Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh zmeny Ústavy Slovenskej republiky reaguje na dlhodobo vedené odborné a politické diskusie v prostredí miestnej a regionálnej samosprávy, ktoré sú súčasťou diskurzu medzi starostami obcí, primátormi miest, predsedami samosprávnych krajov, ako aj ich strešnými organizáciami a reprezentatívnymi združeniami samospráv.

Opakovane artikulovaným záverom týchto diskusií je potreba zosúladenia dĺžky volebného obdobia orgánov miestnej a regionálnej samosprávy s reálnymi časovými nárokmi na prípravu, schvaľovanie a implementáciu strategických rozvojových dokumentov. Väčšina kľúčových strategických dokumentov samospráv je koncipovaná v päťročnom časovom horizonte.

Súčasná dĺžka volebného obdobia vytvára objektívny nesúlad medzi politickým mandátom volených predstaviteľov a cyklom strategického riadenia územného rozvoja, čo v praxi vedie k diskontinuite rozhodovania, oneskoreniam v realizácii projektov a znižovaniu efektívnosti verejných investícií.

V minulosti, jednorázovo, bolo predĺžené volebné obdobie vyšším územným celkom. Predĺžené volebné obdobie orgánov samosprávy vyšších územných celkov bolo v rokoch 2017 – 2022. Predĺžený mandát je možné aj s časovým odstupom hodnotiť pozitívne, pretože preukázateľne sme neboli svedkami žiadnych negatívnych dopadov, vplyvov a externalít.

Miestna územná samospráva reprezentovaná obcami bola na Slovensku znovuobnovená v roku 1990. Pri pohľade na historický vývoj je možné konštatovať, že komunálna politika je pre ľudí svojou bezprostrednosťou a riešením mimoriadne veľkého počtu životných situácií najviac dôveryhodná. Obyvatelia to vyjadrujú – v porovnaní s inými voľbami, svojou štandardne vysokou volebnou účasťou. Teda aktívnym záujmom podieľať sa na výbere starostov/primátorov a poslancov zastupiteľstiev, ale aj využívaním nástrojov občianskej participácie a verejnej kontroly. Miestna územná samospráva potrebuje pre rozvoj spravovaného územia systémové zmeny. Tie sa musia dotýkať najskôr štandardizácie/harmonizácie legislatívneho portfólia a následne modernizačných trendov v ktorých musí okrem úpravy kompetencií či financovania dominovať aj systematická podpora medziobecnej spolupráce a vzájomná participácia samospráv na spoločnom výkone agendy, kompetencií a rozvojových činnostiach. Predĺženie volebného obdobia orgánov územnej samosprávy môže mať viacero pozitívnych faktorov, ktoré dokážu výrazne asistovať pri jej ďalšom rozvoji.

Navrhovaná úprava preto sleduje cieľ posilniť stabilitu miestnej a regionálnej samosprávy, zvýšiť kontinuitu strategického riadenia a vytvoriť lepšie podmienky pre dlhodobé plánovanie a zodpovedné napĺňanie rozvojových priorít území v prospech ich

obyvateľov. Predĺženie volebného obdobia orgánov územnej samosprávy vytvorí dostatočný časový rámec na plynulú realizáciu opatrení v súvislosti s modernizáciou územnej samosprávy, nakoľko predĺženie volebného cyklu umožní počas dlhšieho volebného obdobia zodpovednejšiu participáciu samosprávnych orgánoch na výkone systémových zmien.

Na predĺženie volebného obdobia volených orgánov územnej samosprávy je potrebná novela Ústavy Slovenskej republiky v rámci svojej štvrtej hlavy, ktorá pojednáva o postavení obcí a vyšších územných celkov.

V zmysle článku 64 Ústavy Slovenskej republiky: „Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.“ Článok 69 Ústavy Slovenskej republiky upravuje konštituovanie volených orgánov územnej samosprávy. Pojednáva o postavení starostu obce a predsedu vyššieho územného celku, a tiež, o postavení obecného zastupiteľstva a zastupiteľstva vyššieho územného celku. V prípade orgánov obce aj orgánov vyššieho územného celku platí štvorročná dĺžka volebného obdobia.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani sociálne vplyvy. Návrh ústavného zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Ustanovuje sa nová dĺžka volebného obdobia pre orgány územnej samosprávy. Dĺžka volebného obdobia obecného zastupiteľstva, starostu obce, zastupiteľstva vyššieho územného celku a predsedu vyššieho územného celku sa z doterajších štyroch rokov upravuje na päť rokov.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty, tak aby bolo zrejmé, že návrhom sa nezasahuje do prebiehajúceho volebného obdobia, sa v prechodnom ustanovení jednoznačne ustanovuje, že nová dĺžka volebného obdobia sa po prvýkrát uplatní pre volebné obdobie začínajúce v roku 2026.

K čl. II

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť ústavného zákona navrhuje na 15. júna 2026.