledovať neodôvodnený rozdiel v zaobchádzaní voči týmto osobám, a preto ako predkladatelia predmetnej novely prichádzame s úpravou.
V predloženej novele zákona navrhujeme rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje časovo dlhšia ochranná lehota pri uznaní nároku na materské, a to o všetky osoby, ktoré majú nárok na materské podľa § 49 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pre prehľadnosť uvádzame, že sa to týka nasledovných skupín osôb:
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b)otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d) otec dieťaťa, do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu,
e) otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,
f) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
g) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Účelom materského je finančná podpora v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o dieťa v jeho ranom veku. Uvedené podporuje aj samotný fakt, že na ňu majú nárok aj osoby, ktoré nie biologickou matkou dieťaťa, ale zabezpečujú jeho výchovu. Vzhľadom na uvedené nemožno akceptovať skutočnosť, že ochranná lehota pri samotnom nároku na priznanie materského pre iné osoby, akou je biologická matka dieťaťa, je niekoľkonásobne kratšia a stavia tak túto skupinu osôb do znevýhodnenej pozície.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny ekonomický, ale aj sociálny dopad na osoby, ktoré plnohodnotne zabezpečujú starostlivosť o dieťa, ale nie jeho biologickou matkou. Okrem otca dieťaťa, či manžela biologickej matky dieťaťa, predmetná novela cieli aj na fyzické osoby, ktoré sa starajú o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Do tejto kategórie zahŕňame všetky náhradné formy starostlivosti o dieťa.
Zároveň v tomto kontexte zdôrazňujeme, že je potrebné prihliadať na princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý je zakotvený v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Nepriznanie ochrannej lehoty inej osobe ako biologickej matke dieťaťa môže viesť k ekonomickému tlaku na osobu, ktorá starostlivosť zabezpečuje, čo môže nepriaznivo ovplyvniť schopnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
B. Osobitná časť
K čl. I
Navrhuje sa rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje dlhšia ochranná lehota pri uznaní nároku na materské o osoby, ktoré majú nárok na túto dávku podľa § 49 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
V písmene d) sa ustanovuje, že v prípade iného poistenca, ktorého nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov predo dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, je na účely poskytovania materského ochranná lehota osem mesiacov.
V písmene e) sa ustanovuje, že v prípade iného poistenca, ktorého prvý deň 42. týždňa predo dňom, od ktorého žiada o priznanie materského spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je na účely poskytovania materského ochranná lehota osem mesiacov, ak mu nevzniklo nové nemocenské poistenie; zároveň platí, že ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa predo dňom, od ktorého žiada o priznanie materského.
K čl. II
Účinnosť sa navrhuje od 1. augusta 2026.