DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona je reflexiou na zmeny vykonané v rámci návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Predkladateľ volí pri vyvolanej potrebe novelizovať súvisiace zákony rovnaký prístup, ako sa uplatnil aj v prípade rekodifikácie civilného procesného práva, kedy popri procesných kódexoch sa samostatným právnym predpisom vykonali zmeny súvisiacich zákonov (pozri zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Nová právna úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach predstavuje v potrebnej miere revíziu jednotlivých osobitných zákonov upravujúcich justičnú spoluprácu v trestných veciach a doplnenie a prepracovanie piatej časti zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), ktorá sa týmto návrhom zákona zrušuje a preberá do návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Na základe zrušenej piatej časti Trestného poriadku vznikla potreba upraviť dva inštitúty (zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie a vykonávanie výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia zo zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí) vo všeobecných ustanoveniach Trestného poriadku.

Okrem uvedených zmien v Trestnom poriadku sa návrh zákona týka aj procesných postupov v oblasti uchovávania, predkladania a vydávania počítačových údajov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je uvedenú problematiku zosúladiť s legislatívou Európskej únie, najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023) (ďalej len „nariadenie o e-dôkazoch“), smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1544 z 12. júla 2023, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní(Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023) (ďalej len „smernica o e-dôkazoch“) a Dohovorom o počítačovej kriminalite z roku 2001 (ďalej len „Budapeštiansky dohovor“). Navrhované zmeny súčasne reflektujú právnu úpravu v novom Dohovore OSN o boji proti počítačovej kriminalite z roku 2024 (ďalej len „Dohovor OSN“).

Ambíciou návrhu je súčasne odstrániť aktuálne aplikačné problémy a zabezpečiť vyššiu úroveň právnej istoty a predvídateľnosti aplikácie právnych noriem v tejto oblasti. Návrh reaguje na technologický pokrok v tejto oblasti, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). V súlade s touto judikatúrou napr. upravuje vo vzťahu k jednotlivým príkazom procesné záruky, ako povinnosť náležite odôvodniť príkaz, informovať

dotknutú osobu alebo zničiť kópiu údajov, ak z týchto neboli zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

Návrh zákona zavádza právne definície pojmov ako „počítačový údaj“, „počítačový systém“, „pamäťový nosič“, „údaj o účastníkovi“, „údaj požadovaný výlučne na účely identifikácie používateľa“, „prevádzkový údaj“, „obsahový údaj“ a „poskytovateľ služieb“. Definovaním rôznych kategórií údajov je možné ľahšie odlíšiť postupy ich získavania v závislosti od ich intruzívnosti. Zároveň definovaním „počítačového údaja“, „počítačového systému“ a „pamäťového nosiča“ je možné dosiahnuť rozlišovanie medzi príkazmi, ktorých cieľom je zaistenie hmotného nosiča, ktorý sa nachádza v držbe alebo pod kontrolou povinnej osoby, a príkazmi, ktorých cieľom je získanie počítačových údajov od poskytovateľa služieb.

Tieto definície je potrebné považovať za autonómne na účely trestného konania. Preto nie je nevyhnutné, aby boli identické s definíciami obsiahnutými v zákone č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“). Obdobný prístup k definíciám boj prijatý aj na úrovni Európskej únie. Definície obsiahnuté v ZEK sú výsledkom transpozície definícií v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002) v platnom znení. Ich kompatibilita s európskou legislatívou bola predmetom posúdenia počas rokovaní o nariadení a smernici o e-dôkazoch s kladným výsledkom.

Návrh zákona neruší všeobecný koncept telekomunikačného tajomstva v kontexte trestných konaní, len ho v kontexte príkazov na predloženie dôkazov (pôvodný § 116 Trestného poriadku) nahrádza konceptom diferencovaného prístupu podľa typu údajov. Koncept telekomunikačného tajomstva zostáva v Trestnom poriadku zachovaný na úrovni princípu ochrany súkromia, či už v kontexte § 6 (poskytovanie informácií) alebo § 69 (nenazeranie do spisov). Uvedené nie je v rozpore s vymedzením telekomunikačného tajomstva (§ 117) ani s princípom ochrany súkromia v ZEK.

Návrhom zákona sa súčasne mení aj zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v potrebnej miere sa tiež mení a dopĺňa aj zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon č. 329/2025 Z. z. o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na limit verejných výdavkov, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 18. augusta 2026 okrem čl. II bodov 2, 4, 9, 10, 36, 38 a 39 a čl. III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2028.

B. Osobitná časť

K Čl. I

(Trestný zákon)

Úprava ustanovenia nahrádza pôvodný text ustanovenia odkazom na nové definície počítačového údaja, pamäťového nosiča a počítačového systému obsiahnuté v Trestnom poriadku.

K Čl. II

(Trestný poriadok)

K bodu 1

Do § 2 sa dopĺňa odsek 23, ktorého podstatou je zakotvenie zásady zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare) do Trestného poriadku. Táto zásada chráni obvinenú osobu pred aktívnym konaním vedúcim k jej trestnému stíhaniu. Jej účelom však nie je zabrániť vykonaniu legitímneho úkonu zo strany orgánov činných v trestnom konaní napr. odberu odtlačkov prstov alebo domovej prehliadky.

K bodu 2

Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorého obsah bol upravený v piatej časti Trestného poriadku, ktorá sa týmto návrhom zákona zrušuje. Toto ustanovenie vymedzuje zákonný rámec orgánov činných v trestnom konaní a súdov vo vzťahu k zohľadňovaniu právoplatných odsúdení súdmi iných členských štátov Európskej únie v trestnom konaní, ako to vyplýva z požiadaviek čl. 3 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 15.8.2008). Ustanovenie § 3a poskytuje orgánom činným v trestnom konaní a súdom možnosť žiadať od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zabezpečenie kópií príslušných právoplatných rozsudkov súdov iných členských štátov Európskej únie pre účely zohľadnenia odsúdenia súdom v inom členskom štáte v trestnom konaní vedenom na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na závažnosť a možný dopad rozhodnutia súdu vo vzťahu k obvinenej osobe v prípadoch postupu podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona je vyžiadanie kópií právoplatných rozhodnutí súdov iných členských štátov pre orgány činné v trestnom konaní a súdy stanovené ako povinnosť.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 10 ods. 8 Trestného poriadku súvisiacu s navrhovaným ustanovením § 3a Trestného poriadku.

K bodu 5

V nadväznosti na doplnenie definície „poskytovateľa služieb“ bol text ustanovenia upravený tak, aby reflektoval novú terminológiu. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6

Do § 10 sa dopĺňajú nové odseky 21 až 28, ktorými sa zavádzajú definície pojmov „počítačový údaj“, „počítačový systém“, „pamäťový nosič“, „údaj o účastníkovi“, „údaj požadovaný na účely identifikácie používateľa“, „prevádzkový údaj“, „obsahový údaj“ a „poskytovateľ služieb“. Jednotlivé definície vychádzajú z nariadenia o e-dôkazoch, Budapeštianskeho dohovoru a Dohovoru OSN, čím sa zabezpečuje súlad vnútroštátnej legislatívy s legislatívou Európskej únie a kľúčovými medzinárodnými zmluvami v oblasti boja proti počítačovej kriminalite. Zároveň sa zavedením nových definícií zabezpečuje právna istota, jednoznačnosť a predvídateľnosť aplikácie právnych noriem.

Definícia počítačového údaja je totožná s definíciou uvedenou v Budapeštianskom dohovore a takmer totožná s definíciou v Dohovore OSN. Definícia je taktiež v súlade s definíciou počítačového údaja podľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013).. Rozdiel je v tom, že Dohovor OSN namiesto pojmu „počítačový údaj“ používa pojem „elektronický údaj“. Keďže pojem „počítačový údaj“ je zaužívaným pojmom v Trestnom poriadku, bolo rozhodnutím predkladateľa zachovať túto terminológiu Trestného poriadku za súčasného doplnenia definície. Vymedzením tohto pojmu sa sleduje zabezpečenie jednotného výkladu. V tejto súvislosti je možné odkázať aj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/2019 z 23. mája 2019, v ktorom ústavný súd vyslovil, že „absencia jednoznačného a konkrétneho vymedzenia pojmu počítačové údaje spôsobuje nejednotnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri získavaní počítačových údajov v trestnoprávnej praxi“. Vo vzťahu k pojmu „počítačový údaj“ je potrebné poukázať aj na dôvodovú správu k Budapeštianskemu dohovoru, v zmysle ktorej definícia počítačových údajov vychádza z definície údajov podľa normy ISO. Kľúčovou súčasťou tejto definície je aj pojem „vhodné na spracovanie“, čo znamená, že údaje sú zaznamenané v takej forme, v akej ich môže počítačový systém priamo spracovať.

Definícia počítačového systému je tiež totožná s definíciou v Budapeštianskom dohovore a takmer totožná s definíciou v Dohovore OSN. Definícia je taktiež v súlade s definíciou informačného systému podľa článku 2 smernice 2013/40 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie 2005/222/SVV. Rozdiel je v tom, že Dohovor OSN namiesto pojmu „počítačový systém“ používa pojem „systém informačných a komunikačných technológií“. Predkladateľ sa priklonil k terminológii Budapeštianskeho dohovoru z rovnakých dôvodov ako v prípade počítačového údaja. Pokiaľ ide o pojem „počítačový systém“, v zmysle dôvodovej správy k Budapeštianskemu dohovoru a usmernenia Výboru pre Dohovor o počítačovej kriminalite Rady Európy, je počítačový systém zariadením pozostávajúcim z hardvéru a softvéru vyvinutého na automatické spracovanie počítačových údajov. Takýmto systémom je napr. osobný počítač, moderný telefón typu smartphone, tablet, či digitálny asistent, a to s ohľadom na ich schopnosť vytvárať, spracovávať a prenášať údaje.

Počítačový systém je potrebné odlišovať od pamäťového nosiča, ktorý sám nevykonáva automatické spracúvanie počítačových údajov a slúži len na ich ukladanie. Takýmto pamäťovým nosičom môže byť napríklad USB kľúč, CD, pamäťová karta, či externý harddisk.

V prípade sofistikovanejších zariadení akými sú napríklad zariadenia NAS (Network Attached Storage), ktoré fungujú ako úložisko dát, avšak umožňujú zároveň viacerým používateľom a zariadeniam v sieti zdieľať, zálohovať a pristupovať k súborom, streamovať médiá, či vytvoriť súkromný cloud, je už však potrebné hovoriť o počítačovom systéme. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že Budapeštiansky dohovor síce používa pojem pamäťový nosič počítačových údajov, no tento osobitne nedefinuje.

Definície ako „údaj o účastníkovi“, „údaj požadovaný výlučne na účely identifikácie používateľa“, „prevádzkový údaj“ a „obsahový údaj“ boli prevzaté z nariadenia o e-dôkazoch, a to aj s ohľadom na potrebu zabezpečenia kompatibility národných postupov získavania počítačových údajov s postupmi podľa práva Európskej únie. Zavedenie presne vymedzených kategórií počítačových údajov taktiež umožňuje diferencovaný prístup k ich sprístupňovaniu v závislosti od charakteru a miery zásahu do základných práv dotknutých osôb, čím sa zabezpečuje primeranosť a zákonnosť príslušných procesných úkonov zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Medzi údaje o účastníkovi patria aj údaje na odblokovanie prístupu k SIM karte (tzv. PUK kód), a to aj v súlade s nariadením o e-dôkazoch, ktoré tieto výslovne radí medzi údajmi o účastníkovi napr. v prílohe I, oddiel F alebo prílohe II, oddiel D. Za súvisiace informácie na účely výkladu pojmu „údaje požadované na účely identifikácie používateľa“ sa považujú aj údaje vedené poskytovateľmi služieb kryptoaktív, teda údaje o majiteľoch kryptoadries, kryptopeňaženkách a o transakciách na nich. Niektoré pojmy v predmetných definíciách boli mierne upravené tak, aby zodpovedali terminológií slovenského právneho poriadku, napríklad namiesto poštovej a geografickej adresy sa používajú pojmy korešpondenčná adresa, miesto poskytovania služby, adresa trvalého pobytu, prechodného pobytu, sídla alebo miesta podnikania. V kontexte vykonávania nariadenia o e-dôkazoch je však potrebné chápať tieto kategórie rovnako.

Definícia poskytovateľa služieb bola doplnená najmä s ohľadom na potrebu vymedzenia okruhu subjektov, na ktoré sa bude vzťahovať nová úprava získavania počítačových dôkazov, najmä § 116 a 116a. Definícia vychádza z definície poskytovateľa služieb v nariadení o e-dôkazoch. V porovnaní s touto definíciou však zahŕňa medzi poskytovateľov služieb aj služby kryptoaktív, ktoré je potrebné chápať v zmysle ich definície z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 v platnom znení. Potreba doplnenia tohto typu subjektov vyplynula z praxe orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa čoraz častejšie stretávajú s potrebou získania počítačových údajov od poskytovateľov týchto služieb.

Definícia zároveň zahŕňa medzi poskytovateľov služieb „iné služby umožňujúce ich používateľom vzájomnú komunikáciu cez počítačový systém alebo uchovávanie alebo iné spracúvanie počítačových údajov počítačovým systémom v mene používateľov, ktorým sa služba poskytuje“. V porovnaní s definíciou podľa nariadenia o e-dôkazoch ide teda o mierne širšie vymedzenie okruhu poskytovateľov inej služby informačnej spoločnosti, ktoré však v značnej miere korešponduje s definíciou poskytovateľa služieb podľa Budapeštianskeho dohovoru a Dohovoru OSN. Touto úpravou sa má zabezpečiť čo najširšie možné pokrytie služieb v digitálnom priestore tak, aby bol zabezpečený prístup orgánov činných v trestnom konaní a súdov k dôkazom nevyhnutným pre trestné konanie. Na rozdiel od úpravy v nariadení o e-dôkazoch a smernici o e-dôkazoch, ktoré vyžadujú od poskytovateľov služieb napríklad to, aby notifikovali určené prevádzkarne a právnych zástupcov určeným orgánom, či komunikovali cez osobitný informačný systém, sa poskytovateľom takýchto služieb v Trestnom poriadku neukladajú ďalšie administratívne povinnosti nad rámec všeobecnej povinnosti poskytnúť

súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní podľa § 3. Rozšírená definícia poskytovateľa služieb oproti nariadeniu o e-dôkazoch nie je goldplating, nakoľko v prípade, ak sa justičná spolupráca v trestných veciach v EÚ nerealizuje/nevykonáva podľa nariadenia o e-dôkazoch, je ju možné realizovať na základe iných právnych nástrojov, najmä na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014). Trestný poriadok teda logicky musí pokrývať širší okruh poskytovateľov služieb. Nové definície rozlišujú pojmy účastník, zákazník a používateľ tam, kde je to potrebné alebo vhodné. Nakoľko subjektom trestného konania je vždy používateľ služby (ktorý zároveň môže byť aj zákazníkom či účastníkom služby), tam, kde takéto rozlišovanie zákon neuvádza, rozumie sa pod pojmom používateľ aj zákazník a účastník.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú zmenu spôsobenú doplnením odsekov do § 10.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú zmenu spôsobenú rozdelením súčasného znenia § 116 do nových ustanovení § 115a a 116a. V dôsledku tejto zmeny sa do ustanovenia dopĺňa vydanie príkazu na zaznamenávanie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 115a a príkazu na predloženie počítačového údaja poskytovateľom služieb podľa § 116a.

K bodu 9

V § 61b sa vkladá nový odsek 6, ktorý sa dotýka vykonávania výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia zo zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí. Výsluch je možné uskutočniť aj na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí za podmienky, že slovenský justičný orgán po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a so súhlasom vypočúvanej osoby takúto formu výsluchu považuje za prínosnú pre dosiahnutie účelu trestného konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Podmienkou je však aj súhlas prijímajúceho štátu, ak tento súhlas vyžaduje. Vychádzajúc z predpokladu, že tento postup nenapĺňa podstatu a povahu justičnej spolupráce v trestných veciach je opodstatnený záver, že orgán, ktorý predpoklad súhlasu preverí a v prípade potreby zabezpečí je rezort zahraničia, a to aj vzhľadom na pôsobenie ZÚ v príslušnom treťom štáte. Preto za súčinnosti príslušného justičného orgánu zabezpečí informácie resp. súhlas práve rezort zahraničia.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu § 77 ods. 3 vzhľadom na to, že osobitným predpisom sa bude myslieť návrh zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, ktorým sa zrušuje zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadpisu § 89a, keďže názov ustanovenia bol zmenený z pôvodného „Povinnosť na vydanie veci“ na „Povinnosť na predloženie a vydanie veci“, čo jasnejšie vystihuje obsah daného ustanovenia.

K bodu 12

Ustanovenie § 89a sa dopĺňa o nový odsek 4. Odsek 4 upravuje, že v prípade počítačových údajov, počítačových systémov a pamäťových nosičov sa ďalej uplatňujú postupy podľa § 91 t. j. v prípade zaistenia takejto veci je nutné, v zmysle § 91 odsek 3 a 4, požiadať o súhlas s prístupom k údajom, či už ide o súhlas dotknutej osoby alebo súdu. Zároveň sa zabezpečuje, že v prípade, ak objektom záujmu orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu je počítačový údaj, ktorý je možné bližšie špecifikovať a zaručiť jeho pravosť a integritu, príslušné orgány pred výzvou na vydanie počítačového systému alebo pamäťového nosiča vyzvú osobu, ktorá má takýto systém alebo nosič v držbe alebo pod kontrolou, aby takýto počítačový údaj dobrovoľne sprístupnila a umožnila vytvorenie jeho kópie. Sleduje sa tým najmä uplatnenie zásady subsidiarity, t. j. či digitálne informácie nie je možné získať menej invazívnym zásahom do základných práv a slobôd, najmä do základného práva na informačné sebaurčenie podľa čl. 16 a čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky – mutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. novembra 2021 sp. zn. PL. ÚS 25/2019.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že záujmom príslušných orgánov pri výzve na predloženie a vydanie počítačového systému alebo pamäťového nosiča spravidla nie je samotný systém alebo nosič, ale počítačové údaje v ňom uložené alebo cez takýto počítačový systém dostupné (napr. údaje na cloude). Výnimkou sú situácie, keď je potrebné nosič predložiť na daktyloskopické skúmanie alebo bol takýto nosič použitý na spáchanie trestného činu napr. ak úder mobilným telefónom spôsobil osobe zranenia. Takéto počítačové údaje sú spravidla vydávané spolu s hmotným nosičom, napríklad mobilom alebo USB kľúčom. V prípade, že odňatie celého nosiča nie je pre účely trestného konania nevyhnutné a postačuje vytvorenie kópie. Za vytvorenie kópie sa v tomto ponímaní môže považovať aj zaslanie relevantného počítačového údaja cez internet, napríklad elektronickou poštou.

ESĽP vo viacerých rozhodnutiach (napr. Pendov v. Bulharsko alebo Robathin v. Rakúsko) zdôrazňuje, že zásahy do súkromia, vrátane opatrení siahajúcich na obsah elektronických zariadení, musia byť nevyhnutné, primerané a podložené jasnými právnymi pravidlami. Judikatúra ESĽP preto vyžaduje prednostné zváženie menej intruzívnych metód získania dôkazov a vyváženie verejného záujmu na stíhaní trestných činov s ochranou základných práv jednotlivca.

Ustanovenie sa nepoužije vo vzťahu k poskytovateľovi služieb, v prípadoch, keď tento disponuje údajmi o používateľovi a tieto sú dôležité pre trestné konanie. V takomto prípade sa prednostne aplikuje § 116a, ktorý je vo vzťahu k § 89a lex specialis.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá reflektuje zmenu názvu § 89a.

K bodu 14

Ustanovenie § 90, ktoré upravuje odňatie veci, sa dopĺňa o odsek 5, ktorý upravuje, že v prípade počítačových údajov, počítačových systémov a pamäťových nosičov sa ďalej uplatňujú postupy podľa § 91. Predmetný paragraf bližšie špecifikuje postupy potrebné na získanie prístupu k počítačovým údajom.

K bodu 15

V § 91 sa stanovujú procesné postupy vo vzťahu k prístupu k počítačovým údajom na zaistených počítačových systémoch alebo pamäťových nosičoch. Predkladateľ teda na rozdiel od súčasnej právnej úpravy rozlišuje samotné vydanie alebo odňatie veci, napríklad mobilného telefónu, od prístupu k údajom v takomto zariadení. Zatiaľ čo vydanie alebo odňatie veci môže byť realizované aj na príkaz policajta alebo prokurátora, pre prístup k počítačovým údajom v zaistenom zariadení je potrebný súhlas dotknutej osoby alebo príkaz súdu. Takýmto spôsobom sa zaisťuje vyššia ochrana práva na súkromie osôb, a to najmä s prihliadnutím na širokú škálu osobných údajov, ktoré v súčasnej dobe takéto zariadenia obsahujú, ako aj ich stupeň dôvernosti.

Odsek 1 stanovuje, že ak na účely dokazovania postačuje počítačový údaj, ktorý je možné bližšie špecifikovať a zaručiť jeho pravosť a integritu, súd a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor pred zaistením pamäťového nosiča alebo počítačového systému podľa tohto zákona vyzve osobu, ktorá má v držbe alebo pod kontrolou taký nosič alebo systém, v ktorom je uložený počítačový údaj alebo cez ktorý je počítačový systém alebo počítačový údaj dostupný, na sprístupnenie počítačového údaja alebo na umožnenie vytvorenia kópie počítačového údaja. Postup je v súlade s princípom subsidiarity, t. j. testom, či počítačové údaje nie je možné získať menej invazívnym zásahom do základných práv a slobôd ako napríklad vytvorením ich kópie.

Odsek 2 upravuje, že § 89a odseky 2 a 3 sa použijú primerane.

Odsek 3 upravuje možnosť vyžiadať si od osoby, v držbe ktorej alebo pod kontrolou ktorej sa nachádza alebo nachádzal pred zaistením počítačový systém alebo pamäťový nosič, súhlas s prístupom k údajom v nich. Takýto postup je v súlade s právom takejto osoby na jej informačné sebaurčenie. V ustanovení sa taktiež upravuje vyvrátiteľná domnienka, že osoba, v držbe ktorej alebo pod kontrolou ktorej sa nachádzalo predmetné zariadenie, resp. počítačové údaje, je zároveň osobou oprávnenou takýto súhlas udeliť.

Odsek 4 upravuje, že v prípade, že osoba neudelila súhlas s prístupom k počítačovým údajom v zmysle odseku 3, je pre prístup k počítačovým údajom uloženým na pamäťovom nosiči alebo v počítačovom systéme zaistenom podľa tohto zákona alebo k počítačovým údajom, ktoré sú cez takýto počítačový systém dostupné, potrebný príkaz súdu. V prípade odňatia pamäťového nosiča alebo počítačového systému, orgány činné v trestnom konaní teda nemôžu tento ďalej skúmať a pracovať s počítačovými údajmi v nich bez súhlasu dotknutej osoby alebo súdu. Vydanie príkazu zo strany sudcu je v týchto prípadoch odôvodnené intruzívnosťou zásahu do súkromia dotknutej osoby. Takáto úprava je v súlade s judikatúrou SD EÚ (napr. rozsudok C-548/21 – CG v. Bezirkshauptmannschaft Landeck, v zmysle ktorého pre vstup do mobilného telefónu je potrebný príkaz súdu alebo nezávislého správneho orgánu), či judikatúrou ESĽP (napr. Trabajo Rueda v. Španielsko).

Odsek 5 stanovuje, že príkaz podľa odseku 4 sa doručí vlastníkovi pamäťového nosiča alebo počítačového systému alebo osobe, v držbe ktorej alebo pod kontrolou ktorej sa nachádzal takýto pamäťový nosič alebo počítačový systém v čase jeho zaistenia.

Odseky 6 a 7 upravujú nakladanie s počítačovými údajmi alebo ich kópiou. Odsek 6 upravuje, že ak z údajov neboli zistené skutočnosti významné pre trestné konanie, tieto musia byť zničené a o tomto úkone sa urobí zápisnica. Dotknuté osoby sú o zničení kópie písomne

informované (odsek 7). Tento postup zabezpečuje súlad s princípmi ochrany súkromia a princípom nevyhnutnosti zásahu. Postup je zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP, napr. rozsudkom vo veci Leander v. Švédsko z 26. marca 1987, podľa ktorého „uchovávanie získaných údajov osobného charakteru po ich získaní musí byť odôvodnené nevyhnutnosťou takéhoto opatrenia na zachovanie rovnováhy medzi relevantným záujmom štátu a závažnosťou jeho zásahov do práv jednotlivca na súkromný život“. Podobný výklad zaujal aj ústavný súd, napríklad v náleze II ÚS 386/2014 z 29. septembra 2016.

Odsek 8 stanovuje, že príkaz súdu podľa odseku 4 nie je potrebný, ak bol pamäťový nosič alebo počítačový systém zaistený na základe príkazu súdu podľa tohto zákona a v tomto príkaze je výslovne uvedené, že sa vzťahuje aj na prístup k počítačovému údaju uloženému na pamäťovom nosiči alebo v počítačovom systéme alebo cez takýto počítačový systém dostupnému, a príkaz je odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.. Uvedeným sa predchádza duplicitným úkonom (v tejto súvislosti pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Tdo/7/2017 zo dňa 23.03.2017), keďže príkazy, ako napríklad príkaz podľa § 100 a § 101 na domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov, sú rovnako vydávané súdmi. Slová „cez takýto počítačový systém dostupným“ poukazujú na možnosť prístupu k údajom, ktoré síce nie sú uložené v počítačovému systéme zaistenom počas takejto prehliadky, ale je možné k nim cez počítačový systém nachádzajúci sa v prehliadanom priestore získať prístup, t. j. údaje uložené online ako emailová komunikácia, či obsah na cloudovom úložisku. Rovnako však stále platí, že príkaz musí odkazovať na potrebu zaistenia takýchto údajov a prístup k nim náležite odôvodniť. V prípade, že v príkaze nie sú takéto skutočnosti uvedené, je povinnosťou príslušného orgánu vyžiadať dodatočný súdny príkaz podľa tohto ustanovenia.

Odsek 9 rieši situácie, keď pre prístup k údajom na odňatom počítačovom systéme alebo pamäťovom nosiči príslušné orgány potrebujú najmä heslá a kódy, teda dodatočné informácie. Ustanovenie umožňuje príslušným orgánom podľa odseku 3 alebo 4 vyžiadať takéto informácie alebo prikázať osobe, ktorá má takéto informácie, aby tieto informácie poskytla. Takouto osobou nemusí byť len vlastník odňatého zariadenia, ale môže ísť aj o iné osoby, ktoré takouto informáciou disponujú. Neuposlúchnutie takejto výzvy môže mať pre jej adresáta následky v podobe poriadkovej pokuty. Znenie odseku vychádza z článku 19 ods. 4 Budapeštianskeho dohovoru.

K bodu 16

Nové ustanovenie § 91a vychádza čiastočne z pôvodného znenia § 91 a upravuje oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní a súdov na vydanie príkazu na uchovanie a odstránenie počítačových údajov alebo znemožnenie prístupu k nim, ak je to nevyhnutné pre účely trestného konania. Ustanovenie je zároveň implementačným ustanovením článku 19 odsek 3 písm. d) Budapeštianskeho dohovoru.

§ 91a ods. 1 ustanovuje, že príkaz môže vydať predseda senátu, prokurátor alebo policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, pričom príkaz musí byť riadne odôvodnený, vrátane skutkových okolností. Tento príkaz je možné uložiť osobe, ktorá má počítačové údaje vo svojej držbe alebo pod kontrolou. Takýto príkaz je možné vydať napríklad v situácii, keď osoba verejne zdieľa cez počítačový systém návod na výrobu výbušnín, detskú pornografiu alebo iný nelegálny obsah, ktorého odstránenie z počítačového systému alebo pamäťového nosiča, resp. znemožnenie prístupu k nemu, je v záujme ochrany verejnosti. V rámci odseku 1 písm. a) je okrem uchovania údaju a zachovania jeho celistvosti zahrnutý taktiež príkaz na zachovanie prístupu orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu k nemu. Takýto príkaz môže byť

vydaný napríklad vtedy, ak sa predpokladá, že dotknutá osoba môže na diaľku zaistené zariadenie zablokovať alebo narušiť integritu jeho obsahu. Pokiaľ sa v ďalších ustanoveniach odkazuje na uchovanie údajov, má predkladateľ na mysli taktiež ich udržanie v celistvosti alebo zachovanie prístupu k nim.

Odsek 2 určuje lehotu pre uchovanie údajov alebo znemožnenie prístupu k nim, ktorá môže byť najviac v trvaní 90 dní. V prípade potreby predĺženia tohto obdobia je potrebný nový príkaz. Dĺžka lehoty sa oproti pôvodnej právnej úprave nemení.

Odsek 3 upravuje povinnosť doručiť príkaz osobe, ktorej sa ukladá povinnosť vykonať uvedené opatrenia a zároveň umožňuje jej uložiť povinnosť zachovania týchto opatrení v tajnosti, čím sa zabraňuje možnému zneužitiu alebo úniku informácií, ktoré by mohli ovplyvniť trestné konanie.

Odsek 4 zaväzuje orgány bez zbytočného odkladu zrušiť príkaz na uchovanie údajov alebo znemožnenie prístupu k počítačovým údajom, ak už takéto opatrenie nie je potrebné. Tento mechanizmus chráni práva dotknutých osôb a zaisťuje, že opatrenia budú vykonávané len po nevyhnutnú dobu.

Vo vzťahu k poskytovateľovi služieb sa toto ustanovenie nepoužije, keďže príkaz na uchovanie údajov, odstránenie údajov alebo znemožnenie prístupu k nim je poskytovateľovi služieb možné vydať na základe § 116, ktorý je vo vzťahu k § 91a lex specialis.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia, v ktorej je reflektovaná úprava § 130 ods. 2 Trestného zákona, ktorou sa určuje, že vecou sa rozumie aj počítačový údaj, počítačový systém a pamäťový nosič v zmysle definícií Trestného poriadku, ako aj osobitná úprava vo vzťahu k vyhotoveniu zápisnice pri vydaní a odňatí počítačových údajov, počítačových systémov alebo pamäťových nosičov podľa § 89 až 92.

K bodu 18

K bodu 19

Do odseku 1 sa dopĺňa, že za vec nachádzajúcu sa v obydlí sa považuje aj počítačový údaj uložený v počítačovom systéme alebo na pamäťovom nosiči alebo počítačový údaj dostupný cez počítačový systém, ktorý sa nachádza v obydlí. Zmena nadväzuje na novú úpravu v § 91 ods. 8 a § 100, v zmysle ktorej je pre prístup k počítačovým údajom uloženým na pamäťovom nosiči alebo v počítačovom systéme alebo cez takýto počítačový systém dostupným postačujúci akýkoľvek príkaz súdu pokiaľ je takáto skutočnosť v ňom výslovne uvedená a príkaz je odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Takýmto príkazom súdu teda môže byť aj príkaz súdu na domovú prehliadku, či prehliadku iných priestorov.

K bodu 20

V § 100 ods. 1 sa špecifikuje, že ak sa má zaistiť počítačový systém, pamäťový nosič alebo počítačový údaj uložený v počítačovom systéme, na pamäťovom nosiči alebo dostupný cez takýto počítačový systém, musí to byť v príkaze uvedené a odôvodnené skutkovými okolnosťami. Rovnako by mal takýto príkaz výslovne uvádzať, či sú takéto veci zaistené za účelom prístupu k počítačovým údajom. Ide o rovnakú zásadu, aká je uvedená v § 91 ods. 8.

K bodu 21

Lehota na vyžiadanie súhlasu súdu v odseku 2 bola upravená z 24 hodín na 48 hodín. Dlhšia lehota zohľadňuje okrem iného potrebu príslušných orgánov v prípade odňatia počítačových údajov, počítačových systémov alebo pamäťových nosičov pri takejto prehliadke vydať súčasne návrh na súhlas súdu s prístupom k počítačovým údajom podľa § 91, ak tento nebol súčasťou príkazu súdu..

K bodu 22

V § 115 sa do odseku 1 dopĺňa možnosť vydania príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky aj v konaní o úmyselnom trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, čím sa rozširuje zoznam trestných činov, v konaní o ktorých je takéto opatrenie možné využiť. Takáto úprava je v súlade s judikatúrou SD EÚ (napr. rozsudok v spojených veciach C-203/15 a C-698/15 - Tele2 Sverige a Watson a iní; ECLI:EU:C:2016:970).

Okrem všeobecného vymedzenia okruhu trestných činom cez úmysel a hornú hranicu trestnej sadzby zostávajú v odseku 1 vymenované všetky trestné činy, ktoré boli v tomto odseku aj doposiaľ. Výnimkou je doplnenie trestných činov terorizmu podľa § 140b, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 a trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, ktoré boli doplnené s ohľadom na ich závažnosť a potrebu mať možnosť použiť so súhlasom súdu v konkrétnom prípade ITP bez ohľadu na výšku trestnej sadzby.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia.

K bodu 24

V § 115 ods. 6 sa text precizuje v nadväznosti na nové definície zavedené v § 10.

K bodu 25

V § 115 ods. 9 sa navrhuje, aby súdom príslušným rozhodovať o návrhu na preskúmanie zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bol príslušný nadriadený súd, ktorým bude krajský súd alebo najvyšší súd. Táto zmena reflektuje širšiu diskusiu o kompetenciách najvyššieho súdu, ktorý by mal primárne vykonávať úlohy dovolacieho prípadne odvolacieho súdu, a nie súdu prvej inštancie. Táto zmena je ďalej zohľadnená aj v §362f a § 362g.

K bodu 26

V odseku 11 sa precizuje, že tento druh príkazu sa vzťahuje na obsahové údaje, zatiaľ čo zaznamenávanie prevádzkových údajov je možné zabezpečiť príkazom podľa § 115a. Touto zmenou sa zabezpečuje jednoznačnejšie rozlíšenie týchto dvoch druhov príkazov. Napriek tomu, že názov § 115 odkazuje len na telekomunikačnú prevádzku, toto ustanovenie nie je s prihliadnutím na odsek 11 možné chápať tak, že sa vzťahuje len na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb.

K bodu 27

Ustanovenie § 115a upravuje možnosť zaznamenávania údajov o telekomunikačnej prevádzke v rámci trestného konania. Text ustanovenia vychádza z pôvodného znenia § 116, ktorý v odseku 2 upravoval možnosť získavania a oznamovania takýchto prevádzkových údajov. Nejde teda o nový druh príkazu, ale len legislatívno-technické vyčlenenie tohto postupu do samostatného ustanovenia. Na rozdiel od § 116a, ktorý upravuje predloženie už existujúcich údajov, toto ustanovenie upravuje zaznamenávanie prevádzkových údajov v reálnom čase, t. j. od času stanoveného v príkaze na zaznamenávanie údajov do budúcnosti, a to najviac v trvaní šiestich mesiacov s možnosťou predĺženia doby zaznamenávania vždy o ďalšie dva mesiace. Má teda bližšie k právnej úprave § 115 (odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky) ako k § 116, ktorý sa vzťahuje na už existujúce údaje, i keď v prípade zaznamenávania údajov o telekomunikačnej prevádzke ide o menej intruzívny zásah ako pri odpočúvaní resp. sledovaní obsahu tejto komunikácie, čo odôvodňuje rozdiely medzi týmito dvoma ustanoveniami.

§ 115a je viazaný len na závažné trestné činy, ktorých horná hranica trestu odňatia slobody je najmenej tri roky alebo na špecifické skutkové podstaty uvedené v odseku 1. Podobne ako pri § 115 sa rozširuje zoznam trestných činov. Okrem trestných činov uvedených v § 115 a trestných činov uvedených v pôvodnom znení § 116, boli do zoznamu doplnené trestné činy podľa § 199 (znásilnenie), § 200 (sexuálne násilie), § 201, 201a, 201b a 202 (sexuálne zneužívanie), § 247 až 247d (neoprávnený prístup do počítačového systému, neoprávnený zásah do počítačového systému, neoprávnený zásah do počítačového údaja, výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov), § 360b (nebezpečné elektronické obťažovanie), § 369 (výroba detskej pornografie) § 368 ( rozširovanie detskej pornografie) a § 370 (prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení). Doplnením trestných činov podľa § 247 až 247d, § 369 a § 370 sa zároveň zabezpečuje implementácia čl. 14 Budapeštianskeho dohovoru.

Príkaz na takéto zaznamenávanie je možné vydať len vtedy, ak nemožno vyšetrovanie realizovať iným spôsobom alebo by bolo vykonanie vyšetrovania výrazne sťažené. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí obsahovať jasné odôvodnenie, ktoré zahŕňa skutkové okolnosti, ako aj rozsah a lehotu vykonávania zaznamenávania. Príkaz v závislosti od štádia trestného konania vydáva predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Výnimkou sú naliehavé situácie, v ktorých príkaz sudcu pre prípravné konanie nemožno získať vopred. V takýchto situáciách môže príkaz pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vydať prokurátor. V takýchto prípadoch však príkaz prokurátora musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Dôležitým prvkom je aj ochrana práv konkrétnych osôb, keďže príkaz musí identifikovať používateľa, ak je jeho totožnosť známa. Ďalej ustanovenie upravuje mechanizmus zničenia takto získaných údajov a povinnosť informovať dotknutú osobu o

zničení týchto údajov, pričom sú stanovené výnimky z tejto informačnej povinnosti s cieľom neohroziť vyšetrovanie alebo chrániť ďalšie procesné práva.

Odsek 7, podobne ako § 115 ods. 11, špecifikuje, že príkaz podľa § 115a je možné použiť aj na iné prevádzkové údaje, než údaje o telekomunikačnej prevádzke. Pôjde napríklad o prevádzkové údaje poskytovateľov sociálnych sietí. Oba príkazy, príkaz podľa § 115 a 115a sa však na rozdiel od príkazu podľa § 116a vzťahujú len na údaje prenášané v reálnom čase, teda nie na už existujúce údaje.

K bodu 28

Paragraf § 116 stanovuje právny rámec pre uchovávanie počítačových údajov poskytovateľom služieb na účely dokazovania v trestnom konaní. Umožňuje oprávneným orgánom vydávať príkazy na uchovanie týchto údajov, pričom príkazy musia byť písomne odôvodnené a obsahovať presnú lehotu ich uchovávania, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní. V prípade potreby môže byť lehota opakovane predĺžená novým príkazom. Uvedená lehota je v súlade s Budapeštianskym dohovorom, jeho druhým dodatkovým protokolom aj nariadením o e-dôkazoch.

Ustanovenie odkazuje na počítačové údaje uložené cez počítačový systém, keďže ide o už existujúce údaje, nie údaje v reálnom čase, a zároveň údaje, ktoré vytvoril používateľ služby prostredníctvom počítačového systému poskytovateľa služieb.

Ustanovenie taktiež upravuje postup zrušenia príkazu, ak uchovávanie údajov už nie je potrebné a ukladá poskytovateľovi služieb povinnosť zachovať dôvernosť opatrení.

V záujme efektívnosti a rýchlosti konania, ako aj s ohľadom na charakter počítačových údajov, ktoré môžu byť používateľom služby odstránené, môže o vydanie takéhoto príkazu požiadať okrem predsedu senátu pred začatím trestného konania alebo v prípravnom konaní aj prokurátor alebo policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.

Postupom podľa tohto ustanovenia je taktiež možné uložiť poskytovateľovi povinnosť odstrániť počítačové údaje z jeho systému alebo pamäťového nosiča alebo znemožniť prístup k nim. Predmetné opatrenie nachádza svoje praktické uplatnenie najmä v prípadoch, kde hrozí významná spoločenská ujma. Ide napríklad o situácie súvisiace so šírením vírusových programov alebo návodov na ich výrobu, ako aj na výrobu výbušnín. Rovnako sa ustanovenie aplikuje na prípady, v ktorých sú zhromažďované údaje alebo ich obsah nezákonný, napríklad detská pornografia.

Ustanovenie je vo vzťahu k § 91a lex specialis, keďže sa uplatňuje vo vzťahu k špecifickému okruhu osôb, t. j. poskytovateľom služieb.

K bodu 29

Ustanovenie § 116a upravuje možnosť vydania príkazu na predloženie počítačových údajov alebo ich kópie poskytovateľom služieb. Nástroj sa uplatňuje len vo vzťahu k uloženým údajom. Pokiaľ ide o údaje zhromažďované v reálnom čase, použije sa postup podľa § 115 alebo § 115a.

Ustanovenie diferencuje príslušné orgány podľa typov údajov a ich intruzívnosti zásahu do práv dotknutej osoby. Pri užívateľských údajoch a údajoch požadovaných na účely identifikácie používateľa je možné príkaz vydať tak zo strany súdu, ako aj prokurátora alebo policajta. Príkaz vydaný policajtom však musí byť potvrdený prokurátorom. Prevádzkové a obsahové údaje však môžu byť sprístupnené len na základe príkazu súdu a za splnenia dodatočných podmienok podľa odseku 4.

Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, umožňuje ustanovenie vydanie príkazu aj bez predchádzajúceho súhlasu sudcu, avšak pod podmienkou, že tento príkaz bude do 24 hodín potvrdený sudcom, inak stráca platnosť. Stanovenie rozdielnych podmienok pre predloženie rôznych typov údajov je v súlade s princípom proporcionality zohľadneným okrem iného. aj legislatívou Európskej únie, napr. nariadením o e-dôkazoch, či judikatúrou SD EÚ (napr. rozsudok v spojených veciach C-203/15 a C-698/15 - Tele2 Sverige a Watson a iní).

Ďalšou procesnou zárukou je, že príkaz musí byť písomne odôvodnený a musí obsahovať presné určenie spôsobu, rozsahu a lehoty na predloženie údajov. Ustanovenie zároveň upravuje postup zničenia takto získaných údajov a povinnosť informovať dotknutú osobu, ako aj výnimky z tejto povinnosti.

Pokiaľ ide o predloženie prevádzkových alebo obsahových údajov, ustanovenie v odseku 4 obsahuje zoznam trestných činov, v súvislosti s ktorými je takýto príkaz možné vydať. V porovnaní s pôvodným znením § 116 bol tento zoznam doplnený o ďalšie trestné činy v súlade s rozsahom pôsobnosti nariadenia o elektronických dôkazoch. Dôvodom rozšírenia tohto zoznamu je teda snaha o zosúladenie procesných pravidiel pre vydanie tohto príkazu s európskou legislatívou, konkrétne s článkom 5 odsek 4 nariadenia o e-dôkazoch, ktorý upravuje podmienky pre vydanie európskeho príkazu na predloženie elektronických dôkazov. V opačnom príkaze by cudzie orgány mali širšiu možnosť prístupu k údajom ako slovenské orgány. Zoznam zároveň obsahuje trestné činy vymedzené v § 115 a § 115a, čím sa zabezpečuje odstupňovanie podľa intruzívnosti zásahu od najintruzívnejšieho príkazu podľa § 115 po najmenej intruzívny z týchto troch príkazov podľa § 116a.

Odsek 5 za účelom zosúladenia vnútroštátnej úpravy s európskou legislatívou taktiež umožňuje vydanie takéhoto príkazu aj vtedy, ak sa osoba odsúdená za trestný čin podľa odseku 4 na trest odňatia slobody alebo, ktorej bolo uložené ochranné liečenie s obmedzením osobnej slobody, v trvaní najmenej štyroch mesiacov vyhýba výkonu trestu, ochranného liečenia alebo ich zvyšku a trestné konanie bolo vedené v jej prítomnosti.

Odseky 8 až 10 upravujú povinnosť zničiť počítačové údaje a ich kópie, ak nimi neboli zistené skutočnosti významné pre trestné konanie a o zničení informovať osobu podľa odseku 2 t. j. používateľa o ktorého údaje sa žiadalo. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu príslušnému nadriadenému súdu. V prípade rozhodovania o veciach patriacich do pôsobnosti okresného súdu bude v tomto prípade následne rozhodovať krajský súd a v prípade Špecializovaného trestného súdu bude rozhodovať najvyšší súd, nakoľko Špecializovaný trestný súd má postavenie krajského súdu. Zmena z najvyššieho súdu na príslušný nadriadený súd reflektuje širšiu diskusiu o kompetenciách najvyššieho súdu, ktorý by mal primárne vykonávať úlohy dovolacieho súdu resp. odvolacieho súdu a nemá rozhodovať ako súd prvej inštancie.

K bodu 30

Dochádza k zmene názvu ôsmeho dielu siedmej hlavy tretej časti, ktorý znie: „Konanie o preskúmaní zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, príkazu na zaznamenávanie údajov o telekomunikačnej prevádzke a príkazu na predloženie uložených počítačových údajov poskytovateľom služieb“.

K bodu 31

Navrhuje sa zmena vecnej príslušnosti z najvyššieho súdu na príslušný nadriadený súd, čo znamená, že v prípade rozhodovania o veciach patriacich do pôsobnosti okresného súdu bude v tomto prípade následne rozhodovať krajský súd a v prípade Špecializovaného trestného súdu bude rozhodovať najvyšší súd, nakoľko Špecializovaný trestný súd má postavenie krajského súdu. Táto zmena reflektuje širšiu diskusiu o kompetenciách najvyššieho súdu, ktorý by mal primárne vykonávať úlohy dovolacieho súdu resp. odvolacieho súdu a nemá rozhodovať ako súd prvej inštancie.

K bodom 32 až 34

Ustanovenia § 362f a 362g upravujú proces preskúmania zákonnosti príkazov na odpočúvanie, zaznamenávanie údajov o telekomunikačnej a predloženie počítačových údajov poskytovateľom služieb. Navrhovaná právna úprava ponecháva základnú koncepciu týchto ustanovení nezmenenú, dochádza však k legislatívno-technickej zmene v nadväznosti na zavedenie nových ustanovení § 115a a 116a.

Okrem toho sa navrhuje zmena vecnej príslušnosti z najvyššieho súdu na príslušný nadriadený súd. Táto zmena reflektuje širšiu diskusiu o kompetenciách najvyššieho súdu, ktorý by mal primárne vykonávať úlohy dovolacieho súdu resp. odvolacieho súdu a nemá rozhodovať ako súd prvej inštancie. Zmena odkazov na príslušné ustanovenia predstavuje legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z tejto novelizácie.

Osoby, na ktoré sa vzťahujú príkazy podľa § 115, 115a a 116a, majú v zmysle § 362f právo podať návrh na nadriadený súd, ktorý o zákonnosti príkazu rozhoduje na neverejnom zasadnutí. Súd si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko sudcu, ktorý príkaz vydal alebo potvrdil a v prípade príkazov na zaznamenávanie telekomunikačných údajov aj od poskytovateľa služieb, ktorý príkaz vykonal. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť efektívnu kontrolu zákonnosti zásahov do práv dotknutých osôb.

K bodu 35

Ustanovenie § 362g upravuje následky rozhodnutia nadriadeného súdu o preskúmaní zákonnosti príkazu podľa § 115, § 115a a § 116a. Ak súd zistí porušenie zákona pri vydaní alebo vykonaní príkazu vysloví to uznesením. Okrem toho sa navrhuje zmena vecnej príslušnosti z najvyššieho súdu na príslušný nadriadený súd. Proti takémuto rozhodnutiu bude možný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje najvyšší súd.

K bodu 36

Rozširuje sa taxatívny výpočet dovolacích dôvodov. Ďalším dovolacím dôvodom, kedy je oprávneným dovolateľom len minister spravodlivosti, je, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie osobitného predpisu o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia alebo rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.

K bodu 37

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 38

Návrhom zákona sa vypúšťa piata časť Trestného poriadku a preberá sa do návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Cieľom je konsolidácia právnej úpravy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorej účelom je, aby sa sprehľadnilo a zjednodušilo využívanie nástrojov a inštitútov využívaných v právnom styku s cudzinou, a aby sa odstránili nedostatky aplikačnej praxe. Doterajšia šiesta a siedma časť sa označujú ako piata a šiesta časť.

K bodu 39

K vypusteniu druhého a piateho bodu prílohy dochádza na základe vypustenia ustanovení Trestného poriadku, ktoré boli transponované Rámcovým rozhodnutím Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (Ú. v. ES L 162, 20.6.2002), a Rámcovým rozhodnutím Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní (Ú. v. EÚ L 328, 15. 12. 2009). K vypusteniu tretieho bodu dochádza v dôvodu zrušenia a nahradenia Rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/977 z 10. mája 2023 o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV. Vypustením uvedených bodov prílohy je potrebné legislatívno-technicky upraviť (prečíslovať) nasledujúce body prílohy k Trestnému poriadku.

K Čl. III

(Zákon č. 91/2016 Z. z.)

Vzhľadom na vypustenie piatej časti Trestného poriadku a jej prebratie do návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach je nevyhnutné príslušné ustanovenie primerane upraviť.

K Čl. IV

(Zákon č. 18/2018 Z. z.)

K bodu 1

Doplnenie § 3 ods. 3 o odkaz na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predstavuje doplnenie transpozičného deficitu z hľadiska komplexného vnímania záberu

smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016). Zohľadnenie pôsobnosti a aktivít v oblasti trestného konania, resp. justičnej spolupráce v trestných veciach podradených pod úpravu uvedenú v tomto odseku aj s dopadmi na ochranu osobných údajov je preto opodstatnené.

K bodu 2

Ustanovenie § 74 sa dopĺňa o nový odsek 4, ktorý obsahuje ustanovenie o ochrane informácií, ktorá zodpovedá medzinárodným záväzkom v tejto oblasti a odkazuje na príslušné ustanovenie návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.

K bodu 3

Navrhuje sa, aby dotknutá osoba mala právo byť informovaná o konkrétnom účele spracúvania osobných údajov, ak by poskytnutie tejto informácie neohrozilo účel trestného konania. Ide o všeobecné pravidlo o spracovaní osobných údajov podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016).

K bodu 4

Príloha k zákonu sa dopĺňa druhým bodom, ktorým sa rozširuje zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

K Čl. V

(Zákon č. 452/2021 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou 130. Zároveň sa vkladá nová poznámka pod čiarou 130a.

K Čl. VI

(Zákon č. 329/2025 Z. z.)

Zmena reaguje na vývoj technického riešenia decentralizovaného informačného systému. Vo vzťahu k určeným prevádzkarňam a právnym zástupcom bude rezortom zodpovedným za poskytnutie prístupu k decentralizovanému informačnému systému Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré bude zodpovedať najmä za technickú správu informačného systému vo vzťahu k určeným prevádzkarňam a právnym zástupcom, ako aj za prideľovanie prístupových údajov potrebných pre ich pripojenie k nemu. Bude tak konať v súčinnosti s Radou pre mediálne služby, ktorá Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky poskytne informácie o určených prevádzkarňach a právnych zástupcov na základe oznámení podľa § 5 zákona č. 329/2025 Z. z.