480/2002 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.03.2025

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v

právneho predpisu.

480

ZÁKON

z 20. júna 2002

o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

Predmetom tohto zákona je

a) upraviť konanie o azyle,

b) ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,

c) ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len „žiadateľ"), azylantov, cudzincov,

ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie

dočasného útočiska a odídencov,

d) ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu, doplnkovej ochrany a dočasného útočiska,

e) upraviť prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, do spoločnosti,

f) upraviť pobyt v azylových zariadeniach.

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,

b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve

alebo v osobitnom predpise,

c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,

d) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv

3a)

alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca

podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,

3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,

4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,

5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v

§ 13 ods. 2

6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,

e) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia

1. štát,

2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo

3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,

f) vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,

g) konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany,

h) žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru

(ďalej len „policajný útvar") podľa

§ 3 ods. 2

vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území

Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon; žiadateľom je aj cudzinec

1. počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe,

2. počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti,

i) azylantom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") udelilo azyl,

j) odídencom cudzinec, ktorému ministerstvo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") poskytlo dočasné útočisko,

k) krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska,

l) bezpečnou krajinou pôvodu stabilný právny štát s demokratickým zriadením, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, štát jej posledného bydliska,

1. v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody

a zabezpečuje ich

dodržiavanie,

2. ktorý jeho občania alebo osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom v tomto štáte vo všeobecnosti neopúšťajú z dôvodov uvedených v

§ 8

alebo

§ 13a

3. ktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a

4. ktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavanie ľudských práv v krajine,

m) bezpečnou treťou krajinou stabilný právny štát s demokratickým zriadením, iný ako krajina pôvodu,

1. ak sa v ňom cudzinec pred príchodom na územie Slovenskej republiky nachádzal a mal možnosť požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy,

2. kam môže byť cudzinec vrátený a môže požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy

bez toho, aby bol vystavený prenasledovaniu z dôvodu uvedeného v

§ 8 písm. a)

alebo vážnemu

bezpráviu,

3. ak nie je štátom, na ktorý sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vydania

6aa)

4. ak tento štát zabezpečuje ochranu pred vyhostením alebo vydaním obdobne ako Slovenská republika,

n) bydliskom cudzinca bez štátnej príslušnosti štát, v ktorom sa pred vstupom na územie Slovenskej republiky dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité osobné vzťahy,

o) azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum,

p) záchytným táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov pred ich umiestnením v pobytovom tábore, pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, alebo pobyt odídencov pred ich umiestnením v humanitnom centre,

q) pobytovým táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov,

r) prijímacím centrom miesto v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa

§ 3 ods. 2 písm. c)

, alebo vymedzený priestor v inom azylovom

zariadení, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa

§ 3 ods. 2 písm. c)

, ak ho nie je možné

umiestniť v tranzitnom priestore medzinárodného letiska; umiestnenie v prijímacom centre sa nepovažuje za vstup a pobyt žiadateľa na území Slovenskej republiky,

s) humanitným centrom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, a odídencov,

t) integračným strediskom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

§ 2a

Ministerstvo pri uplatňovaní tohto zákona zohľadňuje najlepší záujem maloletého.

DRUHÁ ČASŤ

KONANIE O AZYLE

PRVÁ HLAVA

KONANIE O UDELENIE AZYLU

Začatie konania

§ 3

(1) Konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník; maloletý musí byť prítomný pri podávaní vyhlásenia. Konanie o udelenie azylu sa nezačne, ak vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý už je žiadateľom, alebo ak sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba.

(2) Príslušným na prijatie vyhlásenia podľa odseku 1 je,

a) ak ide o cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany pri vstupe na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v mieste hraničného priechodu,

b) ak ide o cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany po vstupe na územie Slovenskej republiky, policajný útvar zriadený pri azylovom zariadení,

c) ak ide o cudzinca, ktorý sa letecky prepraví na územie Slovenskej republiky a nespĺňa podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v tranzitnom priestore medzinárodného letiska,

d) ak ide o cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení pre cudzincov podľa osobitného zákona,

6a)

policajný útvar v tomto zariadení,

e) ak ide o cudzinca, ktorý je v ústavnej zdravotnej starostlivosti, policajný útvar podľa miesta ústavného zdravotníckeho zariadenia,

f) ak ide o cudzinca, ktorý sa nachádza vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody, policajný útvar podľa miesta ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

g) ak ide o cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, policajný útvar podľa miesta tohto zariadenia.

(3) Vyhlásenie podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 1

, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.

(4) Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 alebo po vstupe cudzinca na územie Slovenskej republiky podľa

§ 4 ods. 6

(ďalej len „podanie vyhlásenia") zadrží žiadateľovi

cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Kópiu zadržaných dokladov spolu s dokumentáciou potrebnou na posúdenie žiadosti o udelenie azylu policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu; ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, doklady totožnosti sa nezadržia a policajný útvar zašle ministerstvu len kópiu týchto dokladov. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov žiadateľovi. Policajný útvar na požiadanie vráti cudzincovi, ktorý už nie je žiadateľom, zadržané doklady.

(5) Ak je podozrenie, že žiadateľ ukrýva cestovný doklad alebo iný doklad potrebný na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, alebo vec, ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb, príslušník Policajného zboru

(ďalej len „policajt") je oprávnený vykonať prehliadku žiadateľa

a jeho osobných vecí. Prehliadku žiadateľa vykoná osoba rovnakého pohlavia.

(6) Žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. a) a b) je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia; žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. c) do 24 hodín od skončenia umiestnenia v prijímacom centre podľa

§ 4 ods.

a žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. d) až f) do 24 hodín od prepustenia zo zariadenia pre

cudzincov podľa osobitného zákona,

6a)

z ústavného zdravotníckeho zariadenia, ústavu na výkon

väzby alebo z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Policajný útvar vydá žiadateľovi doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín. Doklad na prepravu žiadateľa obsahuje označenie policajného útvaru, ktorý doklad vydal, číslo dokladu, dobu platnosti dokladu, meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, pohlavie a štátnu príslušnosť žiadateľa, číslo cestovného dokladu alebo iného dokladu, ktorým žiadateľ preukázal svoju totožnosť, adresu záchytného tábora, do ktorého je žiadateľ povinný sa dostaviť, miesto a dátum vydania dokladu, odtlačok pečiatky policajného útvaru a podpis osoby, ktorá vydala doklad.

(7) Preprava žiadateľa do záchytného tábora sa môže vykonať v sprievode policajta. Preprava žiadateľa počas jeho umiestnenia v prijímacom centre sa vykonáva v sprievode policajta, pričom sa táto preprava nepovažuje za vstup ani pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky.

(8) Ak cudzinec požiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na policajnom útvare, ktorý nie je príslušný na prijatie vyhlásenia podľa odseku 2, policajný útvar je povinný poučiť cudzinca o tom, ktorý policajný útvar je príslušný na prijatie vyhlásenia, a ak

nerozhodne o zaistení cudzinca a o jeho umiestnení v zariadení pre cudzincov podľa osobitného predpisu,

6a)

vydá cudzincovi doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín. Doklad na prepravu

cudzinca obsahuje označenie policajného útvaru, ktorý doklad vydal, číslo dokladu, dobu platnosti dokladu, meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, pohlavie a štátnu príslušnosť cudzinca, číslo cestovného dokladu alebo iného dokladu, ktorým cudzinec preukázal svoju totožnosť, adresu policajného útvaru, do ktorého je cudzinec povinný sa dostaviť, miesto a dátum vydania dokladu, odtlačok pečiatky policajného útvaru a podpis osoby, ktorá vydala doklad. Ustanovenie odseku 5 sa použije rovnako.

(9) Cudzinec, ktorý požiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na policajnom útvare, ktorý nie je príslušný na prijatie vyhlásenia podľa odseku 2, sa na účely poskytovania ubytovania, stravovania alebo stravného, základných hygienických potrieb, iných vecí, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie, a zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona považuje počas troch dní od podania takéhoto vyhlásenia za žiadateľa; policajný útvar o tejto skutočnosti informuje ministerstvo.

(10) Policajt zaradený na policajnom útvare uvedenom v odseku 2 alebo v odseku 8, ktorý vykonáva úkony podľa tohto zákona, musí byť na túto činnosť vyškolený.

(11) Policajný útvar uvedený v odseku 2 písm. a) a c) umožní organizáciám a osobám poskytujúcim žiadateľom poradenstvo a konzultácie prístup k žiadateľom nachádzajúcim sa na hraničných priechodoch alebo v tranzitných priestoroch medzinárodného letiska; prístup týchto organizácií a osôb k žiadateľom je možný so súhlasom príslušného policajného útvaru. Súhlas možno odoprieť, len ak je to nevyhnutné z dôvodov bezpečnosti, verejného poriadku alebo správy dotknutých hraničných priechodov alebo tranzitných priestorov medzinárodného letiska, ak sa tým prístup výrazne neobmedzí alebo neznemožní. Ustanovenia osobitného predpisu o ochrane civilného letectva nie sú týmto dotknuté.

§ 4

(1) Poverený zamestnanec ministerstva vykoná po podaní vyhlásenia so žiadateľom vstupný pohovor. Žiadateľ je povinný počas vstupného pohovoru poskytnúť pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu; ustanovenie

§ 6 ods. 2

4 až 7

sa použije rovnako. Poskytnuté údaje sa zaznamenajú na úradnom tlačive (ďalej len

„dotazník"). Vzor dotazníka je uvedený v

prílohe č. 2.

(2) Poverený zamestnanec ministerstva pred vyplnením dotazníka, najneskôr však do 15 dní od začatia konania, poučí žiadateľa o konaní o udelenie azylu, najmä o jeho právach a povinnostiach, možných dôsledkoch neplnenia alebo porušenia jeho povinností alebo nespolupráce podľa tohto zákona, dôsledkoch výslovného alebo konkludentného späťvzatia žiadosti, lehotách podľa tohto zákona, možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona a o prístupe k právnej pomoci. Ministerstvo poskytne žiadateľovi aj informáciu o mimovládnych organizáciách, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov, azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Poučenie a informácie podľa tohto odseku sa poskytujú podľa možností písomne a v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie; ak ide o maloletého, poučenie a informácie sa poskytnú spôsobom zohľadňujúcim jeho vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti.

(3) Ministerstvo môže z humanitných dôvodov skončiť umiestnenie žiadateľa podľa

§ 3 ods. 2

písm. c)

v prijímacom centre a umiestni žiadateľa do záchytného tábora. Ministerstvo skončí

umiestnenie žiadateľa podľa

§ 3 ods. 2 písm. c)

v prijímacom centre a umiestni ho do

záchytného tábora, ak

a) nerozhodne o jeho žiadosti o udelenie azylu do 28 dní od začatia konania alebo

b) súd nerozhodne do 30 dní od doručenia správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva v konaní o udelenie azylu.

(4) Dieťa narodené na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, považuje sa za žiadateľa; konanie o udelenie azylu sa začína narodením dieťaťa.

(5) Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 4 je povinný do 180 dní odo dňa narodenia dieťaťa poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu, ktoré sa zaznamenajú v dotazníku; ak tak neurobí, ministerstvo postupuje podľa

§ 19 ods. 1 písm. b)

(6) Cudzinec, ktorý nie je žiadateľom, ale je odovzdaný na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika, považuje sa za žiadateľa okrem cudzinca, ktorého žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bola už v minulosti zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená alebo ktorému sa neudelil azyl; konanie o udelenie azylu sa začína vstupom cudzinca na územie Slovenskej republiky.

§ 5

Doklady žiadateľa

(1) Ministerstvo vydá žiadateľovi staršiemu ako 15 rokov preukaz žiadateľa. Preukaz žiadateľa sa považuje za doklad o jeho totožnosti len vtedy, ak sa žiadateľovi zadržal cestovný doklad alebo iný doklad totožnosti alebo ak mal žiadateľ na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt. Do preukazu žiadateľa sa zapisuje meno, priezvisko, pohlavie, dátum a miesto narodenia a štátna príslušnosť žiadateľa, skutočnosť, či sa považuje za doklad totožnosti, dátum vydania a doba platnosti preukazu, názov azylového zariadenia, v ktorom sa preukaz vydal, a tiež mená, priezviská a dátumy narodenia detí žiadateľa do 15 rokov, ak sú žiadateľmi. Ministerstvo vydá preukaz žiadateľa do troch dní od začatia konania, ak ide o žiadateľa podľa

§ 3 ods. 2 písm. a)

, alebo bezodkladne po príchode do

záchytného tábora, ak ide o žiadateľa podľa

§ 3 ods. 2 písm. c)

(2) Ministerstvo vydá preukaz podľa odseku 1 žiadateľovi mladšiemu ako 15 rokov, ak ho na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca.

(3) Azylové zariadenie, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom bol naposledy umiestnený alebo ktoré vydalo preukaz žiadateľa, vydá žiadateľovi nový preukaz žiadateľa, ak

a) nastane skutočnosť uvedená v

§ 23b ods. 2 písm. a) až d)

alebo

b) nie je možné vykonať nové záznamy do preukazu žiadateľa.

(4) Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, ministerstvo mu vydá preukaz žiadateľa do troch dní od zániku takého pobytu.

(5) Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý je umiestený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ministerstvo vydá preukaz žiadateľa do troch dní od začatia konania a bezodkladne ho zašle tomuto zariadeniu.

§ 6

Pohovor

(1) Poverený zamestnanec ministerstva vykoná pohovor so žiadateľom; ak je to potrebné, pohovor možno opakovať. Pohovor nie je potrebné vykonať, ak je možné vydať rozhodnutie na základe vstupného pohovoru podľa

§ 4 ods. 1

(2) Žiadateľ je povinný dostaviť sa na pohovor v mieste a čase, ktoré určí ministerstvo v písomnom predvolaní v jazyku, o ktorom odôvodnene sa predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Pohovor sa vykoná v jazyku, v ktorom sa žiadateľ môže dorozumieť, a tak, aby bola zabezpečená jeho primeraná dôvernosť. O vykonanom pohovore poverený zamestnanec ministerstva spíše zápisnicu.

(3) Žiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu.

(4) Ministerstvo na žiadosť žiadateľa alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa zabezpečí, ak je to možné, pohovor a jeho tlmočenie osobou rovnakého pohlavia, ako je žiadateľ. Ministerstvo zabezpečí vedenie pohovoru osobou spôsobilou zohľadniť osobné pomery žiadateľa.

(5) Pri pohovore s maloletou osobou poverený zamestnanec ministerstva prihliada na vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého.

(6) Pohovor s maloletou osobou, ktorú na území Slovenskej republiky nesprevádza zákonný zástupca (ďalej len „maloletý bez sprievodu"), možno vykonať len za prítomnosti jeho opatrovníka; opatrovník musí mať pred vykonaním pohovoru možnosť informovať maloletého bez sprievodu o význame a možných dôsledkoch pohovoru a na pohovor ho pripraviť.

(7) Poverený zamestnanec ministerstva, ktorý vykonáva pohovor, umožní pred jeho skončením zástupcovi žiadateľa vyjadriť sa k priebehu a obsahu pohovoru; ak ide o maloletého bez sprievodu, umožní opatrovníkovi položiť otázky alebo uplatniť pripomienky už počas pohovoru.

§ 7

Doručovanie písomností

Písomnosť v konaní o udelenie azylu sa žiadateľovi doručuje do vlastných rúk. Ak písomnosť nemožno doručiť žiadateľovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží v azylovom zariadení, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom mal byť žiadateľ umiestnený, a ak ide o žiadateľa podľa

§ 22 ods. 3

v pobytovom tábore, v ktorom bol naposledy umiestnený;

oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v azylovom

zariadení. Ak takéto azylové zariadenie nie je, ministerstvo písomnosť uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste; o spôsobe doručovania a mieste informačnej tabule v takomto prípade ministerstvo informuje žiadateľa v rámci poučenia podľa

§ 4 ods. 2

. Ak si žiadateľ nevyzdvihne písomnosť

do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel. Pri doručovaní rozhodnutia v konaní o udelenie azylu sa postupuje podľa

§ 20a

§ 8

Udelenie azylu

Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§ 9

Udelenie azylu z humanitných dôvodov

Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa

§ 10

§ 13a

13b

§ 10

Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny

(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

(2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona.

6a)

(3) Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa

§ 8

(4) Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa

§ 4 ods. 5

§ 11

Zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej

(1) Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak

a) žiadateľovi udelil azyl

štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, a žiadateľ môže

efektívne využívať túto ochranu; to neplatí, ak žiadateľa nie je možné do tohto štátu účinne vrátiť,

b) žiadateľ prichádza z bezpečnej tretej krajiny; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú tretiu krajinu alebo ak žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny nie je možné účinne vrátiť alebo ak ide o maloletého bez sprievodu a nie je to v jeho najlepšom záujme,

c) je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát,

d) žiadateľovi udelil azyl

alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia

členský štát Európskej únie; to neplatí, ak Slovenská republika súhlasila s premiestnením cudzinca na svoje územie,

e) žiadateľ je občanom členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak nastali skutočnosti uvedené v osobitnom predpise

alebo

f) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

(2) Podstatnou zmenou skutkového stavu podľa odseku 1 písm. f) sa rozumie aj skutočnosť, ak žiadateľ predložil nové skutočnosti alebo zistenia, ktoré už existovali v právoplatne ukončenom konaní o azyle, ale neboli v tomto konaní predložené bez jeho zavinenia.

(3) Ak ministerstvo rozhodne podľa odseku 1 písm. b), vydá žiadateľovi potvrdenie, že jeho žiadosť o udelenie azylu nebola preskúmaná vo svojej podstate; potvrdenie vydá tiež v úradnom jazyku štátu, do ktorého bude žiadateľ vrátený.

(4) Ministerstvo bezodkladne informuje žiadateľa o tom, že zisťuje, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu; počas zisťovania neplynie lehota na rozhodnutie. Ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu.

(5) Ministerstvo nerozhodne podľa odseku 1 písm. f), ak

a) žiadateľ bol vrátený na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika,

b) v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu sa rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej alebo o neudelení azylu a toto rozhodnutie bolo doručené podľa

§ 20a ods. 3

prvej vety a

c) proti rozhodnutiu podľa písmena b) nebola podaná správna žaloba.

§ 12

Zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej

(1) Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ

a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v

§ 8

13a alebo § 13b

alebo

b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu.

(2) Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa

§ 8

13a alebo § 13b

a) neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky a bez vážneho dôvodu nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezodkladne po svojom vstupe,

b) nepodrobil sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov podľa

§ 23 ods. 1

c) predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo pozmenené doklady alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité na konanie o udelenie azylu s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu,

d) zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu zjavne nesúvislými, protirečivými, nepravdivými alebo nepravdepodobnými vyhláseniami, ktoré sú v rozpore s dostatočne overenými informáciami o krajine pôvodu,

e) je pravdepodobné, že zničil alebo sa zbavil svojho cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť v konaní o azyle alebo inak sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu,

f) predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky,

g) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a nemožno rozhodnúť podľa

§ 11 ods. 1 písm. f)

z dôvodu, že sa podstatne zmenil skutkový stav,

h) predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky,

i) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

(3) Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

(4) Ministerstvo nezamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak ide o maloletého bez sprievodu.

(5) Ministerstvo nerozhodne podľa odseku 2 písm. g), ak

a) žiadateľ bol vrátený na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika,

b) v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu sa rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej alebo o neudelení azylu a toto rozhodnutie bolo doručené podľa

§ 20a ods. 3

prvej vety a

c) proti rozhodnutiu podľa písmena b) nebola podaná správna žaloba.

§ 13

Neudelenie azylu

(1) Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak

a) nespĺňa podmienky podľa

§ 8

alebo

b) nespĺňa podmienky podľa

§ 10

(2) Ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ

a) sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,

b) sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany,

alebo

c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.

(3) Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2, ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.

(4) Ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak

a) žiadateľ má ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, ako je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „úrad vysokého komisára"); to neplatí, ak táto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení tohto žiadateľa definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov,

b) príslušné orgány štátu pobytu žiadateľa mu priznali práva a povinnosti, aké priznávajú svojim občanom, alebo práva a povinnosti s nimi porovnateľné,

c) žiadateľ, ktorý má viac štátnych občianstiev, odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, a nejde o štát podľa

§ 8

, alebo

d) žiadateľ nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred prenasledovaním, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní opodstatnenej obavy z prenasledovania alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa.

(5) Ministerstvo neudelí azyl podľa

§ 10

aj vtedy, ak

a) žiadateľa možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo

b) žiadateľ bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin

7a)

a predstavuje nebezpečenstvo pre

spoločnosť.

§ 13a

Poskytnutie doplnkovej ochrany

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13b

Poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny

(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa

§ 13a

, ak manželstvo

trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa

§ 13a

, alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa

§ 13a

mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.

(2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona.

6a)

(3) Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa

§ 4

ods. 5

§ 13c

Neposkytnutie doplnkovej ochrany

(1) Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak

a) nespĺňa podmienky podľa

§ 13a

alebo

b) nespĺňa podmienky podľa

§ 13b

(2) Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ

a) sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,

b) spáchal obzvlášť závažný zločin,

7a)

c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov,

d) predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo

e) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

(3) Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2 písm. a) až c), ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.

(4) Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak

a) žiadateľ má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, pričom nejde o štát podľa

§ 13a

b) žiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa, alebo

c) žiadateľ pred vstupom na územie Slovenskej republiky spáchal iný čin, ako je uvedený v odseku 2, ktorý je podľa osobitného predpisu

7a)

trestným činom, za ktorý možno uložiť trest

odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu.

DRUHÁ HLAVA

ZÁNIK AZYLU

§ 14

Dôvody zániku azylu

(1) Azyl zaniká

a) nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie azylantom,

b) písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu,

c) smrťou azylanta,

d) jeho odňatím,

e) neudelením azylu podľa

§ 10

na dobu neurčitú,

f) zastavením konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o udelenie azylu podľa

§ 10

na dobu

neurčitú,

g) uplynutím času, na ktorý bol udelený, ak azylant nepodal v lehote podľa

§ 20 ods. 2

žiadosť

o udelenie azylu podľa

§ 10

na dobu neurčitú, alebo

h) udelením azylu

iným členským štátom Európskej únie azylantovi.

(2) Ak bol azyl udelený podľa

§ 8

odňatý alebo zanikol podľa

§ 14 ods. 1 písm. b)

, azyl zaniká

aj azylantovi, ktorému bol azyl udelený na účel zlúčenia rodiny.

(3) Písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu zaniká azyl dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.

(4) Azyl udelený podľa

§ 9

alebo

§ 10

zaniká aj vtedy, ak sa azylantovi

a) udelí iný azyl podľa tohto zákona ako ten, ktorý mal,

b) poskytne doplnková ochrana podľa

§ 13a

alebo

c) udelí trvalý pobyt.

6a)

§ 15

Odňatie azylu

(1) Konanie o odňatie azylu sa začína na podnet ministerstva.

(2) Ministerstvo odníme azyl, ak

a) azylant dobrovoľne využil ochranu, ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom,

b) azylant po predchádzajúcej strate štátneho občianstva znova dobrovoľne získal svoje pôvodné štátne občianstvo,

c) azylant nadobudol štátne občianstvo a prijal ochranu štátu svojho nového štátneho občianstva,

d) azylant bezdôvodne odmieta ochranu poskytovanú štátom, ktorého je štátnym občanom, napriek tomu, že okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, už pominuli; to neplatí, ak azylant uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom,

e) azylant je schopný vrátiť sa do štátu svojho bydliska, pretože okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, pominuli; to neplatí, ak azylant uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta návrat do štátu svojho bydliska,

f) azylant sa znova dobrovoľne zdržiava v štáte, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním,

g) je dôvodné podozrenie, že azylant sa dopustil konania podľa

§ 13 ods. 2 alebo 3

, alebo ak je

dôvod podľa

§ 13 ods. 4 písm. a) a b)

alebo

h) bol udelený len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že azylant zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

(3) Ministerstvo odníme azyl udelený podľa

§ 9 alebo § 10

aj vtedy, ak

a) azylanta možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky,

b) azylant bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin

7a)

a predstavuje nebezpečenstvo pre

spoločnosť, alebo

c) azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát.

(4) Ministerstvo môže odňať azyl, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov, ak tieto dôvody už pominuli a cudzinec sa môže vrátiť do svojej krajiny pôvodu.

(5) Ministerstvo v konaní o odňatie azylu z dôvodov podľa odseku 2 písm. d) a e) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.

(6) Ak sa začalo konanie o odňatie azylu, azyl trvá až do rozhodnutia o jeho odňatí.

§ 15a

Dôvody zániku doplnkovej ochrany

(1) Doplnková ochrana zaniká

a) udelením azylu podľa

§ 8

; doplnková ochrana, ktorá sa poskytla podľa

§ 13b

, zaniká aj

udelením azylu podľa

§ 10

b) udelením trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak sa doplnková ochrana poskytla podľa

§ 13b

c) písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany,

d) smrťou,

e) nepredĺžením doplnkovej ochrany,

f) zrušením doplnkovej ochrany,

g) nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie cudzincom, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,

h) zastavením konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany,

i) uplynutím času, na ktorý bola doplnková ochrana poskytnutá, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodal v lehote podľa

§ 20 ods. 3

žiadosť o predĺženie

doplnkovej ochrany, alebo

j) udelením azylu

alebo poskytnutím doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia iným

členským štátom Európskej únie.

(2) Ak bola doplnková ochrana poskytnutá podľa

§ 13a

zrušená, nepredĺžená alebo zanikla

podľa odseku 1 písm. c), h) alebo písm. i), táto ochrana zaniká aj cudzincovi, ktorému sa poskytla na účel zlúčenia rodiny.

(3) Ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, písomne vyhlási, že sa jej vzdáva, táto ochrana zaniká dňom doručenia vyhlásenia ministerstvu.

(4) Doplnková ochrana poskytnutá podľa

§ 13b

zaniká aj poskytnutím doplnkovej ochrany

podľa

§ 13a

§ 15b

Zrušenie doplnkovej ochrany

(1) Konanie o zrušenie doplnkovej ochrany sa začína na podnet ministerstva.

(2) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu

a) ak okolnosti, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana, zanikli alebo sa zmenili tak, že nie je potrebné ju ďalej poskytovať; to neplatí, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom vážnom bezpráví, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorý je jeho krajinou pôvodu,

b) z dôvodov podľa

§ 13c ods. 2, 3

ods. 4 písm. c)

alebo

c) ak sa cudzincovi poskytla doplnková ochrana len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

(3) Ministerstvo v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany z dôvodu podľa odseku 2 písm. a) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.

(4) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu, ktorá bola poskytnutá podľa

§ 13b

, ak cudzincovi,

ktorému sa poskytla doplnková ochrana, udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát.

(5) Ak sa začalo konanie o zrušenie doplnkovej ochrany, doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o jej zrušení.

TRETIA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O KONANÍ O AZYLE

Účastník konania

§ 16

(1) Účastníkom konania o

a) udelenie azylu je žiadateľ, a ak ide o udelenie azylu podľa

§ 10

na dobu neurčitú, azylant,

b) odňatie azylu je azylant, s ktorým sa začalo konanie o odňatie azylu,

c) predĺženie doplnkovej ochrany je cudzinec, ktorý požiadal o jej predĺženie,

d) zrušenie doplnkovej ochrany je cudzinec, s ktorým sa začalo konanie o jej zrušenie.

(2) Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť,

robí právne úkony jeho zákonný zástupca. Ak

sa takýto cudzinec zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu, súd mu ustanoví opatrovníka.

8a)

(3) V konaní o azyle sa účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neustanovuje opatrovník podľa správneho poriadku.

8b)

§ 17

(1) Žiadateľ alebo iný účastník konania má právo byť v styku s úradom vysokého komisára a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov, azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

(2) Nahliadnuť do spisu v konaní o azyle je oprávnený len účastník konania, jeho zástupca alebo opatrovník, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 17a

(1) Účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môže dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí; iným zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony, Centrum právnej pomoci

8c)

alebo mimovládna

organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom. V tej istej veci môže mať osoba uvedená v prvej vete len jedného zvoleného zástupcu. Za mimovládnu organizáciu koná jej poverený zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

(2) Splnomocnenie na zastupovanie je potrebné preukázať písomným plnomocenstvom.

§ 17aa

(1) Ministerstvo v rámci konania o udelenie azylu v prvom stupni poskytne na požiadanie žiadateľovi, ktorý nemá zvoleného zástupcu, informácie týkajúce sa jeho žiadosti o udelenie azylu; informácie poskytne iný poverený zamestnanec ministerstva, ako ten, ktorý so žiadateľom vykonal pohovor podľa tohto zákona alebo ktorý posudzuje jeho žiadosť o udelenie azylu.

(2) Ministerstvo poskytne informácie podľa odseku 1 maloletému bez sprievodu a jeho opatrovníkovi, ak nemajú zvoleného zástupcu, aj v konaní o odňatie azylu alebo v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany.

§ 17ab

Ministerstvo v rámci konania o azyle osobitne postupuje voči žiadateľom, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky, ktoré boli zistené na základe individuálneho posúdenia ich stavu; žiadateľom, ktorý potrebuje osobitné procesné záruky je cudzinec, ktorého spôsobilosť užívať práva a plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona je v dôsledku okolností jeho konkrétneho prípadu obmedzená.

§ 17b

(1) Písomnosti v konaní o azyle sa doručujú azylantovi a cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, do vlastných rúk, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Ak adresát podľa odseku 1 nebol zastihnutý na adrese jeho pobytu, hoci sa v mieste pobytu zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.

(3) Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, písomnosť sa považuje za doručenú dňom jej odopretia, o čom doručovateľ vyhotoví záznam.

(4) Ak nie je možné písomnosť doručiť podľa

odseku 2

, ministerstvo ju uloží v mieste, ktoré

určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel; o mieste informačnej tabule v takomto prípade ministerstvo informuje účastníka konania v rámci oboznámenia podľa

§ 27

alebo

§ 27c

(5) Ak má azylant alebo cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, zákonného zástupcu alebo opatrovníka, doručuje sa písomnosť len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi. Ak má osoba uvedená v prvej vete zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má osoba uvedená v prvej vete právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu,

8d)

doručuje sa písomnosť

len Centru právnej pomoci.

§ 18

(1) Ak účastník konania neovláda slovenský jazyk, ministerstvo na konanie o azyle prizve tlmočníka. Účastník konania je oprávnený v konaní používať jazyk, v ktorom sa môže dorozumieť.

(2) Účastník konania si môže na vlastné trovy prizvať na konanie ďalšieho tlmočníka podľa svojho výberu.

§ 18a

(1) Ministerstvo konanie o udelenie azylu preruší aj v prípade, ak iný štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu a pobyt žiadateľa na území Slovenskej republiky nie je známy, najviac však na 18 mesiacov od prevzatia tejto zodpovednosti; počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.

(2) Ministerstvo konanie o udelenie azylu môže prerušiť aj v prípade, ak vzhľadom na neistú situáciu v krajine pôvodu, ktorá sa považuje za dočasnú, nemožno odôvodnene očakávať, že rozhodne v lehotách uvedených v

§ 20 ods. 1

prvej a druhej vete; ministerstvo bezodkladne

informuje Európsku komisiu o prerušení konania v súvislosti s danou krajinou pôvodu. Ministerstvo môže takto konanie prerušiť najviac na 6 mesiacov, a to aj opakovane, pričom celková doba prerušenia nesmie presiahnuť 15 mesiacov; počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú, okrem lehoty podľa

§ 20 ods. 1

poslednej vety.

§ 19

Zastavenie konania

(1) Ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak

a) sa žiadateľ uvedený v

§ 3 ods. 2 písm. a)

alebo žiadateľ podľa

§ 4 ods. 6

do troch dní

od podania vyhlásenia, žiadateľ uvedený v

§ 3 ods. 2 písm. c)

do troch dní od skončenia

umiestnenia v prijímacom centre podľa

§ 4 ods. 3 písm. a)

alebo žiadateľ uvedený v

§ 3 ods. 2

písm. d) až f)

do troch dní od prepustenia zo zariadenia pre cudzincov podľa osobitného

zákona,

6a)

z ústavného zdravotníckeho zariadenia, ústavu na výkon väzby alebo ústavu na

výkon trestu odňatia slobody bez závažných dôvodov nedostaví do záchytného tábora,

b) zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa

§ 4 ods. 5

c) účastník konania vzal žiadosť o udelenie azylu alebo o predĺženie doplnkovej ochrany späť,

d) dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol dôvod na také konanie,

e) účastník konania zomrel,

f) sa žiadateľ bez priepustky viac ako sedem dní zdržiaval mimo azylového zariadenia alebo sa bez súhlasu

8e)

zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately viac ako sedem

dní zdržiaval mimo tohto zariadenia,

g) žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky,

h) zistí, že osoba, ktorá požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, nie je účastníkom konania,

i) žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti,

j) márne uplynula lehota, počas ktorej bolo konanie prerušené podľa

§ 18a ods. 1

k) počas konania o predĺžení doplnkovej ochrany doplnková ochrana zanikla alebo počas konania o udelení azylu podľa

§ 10

na dobu neurčitú azyl zanikol,

l) žiadateľ nesplnil povinnosť podľa

§ 23c ods. 2

alebo

m) žiadateľ nesplnil povinnosť podľa

§ 23d ods. 2

prvej vety.

(2) Ministerstvo tiež zastaví neskôr začaté konanie o udelenie azylu, ak súčasne v tej istej veci prebieha už skôr začaté konanie o udelenie azylu.

(3) Podľa odseku 1 písm. a), f) a g) sa nepostupuje počas zisťovania, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu.

(4) Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o azyle nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o azyle nemá odkladný účinok. Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. c) až e) a k) a odseku 2 nie je preskúmateľné správnym súdom.

(5) Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. e) a k) a odseku 2 sa iba vyznačí v spise.

§ 19a

Posúdenie žiadosti o udelenie azylu

(1) Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom

a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,

b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,

c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,

d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,

e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.

(2) Skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.

(3) Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak

a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,

b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí,

c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu,

d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a

e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.

(4) Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že

a) rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine,

b) národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť,

c) náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo

vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením,

d) politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal,

e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.

7a)

(5) Na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce sa rodu vrátane rodovej identity.

(6) Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

(7) Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v

§ 8

písm. a)

, považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.

(8) Ministerstvo na účel posudzovania žiadosti o udelenie azylu zabezpečí, aby získané údaje o krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad úrad vysokého komisára a Agentúra Európskej únie pre azyl.

8f)

(9) Ministerstvo zabezpečí preklad dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu.

(10) Ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu žiadateľa staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktoré svoje stanovisko zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety posudzujú nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do evidencií podľa

§ 48 ods. 1

. Slovenská informačná služba a Vojenské

spravodajstvo sú oprávnené na účely vypracovania stanoviska spracúvať osobné údaje podľa

48 ods. 1

(11) Posúdenie žiadosti o udelenie azylu vykoná poverený zamestnanec ministerstva s primeranými vedomosťami v oblasti azylu; v prípade maloletého bez sprievodu aj s primeranými vedomosťami o jeho osobitných potrebách.

§ 19b

Ustanovenia

sa primerane použijú aj na konanie o udelenie

azylu podľa

§ 10

na dobu neurčitú a konanie podľa

§ 16 ods. 1 písm. b) až d

§ 19c

(1) Ministerstvo zabezpečí so súhlasom žiadateľa jeho lekárske vyšetrenie týkajúce sa príznakov prenasledovania alebo vážneho bezprávia v minulosti, ak to ministerstvo považuje za potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu; ak vykonanie lekárskeho vyšetrenia navrhne žiadateľ, súhlas sa nevyžaduje.

(2) Ak sa nevykoná lekárske vyšetrenie podľa odseku 1, ministerstvo informuje žiadateľa, že si môže takéto lekárske vyšetrenie zabezpečiť na vlastné náklady.

§ 20

(1) Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 6 mesiacov od začatia konania; v konaní začatom podľa

§ 4 ods. 4

ministerstvo rozhodne do 6 mesiacov od poskytnutia údajov podľa

4 ods. 5

. Lehotu na rozhodnutie môže opakovane, najviac o 9 mesiacov predĺžiť nadriadený

vedúci zamestnanec

zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci koná, ak si rozhodovanie o

žiadosti o udelenie azylu vyžaduje posúdenie zložitých skutkových alebo právnych otázok alebo veľký počet žiadateľov podalo súčasne žiadosť o udelenie azylu a je veľmi zložité rozhodnúť o nej do 6 mesiacov od začatia konania alebo nie je možné rozhodnúť do 6 mesiacov od začatia konania z dôvodu, že žiadateľ nespolupracuje alebo iným spôsobom sťažuje posúdenie žiadosti o udelenie azylu. Ak je to nevyhnutné na riadne posúdenie žiadosti o udelenie azylu, možno lehotu podľa predchádzajúcej vety ďalej predĺžiť najviac o 3 mesiace. O predĺžení lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu ministerstvo žiadateľa písomne vyrozumie. Ministerstvo na požiadanie informuje žiadateľa o dôvodoch predĺženia lehoty a čase, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Ministerstvo v konaní o udelenie azylu, ktoré bolo prerušené podľa

§ 18a ods. 2

, rozhodne najneskôr do 21 mesiacov od začatia

konania.

(2) Azyl podľa

§ 8 a 9

sa udeľuje na dobu neurčitú. Azyl podľa

§ 10

sa prvýkrát udeľuje na tri

roky; po uplynutí troch rokov sa azyl na žiadosť udelí na dobu neurčitú, ak sú splnené podmienky uvedené v

§ 10

a nie sú dôvody na jeho neudelenie podľa

§ 13 ods. 1 až 4

Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; azyl trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 2a

, osobne na

policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.

(3) Doplnková ochrana podľa

§ 13a

13b

sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka

sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v

§ 13a

alebo

§ 13b

a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa

§ 13c ods.

2 až 4

alebo na jej zrušenie podľa

§ 15b ods. 4.

Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa

predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a

najneskôr v posledný deň tejto lehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.

(4) Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa

§ 13 ods. 1 písm. a)

ods. 2

alebo

ods. 4

rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa

§ 13a

; to neplatí, ak cudzinec

už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa

§ 13a

(5) Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa

§ 13 ods. 1 písm. a)

alebo

ods. 4

a o

neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa

§ 13c ods. 1 písm. a)

alebo

ods. 4 písm. a)

alebo

písm.

, posúdi aj splnenie podmienok na udelenie azylu podľa

§ 10

a poskytnutie doplnkovej

ochrany podľa

§ 13b

, pričom azyl udelí prednostne; to neplatí, ak cudzinec už má udelený azyl

podľa

§ 10

alebo poskytnutú doplnkovú ochranu podľa

§ 13b

(6) Ak ministerstvo rozhodne o odňatí azylu udeleného podľa

§ 8

, rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu podľa

§ 13a

(7) Do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa nezapočítava čas potrebný na doručenie rozhodnutia.

§ 20a

(1) Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi konania v primeranom čase; miesto a čas doručenia určí ministerstvo. Ak má účastník konania zákonného zástupcu alebo opatrovníka, doručuje sa rozhodnutie len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi. Ak má účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva, doručuje sa rozhodnutie len tomuto zástupcovi. Ak má účastník konania právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu,

8d)

doručuje sa rozhodnutie len

Centru právnej pomoci.

(2) Účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník, ktorému sa v konaní o azyle doručuje rozhodnutie, musí byť pri prevzatí rozhodnutia oboznámený s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie.

(3) Ak nie je možné žiadateľovi doručiť rozhodnutie v konaní o udelenie azylu podľa odseku 1, rozhodnutie sa mu doručí podľa

§ 7

. Ak nie je možné azylantovi alebo cudzincovi, ktorému

sa poskytla doplnková ochrana, doručiť rozhodnutie v konaní o azyle podľa odseku 1, rozhodnutie sa mu doručí podľa

§ 17b

(4) Rozhodnutie v konaní o azyle sa oznamuje

a) azylovému zariadeniu, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo bol naposledy umiestnený,

b) policajnému útvaru príslušnému podľa miesta azylového zariadenia, v ktorom je žiadateľ umiestnený, alebo podľa miesta pobytu žiadateľa, ak má povolený pobyt mimo pobytového tábora,

c) policajnému útvaru podľa miesta pobytu azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,

d) zariadeniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom je maloletý bez sprievodu umiestnený,

e) opatrovníkovi, ak sa podľa odseku 1 rozhodnutie doručuje len zástupcovi alebo Centru právnej pomoci.

§ 21

Preskúmanie rozhodnutia

(1) Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu, o odňatí azylu, o nepredĺžení doplnkovej ochrany a o zrušení doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu podľa

§ 13 ods. 5

, odňatí azylu podľa

§ 15 ods. 3

, zrušení doplnkovej ochrany podľa

§ 15b ods. 2 písm. b)

z dôvodu podľa

§ 13c ods. 2 písm.

alebo

písm. e)

, ak bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny a nepredĺžení

doplnkovej ochrany podľa

§ 20 ods. 3

z dôvodu podľa

§ 13c ods. 2 písm. d)

alebo

písm. e)

, ak

bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, nemá odkladný účinok.

(2) Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa

§ 11

ods. 1 písm. a)

c) až f)

a o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej

podľa

§ 12 ods. 1

ods. 2 písm. b) až i)

nemá odkladný účinok.

(3) Proti rozhodnutiu ministerstva o udelení azylu, o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany, o odňatí azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a o predĺžení doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad; toto rozhodnutie ministerstva nie je preskúmateľné správnym súdom.

TRETIA ČASŤ

PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV, AZYLANTOV A CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ OCHRANA

PRVÁ HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV

§ 22

(1) Žiadateľ je do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis

11a)

neustanovuje inak. Žiadateľ nie

je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a ministerstvo už v minulosti zamietlo žiadosť o udelenie azylu podľa

§ 11 ods. 1

písm. f)

alebo podľa

§ 12 ods. 2 písm. g)

a ani v prípade, ak ministerstvo zamietlo žiadosť o

udelenie azylu podľa

§ 11 ods. 1 písm. f)

a rozhodlo, že žiadosť o udelenie azylu bola podaná

výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Žiadateľ je tiež oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis

11a)

neustanovuje inak, aj

a) počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému v konaní o udelenie azylu, ak podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok,

b) vtedy, ak podá spolu so správnou žalobou podľa písmena a) na správny súd aj návrh na priznanie odkladného účinku, a to do rozhodnutia súdu o takom návrhu,

c) počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týka správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu,

d) vtedy, ak podá spolu s kasačnou sťažnosťou podľa písmena c) aj návrh na priznanie odkladného účinku, a to do rozhodnutia kasačného súdu o takom návrhu.

(2) Po skončení pobytu v záchytnom tábore sa žiadateľ umiestni v pobytovom tábore alebo sa mu umožní pobyt mimo pobytového tábora. Ministerstvo môže umiestniť žiadateľa na nevyhnutný čas v integračnom stredisku.

(3) Ministerstvo môže povoliť žiadateľovi pobyt mimo pobytového tábora na základe jeho písomnej žiadosti najviac na tri mesiace, a to aj opakovane, ak

a) predloží písomné čestné vyhlásenie o tom, že je schopný uhradiť si všetky výdavky spojené s pobytom mimo pobytového tábora z vlastných prostriedkov alebo

b) štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo cudzinec s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky predloží písomné čestné vyhlásenie o tom, že zabezpečí ubytovanie žiadateľa a úhradu všetkých výdavkov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.

(4) Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku bezplatne poskytuje, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) ubytovanie,

b) stravovanie alebo stravné,

c) základné hygienické potreby a iné veci, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie.

(5) Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku poskytuje vreckové, ak tento zákon neustanovuje inak.

(6) Počas pobytu v pobytovom tábore žiadateľ môže navštevovať kurz slovenského jazyka; kurz zabezpečí ministerstvo.

(7) Ministerstvo zabezpečí žiadateľovi psychologické poradenstvo,

11ad)

sociálne poradenstvo

11ae)

alebo iné poradenstvo a kurz kultúrnej orientácie na základe jeho individuálnych potrieb; v prípade maloletého dieťaťa, aj ak je to potrebné pre jeho priaznivý vývin.

(8) Vreckové nepatrí žiadateľovi, ak

a) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a predchádzajúce konanie o udelenie azylu bolo zastavené podľa

§ 19 ods. 1 písm. a)

f), g)

b) sa pokúsil o neoprávnený vstup na územie iného štátu,

c) dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky a bol vrátený späť na územie Slovenskej republiky,

d) je v pracovnoprávnom vzťahu alebo má iný príjem najmenej vo výške životného minima pre jednu plnoletú osobu podľa osobitného predpisu,

11ab)

alebo

e) ministerstvo rozhodlo podľa

§ 23 ods. 5

; vreckové nepatrí odo dňa doručenia rozhodnutia

žiadateľovi.

(9) Základné hygienické potreby nepatria žiadateľovi v prípadoch uvedených v odseku 8 písm. d) a e).

(10) Na povolenie pobytu podľa odseku 3 sa nevzťahuje

správny poriadok

§ 23

(1) Žiadateľ starší ako 14 rokov je po podaní vyhlásenia povinný podrobiť sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov, ktoré zabezpečí policajný útvar.

(2) Žiadateľ po príchode do záchytného tábora alebo pobytového tábora, a ak ide o žiadateľa podľa

§ 3 ods. 2 písm. c)

po podaní vyhlásenia, je povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak,

podrobiť sa fotografovaniu, ktoré zabezpečí poverený zamestnanec ministerstva.

(3) Žiadateľ je povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak,

a) zdržiavať sa v prijímacom centre, ak ide o žiadateľa podľa

§ 3 ods. 2 písm. c)

b) podrobiť sa zdravotnej prehliadke, ktorú ministerstvo zabezpečí bez zbytočného odkladu po príchode do záchytného tábora,

c) zdržiavať sa v záchytnom tábore do oznámenia výsledku zdravotnej prehliadky,

d) zdržiavať sa v azylovom zariadení, ak sa na účel predchádzania prenosným ochoreniam žiadateľovi nariadi izolácia

11af)

alebo karanténne opatrenie,

11b)

e) podrobiť sa úkonom, ktoré sú nevyhnutné na zistenie jeho finančných a majetkových pomerov,

f) navštevovať kurz slovenského jazyka, ak ide o žiadateľa, na ktorého sa vzťahuje povinná školská dochádzka.

(4) Žiadateľ je tiež povinný

a) dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a spolupracovať s ministerstvom,

b) ak má povolený pobyt mimo pobytového tábora, prihlásiť sa do troch pracovných dní na policajnom útvare príslušnom podľa miesta svojho pobytu,

c) počas pobytu v azylovom zariadení dodržiavať vnútorný poriadok,

d) oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,

e) na vyzvanie príslušných orgánov preukázať sa preukazom žiadateľa,

f) chrániť preukaz žiadateľa pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,

g) bezodkladne ohlásiť ministerstvu stratu, odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie preukazu žiadateľa,

h) bezodkladne odovzdať ministerstvu neplatný preukaz žiadateľa,

i) podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov,

j) oznámiť bezodkladne ministerstvu vznik, zmenu alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu.

(5) Ministerstvo môže rozhodnúť, že žiadateľ je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v azylovom zariadení alebo v integračnom stredisku alebo výdavky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak jeho finančné alebo majetkové pomery sú také, že možno od neho žiadať aspoň čiastočnú úhradu výdavkov súvisiacich s týmto pobytom. Rozklad proti takému rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministra vnútra Slovenskej republiky o rozklade nemá odkladný účinok.

(6) Žiadateľ nesmie vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu

12)

ani podnikať;

13)

žiadateľ je však oprávnený vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu po

šiestich mesiacoch od začatia konania okrem prípadu, ak

a) podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu nemá odkladný účinok a správny súd nerozhodol o priznaní odkladného účinku, alebo

b) kasačný súd nerozhodol o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu.

(7) Žiadateľ je oprávnený zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podľa odseku 6, ak v čase vzniku tohto pracovnoprávneho vzťahu žiadateľ splnil podmienky uvedené v odseku 6.

(8) Žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo po vyhodnotení všetkých dostupných informácií pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa

§ 16 ods. 2

je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci poučenia podľa

§ 4 ods. 2

, o možnosti

vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia.

§ 23a

(1) Žiadateľ môže opustiť azylové zariadenie len na základe priepustky, ktorú vydá ministerstvo. O vydanie priepustky na opustenie azylového zariadenia na čas dlhší ako 24 hodín môže žiadateľ požiadať ministerstvo po vykonaní pohovoru, najviac však na sedem dní; v žiadosti je povinný uviesť miesto, kde sa bude zdržiavať. Na vydanie priepustky sa nevzťahuje

správny poriadok

. Počas neprítomnosti v azylovom zariadení žiadateľovi nepatria náležitosti

podľa

§ 22 ods. 4 písm. b)

(2) Ministerstvo môže odmietnuť vydať priepustku podľa odseku 1 len z dôvodu verejného poriadku alebo nevyhnutnej osobnej účasti žiadateľa na konaní o udelenie azylu.

§ 23b

(1) Preukaz žiadateľa je neplatný, ak uplynula doba jeho platnosti. Pred uplynutím tejto doby je preukaz neplatný, ak cudzinec už nie je žiadateľom.

(2) Preukaz žiadateľa je neplatný aj vtedy, ak

a) sa v ňom neoprávnene vykonali zmeny,

b) záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti,

c) bol poškodený a záznamy v ňom sú nečitateľné,

d) bol zničený, stratený alebo ukradnutý alebo

e) jeho držiteľ zomrel.

§ 23c

(1) Na žiadateľov, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, nevzťahujú sa ustanovenia

(2) Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do pobytového tábora do troch dní od zániku takého pobytu.

§ 23d

(1) Na žiadateľa, ktorý je maloletý bez sprievodu a je umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sa nevzťahujú ustanovenia

(2) Ak je žiadateľom maloletý bez sprievodu, je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do pobytového tábora do troch dní od nadobudnutia plnoletosti; to neplatí, ak žiadateľ požiadal o zotrvanie v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu.

13a)

Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

oznámi ministerstvu podanie žiadosti podľa prvej vety, ako aj skutočnosť, či so žiadateľom uzavrie dohodu, ktorá bude obsahovať podmienky jeho zotrvania v tomto zariadení; čas od podania žiadosti do oznámenia, ako aj čas, ktorý podľa dohody môže žiadateľ zotrvať v zariadení, sa považuje za povolenie pobytu mimo pobytového tábora podľa

§ 22 ods. 3

DRUHÁ HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI AZYLANTOV

§ 24

Pobyt azylanta na území Slovenskej republiky

(1) Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt.

(2) Azylantovi vystaví policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu.

6a)

(3) Ministerstvo môže azylanta na základe jeho písomnej žiadosti na nevyhnutný čas ubytovať v pobytovom tábore, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom.

§ 26

Povinnosti azylanta

Azylant je povinný

a) spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi pri jeho integrácii,

b) oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,

c) dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v pobytovom tábore,

d) oznámiť bezodkladne ministerstvu

1. nadobudnutie štátneho občianstva,

2. udelenie azylu

iným členským štátom Európskej únie,

3. udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte.

§ 27

Ministerstvo zabezpečí oboznámenie azylanta o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s udelením azylu v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.

TRETIA HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ OCHRANA

§ 27a

(1) Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.

6a)

(2) Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vystaví policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu.

6a)

(3) Ministerstvo môže cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, na základe jeho písomnej žiadosti na nevyhnutný čas ubytovať v pobytovom tábore, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom.

§ 27b

Povinnosti cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana

Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je povinný

a) spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi pri jeho integrácii,

b) dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v pobytovom tábore,

c) oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,

d) oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude nepretržite viac ako 90 dní zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky,

e) oznámiť bezodkladne ministerstvu

1. nadobudnutie štátneho občianstva,

2. udelenie azylu

alebo poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia iným

členským štátom Európskej únie,

3. udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte.

§ 27c

Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, o jeho právach a povinnostiach súvisiacich s poskytovaním doplnkovej ochrany v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRVOTNÁ INTEGRÁCIA

§ 28

(1) Cieľom prvotnej integrácie je začlenenie azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, do spoločnosti, najmä získanie vhodného ubytovania, zamestnania a osvojenie si slovenského jazyka.

(2) Ministerstvo poskytne azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, na základe jeho písomnej žiadosti, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 2b, jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;

11ab)

tomu istému cudzincovi možno na území Slovenskej republiky

poskytnúť takýto príspevok iba jedenkrát.

(3) Ministerstvo zabezpečí kurz základov slovenského jazyka azylantovi a cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana.

(4) Azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sa na základe písomnej žiadosti, ktorá sa podáva na ministerstve a ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 2c, poskytne integračný príspevok vo výške 1,75-násobku sumy životného minima podľa osobitného predpisu

13b)

po dobu 6 po sebe nasledujúcich mesiacov od doručenia žiadosti ministerstvu.

Integračný príspevok podľa prvej vety poskytne ministerstvo, ak nie je poskytovaný prostredníctvom mimovládnej organizácie. Písomná žiadosť podľa prvej vety sa môže podať na ministerstve najneskôr do 60 dní od udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany; ak sa žiadosť podá po uplynutí tejto lehoty, integračný príspevok podľa prvej vety sa neposkytne.

Tomu istému cudzincovi možno na území Slovenskej republiky poskytnúť takýto príspevok iba jedenkrát, a to po prvom udelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany.

(5) Ministerstvo zabezpečí pre azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sociálne poradenstvo,

11ae)

psychologické poradenstvo

11ad)

alebo iné poradenstvo a kurz kultúrnej

orientácie na základe jeho individuálnych potrieb spravidla po dobu 12 mesiacov od udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany; v prípade maloletého dieťaťa, aj ak je to potrebné pre jeho priaznivý vývin.

(6) Ministerstvo môže azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, na základe jeho písomnej žiadosti ubytovať v integračnom stredisku, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom.

(7) Azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sa jednorazový príspevok podľa odseku 2 a integračný príspevok podľa odseku 4 neposkytnú, ak mal alebo má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ak mal na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko.

PIATA ČASŤ

DOČASNÉ ÚTOČISKO

§ 29

(1) Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu; cudzincom sa na účely poskytovania dočasného útočiska rozumie štátny príslušník tretej krajiny podľa osobitného predpisu.

13ba)

(2) Vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie vyhlási poskytovanie dočasného útočiska a zároveň určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska; vláda môže vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie.

§ 30

(1) Konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa začína vyhlásením cudzinca na policajnom útvare podľa odseku 2 o tom, že žiada o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, ak v

§ 31 ods. 3

nie je ustanovené inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť,

vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník; maloletý musí byť prítomný pri podávaní vyhlásenia. Konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa nezačne, ak

a) vláda nevyhlásila poskytovanie dočasného útočiska,

b) vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý je žiadateľom o udelenie azylu, azylantom, cudzincom, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odídencom alebo cudzincom, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo je stále cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska, alebo

c) sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba.

(2) Cudzinec, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom vyhlásenie

a) pri vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom útvare v mieste hraničného priechodu,

b) po vstupe na územie Slovenskej republiky na policajnom útvare príslušnom podľa miesta, kde sa zdržiava.

(3) Vyhlásenie cudzinca podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 1

, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.

(4) Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 zadrží cudzincovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Kópiu zadržaných dokladov spolu s dokumentáciou potrebnou na posúdenie žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov cudzincovi. Po ukončení konania o poskytnutie dočasného útočiska policajný útvar na požiadanie vráti cudzincovi zadržané doklady. Cudzinec podľa odseku 1, ktorý má zabezpečené ubytovanie, nie je povinný dostaviť sa do záchytného tábora.

(5) Cudzinec podľa odseku 1 je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia; policajný útvar cudzincovi vydá doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín;

§ 3 ods. 6 tretia veta

sa použije primerane.

(6) Na prehliadku cudzinca podľa odseku 1, prehliadku jeho osobných vecí a na jeho prepravu sa použije primerane

§ 3 ods. 5

§ 31

(1) Cudzinec uvedený v

§ 30 ods. 1

je povinný poskytnúť poverenému zamestnancovi

ministerstva osobné údaje na účel poskytnutia dočasného útočiska v rozsahu podľa

prílohy č. 3

Cudzincovi sa vydá potvrdenie o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

13baa)

ktoré je dočasným dokladom o pobyte, ak

a) jeho príchod na územie Slovenskej republiky zabezpečoval Úrad vysokého komisára alebo iná medzinárodná organizácia,

b) ide o presídlenie cudzinca, ktorému poskytoval dočasné útočisko iný štát, alebo

c) tak rozhodne vláda.

(2) Ak nejde o cudzinca podľa odseku 1 druhej vety, poverený zamestnanec ministerstva vykoná s cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska pohovor na účel zistenia, či spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska.

(3) Dieťa narodené na území Slovenskej republiky cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenkyni, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, považuje sa za cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska; konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa začína narodením dieťaťa.

(4) Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 3 je povinný oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky. Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 3 je povinný poskytnúť, ak v tretej vete nie je ustanovené inak, poverenému zamestnancovi ministerstva do 60 dní odo dňa narodenia dieťaťa pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, ktoré sa zaznamenajú v dotazníku podľa

prílohy č. 3

; ak tak neurobí, ministerstvo postupuje podľa

§ 31

ods. 7 písm. f)

. Ministerstvo môže upustiť od povinnosti poskytnúť údaje uvedené v druhej vete,

ak je z oznámenia o narodení dieťaťa podľa prvej vety zrejmé, že narodené dieťa spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska; ministerstvo bezodkladne postupuje podľa

§ 31

ods. 10

, pritom o tejto skutočnosti informuje zákonného zástupcu dieťaťa podľa odseku 3.

(5) Po príchode do záchytného tábora sa vydá cudzincovi uvedenému v odseku 2 preukaz cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska do času, kým sa právoplatne nerozhodne o poskytnutí dočasného útočiska;

§ 5

sa vzťahuje primerane.

(6) Ministerstvo rozhodne o poskytnutí dočasného útočiska cudzinca podľa odseku 2 najneskôr do 30 dní od podania žiadosti, v odôvodnených prípadoch môže túto lehotu nadriadený vedúci zamestnanec

zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci koná, predĺžiť o 30 dní, a to aj

opakovane. O predĺžení lehoty na rozhodnutie ministerstvo cudzinca podľa odseku 2 písomne vyrozumie.

(7) Ministerstvo konanie o poskytnutie dočasného útočiska cudzincovi podľa odseku 2 alebo konanie o zrušenie dočasného útočiska zastaví, ak

a) cudzinec vzal svoju žiadosť späť,

b) cudzinec opustil územie Slovenskej republiky,

c) cudzinec alebo odídenec v priebehu konania zomrel,

d) cudzinec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo sa mu na území Slovenskej republiky udelil prechodný pobyt

6a)

alebo trvalý pobyt,

6a)

e) dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol dôvod na také konanie,

f) zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa odseku 4,

g) cudzinec nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti alebo

h) sa skončilo poskytovanie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky.

(8) Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska

a o zastavení konania o zrušenie dočasného útočiska nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska nemá odkladný účinok. Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 7 písm. a), c) až e) a h) nie je preskúmateľné správnym súdom.

(9) Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 7 písm. c) až e) sa iba vyznačí v spise.

(10) Ak sa žiadosti cudzinca o poskytnutie dočasného útočiska vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva a cudzincovi sa vydá len potvrdenie o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

13baa)

ktoré je dočasným dokladom o pobyte; ministerstvo bezodkladne oznámi túto skutočnosť

príslušnému policajnému útvaru a poskytne mu údaje potrebné na vydanie potvrdenia.

(11) Ministerstvo zamietne žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, ak cudzinec nespĺňa podmienky na jeho poskytnutie.

(12) Na konanie o poskytnutie dočasného útočiska a konanie o zrušenie dočasného útočiska sa primerane vzťahujú ustanovenia o konaní o azyle, ak nie je ustanovené inak.

§ 31a

Poskytnutie dočasného útočiska na účel zlúčenia rodiny

Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne dočasné útočisko

a) manželovi odídenca, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a odídenec so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom odídenca a slobodným deťom manžela odídenca do 18 rokov ich veku,

c) iným blízkym príbuzným, ako sú uvedení v písmenách a) a b), ak žili s odídencom v spoločnej domácnosti a boli úplne alebo čiastočne odkázaní na odídenca.

§ 32

Zánik dočasného útočiska

(1) Poskytovanie dočasného útočiska zaniká

a) uplynutím času určeného rozhodnutím vlády,

b) smrťou odídenca,

c) ak odídenec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo sa mu na území Slovenskej republiky udelil prechodný pobyt,

6a)

alebo trvalý pobyt,

6a)

d) písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska,

e) ak odídencovi udelil azyl

alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia

iný členský štát Európskej únie,

f) ak odídencovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,

g) ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný štát, alebo

h) zrušením.

(2) Písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska zaniká poskytovanie dočasného útočiska dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.

(3) Na účel presídlenia odídenca do iného štátu, v ktorom sa mu poskytne dočasné útočisko, ministerstvo vydá odídencovi preukaz, ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 4

§ 33

Zrušenie dočasného útočiska

Ministerstvo zruší poskytovanie dočasného útočiska, ak

a) je dôvodné podozrenie, že sa odídenec dopustil konania podľa

§ 13 ods. 2

b) sa odídencovi poskytlo dočasné útočisko len na základe nepravdivých alebo falšovaných údajov o jeho totožnosti alebo

c) odídenca možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo

d) odídenec bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin

7a)

a predstavuje nebezpečenstvo pre

spoločnosť.

§ 34

Preskúmanie rozhodnutia

Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska

a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemá odkladný účinok.

§ 35

Práva a povinnosti cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska

Na cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, sa primerane vzťahujú

§ 22 až

23b

23d

s tým, že ministerstvo cudzinca po skončení pobytu v záchytnom tábore umiestni do

humanitného centra alebo pobytového tábora. Vreckové a základné hygienické potreby nepatria cudzincovi žiadajúcemu o poskytnutie dočasného útočiska ani v prípade, ak je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi

13bb)

alebo poberá obdobnú finančnú

pomoc; cudzinec je povinný túto skutočnosť oznámiť bezodkladne ministerstvu.

§ 36

Práva a povinnosti odídencov

(1) Na odídenca sa primerane vzťahujú

tým, že ubytovanie v azylovom zariadení sa mu poskytuje za podmienok uvedených v odsekoch 2 až 7. Vreckové a základné hygienické potreby nepatria odídencovi ani v prípade, ak je členom

domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

13bb)

alebo poberá obdobnú finančnú

pomoc; odídenec je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť ministerstvu.

(2) Odídenec môže byť v azylovom zariadení ubytovaný

a) najviac 60 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky,

b) v prípade, ak je zraniteľnou osobou podľa odseku 3.

(3) Zraniteľnou osobou na účely ubytovania v azylovom zariadení sa rozumie

a) osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov,

b) osamelý rodič, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu,

c) dieťa do piatich rokov veku osoby podľa písmena b).

(4) Zraniteľnosť podľa odseku 3 preukazuje odídenec ministerstvu

a) dokladom totožnosti, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. a),

b) ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. b) a c)

1. čestným vyhlásením rodiča dieťaťa, že sa stará o dieťa do piatich rokov veku, alebo

2. rozhodnutím súdu, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu.

(5) Odídenec podľa odseku 2 písm. b) môže byť ubytovaný v azylovom zariadení na základe jeho písomnej žiadosti podanej ministerstvu, najviac šesť mesiacov, a to aj opakovane. Ak je odídenec ubytovaný v azylovom zariadení, je povinný podať písomnú žiadosť o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení najneskôr 15 dní pred uplynutím obdobia, na ktoré je ubytovaný v azylovom zariadení. Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o ubytovanie v azylovom zariadení alebo o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení prihliada na voľné ubytovacie kapacity azylového zariadenia s tým, že prednostne ubytuje žiadateľov a cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska.

(6) Ak sa odídenec ubytuje mimo azylového zariadenia, je povinný bezodkladne písomne oznámiť túto skutočnosť azylovému zariadeniu, v ktorom bol naposledy ubytovaný, alebo ministerstvu.

(7) Odídenec je povinný bezodkladne opustiť azylové zariadenie, v ktorom je ubytovaný, ak

a) mu zaniklo poskytovanie dočasného útočiska,

b) uplynulo obdobie, počas ktorého môže byť v azylovom zariadení ubytovaný a odídenec nepodal v lehote podľa odseku 5 žiadosť o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení alebo ministerstvo nesúhlasilo s predĺžením ubytovania odídenca v azylovom zariadení,

c) mu ministerstvo oznámilo jeho premiestnenie do iného azylového zariadenia alebo

d) závažným spôsobom porušil vnútorný poriadok azylového zariadenia.

(8) Odídenec sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt.

(9) Odídencovi vydá policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu.

13bba)

(10) Ministerstvo vydá odídencovi v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie, písomné poučenie o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s poskytnutím dočasného útočiska.

§ 36a

Príspevok za ubytovanie odídenca

(1) Ministerstvo poskytne príspevok za ubytovanie odídenca (ďalej len „príspevok“) prostredníctvom obce, v ktorej územnom obvode sa poskytuje odídencovi ubytovanie. Príspevok sa poskytne za ubytovanie odídenca

a) počas 60 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky,

b) ktorý je zraniteľnou osobou podľa odseku 2.

(2) Zraniteľnou osobou na účely poskytovania príspevku sa rozumie

a) člen domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi,

b) osoba so závažným zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje dotácia na podporu humanitárnej pomoci osobe so závažným zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,

13bc)

c) osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov,

d) jeden z rodičov, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu,

e) dieťa do piatich rokov veku osoby podľa písmena d).

(3) Zraniteľnosť podľa odseku 2 preukazuje odídenec oprávnenej osobe a obci

a) potvrdením o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. a),

b) oznámením o priznaní dotácie, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. b),

c) dokladom totožnosti, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. c),

d) ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. d) a e)

1. čestným vyhlásením rodiča dieťaťa, že sa stará o dieťa do piatich rokov veku, alebo

2. rozhodnutím súdu, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu.

(4) Príspevok poskytuje obec oprávnenej osobe, ktorou je

a) osoba, ktorá vlastní nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie v jej územnom obvode, ktorá v nej poskytuje bezodplatne ubytovanie odídencovi,

b) právnická osoba, ktorá poskytuje bezodplatne ubytovanie odídencovi v nebytovej budove slúžiacej na krátkodobé ubytovanie, ktorú vlastní alebo spravuje, ak takéto ubytovanie neposkytuje na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu,

13c)

c) obec alebo vyšší územný celok, ak bezodplatne poskytuje ubytovanie odídencovi priamo alebo prostredníctvom rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, pričom štátnej rozpočtovej organizácii a štátnej príspevkovej organizácii sa príspevok neposkytuje.

(5) Ubytovanie musí spĺňať minimálne požiadavky podľa osobitných predpisov.

13d)

(6) Príspevok sa poskytuje oprávnenej osobe za noc ubytovania odídenca, najviac v sume ustanovenej nariadením vlády.

(7) Príspevok sa neposkytuje oprávnenej osobe,

a) ktorá má nárok na iné peňažné plnenie súvisiace s poskytnutím ubytovania odídencovi podľa osobitných predpisov,

13e)

b) ak ubytuje odídenca, ktorému sa poskytuje ubytovanie v azylovom zariadení,

c) ak ubytuje odídenca, ktorý je na území Slovenskej republiky vlastníkom alebo spoluvlastníkom nehnuteľnosti podľa odseku 4 písm. a) alebo písm. b),

d) ktorá poskytuje ubytovanie blízkej osobe.

(8) Oprávnená osoba je povinná predložiť obci zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi. Vzor zmluvy o poskytnutí ubytovania odídencovi je zverejnený na webovom sídle ministerstva. Za odídenca, ktorý nenadobudol plnoletosť, uzatvára zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi jeho zákonný zástupca, blízka osoba alebo súdom ustanovený opatrovník.

(9) Oprávnená osoba podľa odseku 4 písm. b) a c) je povinná pred začatím poskytovania ubytovania odídencom oznámiť obci, v ktorej územnom obvode je takáto budova, celkovú ubytovaciu kapacitu. Príspevok sa oprávnenej osobe poskytuje najviac za ubytovanie takého počtu odídencov, ktorý zodpovedá rozsahu ubytovacej kapacity.

(10) Odídenec, ktorému oprávnená osoba poskytuje ubytovanie, je povinný

a) osobne oznámiť obci, že mu oprávnená osoba poskytuje ubytovanie

1. do troch pracovných dní od začiatku poskytovania ubytovania; súčasťou prvého oznámenia je aj preukázanie zraniteľnosti podľa odseku 3, ak ide o zraniteľnú osobu,

2. dvakrát za mesiac počas poskytovania ubytovania, pričom medzi jednotlivými oznámeniami musí byť najmenej 14 dní; to neplatí, ak oprávnená osoba poskytuje ubytovanie odídencovi menej ako 14 dní,

b) bezodkladne oznámiť obci a oprávnenej osobe zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre posúdenie zraniteľnosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) a e).

(11) Obec vypláca príspevok oprávnenej osobe, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a oprávnená osoba predložila obci výkaz, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle ministerstva.

(12) Oprávnená osoba predkladá obci výkaz do piatich pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom poskytla ubytovanie odídencovi.

(13) Obec predkladá ministerstvu prostredníctvom príslušného okresného úradu prehľad o uplatnených príspevkoch do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje. Vzor prehľadov o uplatnených príspevkoch je zverejnený na webovom sídle ministerstva.

(14) Ministerstvo poskytuje obci sumu zodpovedajúcu príspevkom uplatneným oprávnenými osobami za príslušný kalendárny mesiac do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje.

(15) Obec vypláca príspevok jednotlivým oprávneným osobám do piatich pracovných dní od prijatia sumy poukázanej ministerstvom.

(16) Ministerstvo je oprávnené na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý je zraniteľnou osobou podľa odseku 2 písm. a) a b), získavať a používať údaje evidované v informačnom systéme podľa osobitného predpisu.

13f)

(17) Obec je oprávnená na účely poskytnutia príspevku spracovávať osobné údaje uvedené v zmluve o poskytnutí ubytovania odídencovi a vo výkaze podľa odseku 11; obec je oprávnená tieto údaje overovať v informačnom systéme podľa osobitného predpisu

13g)

alebo v súčinnosti s

ministerstvom.

(18) Vláda nariadením ustanoví

a) výšku jednotlivých príspevkov,

b) náležitosti zmluvy podľa odseku 8.

(19) Oprávnenej osobe sa príspevok poskytuje len počas vyhlásenia poskytovania dočasného útočiska.

ŠIESTA ČASŤ

AZYLOVÉ ZARIADENIA

§ 37

(1) Ministerstvo v záujme plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky

vytvára

podmienky na zriaďovanie azylových zariadení; obce pri ich zriaďovaní poskytujú ministerstvu súčinnosť.

(2) Ministerstvo poskytne obci príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov, ktoré obec vynaloží v súvislosti so zriadením a činnosťou azylového zariadenia na svojom území.

§ 38

Policajný útvar na žiadosť ministerstva zabezpečí prehliadku cudzinca a jeho osobných vecí pred jeho vstupom do záchytného tábora alebo kedykoľvek počas jeho pobytu v azylovom zariadení z dôvodov uvedených v

§ 3 ods. 5

. Prehliadku cudzinca vykoná osoba rovnakého pohlavia.

§ 39

(1) Ministerstvo vytvára v azylových zariadeniach vhodné podmienky na ubytovanie cudzincov a starostlivosť o nich, pritom zohľadňuje osobitné potreby zraniteľných osôb zistené na základe individuálneho posúdenia ich stavu; vhodnými podmienkami sa rozumie aj prijímanie primeraných opatrení na zabránenie útokom a násiliu, ako aj poskytnutie ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi. Zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia.

(2) Ministerstvo pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení prihliada na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti. Osobitne sa umiestňujú muži a ženy, pritom sa prihliada na rodinné vzťahy. Premiestňovanie cudzinca z jedného azylového zariadenia do druhého azylového zariadenia sa uskutočňuje len v nevyhnutných prípadoch.

(3) Ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu v azylovom zariadení podmienky na voľnočasové aktivity, najmä na kultúrne a športové vyžitie a podmienky na získanie zručností a vedomostí, ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie v spoločnosti.

(4) Osoby, ktoré pracujú v azylových zariadeniach s cudzincami, musia byť vyškolené a podľa potreby preškolené, najmä s ohľadom na potreby zraniteľných osôb.

§ 40

(1) Cudzia osoba môže vstúpiť do azylového zariadenia len s povolením ministerstva. Na povolenie vstupu do azylového zariadenia sa nevzťahuje

správny poriadok

;

20)

ministerstvo

zvolenému zástupcovi účastníka konania môže odmietnuť vydať povolenie len z dôvodu ohrozenia bezpečnosti alebo ochrany verejného poriadku.

(2) Pohybovať sa v azylovom zariadení možno iba v prítomnosti zamestnanca tohto zariadenia, ak ministerstvo nerozhodne inak. Cudzinec má právo na rozhovor s povereným zástupcom úradu vysokého komisára, zástupcom alebo opatrovníkom bez prítomnosti tretích osôb. Ministerstvo na tento účel v azylovom zariadení vyhradí vhodný priestor.

§ 41

(1) Ministerstvo upraví vnútorným poriadkom podrobnosti o podmienkach pobytu cudzincov v azylovom zariadení.

(2) Ministerstvo vo vnútornom poriadku ustanoví najmä

a) časový rozvrh poskytovania stravy,

b) výšku vreckového a časový rozvrh jeho výplaty,

c) časový rozvrh doručovania a rozdeľovania písomností,

d) podmienky opustenia azylového zariadenia.

(3) Ministerstvo vydá vnútorný poriadok azylového zariadenia v slovenskom jazyku a zabezpečí jeho preklad do cudzích jazykov podľa potreby cudzincov.

(4) Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzincov ubytovaných v azylovom zariadení s vnútorným poriadkom tohto zariadenia v jazyku, ktorému rozumejú.

SIEDMA ČASŤ

SPOLUPRÁCA S ÚRADOM VYSOKÉHO KOMISÁRA A MIMOVLÁDNYMI ORGANIZÁCIAMI

Spolupráca s úradom vysokého komisára

§ 42

(1) Ministerstvo v priebehu konania o azyle spolupracuje s úradom vysokého komisára.

(2) Úrad vysokého komisára má právo na prístup k žiadateľovi; podmienky prístupu k žiadateľovi umiestnenému v inom ako azylovom zariadení môžu ustanoviť osobitné predpisy.

20a)

Úrad vysokého komisára môže v konaní o azyle predkladať svoje stanoviská, a ak s tým účastník konania súhlasí,

a) môže sa zúčastniť na konaní o azyle,

b) môže nahliadať do spisu účastníka konania,

c) oznámi sa mu rozhodnutie v konaní o azyle.

(3) Údaje, s ktorými sa úrad vysokého komisára oboznámil podľa odseku 2, je oprávnený používať len na potreby plnenia úloh podľa medzinárodnej zmluvy.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na organizáciu konajúcu na území Slovenskej republiky v mene úradu vysokého komisára na základe dohody s ministerstvom.

§ 43

Ministerstvo poskytuje úradu vysokého komisára štatistické údaje o žiadateľoch.

§ 45

Spolupráca s mimovládnymi organizáciami

Ministerstvo pri zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov, azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.

§ 46

Spolupráca pri poskytovaní dočasného útočiska

Ustanovenia

§ 42 až 45

sa primerane vzťahujú aj na spoluprácu vo veciach poskytovania

dočasného útočiska.

ÔSMA ČASŤ

KONANIE O ODOVZDANÍ DO INÉHO ŠTÁTU

§ 46a

(1) Na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu

20b)

(ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.

(2) Písomnosť v konaní o odovzdaní do iného štátu sa cudzincovi doručuje do vlastných rúk. Ak písomnosť nemožno doručiť cudzincovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste. O spôsobe doručovania a mieste informačnej tabule ministerstvo informuje cudzinca v rámci poučenia o konaní o odovzdaní do iného štátu. Ak si cudzinec nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel. Na doručovanie rozhodnutia v konaní o odovzdaní do iného štátu sa primerane použije

(3) Ustanovenia

sa primerane použijú aj na konanie o odovzdaní

do iného štátu.

(4) Ministerstvo konanie o odovzdaní do iného štátu preruší aj v prípade, ak iný štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu a pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky nie je známy, najviac však na 18 mesiacov od prevzatia tejto zodpovednosti; počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.

(5) Ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu;

20b)

ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude

cudzinec odovzdaný.

§ 46b

(1) Ministerstvo konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví, ak

a) cudzinec uvedený v

§ 46a ods. 1

požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej

ochrany,

b) dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol dôvod na takéto konanie,

c) cudzinec uvedený v

§ 46a ods. 1

zomrel, alebo

d) márne uplynula lehota, počas ktorej bolo konanie prerušené podľa

§ 46a ods. 4.

(2) Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 nemožno podať rozklad; toto rozhodnutie ministerstva nie je preskúmateľné správnym súdom.

(3) Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. a) a c) sa iba vyznačí v spise.

(4) Ak sa konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví podľa odseku 1 písm. a), v zisťovaní, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu, sa pokračuje v konaní o udelenie azylu.

§ 46c

Proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný účinok.

DEVIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 47

Na zlúčenie rodiny cudzinca s výnimkou prípadov uvedených v

§ 10

13b

31a

sa vzťahuje

osobitný zákon.

6a)

§ 47a

Ministerstvo môže cudzinca, ktorý vzal svoju žiadosť o udelenie azylu späť a požiadal o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu,

21)

ubytovať v

pobytovom tábore a poskytovať mu stravovanie alebo stravné a základné hygienické potreby počas lehoty na jeho vycestovanie. Ministerstvo vydá na účel poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu

21a)

cudzincovi podľa predchádzajúcej vety potvrdenie o

ubytovaní, ktoré je platné jeden mesiac a je možné ho opakovane predĺžiť; potvrdenie obsahuje jeho meno, priezvisko, pohlavie, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, dátum vydania a dobu platnosti. Potvrdenie stráca platnosť uplynutím doby jeho platnosti. Pred uplynutím doby jeho platnosti je potvrdenie neplatné aj v prípade, ak cudzinec podľa prvej vety opustí územie Slovenskej republiky, podá žiadosť o udelenie azylu, podá žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska alebo sa mu udelí pobyt na území Slovenskej republiky;

§ 23b

sa použije primerane.

§ 47b

(1) Cudzinec je povinný bezodkladne odovzdať ministerstvu preukaz žiadateľa, ak už nie je žiadateľom.

(2) Každý, kto nájde preukaz žiadateľa vydaný podľa tohto zákona, je povinný bezodkladne ho odovzdať policajtovi alebo obecnému úradu, ktorý zabezpečí jeho odovzdanie ministerstvu.

§ 48

Evidencie

(1) Ministerstvo vedie v informačnom systéme

a) osobné údaje a informácie o žiadateľoch,

b) osobné údaje a informácie o azylantoch,

c) osobné údaje a informácie o cudzincoch, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,

d) osobné údaje a informácie o cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska,

e) osobné údaje a informácie o odídencoch,

f) osobné údaje a informácie o cudzincoch uvedených v

§ 46a ods. 1

g) údaje o mieste pobytu, obrazové snímky a záznamy osôb uvedených v písmenách a) až f),

h) evidenciu daktyloskopických odtlačkov žiadateľov, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a cudzincov uvedených v

§ 46a ods. 1

(2) Ministerstvo vedie osobné údaje podľa odseku 1 v rozsahu podľa

príloh č. 1 až 3

(3) Ministerstvo poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky informácie o žiadateľoch, azylantoch, cudzincoch, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencoch.

(4) Na ochranu osobných údajov sa vzťahuje osobitný predpis.

22)

§ 49

Výmena údajov

(1) Ministerstvo údaje uvedené v

§ 48 ods. 1

a) poskytuje do iného štátu,

b) prijíma z iného štátu.

(2) Ministerstvo informuje dotknutú osobu o výmene údajov do iného štátu a na požiadanie jej umožní prístup k údajom, ktoré boli získané výmenou.

(3) Ministerstvo nesmie počas doby, keď je cudzinec žiadateľom, počas trvania azylu, počas poskytovania doplnkovej ochrany, počas konania o poskytnutie dočasného útočiska a počas poskytovania dočasného útočiska poskytnúť údaje podľa

do štátu podľa

bez súhlasu dotknutej osoby. Ministerstvo alebo iný orgán verejnej správy nesmie bez

súhlasu dotknutej osoby poskytnúť krajine pôvodu informácie o tom, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu a o dôvodoch takej žiadosti ani vtedy, ak azyl alebo doplnková ochrana zanikli alebo cudzinec už nie je žiadateľom. Ministerstvo nesmie získavať informácie o cudzincoch od pôvodcu ich prenasledovania alebo vážneho bezprávia spôsobom, ktorým sa pôvodca prenasledovania dozvie, že títo cudzinci sú azylanti alebo cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana; v prípade žiadateľov od údajného pôvodcu prenasledovania alebo vážneho bezprávia.

(4) Ustanovenie odseku 3 sa primerane vzťahuje aj na cudzincov uvedených v

§ 46a ods. 1

§ 50

Ministerstvo uhrádza

a) výdavky spojené s prepravou cudzinca do záchytného tábora,

b) výdavky spojené s pobytom cudzinca v azylovom zariadení,

c) odmeny tlmočníka v konaní podľa tohto zákona,

d) ďalšie výdavky, ak tak ustanovuje tento zákon.

§ 51

Ministerstvo za porušenie povinností uvedených v tomto zákone môže odňať vreckové žiadateľovi, cudzincovi žiadajúcemu o poskytnutie dočasného útočiska, alebo odídencovi. Rozklad proti rozhodnutiu o odňatí vreckového nemá odkladný účinok. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministra vnútra Slovenskej republiky o rozklade nemá odkladný účinok.

§ 52

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje

správny poriadok

20)

ak tento zákon neustanovuje

inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.

22aa)

§ 53

Vláda nariadením vydá zoznam štátov, ktoré považuje za bezpečné tretie krajiny a bezpečné krajiny pôvodu.

§ 53a

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 5

§ 53b

(1) Pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie;

20b)

posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie.

(2) Štátnym občanom tretej krajiny podľa odseku 1 sa rozumie každý, kto nemá štátnu príslušnosť členského štátu Európskej únie.

22b)

§ 54

Prechodné ustanovenia

(1) Konanie o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začaté pred 1. januárom 2003 sa považuje za konanie o udelenie azylu a dokončí sa podľa tohto zákona.

(2) Cudzinec, ktorému sa priznalo postavenie utečenca podľa doterajších predpisov, sa považuje za azylanta podľa tohto zákona.

(3) Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „žiadateľ o priznanie postavenia utečenca", rozumie sa tým „žiadateľ".

(4) Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa slovo „utečenec", rozumie sa tým „azylant".

(5) Preukaz na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením „UTEČENEC" vydaný podľa doterajších predpisov sa považuje za doklad o povolení na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením účelu pobytu „AZYLANT" s platnosťou v ňom vyznačenou.

(6) Preukaz utečenca vydaný cudzincovi žiadajúcemu o priznanie postavenia utečenca podľa doterajších predpisov sa považuje za preukaz žiadateľa podľa tohto zákona.

§ 54a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2008

Konanie o azyle začaté pred 1. decembrom 2008, ktorého predmetom je len rozhodovanie o existencii prekážok administratívneho vyhostenia, ministerstvo zastaví.

§ 54b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2013

Konanie o azyle začaté pred 1. májom 2013, ktorého predmetom je rozhodnutie o odňatí azylu z dôvodu, že azylant nepodal žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú v lehote podľa

§ 20 ods. 2

a rozhodnutie o zrušení doplnkovej ochrany z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany v lehote podľa

§ 20 ods. 3

sa dokončia podľa ustanovení tohto zákona účinných do 30. apríla 2013.

§ 54c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014

Konanie o azyle začaté pred 1. januárom 2014 sa dokončí podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. januára 2014.

§ 54d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 20. júla 2015

Konanie o azyle začaté a neskončené pred 20. júlom 2015, v ktorom bolo vydané rozhodnutie v prvom stupni o zastavení konania podľa

§ 19 ods. 1 písm. i)

účinného do 19. júla 2015, sa

dokončí podľa ustanovení tohto zákona účinných do 19. júla 2015.

§ 54e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia

(1) Doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC“ vydaný podľa doterajších predpisov sa považuje za doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO“.

(2) Ak sa uplatňuje príspevok podľa

§ 36a

aj za dni predchádzajúce dňu poskytnutia dočasného

útočiska odídencovi, a tieto dni pripadli na mesiac február 2022, oprávnená osoba alebo ďalšia oprávnená osoba zahrnie údaje za dni ubytovania v mesiaci február 2022 do výkazu za mesiac marec 2022.

(3) Ak ďalšia oprávnená osoba poskytla ubytovanie odídencovi pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, plní oznamovaciu povinnosť podľa

§ 36a ods. 4

na účely poskytnutia príspevku

podľa

§ 36a

do 10 kalendárnych dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(4) Povinnosť odídenca podľa

§ 36a ods. 2

oznámiť obci, že mu oprávnená osoba alebo ďalšia

oprávnená osoba poskytuje ubytovanie sa prvýkrát uplatní počas poskytovania ubytovania v mesiaci apríl 2022.

§ 54f

Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny

Žiadateľ, ktorý je štátnym občanom Ukrajiny alebo rodinným príslušníkom štátneho občana Ukrajiny, môže počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu aj pred uplynutím deviatich mesiacov od začatia konania o udelenie azylu. Za rodinného príslušníka štátneho občana Ukrajiny sa na účely prvej vety považuje manžel štátneho občana Ukrajiny a rodič maloletého dieťaťa, ktoré je štátnym občanom Ukrajiny.

§ 54g

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2022

(1) Konanie o azyle, o ktorom ministerstvo nerozhodlo do 31. mája 2022, sa dokončí podľa ustanovení tohto zákona v znení účinnom od 1. júna 2022.

(2) Ak sa cudzincovi udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana do 31. mája 2022, jednorazový príspevok podľa

§ 28 ods. 2

účinného od 1. júna 2022 sa mu neposkytne; azylantovi

sa poskytne jednorazový príspevok podľa

§ 27 ods. 1

v znení účinnom do 31. mája 2022.

(3) Ak sa cudzincovi udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana do 31. mája 2022, integračný príspevok podľa ustanovení tohto zákona v znení účinnom od 1. júna 2022 sa mu neposkytne.

§ 54h

Príspevok za mesiac máj 2022 sa poskytuje podľa predpisov účinných k 1. máju 2022.

§ 54i

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024

(1) Ak sa cudzincovi, ktorý mal alebo má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo mal na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko, udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana do 30. júna 2024, jednorazový príspevok podľa

28 ods. 2

a integračný príspevok podľa

§ 28 ods. 4

sa mu poskytne podľa tohto zákona v znení

účinnom do 30. júna 2024.

(2) Odídencovi, ktorý je zraniteľnou osobou podľa

§ 36 ods. 3

a je ubytovaný v azylovom

zariadení 30. júna 2024, uplynie obdobie, na ktoré je ubytovaný v azylovom zariadení, 31. júla

2024; ak odídenec nepodá ministerstvu žiadosť o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení najneskôr do 15. júla 2024, použije sa ustanovenie

§ 36 ods. 7 písm. b)

(3) Odídenec, na ktorého sa nevzťahuje odsek 2 a je ubytovaný v azylovom zariadení 30. júna 2024, je oprávnený zotrvať v azylovom zariadení do 31. júla 2024.

(4) Na poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca poskytnuté do 30. júna 2024 sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 30. júna 2024.

(5) Na účely poskytovania príspevku podľa zákona účinného od 1. júla 2024 sú oprávnená osoba a odídenec povinní uzatvoriť zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2024.

(6) Do doby podľa

§ 36 ods. 2 písm. a)

§ 36a ods. 1 písm. a)

sa započíta aj doba poskytovania

dočasného útočiska do 30. júna 2024.

§ 54j

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. decembra 2024

Platnosť dokladu o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO“ vydaného do 14. decembra 2024 sa skončí vydaním dokladu o pobyte podľa osobitného predpisu

13bba)

alebo zánikom dočasného útočiska.

§ 54k

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2025

(1) Odídenec, ktorému bolo prvýkrát poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky pred 1. marcom 2025, môže byť ubytovaný v azylovom zariadení podľa

§ 36 ods. 2

písm. a)

v znení účinnom do 28. februára 2025.

(2) Na poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca, ktorému bolo prvýkrát poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky pred 1. marcom 2025, sa vzťahuje

§ 36a ods. 1

písm. a)

v znení účinnom do 28. februára 2025.

§ 55

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

283/1995 Z. z.

o utečencoch v znení

zákona č. 309/2000 Z. z.

§ 56

Zrušovacie ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2024

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

218/2022 Z. z.

o poskytovaní príspevku za

ubytovanie odídenca v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

315/2022 Z. z.

, nariadenia

vlády Slovenskej republiky č.

43/2023 Z. z.

, nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

178/2023

Z. z.

, nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

459/2023 Z. z.

, nariadenia vlády Slovenskej

republiky č.

23/2024 Z. z.

a nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

59/2024 Z. z.

Čl. II

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z. a zákona č. 424/2002 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 246 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „ak osobitný zákon neustanovuje inak,".

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 262/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z. a zákona č. 418/2002 Z. z. sa dopĺňa takto:

V prílohe k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Sadzobník správnych poplatkov sa v položke 20 za slová „štátnym občanom ... 500 Sk" vkladá text, ktorý znie:

„Oslobodenie

Od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodení cudzinci, ktorým sa udelil azyl.16a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie:

„16a) Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 okrem

§ 11 ods. 1 písm. a)

§ 21 ods. 2

, ktoré

nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.

Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

Príloha č. 1 k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Prevziať prílohu - Príloha č. 1 k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Príloha č. 2 k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Prevziať prílohu - Príloha č. 2 k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Príloha č. 2a k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Prevziať prílohu - Príloha č. 2a k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Príloha č. 2b

k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Prevziať prílohu - Žiadosť o poskytnutie jednorazového príspevku

Príloha č. 2c

k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Prevziať prílohu - Príloha č. 2c k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Príloha č. 3 k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Prevziať prílohu - Vzor 04

Príloha č. 4 k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Prevziať prílohu - Vzor 05

Príloha č. 5 k zákonu č. 480/2002 Z. z.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

1. Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 07. 08. 2001).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).

§ 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

2) Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.

319/1996 Z. z.

Čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky

3a) Napríklad čl. 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č.

209/1992 Zb.

4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore v znení

neskorších predpisov.

5) Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č.

209/1992 Zb.

6) Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.

319/1996 Z. z.

).Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie

Federálneho ministerstva zahraničných vecí č.

209/1992 Zb.

6a) Zákon č.

404/2011 Z. z.

v znení neskorších predpisov.

6aa)

§ 81 ods. 1

4 zákona č. 404/2011 Z. z.

v znení zákona č. 75/2013 Z. z.,

§ 65 Trestného zákona

§ 501 Trestného poriadku

7) Protokol o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č.

185/2004 Z. z.

7a)

Trestný zákon

§ 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka

8a)

§ 60

zákona č.

36/2005 Z. z.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8b)

§ 16 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

8c)

§ 5 zákona č. 327/2005 Z. z.

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o

zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

8d)

§ 24a zákona č. 327/2005 Z. z.

v znení neskorších predpisov.

8e)

§ 46 ods. 9

zákona č.

305/2005 Z. z.

o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

61/2018 Z. z.

8f) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 z 15. decembra 2021 o Agentúre Európskej únie pre azyl a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 439/2010 (Ú. v. EÚ L 468, 30. 12. 2021).

§ 20 zákona č. 55/2017 Z. z.

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11a) Napríklad

Trestný poriadok

11ab)

§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z.

o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

11ad) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

199/1994 Z. z.

o psychologickej činnosti a

Slovenskej komore psychológov v znení zákona č.

578/2004 Z. z.

11ae) Zákon č.

219/2014 Z. z.

o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných

činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11af)

§ 19

vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.

585/2008 Z. z.

, ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.

11b)

§ 18

vyhlášky č.

585/2008 Z. z.

12) Napríklad

Zákonník práce

13)

§ 2 Obchodného zákonníka

13a)

§ 55 ods. 2

zákona č.

305/2005 Z. z.

v znení neskorších predpisov.

13b)

§ 2

zákona č.

601/2003 Z. z.

v znení neskorších predpisov.

13ba)

zákona č.

13baa)

zákona č.

v znení zákona č.

13bb)

zákona č.

o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

13bba)

zákona č.

v znení zákona č.

13bc)

nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

131/2022 Z. z.

o niektorých opatreniach v

oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

416/2022 Z. z.

13c)

§ 10

zákona č.

455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov.

13d)

§ 62 ods. 1 písm. f)

zákona č.

355/2007 Z. z.

o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

533/2021 Z. z.

§ 8 ods. 2

vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.

259/2008 Z. z.

podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.

13e) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

42/1994 Z. z.

o civilnej ochrane

obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákon č.

179/2011 Z. z.

o hospodárskej mobilizácií a o

zmene a doplnení zákona č.

387/2002 Z. z.

o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a

vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

13f)

§ 1 ods. 3 písm. n)

zákona č.

177/2018 Z. z.

o niektorých opatreniach na znižovanie

administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

13g)

§ 12

zákona č.

253/1998 Z. z.

o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri

obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č.

216/2008 Z. z.

13h)

§ 10

zákona č.

455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov.

13i)

zákona č.

v znení zákona č.

vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.

259/2008 Z. z.

20) Zákon č.

71/1967 Zb.

v znení neskorších predpisov.

20a) Napríklad zákon č.

475/2005 Z. z.

o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, zákon č.

221/2006 Z. z.

o výkone väzby.

20b) Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom

tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.19/zv. 6) v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).

21)

§ 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.

v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

21a)

§ 9h ods. 2 písm. d)

zákona č.

580/2004 Z. z.

o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

zákona č.

95/2002 Z. z.

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.